Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/191/2022 Identifikačné číslo spisu: 5418200738 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Valentová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 133ods.

1 CSP pre uskutočnenie zápisu do katastra nehnuteľností, ktoré i napriek odvolacej argumentácie neboli v konaní pred odvolacím súdom odstránené. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa nestotožňuje s dovolacou argumentáciou žalovaného a navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol ako procesne neprípustné, prípadne ho zamietol ako nedôvodné. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017). 7. Dovolanie aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012). 8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03). 9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 10. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.

1. f)CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). 11. Žalovaný prípustnosť svojho dovolania formálne vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Tento dovolací dôvod dovolateľ v podstatnom konkretizoval spôsobom uvedeným v bode 3.1. 12. Žalovaný namietal odvolacím súdom nesprávne právne posúdenie otázky ,,horizontálneho rozdelenia stavby pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva“, ktorá podľa dovolateľa doposiaľ nebola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyriešená. 13. Poznajúc vlastnú rozhodovaciu prax dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená právna otázka v kontexte skutkových okolností prejednávaného prípadu (a to i vzhľadom na dátum vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu) v doterajšej praxi dovolacieho súdu už riešená bola, čo napokon vyplýva i zo samotných dôvodov rozhodnutí nižších súdov (pozri body 36. a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu), pričom napadnutým rozhodnutím sa odvolací súd od jej ustáleného riešenia neodklonil. Ak dovolateľ argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/629/2004 nejedná sa o „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu“ tak ako to vymedzuje tuzemský judikát R 71/2018. 14. Podmienkou rozdelenia stavieb, budov (ako je to v danom prípade) je, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Slovenská judikatúra sa zreteľne prihlásila i k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti v horizontálnej rovine, ktoré predstavuje inú formu rozdelenia v podobe rozdelenia budovy na vlastníctvo bytov a nebytových priestorov. Súdna prax najvyššieho súdu už niekoľkokrát poukázala na možnosť a zároveň i potrebu v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva budovy s nebytovými priestormi, prípadne bytmi (najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho podielu, v záujme spravodlivého usporiadania veci) rozdeliť takúto stavbu i v rovine horizontálnej, ak sú splnené predpoklady (napr. dostatočný presný popis a priestorové a technické vymedzenie) pre jej samostatnú existenciu v závislosti od okolností prípadu (za pomoci odborného znaleckého posúdenia), pričom reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť nehnuteľnosti prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, vrátane spôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov či bytov. Výber výhodnejšieho spôsobu reálneho rozdelenia nehnuteľnosti pritom musí mať vždy oporu vo vykonanom dokazovaní daného prípadu (pozri sp. zn. 3Cdo/90/2018, 6Cdo/204/2010, 2MCdo/3/2004, 4MCdo/6/2006). 15. Dovolateľ súčasne namietal, že nižšie súdy pri svojom rozhodovaní nebrali do úvahy ďalšie možné spolužitie strán v spornej budove súvisiace s realizáciou ich podnikateľských aktivít, v rámci ktorých je pre obe strany dôležité umiestnenie obchodnej prevádzky, v dôsledku čoho považuje vertikálne rozdelenie predmetnej budovy za spravodlivejšie. Kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho usporiadaní rozdelením využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, vždy závislými od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, čím ich nemožno judikatórne uzavrieť (tým potom ani použiť v danej veci žalovaným označený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 23/08, inak skutkovo na predmetný spor i nepoužiteľný); právne závery prichádzajú do úvahy vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými (3Cdo/6/2011). 16. Napokon podľa nižších súdov bolo vykonaným dokazovaním preukázané „ ... že takéto rozdelenie budovy súp. č. XXXX plne korešponduje s tým, ako túto budovu strany sporu užívajú už 24 rokov (čo je bližšie rozpísané v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku), pričom je aj účelné, keďže si nevyžaduje žiadne stavebné úpravy a teda ani žiadne investície. Žalovaný naviac v minulosti sám s takýmto horizontálnym rozdelením budovy súhlasil, čo vyplýva z e-mailu jeho právneho zástupcu zo dňa 15.04.2016. Takéto rozdelenie budovy sa súdu nejaví byť ani nespravodlivým voči žalovanému (čo žalovaný tiež namietal), keďže žalovaný od samého počiatku (od roku 1996) užíva väčšiu plochu budovy (o cca 150 m2) a takáto väčšia plocha nebytových priestorov je zároveň týmto rozsudkom prikázaná do jeho výlučného vlastníctva, hoci spoluvlastnícke podiely sporových strán na tejto nehnuteľnosti sú rovnaké, po 1 ici.“ (bod 18 rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré závery (pre najvyšší súd i prípadné) záviseli od skutkového substrátu, ktorého individuálny obsah limitoval aj záver o tom, či boli splnené podmienky pre horizontálne rozdelenie budovy v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka. 17. V tejto súvislosti najvyšší súd tiež poznamenáva, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017). 18. Napokon z dovolania vyplýva i vyvodzovanie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP z nedostatkov týkajúcich sa pochybností ohľadom splnenia odborných a technických predpokladov predloženého znaleckého posudku a označenia dovolateľa v

§ 133ods.

1 CSP pre uskutočnenie zápisu do katastra nehnuteľností, ktoré i napriek odvolacej argumentácie neboli v konaní pred odvolacím súdom odstránené.

1. Námietka týkajúca sa pochybností ohľadom splnenia odborných a technických predpokladov predloženého znaleckého posudku, predstavuje tvrdené pochybenie pri vykonávaní dokazovania a zisťovaní skutkového stavu veci, ktorá nemôže založiť prípustnosť dovolania opierajúce sa o riešenie otázky zásadného právneho významu. V dovolaní žalovaný spochybňuje skutkové zistenia podávajúce sa zo znaleckého dokazovania, z ktorého nižšie súdy vychádzali, čím malo dôjsť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tým, že dovolateľ spochybňuje výsledky znaleckého dokazovania, nespochybňuje v skutočnosti právne posúdenie veci odvolacím súdom, ale skutkové zistenia, ktoré boli pre právne posúdenie veci odvolacím súdom rozhodujúce, a uplatňuje dovolací dôvod zmätočnosti podľa § 420 CSP. Týmto dôvodom však prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie podľa § 421 CSP založiť nemožno.
2. Primerane to platí aj pre námietku to platí aj pre namietanie označenia dovolateľa v

§ 133ods.

1 CSP pre uskutočnenie zápisu do katastra nehnuteľností, navyše za situácie, kedy na základe rozsudkov súdov nižšej inštancie medzičasom už došlo k zápisu žalovaného ako vlastníka do katastra.

1. Najvyšší súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.
2. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného vyvodzované žalovaným z § 421 ods. 1 písm. b) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.
3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.