Obsah (7)

§ 46§ 420§ 451§ 421§ 432§ 112§ 124

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/246/2022 Identifikačné číslo spisu: 8321200628 Dátum vydania rozhodnutia: 20.03.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

súdu prvej inštancie vedome využil dôverčivosť žalobcu a aj jeho vyšší vek, aby ho presvedčil k spísaniu splnomocnenia na podpísanie cenového predpisu nájomného pod zámienkou odbremenenia žalobcu s tým, že je potrebné vybaviť viaceré záležitosti ohľadom nájmu, pričom tieto nijako nekonkretizoval. Pri určení začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vychádzal z výpovede zmluvy o spoločnom nájme rodinného domu, vystavenej Advokátskou kanceláriou KubalaLegal, s.r.o. dňa

1. apríla 2018 a obvyklej doby doručovania poštových zásielok 5 dní, a teda za deň doručenia výpovede nájmu žalobcovi sa považoval najneskôr deň
2. máj
3. V tejto výpovedi bola okrem iného uvedená výška depozitu 900 eur pokrývajúca sumu dvojmesačného nájmu. Doručenie výpovede sa považovalo za moment, kedy sa žalobca dozvedel výšku nájmu, skutočnosti potrebné na určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ako aj že v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaným. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo najneskôr k
4. máju
5. Žalobca si svoj nárok uplatnil v trestnom konaní, a to podaním trestného oznámenia dňa
6. novembra
7. Trestné stíhanie bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa z
8. decembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
9. januára
10. Následne žalobca podal dňa
11. februára 2021 civilnú žalobu, a teda v primeranej lehote pokračoval v začatom konaní, čím nedošlo k premlčaniu jeho nároku.
12. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom veci, avšak dospel k rozdielnemu právnemu posúdeniu.

jeho názoru k zastaveniu premlčania v súvislosti s trestným stíhaním žalovaného dôjsť nemohlo. Žalobca ako poškodený v trestnom konaní si mohol uplatniť iba nárok na náhradu škody

§ 46ods.

1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona. V trestnom konaní si síce žalobca uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu škody, avšak táto skutočnosť

názoru odvolacieho súdu nemá vplyv na možnosť zastavenia plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia

ust. § 107 ods. 1 OZ. Zodpovednosť za škodu upravenú v § 420 a nasl. OZ nemožno stotožňovať bezdôvodným obohatením upraveným v § 451 a nasl. OZ, nakoľko ide o rozdielne právne inštitúty. V prejednávanej veci si žalobca v rámci trestného konania uplatnil nárok na náhradu škody, teda nárok odlišný od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného v tomto spore. Žalobca tak nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv, keď namiesto podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia si v rámci trestného konania uplatniť iný nárok, a to nárok na náhradu škody, z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným. Z dôvodu podania žaloby po uplynutí premlčacej doby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

neho v trestnom práve nie je možné si uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale výlučne len nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom alebo iným protiprávnym konaním. Z tohto dôvodu ním zvolený postup považuje za správny. Keďže išlo vo svojej podstate o ten istý nárok založený na tých istých skutkových okolnostiach, malo preto dôjsť k spočívaniu plynutia premlčacej doby. Konaním žalovaného vznikla reálna škoda. resp. ujma na jeho majetku. Ak by sa neobrátil na políciu, nikdy by sa o tom, že mu vznikla škoda na jeho úkor nedozvedel. Až následne sa mohol obrátiť so svojim nárokom na civilný súd. Zo škody uplatnenej v trestnom konaní je zrejmé, že ide o totožný nárok, ako v civilnom konaní. Preto plynutie premlčacej doby bolo prerušené od začatia trestného konania do právoplatnosti rozhodnutia o jeho skončení. Uplatnením práva v trestnom konaní splnil podmienku spočívania premlčacej lehoty v zmysle OZ. Bezdôvodným obohatením došlo ku škode na jeho majetku. Išlo o úmyselné a vopred premyslené konanie žalovaného, ktorým žalobcu uviedol do omylu a zneužil jeho dôveru na vlastné obohatenie sa. V tomto vidí naplnenie oboch uplatnených dovolacích dôvodov. Odvolací súd rozhodol na základe odlišného právneho názoru od rozhodnutia súdu prvého stupňa, čím mu

neho odňal možnosť konať pred súdom a neumožnil mu zaujať stanovisko k tomuto právnemu názoru, najmä k § 107 ods. 2 OZ. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu preto považuje za prekvapivé. a to s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Preto navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 6. Žalovaný s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nesprávne a rozhodnutie odvolacieho súdu za správne. Zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Stotožňuje sa s posúdením premlčania odvolacím súdom. Je toho názoru, že žalobca ako v trestnom konaní mohol uplatniť iba nárok na náhradu škody, a teda podanie trestného oznámenia nemalo vplyv na zastavenie plynutia subjektívnej premlčacej doby. Zodpovednosť za škodu

§ 420a nasl.

OZ nemožno stotožňovať s bezdôvodným obohatením

§ 451OZ, nakoľko ide o rozdielne právne inštitúty.

Z tohto dôvodu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol. 7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobca dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu sú zastúpené v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné. Dovolanie

§ 421ods.

1 písm. b) CSP 8.

§ 421ods.

1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 9.

§ 432ods.

1 Civilného sporového poriadku dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 10.

§ 432ods.

2 Civilného sporového poriadku dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 11. Dovolateľ nesúhlasil s právnym posúdením premlčacej doby a to s prihliadnutím na jej spočívanie. 12.

§ 112zákona č.

40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 13.

§ 124ods.

1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

1. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona, škoda, ktorá bola uplatnená v trestnom konaní bola škoda majetková. Keďže sa žalobca domnieval, že došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s ktorým sa žalovaný na jeho úkor obohatil (prenájmom jeho nehnuteľnosti), uplatnil si vzniknutú škodu, ktorá mu vznikla. Teda v zmysle § 112 OZ odo dňa uplatnenia tejto škody v trestnom konaní až do právoplatnosti rozhodnutia o jeho skončení premlčacia doba neplynula.
2. Nie je možné prijať ani argumentáciu odvolacieho súdu a žalovaného, že škoda a bezdôvodné obohatenie sú dva rozdielne právne inštitúty. Z podstaty definície škody v Trestnom zákone vyplýva, že sa ňou rozumie aj získanie majetkového prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom, čo v tomto bolo žalobcom uplatnené (bezdôvodné) obohatenie žalovaného na jeho úkor. Súčasne aj z obsahovej stránky uplatnenej škody je zrejmé, že išlo totožný nárok, ktorý bol neskôr uplatnený v civilnom konaní.
3. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom (§ 43 ods. 2 Trestného poriadku a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie (§ 261 ods. 3 Zák. práce). Po skončení trestného stíhania (porov. § 12 ods. 9 Tr. por.), v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, bez premlčacej doby pokračuje (R 29/1985). Napriek tomu, že uvedené rozhodnutie odkazuje na predošlú právnu úpravu v podobe Trestného poriadku, je možné ho aplikovať aj na súčasný právny stav.
4. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
5. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách (tohto) dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.