Obsah (12)

§ 146§ 83§ 5§ 103§ 13§ 1§ 4§ 53§ 27§ 104§ 219§ 250k

1 Najvyšší súd 6Sžo/12/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E I., s.r.o., so sídlom K., IČO : X., právne zastúpený A., s.r.o., so

§ 146ods.

1 písm. c) OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, poukazujúc na ustanovenia § 13 ods. 9, ods. 10, § 27 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“), § 5 ods. 3 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 525/2003 Z. z.“) a § 53 6Sţo/12/2011 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) argumentoval tým, ţe ukladanie sankcií obcou a konanie o nich, v zmysle ustálenej judikatúry nespadá pod výkon právomoci obce pri výkone jej samosprávy. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Rks 1/2010 zo dňa 27. júla 2010, v ktorom sa uvádza, ţe: „...procesný postup preskúmavania rozhodnutí orgánom verejnej správy o uložení sankcie za iný správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania a keďže

§ 83ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať aj pri prejednávaní iných správnych deliktov.“ pričom konštatoval, ţe v konaní o správnom delikte, rovnako ako pri prejednaní priestupku, vystupuje obec v úlohe orgánu štátnej správy, t.j. nie samosprávneho orgánu. Uviedol ďalej, ţe v tomto konaní má obec postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, z čoho potom vyplýva, ţe o odvolaní proti rozhodnutiu obce o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný

osobitných predpisov (týmto orgánom je v danom prípade

§ 5ods.

3 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z. z. Obvodný úrad ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši), keďţe na konanie v rámci výkonu štátnej správy sa v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. vzťahuje správny poriadok ako celok. S poukazom na tieto skutočnosti, v rámci posudzovania podmienok konania

§ 103

OSP zistiac, ţe v konaní sa vyskytol taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je moţné odstrániť, a to nedostatok právomoci súdu vec prejednať, zastavil konanie v súlade s § 104 ods. 1 OSP s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená druhostupňovému správnemu orgánu, do ktorého právomoci patrí rozhodnúť o odvolaní navrhovateľa. Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu, keď mal za to, ţe toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom prvostupňového súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Nesúhlasiac s názorom krajského súdu, ţe tento nemal právomoc vec prejednať, poukázal na to, ţe v samotnom napadnutom rozhodnutí správneho orgánu bolo uvedené, ţe v danej veci rozhodlo Mesto Liptovský Mikuláš v zastúpení primátorom mesta ako príslušný správny orgán

§ 13ods.

9 písm.

1. b)a § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., čo znamená, ţe Mesto Liptovský Mikuláš rozhodovalo pri výkone samosprávy obce. Odvolávajúc sa na ustanovenia § 1 ods. 2 a § 5 ods. 3 zákona č. 525/2003 Z. z. argumentoval, ţe citovaný zákon jednoznačne uvádza, ţe obvodný úrad ţivotného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie výlučne vo veciach, 6Sţo/12/2011 3 v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ktorá však v zmysle zákona vykonáva štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie výlučne v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, pričom taxatívny výpočet týchto osobitných predpisov je uvedený v zákone pod odkazom č. 2) s tým, ţe takýmto osobitným predpisom nie je § 13 ods. 9 zákona č. 369/1990 Zb., čo znamená, ţe obvodný úrad ţivotného prostredia nemôţe byť príslušným odvolacím orgánom, tak ako to tvrdí krajský súd, nakoľko v danom prípade obec nekonala vo veci štátnej správy starostlivosti o ţivotné prostredie v prvom stupni. Upriamiac pozornosť na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. uviedol, ţe zákon v danom prípade neustanovuje, ţe ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy a preto mal za to, ţe ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Tvrdil, ţe napadnuté rozhodnutie súdu je zároveň v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo znamená, ţe Obvodný úrad ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši môţe rozhodovať ako príslušný odvolací orgán len v prípadoch ustanovených zákonom (zákon č. 525/2003 Z. z.). Poukázal tieţ na ustanovenie § 4 ods. 3 písm.
2. g)a
3. h)zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejnoprospešné sluţby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udrţiavanie čistoty v obci, správu a údrţbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo ţúmp a miestnu verejnú dopravu /písm. g)/ a utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob ţivota a práce obyvateľov obce, chráni ţivotné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport /písm. h)/ a so zreteľom na citované ustanovenie mal za to, ţe rozhodovanie obce je v zmysle § 13 ods. 9 písm.
4. b)zákona o obecnom zriadení rozhodovaním vo veciach výkonu samosprávy, a to vzhľadom k tomu, ţe účelom oprávnenia obce v zmysle citovaného ustanovenia je zabezpečenie udrţiavania čistoty v obci, utváranie a chránenie zdravých podmienok a zdravého spôsobu ţivota a práce obyvateľov obce, ktoré činnosti zabezpečuje obec pri výkone samosprávy (§ 4 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 369/1990 Zb.). Rovnako nesúhlasil s názorom krajského súdu, ţe o odvolaní proti rozhodnutiu obce o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný

osobitných predpisov, keďţe na konanie v rámci výkonu štátnej správy sa vzťahuje správny poriadok ako celok v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. argumentujúc ustanovením § 27 ods. 2 citovaného zákona, keď aj na konania, v ktorých o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; čo nemení nič na tom, ţe o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal za to, ţe napadnuté 6Sţo/12/2011 4 rozhodnutie odporcu je rozhodnutím vydaným v konaní, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb rozhoduje obec pri výkone samosprávy a z uvedeného dôvodu je príslušným na rozhodovanie o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu Mesta Liptovský Mikuláš, Krajský súd v Ţiline. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 303,31 EUR, ako aj trovy odvolacieho konania, rovnako pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 157,09 EUR. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) prejednal vec v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd z obsahu pripojeného spisového materiálu zistil, ţe predmetom rozhodnutia obce napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa je rozhodnutie o správnom delikte číslo: ŢP-2010/05591-02/PI zo dňa 24. septembra 2010, ktorým Mesto Liptovský Mikuláš, oddelenie ţivotného prostredia a poľnohospodárstva, v zastúpení primátorom mesta, ako príslušný správny orgán uloţil navrhovateľovi

§ 13ods.

9 písm.

1. b)zákona o obecnom zriadení pokutu vo výške 4.000 EUR (slovom štyritisíc eur) za to, ţe v roku 2010 ponechal plochy na pozemkoch parc. č. K. v k.ú. Liptovský Mikuláš, zapísané na LV č. X. neudrţiavané, znečistené a zarastené vysokou burinou, čo je porušením § 13 ods. 9 písm.
2. b)citovaného zákona.

§ 1ods.

1 vety prvej zákona o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; zdruţuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

§ 4ods.

1 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony

zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

§ 4ods.

3 písm. h) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob ţivota a práce obyvateľov obce, chráni ţivotné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

§ 4ods.

2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení 6Sţo/12/2011 5 neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z. z.“), ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, ţe ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, ţe ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja). Zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce. Ustanovenie § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, ţe pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy.

§ 13ods.

9 písm. b) zákona o obecnom zriadení obec môţe právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uloţiť pokutu do 6.638 eur, ak neudrţuje čistotu a poriadok na uţívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest.

§ 13ods.

10 vety tretej zákona o obecnom zriadení na konanie o uloţení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

§ 53

správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

§ 83ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisoch (ďalej len ako „zákon č. 372/1990 Zb.“) návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom moţno podať aţ po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní (§ 53 a nasl. správneho poriadku).

§ 5ods.

3 písm.

1. a)zákona č. 525/2003 Z. z. obvodný úrad ţivotného prostredia plní ďalej tieto úlohy:
2. a)vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o ţivotné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. 6Sţo/12/2011 6 Procesný postup preskúmania správnych rozhodnutí sankčnej povahy je vybudovaný na zásade dvojinštančnosti správneho konania (§ 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.). Preto v súvislosti v právnom štáte absolútne rešpektovanou zásadou rovnosti účastníkov konania, nemôţe byť preskúmavanie rozhodnutia obce o uloţení sankcie za iný správny delikt odchylné od preskúmavania priestupku, tvoriaceho druh správneho deliktu. K námietke navrhovateľa poukazujúcej na to, ţe Mesto Liptovský Mikuláš rozhodovalo v danom prípade v rámci výkonu samosprávy obce

§ 13ods.

9 písm. b) a § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu, to znamená, ţe v tomto konaní má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, a preto o opravnom prostriedku proti jej rozhodnutiu nerozhoduje súd

§ 27ods.

2 zákona o obecnom zriadení, ale orgán štátu

osobitných predpisov, ktorým v danej veci je Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši (§ 5 ods. 3 písm. a/ zákona č. 525/2003 Z. z.), pričom aţ právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe ţaloby (§ 70 správneho poriadku a § 247 a nasl. OSP). Odvolací súd záverom poznamenáva, ţe rozhodnutím prvostupňového súdu bola navrhovateľovi poskytnutá ďalšia moţnosť preskúmania napadnutého rozhodnutia ešte v rámci druhostupňového správneho konania, a teda napadnuté rozhodnutie môţe byť, za predpokladu negatívneho rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ešte preskúmavané

druhej hlavy piatej časti OSP, čo znamená, ţe navrhovateľ bude mať k dispozícii naviac ešte dva ďalšie prostriedky (žalobu, odvolanie proti rozhodnutiu súdu v prípade neúspechu) prostredníctvom ktorých sa môţe legitímne domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nepochybil preto krajský súd, keď konanie

§ 104ods.

1 OSP zastavil s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Obvodnému úradu ţivotného prostredia v Liptovskom Mikuláši, ako príslušnému správnemu orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody, povaţoval námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné a preto napadnuté uznesenie krajského súdu

§ 219OSP v spojení s § 246c ods.

1 vety prvej OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 250kods.

1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety 6Sţo/12/2011 7 prvej OSP tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol a odporca si v odvolacom konaní trovy konania neuplatnil a zo spisu mu ţiadne iné trovy nevyplývajú. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 31. mája 2011 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth