Obsah (9)

§ 419§ 420§ 421§ 28§ 29§ 30§ 78§ 26§ 448

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoK/3/2023 Identifikačné číslo spisu: 3117213027 Dátum vydania rozhodnutia: 20.03.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Tieto prípady sú taxatívne uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP, pričom otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 20. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu dovolateľka namietala, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, pretože zodpovedanie zásadnej právnej otázky, špecifikovanej v časti V.
2. b)dovolania, zo strany súdov oboch inštancií je nepostačujúce a v prípade rozsudku odvolacieho súdu aj nelogické, keď nebolo sporné to, či sa na prihlášku pohľadávky prihliada, ale to, či zabezpečovacie právo zo zákona zaniklo, pretože nebolo uplatnené riadne. 21. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm.
3. f)CSP sú:
4. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
5. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v takej miere, resp. intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 22. V posudzovanom prípade odvolací súd svojím rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, t. j. preto, že ho považoval za vecne správny. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento si v celom rozsahu osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkázal s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd upriamil pozornosť na správny právny záver súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodu, pre ktorý by zo zákona zaniklo zabezpečovacie právo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku prihlásenia si viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške (a nie viacerými prihláškami) s poukazom na to, že žiadne z ustanovení obsiahnutých v ZKR, resp. v inom právnom predpise nestanovuje, že ak si veriteľ oddelenej podstaty prihlásil v prihláške viac zabezpečených pohľadávok, tak sa na takúto prihlášku neprihliada. Z ustanovenia § 29 ods. 2 ZKR nevyplýva sankcia, že pri nedodržaní postupu pri podávaní prihlášky zabezpečenej pohľadávky, sa na prihlášku neprihliada. Prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok len v jednej prihláške, obsahujúcej inak všetky náležitosti stanovené zákonom, nespôsobuje zánik zabezpečovacieho práva. 23. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými, pre rozhodnutie danej veci relevantnými, odvolacími námietkami žalobkyne a skutočnosť, že žalobkyňu jeho odpoveď neuspokojila, ešte neznamená, že ide o rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, resp. arbitrárne. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 393 ods. 2 CSP, keď uviedol stručný obsah napadnutého rozsudku, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, ako aj zistený skutkový stav a právne posúdenie veci. Zároveň v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP sa stručne vysporiadal s podstatnými argumentami žalobkyne uvedenými v odvolaní. V tomto smere dovolací súd poukazuje najmä na v odseky 17, 18, 21, 22 a 23 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Odpoveď na dovolateľkou uvedenú rozhodujúcu (kľúčovú) právnu otázku dal odvolací súd v odsekoch 21 a 22 odôvodnenia rozsudku, v ktorých jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo v posudzovanom prípade nedošlo priamo zo zákona (ZKR) k zániku zabezpečovacieho práva veriteľa oddelenej podstaty z dôvodu uplatneného žalobkyňou. Skutočnosť, že žalobkyňa má na vec odlišný právny názor a že rozhodnutia súdov oboch inštancií neboli odôvodnené podľa jej predstáv, však nie je postačujúcim argumentom a podkladom pre tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí súdov oboch inštancií a existencii vady zmätočnosti

§ 420písm.

f) CSP. S poukazom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo k vade

§ 420písm.

f) CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces tak, ako to predpokladá citované ustanovenie a v preskúmavanej veci preto nie je daná prípustnosť dovolania žalobkyne

§ 420písm.

1. f)CSP. 24. Dovolateľka ďalej prípustnosť svojho dovolania založila na ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Citované ustanovenie pod písmenami
2. a)až
3. c)upravuje 3 prípady prípustnosti dovolania.

§ 421ods.

1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

§ 421ods.

1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

§ 421ods.

1 písm.

1. c)CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľka sama vysvetlila (konkretizovala a náležite doložila), že je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), alebo písm. b), alebo písm.
2. c)CSP, pričom dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Prípustnosť dovolania je potom - vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi - závislá od toho, či a ako dovolateľka vymedzila právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP], alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm.
4. b)CSP], alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm.
5. c)CSP]. 25. Z obsahu dovolania je zrejmé, že vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm.
6. a)a písm.
7. c)CSP dovolateľka neuviedla žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm.
8. a)CSP) a taktiež z obsahu dovolania - vo väzbe na dovolateľkou vymedzenú relevantnú právnu otázku - nevyplývajú ani žiadne rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu. S poukazom na uvedené prípustnosť dovolania žalobkyne nie je daná

§ 421ods.

1 písm.

1. a)a písm.
2. c)CSP, keďže dovolateľka prípustnosť dovolania v tejto časti nevymedzila spôsobom, ktorý predpokladá zákon. 26. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP, pričom v článku V.
4. b)dovolania vymedzila rozhodnú (kľúčovú) právnu otázku nasledovne: Či k zániku zabezpečovacieho práva veriteľa oddelenej podstaty došlo priamo zo zákona z dôvodu, že si nepodal v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlášku pohľadávky pre každú jednotlivú zabezpečenú pohľadávku? Podľa názoru dovolateľky súdy oboch inštancií túto, pre rozhodnutie sporu kľúčovú, právnu otázku vyriešili nesprávne. Pozornosť upriamila na to, že súd prvej inštancie v odseku 14 rozsudku nesprávne uviedol, že zákon žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa. Odvolací súd zase v odseku 18 rozsudku - len na zdôraznenie správnosti právneho záveru prvoinštančného súdu o neexistencii dôvodu, pre ktorý by zaniklo zabezpečovacie právo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku prihlásenia si viacerých zabezpečených pohľadávok jednou prihláškou, a nie každej zabezpečenej pohľadávky samostatnou prihláškou - uviedol, že žiadne z ustanovení obsiahnutých v ZKR a ani v inom právnom predpise nestanovuje, že ak si veriteľ prihlási v prihláške viac zabezpečených pohľadávok, na takúto prihlášku sa neprihliada. 27. Dovolateľka poukázala na to, že vyriešenie ňou nastolenej právnej otázky je pre rozhodnutie vo veci samej kľúčové, nakoľko v prípade, ak by k zániku záložného práva došlo priamo zo zákona, ide o právnu skutočnosť, na ktorú musí súd prihliadnuť, a táto by bola dôvodom na to, aby súd vylučovacej žalobe vyhovel. Zdôraznila, že ZKR vyžaduje, aby veriteľ podal pre každú zabezpečenú pohľadávku samostatnú prihlášku a aby v prihláške uviedol zákonom požadované náležitosti uvedené v § 29 ods. 2 ZKR, pričom sankcia je uvedená v § 28 ods. 4 ZKR, z ktorého ustanovenia vyplýva, že ak ide o zabezpečenú pohľadávku, tak v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zabezpečovacie právo zanikne. Systematickým výkladom ustanovení § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 ZKR je možné - podľa názoru dovolateľky - dospieť k záveru, že pokiaľ veriteľ neuvedie v prihláške zabezpečenej pohľadávky všetky náležitosti stanovené v § 29 ods. 2 ZKR (vrátane podania osobitnej prihlášky pre každú zabezpečenú pohľadávku), tak zabezpečovacie právo zanikne podľa § 28 ods. 4 ZKR a pohľadávka je prihlásená ako nezabezpečená. Teda, ak veriteľ v rozpore so zákonom nepodal pre každú zabezpečenú pohľadávku samostatnú prihlášku (čo je nesporné) a ku každej pohľadávke si neprihlásil osobitne zabezpečovacie právo, toto nebolo veriteľom uplatnené riadne, a preto zo zákona zaniklo. 28. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľkou vymedzená právna otázka bola rozhodujúca (kľúčová) pre výrok (petit) rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej a odvolací súd ju vo svojom rozhodnutí aj riešil a na jej riešení založil napadnuté rozhodnutie, pričom dovolateľkou nastolená právna otázka nebola doteraz riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. S poukazom na uvedené je daná procesná prípustnosť dovolania žalobkyne

§ 421ods.

1 písm. b) CSP. Následne sa dovolací súd zaoberal otázkou, či je dovolanie žalobkyne aj dôvodné. 29.

§ 28ods.

4 ZKR v znení zákona č. 348/2011 Z. z. účinného v rozhodnej dobe od 1. januára 2012 (ďalej aj „ZKR“), ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. 30.

§ 29

ods.1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:

1. a)meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,
2. b)meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,
3. c)právny dôvod vzniku pohľadávky,
4. d)poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
5. e)celková suma pohľadávky,
6. f)podpis. 31. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (odsek 2 vyššie citovaného ustanovenia). 32. Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku (odsek 4 vyššie citovaného ustanovenia). 33.

§ 30ods.

1 ZKR, správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.

1. Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť alebo doplniť (odsek 2 vyššie citovaného ustanovenia).
2. Zo žaloby, ako aj ďalšieho spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou vylučovacou (excindačnou) žalobou domáhala vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v petite žaloby, zo súpisu majetku oddelenej podstaty veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o., so sídlom v Bzenci, Česká republika, v konkurze vyhlásenom na majetok úpadkyne AMARO, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom z dôvodu, že zabezpečenie pohľadávky (záložné právo) zo zákona zaniklo

§ 28ods.

4 ZKR, pretože zabezpečený veriteľ si celý svoj zabezpečený nárok prihlásil súhrnne v celkovej výške 333 881,50 eura jednou prihláškou, pričom správne mal postupovať tak, že každú jednu zabezpečenú pohľadávku (predstavujúcu faktúru za dodaný tovar) si mal prihlásiť samostatnou prihláškou. 36. Súd prvej inštancie vylučovaciu žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby

§ 78

ZKR, keďže v predmetom spore nepreukázala existenciu práva, ktoré by vylučovalo zapísanie sporných nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty. Podľa názoru súdu prvej inštancie zákon žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, pričom si osvojil dôvody napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru o neexistencii dôvodu, pre ktorý by malo zaniknúť zabezpečovacie právo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku prihlásenia si viacerých zabezpečených pohľadávok jednou prihláškou, a nie každej zabezpečenej pohľadávky samostatnou prihláškou, odvolací súd v odseku 18 odôvodnenia rozsudku uviedol, že žiadne z ustanovení obsiahnutých v ZKR a ani v inom právnom predpise nestanovuje, že ak si veriteľ prihlási v prihláške viac zabezpečených pohľadávok, na túto prihlášku sa neprihliada. V odseku 21 odôvodnenia rozsudku odvolací súd ďalej uviedol, že pre prihlasovanie zabezpečenej pohľadávky zákon vyžaduje, aby veriteľ zabezpečenej pohľadávky uviedol v prihláške zabezpečenú sumu, druh, poradie, predmet a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 ZKR. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva sankcia, že pri nedodržaní tam uvedeného postupu pri podávaní prihlášky zabezpečenej pohľadávky sa na prihlášku neprihliada. Sankcia je stanovená v ustanovení § 28 ods. 4 ZKR, podľa ktorého, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Systematickým výkladom ustanovení § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 ZKR odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ veriteľ neuvedie v prihláške zabezpečenej pohľadávky všetky náležitosti stanovené v § 29 ods. 2 ZKR, potom zabezpečovacie právo zanikne (§ 28 ods. 4 ZKR). Prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok len v jednej prihláške, obsahujúcej inak všetky náležitosti stanovené zákonom, však nespôsobuje zánik zabezpečovacieho práva. Za správny preto považoval záver súdu prvej inštancie, že nakoľko zákon žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa oddelenej podstaty, zabezpečovacie právo k prihláseným pohľadávkam zabezpečeného veriteľa žalobkyňou tvrdeným spôsobom nezaniklo.

1. Dovolací súd poukazuje na to, že podstatou sporného zápisu veci zapísanej do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadkyne je existencia skutočnosti, ktorá spochybňuje zapísanie veci do súpisu. Najčastejšie ide o spornosť vlastníckeho práva k veci, avšak týmto dôvodom môžu byť aj iné skutočnosti, ktoré zapísanie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty vylučujú. K dovolateľkou nastolenej právnej otázke dovolací súd uvádza nasledovné:
2. Pojem zabezpečená pohľadávka a pojem zabezpečovacie právo sú vymedzené v ustanovení § 8 ZKR, pričom za zabezpečenú pohľadávku sa považuje pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom, a to do výšky jej zabezpečenia a za zabezpečovacie právo sa považujú tie zabezpečovacie prostriedky, ktoré sú uvedené v § 8 ZKR a ktorými sú: záložné právo (ktoré je zabezpečovacím prostriedkom aj v posudzovanom prípade), zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky, vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky.
3. Ustanovenie § 28 ZKR upravuje prihlasovanie pohľadávok v konkurze, pričom v odseku 4 uvádza, že ak ide o zabezpečenú pohľadávku, tak v prihláške doručenej správkyni sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Rozlišovanie pohľadávok na zabezpečené a nezabezpečené má význam pre určenie majetku a výťažku z neho, ktorý sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov, pretože veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom, majú právo na to, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku zo speňaženia toho majetku, ktorým bola pohľadávka zabezpečená. Z ustanovenia § 28 ods. 4 ZKR - podľa názoru dovolacieho súdu - vyplýva, že ak ide o zabezpečenú pohľadávku, zabezpečovacie právo sa musí riadne a včas uplatniť (prihlásiť) v prihláške doručenej správkyni, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a pokiaľ sa zabezpečovacie právo v zákonom stanovenej lehote v prihláške neprihlási, neznamená to, že by sa v dôsledku toho na takúto prihlášku neprihliadalo. Sankciou je len to, že uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok zanikne neprihlásené zabezpečovacie právo, v dôsledku čoho zabezpečený veriteľ prestane byť zabezpečeným veriteľom a stane sa z neho (bežný) nezabezpečený veriteľ a taktiež zabezpečená pohľadávka sa uplynutím zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok stane nezabezpečenou pohľadávkou, keďže zaniklo zabezpečovacie právo, ktorým bola zabezpečená. Z Komentára k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii autora Doc. JUDr. M. Ďuricu, PhD. (Bratislava: C. H. Beck, druhé vydanie, r. 2015, str. 283) k ustanoveniu § 29 vyplýva, že doterajšia prax vyžadovala, že pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška. Uvedené však bolo v niektorých prípadoch výslovne nepraktické, prípadne spôsobilo aplikačné problémy v tom smere, čo sa rozumie jednou pohľadávkou. V tomto smere jasné pravidlá v našom právnom poriadku nemáme. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby samostatná prihláška musela byť vždy podaná pre zabezpečenú pohľadávku, avšak pri nezabezpečených pohľadávkach sa pripúšťa, aby tieto boli uplatnené, prípadne aj jednou prihláškou. Samozrejme, zhrnutie viacerých pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku prehľadnosti, inak sa veriteľ bude vystavovať riziku, že jeho pohľadávka môže byť popretá z dôvodu nepreskúmateľnosti. Platná právna úprava nezodpovedá celkom textu zákona, pretože ani novela (tak ako ani pôvodná právna úprava) nestanovuje, že ak si prihlási veriteľ v prihláške viac zabezpečených pohľadávok, tak sa na prihlášku neprihliada. Obdobne v tomto smere aj ďalší autor JUDr. Branislav Pospíšil v Komentári k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (r. 2012, str. 113) k ustanoveniu § 28 ZKR uvádza, že v prípade zabezpečených pohľadávok zákon vyžaduje, aby zabezpečenie bolo riadne a včas prihlásené v základnej prihlasovacej lehote, inak zo zákona zanikne. Znamená to, že pokiaľ si zabezpečený veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku neprihlási v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v ďalšom priebehu konkurzu si môže pohľadávku prihlásiť už iba ako nezabezpečenú. Ten istý autor v komentári k ustanoveniu § 29 (str. 123) uvádza, že v prípade, ak by zabezpečený veriteľ prihlásil viacero zabezpečených pohľadávok jednou prihláškou, je dôležité ďalej uviesť, že uvedené samo o sebe nie je dôvodom, aby sa na prihlášku neprihliadalo, nakoľko zákon takýto následok neustanovuje. Môže to byť však dôvod pre správcu, aby zabezpečenú pohľadávku poprel v prípade, ak nie je zrozumiteľné, ktorú pohľadávku ktoré zabezpečovacie právo zabezpečuje. Preto v prípade, pokiaľ viacero zabezpečených pohľadávok zabezpečuje to isté zabezpečovacie právo, môže byť naopak praktické týchto viacero zabezpečených pohľadávok prihlásiť jednou prihláškou. Dovolací súd ďalej poukazuje aj na publikáciu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. s názvom Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii (r. 2006, posledný odsek na str. 212), z ktorej vyplýva, že pokiaľ prihláška všetky uvedené údaje neobsahuje, neprihlásené zabezpečovacie právo uplynutím lehoty zaniká (§ 29 ods. 2). Formulácia ZKR, podľa ktorej „zabezpečovacie právo zaniká“, vzbudzuje pochybnosti. ZKR nedodržanie týchto obsahových náležitosti prihlášky netrestá tak, ako v ostatných prípadoch sankciou, podľa ktorej sa na prihlášku neprihliada. Z týchto dôvodov sa táto pohľadávka považuje za nezabezpečenú.
4. Podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR je potrebné interpretovať tak, že pokiaľ ide o zabezpečenú pohľadávku, tak túto je potrebné riadne uplatniť (t. j. riadne prihlásiť), a toto prihlásenie je potrebné urobiť v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu (t. j. včas), inak zabezpečovacie právo zanikne. Teda, uplynutím zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok (len) neprihlásené zabezpečovacie právo zanikne, v dôsledku čoho sa prihlásená pohľadávka považuje za nezabezpečenú.
5. ZKR jednoznačne nedefinuje, čo sa považuje za jednu pohľadávku. Z hľadiska teórie platí, že za jednu pohľadávku sa považuje nárok na plnenie z jedného právneho dôvodu. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je súhrn skutočností (skutková podstata), ktoré boli dôvodom vzniku pohľadávky. Súhrn plnení vyjadrený peňažnou sumou z tých istých skutočností (z tej istej skutkovej podstaty) sa potom považuje za jednu pohľadávku. V posudzovanom prípade ide o judikovanú pohľadávku v sume 183 686,39 eura s 10 %-ným ročným úrokom z omeškania z istiny od
6. apríla 2010 až do zaplatenia, ktorá pozostávala z 26 faktúr za dodávku tovaru s rôznymi dátumami splatnosti, avšak vychádzala z kúpnej zmluvy z
7. augusta 2000 a priznaná bola zabezpečenému veriteľovi právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/87/2011 z
8. marca
9. Túto judikovanú pohľadávku si zabezpečený veriteľ prihlásil v prihláške pohľadávky, doručenej správkyni dňa
10. septembra 2016, ako zabezpečenú pohľadávku so zabezpečovacím právom na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z
11. februára 2007, zavkladovanú Správou katastra Ilava dňa
12. februára 2007 v zabezpečenej sume 772 131,54 eura. Z obsahu prihlášky a jej príloh č. 1 a 2 vyplýva, že ide o zabezpečovacie právo k majetku tretích osôb (žalovanej a jej manžela Ing. P. J.) ako záložcov s tým, že zmluvnými stranami záložnej zmluvy (okrem záložcov) boli záložný veriteľ - oddelený zabezpečený veriteľ a dlžníčka - úpadkyňa. Judikovaná právoplatná a vykonateľná pohľadávka, priznaná súdnym rozhodnutím a zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb (žalovanej a jej manžela) tak - podľa názoru dovolacieho súdu - bola riadne a včas prihlásená (uplatnená) v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom v prihláške doručenej správkyni bolo riadne a včas uplatnené aj zabezpečovacie právo v súlade s § 28 ods. 4 ZKR. K zániku zabezpečovacieho práva zabezpečeného veriteľa v zmysle § 28 ods. 4 ZKR (resp. iného odseku tohto ustanovenia) nedošlo, keďže zabezpečovacie právo bolo v prihláške zabezpečenej pohľadávky bezpochyby uplatnené (prihlásené) v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Dovolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdov nižšej inštancie (odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie), že v posudzovanom prípade nedošlo k zániku zabezpečovacieho práva zo zákona tým, že zabezpečený veriteľ si neprihlásil v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu u správkyne každú faktúru samostatnou prihláškou s prihlásením zabezpečovacieho práva osobitne pre každú zabezpečenú pohľadávku, resp. každú faktúru (nie je sporné, že sa jednalo o 26 faktúr), pretože takáto sankcia nevyplýva z § 28 ods. 4, ani z iného odseku tohto ustanovenia ZKR. Je nesporné, že zabezpečený veriteľ si uplatnil (prihlásil) v prihláške svoju zabezpečenú judikovanú pohľadávku v súhrnnej výške 333 881,50 eura (z čoho istina predstavovala sumu 183 686,39 eura, úroky z omeškania sumu 116 794 eura a náklady z uplatnenia 33 401,11 eura) v zákonnej prihlasovacej lehote, v ktorej si uplatnil (prihlásil) aj zabezpečovacie právo - záložné právo, pričom len v prípade, ak by si v prihláške vôbec neprihlásil zabezpečovacie právo v zákonom stanovenej lehote, tak následkom toho by bola sankcia, že prihlásená pohľadávka by sa považovala za nezabezpečenú. Z uvedeného vyplýva odpoveď na dovolateľkou nastolenú právnu otázku, ktorá bola súdmi nižšej inštancie posúdená správne.
13. Pre komplexné posúdenie danej problematiky je potrebné zaoberať sa aj výkladom § 29 ods. 1 a ods. 2 ZKR, ktoré ustanovenia upravujú náležitosti prihlášky a systematicky nasledujú za ustanovením § 28 ZKR. Ustanovenie § 29 ods. 1 ZKR upravuje základné obsahové náležitosti prihlášky, ktoré musia byť uvedené v každej prihláške pohľadávky, ktorá obligatórne musí byť podaná na predpísanom tlačive a ktorými sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky a f) podpis. Pokiaľ by prihláška vyššie uvedené základné obsahové náležitosti neobsahovala, tak § 29 ods. 1 ZKR určuje sankciu, spočívajúcu v tom, že na prihlášku sa v konkurze neprihliada (na prihlášku sa hľadí, akoby vôbec nebola podaná). Z ustanovenia § 29 ods. 2 ZKR vyplýva, že ak sa prihlasuje zabezpečená pohľadávka, tak prihláška okrem základných všeobecných náležitostí (§ 29 ods. 1 ZKR) musí obsahovať aj ďalšie osobitné náležitosti, ktorými sú: zabezpečená suma (t. j. výška sumy, v ktorej zabezpečovacie právo zabezpečuje pohľadávku), druh zabezpečovacieho práva v zmysle § 8 ZKR, poradie zabezpečovacieho práva (t. j. určenie poradia, v ktorom sa zabezpečovacie právo bude uspokojovať v prípade existencie viacerých zabezpečovacích práv k tomu istému majetku), predmet zabezpečovacieho práva (t. j. majetok, ktorým je pohľadávka zabezpečená) a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva (t. j. titul, na základe ktorého bolo zabezpečovacie právo zriadené a ktorým môže byť zmluva, zákon, rozhodnutie súdu alebo iného orgánu a spôsob, akým zabezpečovacie právo vzniklo, ktorým je napríklad registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo povolený vklad v katastri nehnuteľností a podobne). Dovolací súd súhlasí s právnym názorom, že pokiaľ by v prihláške zabezpečenej pohľadávky absentovala niektorá osobitná náležitosť v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 ZKR, dôsledkom by bolo to, že po uplynutí zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok (45 dní od vyhlásenia konkurzu), by sa pohľadávka prihlásená v prihláške ako zabezpečená, považovala za nezabezpečenú. Rovnako zabezpečený veriteľ by sa ďalej v konkurze považoval za nezabezpečeného veriteľa (na prihlášku by sa však prihliadalo) a pokiaľ prihlásená pohľadávka bola zistená, uspokojila by sa zo všeobecnej podstaty v poradí, ktoré bolo prihlásené a zistené. Ustanovenie § 29 ods. 2 ZKR neupravuje sankciu v tom zmysle, že v prípade, ak by pre každú zabezpečenú pohľadávku nebola podaná samostatná prihláška, tak dôsledkom toho by bol zánik zabezpečovacieho práva.
14. Len pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 30 a 31 ZKR, z ktorých vyplýva, že prihlásené pohľadávky správkyňa pribežne zapisuje do zoznamu pohľadávok, pričom každému veriteľovi, ktorý o to požiada, bezodkladne vydá potvrdenie o tom, či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

§ 26ods.

2 vykonávacej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v znení účinnom od

1. januára 2012, sa do zoznamu pohľadávok nezapisujú: 1/ tie pohľadávky, ktoré boli uplatnené prihláškou, na ktorú sa v konkurze neprihliada, 2/ ak prihláška nebola podaná na predpísanom tlačive (§ 29 ods. 1 ZKR), 3/ ak prihláška neobsahuje základné náležitosti (§ 29 ods. 1 ZKR) alebo 4/ ak pohľadávka bola prihlásená ako nepeňažná pohľadávka a nebol k nej pripojený aspoň jeden rovnopis znaleckého posudku určujúci jej hodnotu (§ 29 ods. 7 ZKR). Zoznam pohľadávok, ktorý vyhotoví správkyňa je listinou, ktorá osvedčuje veriteľom, že ich pohľadávka bola prihlásená riadne a včas. Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok je zoznam listinou, ktorá osvedčuje veriteľom zistenie alebo spornosť pohľadávky ( alebo jej časti) a po skončení konkurzného konania je listinou, z ktorej sa vyhotovujú exekučné tituly. Ak je sporné, či podanie veriteľa je riadnou prihláškou, postupom upraveným v § 30 ods. 1 ZKR konkurzný súd určí, či na podanie veriteľa sa prihliada ako na prihlášku (takáto situácia v danom prípade nenastala). V zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, ktorá musí byť podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku popreli (§ 32 ods. 9 ZKR), pričom rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania (§ 32 ods. 16 ZKR).
2. V posudzovanom prípade dovolací súd tiež upriamuje pozornosť na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/35/2016 zo
3. septembra 2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ako súdu odvolacieho) sp. zn. 16CoKR/4/2018 z
4. októbra 2018, pričom následne bolo dovolanie žalovanej Ing. F. J. (podané proti rozsudku odvolacieho súdu) zamietnuté rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu dovolacieho) sp. zn. 1Obdo/47/2019 z
5. júla
6. Výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie zo
7. septembra 2017 v spojení s výrokom rozsudku odvolacieho súdu bolo určené, že žalobca Zámecké vinařství Bzenec s.r.o., so sídlom v Bzenci je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi - obchodnej spoločnosti AMARO, s. r. o., v konkurze, so sídlom Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 35 785 543 vo výške 331 881,50 eura, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40K/31/2016 prihláškou č. 1 z kúpnej zmluvy, priznanej žalobcovi právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/87/2011 z
8. marca 2016 a zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 32Cm/263/2010 z
9. septembra 2010, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 8, ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z
10. februára 2007 k nehnuteľnostiam v okrese D., Obec L. Z. V., k. ú. X., list vlastníctva č. XXXX, a to k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku I. tohto rozsudku súdu prvej inštancie s poradím zabezpečovacieho práva pre uspokojenie prvým z uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom ako záložným veriteľom, Ing. F. J. a Ing. P. J.Q. ako záložcami a úpadcom ako dlžníkom. Dovolací súd poukazuje na to, že právoplatnosťou výroku rozhodnutia v incidenčnom spore sa prihlásená (v danom prípade zabezpečená) pohľadávka v konkurze považuje za zistenú (nespornú) v rozsahu vyplývajúcom z výroku rozsudku súdu v incidenčnom spore, pričom právoplatné rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
11. Keďže žalobkyňa ako tretia osoba (vylučovateľka) nepreukázala existenciu takej skutočnosti, ktorá by bola dôvodom, pre ktorý by bolo možné vylúčiť zapísaný sporný majetok zo súpisu oddelenej podstaty v konkurze vedenom na úpadkyňu AMARO, s.r.o., v konkurze so sídlom v Dubnici nad Váhom, súdy oboch inštancií dospeli k správnemu záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na vylúčenie sporného nehnuteľného majetku zo súpisu oddelenej podstaty. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vylučovaciu žalobu žalobkyne zamietol a následne odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie správne potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
12. S poukazom na vyššie uvedené (viď najmä odseky 39, 40, 41, 42 a 44 odôvodnenia tohto rozsudku) dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade dovolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto ho

§ 448CSP zamietol.

1. Úspešnou stranou v spore bola žalovaná, ktorej dovolací súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, pričom o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( § 262 ods. 2 CSP).
2. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.