2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 5 ods. 1 a 2 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konečný návrh aký žalobca vo veci robí, pričom v zmysle obmedzenej 2Sžo/49/2011 3 jurisdikcie súdov pri rozhodovaní podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. (správne súdnictvo), kedy je súd oprávnený rozhodovať len tak, že súd žalobu zamietne podľa § 250j ods. 1 O.s.p., alebo rozhodnutie správneho orgánu zruší z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 alebo 3 O.s.p. Žalobca však podľa naformulovaného petitu žiadal prostredníctvom svojho advokáta preskúmať rozhodnutie Ministerstva vnútra SR a to tak, že súd mal určiť, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru je neplatné a že služobný pomer žalobcu stále trvá. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je nepochybné, že žalobným návrhom sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, hoci súdy podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmavajú právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, voči ktorým už nie je prípustný opravný prostriedok. Teda okrem konečného rozhodnutia vo veci je potrebné, aby žalobca v žalobe uviedol, aký konečný návrh robí podľa § 249 ods. 2 O.s.p., že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 alebo 3 O.s.p. a zároveň musí ísť o rozhodnutie vydané v správnom konaní, ako rozhodnutie konečné a proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok v administratívnom konaní. Súd jednak nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným a ani prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Ide o zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň mu neprináleží preskúmavať prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté konečné rozhodnutie vo veci trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Úlohou súdov v konaniach, kde je účastník zastúpený advokátom, nie je povinnosť poskytnúť im pri plnení svojich úloh v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Správne krajský súd rozhodol, keď konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a za použitia § 249 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. zastavil. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na nesprávne naformulovaný petit žaloby, ide tu potom tiež i o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a v takomto prípade je tu i dôvod zastavenia konania podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na § 246c ods. 1
1, 2 O.s.p. potvrdil ako súladné so zákonom. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p.). Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal 2Sžo/49/2011 4 a žalovanému, v konaní v ktorom vystupoval ako správny orgán, zo zákona náhrada trov neprináleží. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 22. augusta 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.