1, ods. 2 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
1 Trestného poriadku vyslovuje, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2022, sp. zn. 3 To 5/2021, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 119 ods. 3 a § 206 ods. 2 Trestného poriadku v prospech obvinených Q. Á. a I. Č.. II.
2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2022, sp. zn. 3 To 5/2021, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací napadnutým rozhodnutím
1 písm. a) Trestného poriadku zrušil odsudzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 11. mája 2021, sp. zn. PK-1T/35/2016, týkajúci sa obvineného Q. Á. a súčasne
júla 2017, sp. zn. PK-1T/35/2016, v časti týkajúcej sa obvineného I. Č.. Ďalšími výrokmi
3 a § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil oboch obvinených spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli stíhaní a ktoré boli obžalobou právne posúdené ako pokračovací zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom zneužívania právomocí verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona. Zároveň
Toto rozhodnutie odôvodnil odvolací súd s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu (ďalej len „trestnoprávne kolégium“) uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 33/2019. Za kľúčové pritom považoval, že nakoľko uznesenie o začatí trestného stíhania
1, ods. 2 Trestného poriadku bolo v tejto veci vydané
odvolacieho súdu neodstrániteľnú procesnú chybu, ktorej nezákonnosť sa prenáša na následné vznesenie obvinenia a ďalšie v trestnom konaní vykonávané procesné úkony, ako aj na obžalobu a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, čo spôsobuje absolútnu dôkaznú núdzu vo vzťahu k samotným skutkom, pre ktoré boli obžalovaní de facto (avšak nie de iure) trestne stíhaní, čoho nevyhnutným dôsledkom z pohľadu odvolacieho súdu bolo zrušenie prvostupňového rozsudku a oslobodenie obžalovaných. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podal na základe podnetu špeciálneho prokurátora proti tomuto rozhodnutiu dovolanie z dôvodu
3 Trestného poriadku. Odvolací súd
ministra pochybil v súvislosti s aplikáciou uvedeného stanoviska. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia štvrtej právnej vety, zmyslom tohto stanoviska nebolo rušiť všetky trestné stíhania od začiatku, resp. oslobodzovať všetkých obvinených na základe teórie plodov z otráveného stromu. S poukazom na rozsudky najvyššieho súdu z 1. marca 2021, sp. zn. 2 TdoV 1/2019, a z 23. júna 2022, sp. zn. 5 To 5/2021, minister uviedol, že ak uznesenie o vznesení obvinenia spĺňa obsahové náležitosti
3 Trestného poriadku (čo je aj posudzovaný prípad), vyvoláva aj účinky začatia trestného stíhania „vo veci“ v zmysle § 206 ods. 2 Trestného poriadku, od ktorého momentu sa posudzuje aj použiteľnosť dôkazov v trestnom konaní, odhliadnuc od tých dôkazov, ktoré je možné získať aj pred začatím trestného stíhania. Ak teda vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia
Trestného poriadku nepredchádzalo uznesenie o začatí trestného stíhania
Čo sa týka obrazových a zvukových záznamov v tejto veci,
ministra ide o kľúčové dôkazy, ktorých zabezpečenie zákon umožňuje aj pred začatím trestného stíhania, a teda na ich použiteľnosť nemá žiaden vplyv ani záver o absencii začatia trestného stíhania „vo veci“. Oslobodenie obvinených z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré boli stíhaní, je tak
ministra v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. S ohľadom na uvedené minister navrhol, aby dovolací súd
1 Trestného poriadku vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v prospech obvinených Q. Á. a I. Č. v § 2 ods. 12, § 206 ods. 2, ods. 3, § 285 písm. a) a § 322 ods. 3 Trestného poriadku, zrušil tento rozsudok ako aj všetky naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku prikázal najvyššiemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený Q. Á. vo svojich písomných vyjadreniach k dovolaniu v podstate uviedol, že k jeho oslobodeniu došlo v dôsledku neodstrániteľnej procesnej chyby, pre ktorú sa odvolací súd nezaoberal skutkovým stavom. Nakoľko uvedená okolnosť nezodpovedá dovolaciemu dôvodu
3 Trestného poriadku, navrhol toto dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť, na čom zotrval aj na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu. Obvinený I. Č. sa k dovolaniu ministra nevyjadril. Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu prostredníctvom obhajcu navrhol podané dovolanie zamietnuť. Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky navrhol podanému dovolaniu vyhovieť. Najvyšší súd ako súd dovolací po zistení, že dovolanie ministra spĺňa všetky formálne podmienky uvedené v § 382 písm. a), b) a d) až f) Trestného poriadku, preskúmal na verejnom zasadnutí v rozsahu uplatnenej námietky zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru o naplnení dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku.
3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúcemu zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu možno účinne namietať podstatné chyby jednak (
5 Trestného poriadku. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu preto dôjde vtedy, ak súd v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku (alebo osobitného zákona) upravujúcimi zabezpečovanie, resp. vykonávanie dôkazov označí tieto za nezákonné a z toho dôvodu na ne pri hodnotení neprihliadne, za predpokladu, že táto chyba postihuje dôkazy s potenciálom ovplyvniť skutkové zistenia. Spravujúc sa týmito všeobecnými východiskami, dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v tejto veci nesprávnou interpretáciou stanoviska uverejneného v Zbierke pod č. 33/2019 a v nadväznosti na to aj ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 119 ods. 3, § 206 ods. 2 a § 2 ods. 12 Trestného poriadku), zo skutkových dôvodov oslobodil obvinených spod obžaloby. Najvyšší súd v stanovisku uverejnenom v Zbierke pod č. 33/2019 uviedol (zjednodušene), že uznesenie o začatí trestného stíhania
Uplatniac tento retrospektívny pohľad, trestnoprávne kolégium zásadným spôsobom zmenilo dovtedajšiu rozhodovaciu prax, kedy orgány činné v trestnom konaní a súdy bez väčších výhrad vzťahovali účinky začatia trestného stíhania
5 Trestného poriadku aj na skutky spáchané až po vydaní takéhoto uznesenia. Táto judikatúrna zmena pritom vyvolala účinky nielen pro futuro, t. j. vo vzťahu k následným trestným konaniam, ale mala dopad aj na už prebiehajúce trestné konania. Pri zvažovaním týchto spätných dopadov uplatnilo trestnoprávne kolégium materiálny (a nie prísne procesne-formálny) prístup, keď v bode IV. označeného stanoviska vyslovilo, že pri posudzovaní zákonnosti a procesných účinkov rozhodnutia, návrhu na rozhodnutie alebo postupu v konaní (orgánom s pôsobnosťou na taký prieskum
Trestného poriadku) je relevantný vecný obsah predmetu dotknutého prieskumu, nie formálne označenie jeho názvu a právneho podkladu. Zo zodpovedajúcej časti odôvodnenia zároveň vyplýva, že tento postup je uplatňovaný univerzálne, teda aj vo vzťahu k tomu, či došlo k začatiu trestného stíhania „vo veci“, a od ktorého momentu, resp. či je uplatnený dôkazný postup použiteľný ako podklad pre rozhodovanie súdu. Na tento materiálny prístup následne nadviazalo aj rozhodnutie najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke pod č. 63/2022,
ktorého, ak pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia
Trestného poriadku nebolo pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, vydané procesne účinné uznesenie o začatí trestného stíhania
Trestného poriadku, neznamená to bez ďalšieho, že trestné stíhanie pre daný skutok nebolo vôbec začaté. V takejto procesnej situácii treba uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňa zákonné náležitosti
3 Trestného poriadku, považovať vzhľadom na § 206 ods. 2 Trestného poriadku aj za uznesenie o začatí trestného stíhania, a to i vtedy, ak v jeho výroku nie je ustanovenie § 199 Trestného poriadku formálne uvedené. Procesnú použiteľnosť zabezpečených dôkazov, okrem dôkazov, ktoré bolo možné získať z dôkazných prostriedkov aj pred začatím trestného stíhania
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona (§ 119 ods. 3 Trestného poriadku), je nutné ale vždy posudzovať so zreteľom na to, že k začatiu trestného stíhania došlo až okamihom vydania uznesenia o vznesení obvinenia. Z uvedeného pre posudzovanú vec vyplýva, že účinky začatia trestného stíhania
marca 2015, ktoré spĺňa náležitosti
3 Trestného poriadku a pokrýva inkriminované skutky zo
Trestného poriadku), ich použiteľnosť v súdnom konaní nie je podmienená skorším začatím trestného stíhania, keďže k ich zákonnému zadovažovaniu môže dochádzať i pred začatím trestného stíhania. Zistená mylná interpretácia ustanovení § 119 ods. 3 a § 206 ods. 2 Trestného poriadku zo strany odvolacieho súdu vyústila v rozpore s § 2 ods. 12 Trestného poriadku do prinajmenšom predčasného skutkového záveru o úplnej dôkaznej núdzi a oslobodeniu obvinených
a) Trestného poriadku zo skutkov, za ktoré boli pôvodne uznaní za vinných, čím bolo zároveň zásadným spôsobom ovplyvnené ich postavenie (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku). Nad rámec dovolacieho prieskumu dovolací súd pre úplnosť dopĺňa, že na oslobodenie obvineného I. Č. neboli splnené náležitosti tzv. dobrodenia v súvislostiach (beneficium cohaesionis)
O tomto obvinenom totiž nebolo rozhodnuté tým istým rozsudkom ako o obvinenom - odvolateľovi Q. Á. (rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 22/2001-II.) a jeho odsúdenie bolo navyše výsledkom prijatého vyhlásenia o vine
1 písm. b) Trestného poriadku, v rozsahu ktorého je dotknuté rozhodnutie
5 Trestného poriadku nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku. Napriek tomu, že § 324 Trestného poriadku po splnení tam uvedených podmienok umožňuje, resp. prikazuje odvolaciemu súdu vstupovať do právoplatných výrokov rozsudku, osobitné ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku vylučuje túto právomoc odvolacieho súdu, ak záveru o vine predchádzalo rozhodnutie
7 Trestného poriadku o prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine alebo nepopieraní spáchania skutku
1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.