1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. f) Trestného zákona a iné, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky podanom proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/3/2022, zo 17. januára 2022 takto rozhodol:
f) Trestného poriadku dovolanie ministersky spravodlivosti Slovenskej republiky o d m i e t a . Odôvodnenie Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/3/2022, zo 17. januára 2022 bola obvinená H. Y. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu krádeže
1 písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/22/2021, z 11. marca 2021 bola právoplatne odsúdená pre zločin krádeže
odsek 1 písmeno g), odsek 3 písmeno
3, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 37 písm. m), § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky; pričom na výkon trestu odňatia slobody bola
2 písm. a) Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku súd uložil obvinenej povinnosť uhradiť poškodenému N. H. škodu vo výške 20 eur. Proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/3/2022, zo 17. januára 2022 podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky dovolanie na podnet opatrovníčky V. H., a to v prospech obvinenej H. Y.Á. s poukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu]. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky v dovolaní nasledovne argumentovala: „Preštudovaním trestného spisu bolo zistené, že v lustrácii databázy súdov zo
1 písm. b) Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 35Ps/13/2020, bol vydaný
1 písm. b) Trestného poriadku v tom čase ešte nebol naplnený. Avšak konanie o obmedzení spôsobilosti sa na Okresnom súde Trenčín viedlo už od 14. októbra 2020.
2 Trestného poriadku obvinený mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. Je zrejmé, že dôvod pochybnosti nemusí byť vždy zjavný, preto riadnej aplikácii inštitútu povinnej obhajoby
2 Trestného poriadku zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov ex offo prihliadať na informácie, okolnosti a tiež spôsob, akým obvinený (pri samoobhajobe) uplatňuje a využíva svoje práva, a to v každom štádiu konania. Od páchateľa trestného činu, u ktorého sú dôvodné pochybnosti o jeho duševnom zdraví, nemožno reálne očakávať, že je a bude schopný náležite realizovať svoje právo na obhajobu. Preto je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaručiť mu riadny a spravodlivý proces dôsledným rešpektovaním ustanovenia § 37 ods. 2 Trestného poriadku. Ak tak policajt, prokurátor alebo súd nepostupujú už od zistenia okolností svedčiacich o dôvodoch povinnej obhajoby
2 Trestného poriadku, porušujú zásadným spôsobom nielen právo obvineného na obhajobu, ale aj zásadu ‚rovnosti zbraní', ktorý musí byť v každom štádiu trestného konania dodržaná a v konaní realizovaná (R 20/2011). Z obsahu trestného spisu vyplýva, že do zápisnice o výsluchu uskutočnenom v rámci prípravného konania
7 písm. a) Trestného poriadku, rovnako tak ani žiadne ustanovenie neprikazuje súdu počkať na skončenie konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, avšak toto konanie malo pre súd vo veci, sp. zn. 2T/3/2022, znamenať skutočnosť odôvodňujúcu pochybnosť o spôsobilosti obvinenej sa sama obhajovať. Je nevyhnutné, aby obvinená na uplatnenie svojho práva na obhajobu mala obhajcu aj v tých prípadoch, keď sú pochybnosti o jej spôsobilosti náležite sa obhajovať. Zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku je zásadou ústavnou (čl. 50 ods. 3 Ústavy SR) ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vzťahuje sa na celé trestné konanie. Jej zabezpečenie je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu, keďže právo na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Tým, že súd obv. H. Y. neustanovil obhajcu
2 Trestného poriadku, ale namiesto toho vydal trestný rozkaz, došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku . Navrhujeme preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1)
1 Trestného poriadku vyslovil, že trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/3/2022, zo
2 Trestného poriadku zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/3/2022, zo
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol". K dovolaniu sa obvinená prostredníctvom obhajkyne takto vyjadrila. „Ministerka spravodlivosti 19. septembra 2023 podala dovolanie v prospech odsúdenej
1 Trestného poriadku v trestnej veci Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/3/2022, na podnet p. H. proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/3/2022, zo 17. januára 2022 právoplatnému 8. februára 2022 z dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, pretože týmto rozhodnutím bol porušený zákon v neprospech odsúdenej v ustanovení § 37 ods. 2 Trestného poriadku, s poukazom na skutočnosť, že v čase trestného konania bolo na totožnom súde vedené aj konanie vo veci obmedzenia spôsobilosti odsúdenej na právne úkony pod sp. zn. 35Ps/13/2020, čo bolo zistené lustráciou databáze súdov obsiahnutej v trestnom spise a zároveň bolo už v prípravnom konaní zo zápisnice o výsluchu odsúdenej zistené, že je poberateľkou invalidného dôchodku a v minulosti táto navštevovala špeciálnu ZŠ v Trenčianskej Teplej, pričom tieto skutočnosti samé o sebe mali vyvolať pochybnosti OČTK a súdu o tom, či je odsúdená skutočne schopná obhajovať sa v konaní sama a napriek týmto skutočnostiam nemala odsúdená v konaní obhajcu, čím bolo porušené jej právo na obhajobu. Po vykonaní porady s odsúdenou v ÚVTOS Nitra dňa
Trestného poriadku sa k dovolaniu podanému ministerkou spravodlivosti vyjadril aj prokurátor, a síce v tom smere, že dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku nie je splnený a navrhol dovolanie odmietnuť
c) Trestného poriadku, čo však stanoviskom k takémuto vyjadreniu korigoval generálny prokurátor Slovenskej republiky prostredníctvom svojho námestníka, ktorý ho naopak považoval za dôvodné. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, ktoré v čase rozhodovania dovolacieho súdu už právne neexistuje, teda (per analogiam) možno skonštatovať, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V čase podania dovolania podala ministerka spravodlivosti dovolanie voči rozhodnutiu (trestnému rozkazu), voči ktorému bolo dovolanie
1, ods. 2 písm. a) Trestného poriadku prípustné a podala ho z dôvodu
1 písm.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak
, d) nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1, e) dovolanie ani po postupe
1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.