1, ods. 3 písm. a), písm.
1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
1 Trestného poriadku prikazuje sa Okresnému súdu Zvolen, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „súd I. stupňa") z 10. septembra 2021, sp. zn. 1T/12/2019 (v poradí druhým) bol obvinený H. Š. (ďalej len „obvinený") uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a), písm.
počítadiel vytlačených strán na všetkých tlačiarňach deklarovaných poškodeným JUDr. U. Ď., ktoré sa na exekútorskom úrade nachádzajú, bolo vytlačených cca 1.343.842 strán, čomu
odborného vyjadrenia č. 1/2018 súdneho znalca Ing. Mateja Súkeníka zodpovedá skutočná spotreba tonerov v celkovej cene 14.379 €, čím exekútorskému úradu JUDr. U. Ď., W. XX, N., IČO: XX XXX XXX obvinený H. Š. týmto konaním spôsobil škodu vo výške 109.435,42 €. Súd I. stupňa obvinenému
3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 46 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu
1 Trestného zákona podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú
2 Trestného zákona ustanovil v trvaní 3 rokov. Zároveň mu
2, ods. 4 písm. d), písm. h), ods. 5 Trestného zákona uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
svojich schopností spôsobenú škodu, povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, a to bez povinnosti podrobenia sa kontrole technickými prostriedkami a
1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému Exekútorskému úradu JUDr. U. Ď., so sídlom N., W. XX, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 109.435,42 €. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 10. mája 2022, sp. zn. 5To/132/2021 na podklade odvolania obvineného rozhodol
1 písm. e) písm. f), ods. 3 Trestného poriadku tak, že rozsudok súdu I. stupňa z 10. septembra 2021, sp. zn. 1T/12/2019 zrušil vo výrokoch o uloženom treste a náhrade škody a sám
3 Trestného poriadku uložil obvinenému
3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil. Zároveň
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a
1 Trestného poriadku odkázal poškodený Exekútorský úrad JUDr. U. Ď., so sídlom N., W. XX, IČO: XX XXX XXX, so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom zvolenej obhajkyne JUDr. Moniky Némethovej, advokátky v Banskej Bystrici, dovolanie z dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré bolo súdu I. stupňa doručené
názoru obvineného pri posudzovaní zisteného skutku nedostatočne vysporiadali s naplnením znakov objektívnej stránky trestného činu podvodu, pretože jedným z nich je uvedenie niekoho do omylu, alebo využitie omylu, pričom osoba v dôsledku omylu vykoná majetkovú dispozíciu. Uvedenie určitých nepravdivých skutočností nie je možné samo o sebe považovať za uvedenie do omylu v zmysle trestného činu podvodu, ktorý musí mať určitú kvalitu, pretože uvádzanie nepravdy nehovorí nič o tom, že tieto nepravdivé skutočnosti boli, alebo mohli byť objektívne spôsobilé oklamať poškodeného, resp. či poškodený zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, alebo zo zmluvy a zjavne konal bez dodržania obvyklej miery opatrnosti. Ku škode na majetku poškodeného došlo výhradne v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane poškodeného, t. j. s porušením obvyklej miery opatrnosti. Obvinený zdôraznil, že dodávky tovaru sa diali vždy so súhlasom druhej strany - poškodeného, t. j. konkrétne tonery dodal na základe telefonickej alebo ústnej objednávky od poškodeného. Tovar následne dodal a vystavil faktúru na množstvo a cenu
vzájomnej dohody, ktorá mu bola poškodeným uhradená. Ak by poškodený s cenou, akosťou a množstvom dodaného tovaru nesúhlasil, je nemysliteľné aby mu štyri a pol roka uhrádzal faktúry za tovar, ktoré po uplynutí toľkých rokov bližšie nezisteným spôsobom preveroval. Obvinený ďalej namietal, že súdy sa pri právnom posúdení skutku nedostatočne vysporiadali s otázkou charakteru právneho vzťahu medzi nim a poškodeným, keďže dodávky tonerov boli v rozhodnom období realizované kúpnymi zmluvami uzatvorenými
Obchodného zákonníka, t. j. jednalo sa o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi. Z ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva poškodenému povinnosť pri vynaložení odbornej starostlivosti prezrieť si tovar bez zbytočného odkladu po prechode nebezpečenstva škody na tovare na zistenie všetkých zjavných vád. V tejto súvislosti obvinený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 3. februára 2011, sp. zn. I. ÚS 2719/10,
ktorého jednou zo základných zásad, ktoré sa v obchodnoprávnych záväzkoch uplatňujú, je princíp profesionality. Pokiaľ by poškodený s odbornou starostlivosťou skontroloval dodaný tovar, predišiel by vzniku celého radu nákladov, ktorých sa v rámci zodpovednosti za škodu domáha. Svojím konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka, ale aj povinnosť viesť účtovníctvo v zmysle zákonov č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a zároveň prevenčnú povinnosť
1 Obchodného zákonníka. Poškodený tak uľahčil obvinenému získať majetkový prospech. V súvislosti s trestným činom podvodu je
názoru obvineného nutné vychádzať z pojmu obvyklej miery opatrnosti, ktorá musí byť odstupňovaná
konkrétnych okolností prípadu, pričom vyššia miera musí byť vyžadovaná od osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť spojenú s možným rizikom pri vykonávaní majetkových dispozícií. Poškodený konal v postavení podnikateľa, navyše má právnické vzdelanie a musel si byť vedomý svojich zákonných povinností. Kontrola množstva dodaných tonerov si z jeho strany nevyžadovala vynaloženie osobitného úsilia a jeho konanie nemôže byť ospravedlnené dôverou založenou na príbuzenskom vzťahu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. mája 2010, sp. zn. 7Tdo/486/2010,
ktorého ak sa poškodený sám svojou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, ocitol v situácii, keď v súkromnoprávnom vzťahu pristúpil k neistému obchodu a vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkom tejto neistoty musí vysporiadať sám za použitia súkromnoprávnych inštrumentov. Z hľadiska princípov demokratického právneho štátu je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahrádzaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane práv a majetkových záujmov. Obdobné závery vyplývajú i z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z
1 Trestného poriadku bol rozsudkom odvolacieho súdu z
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu z
1 Trestného poriadku prikázal súdu I. stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len „prokurátor") sa k dovolaniu obvineného vyjadril v podaní doručenom súdu I. stupňa 5. apríla 2023, v ktorom uviedol, že dovolanie obvineného nepovažuje za dôvodné. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konania, ktorým boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa dopustil obvinený, pričom súdy postupujúc procesne správne a dôkazne opodstatnene nemali pochybnosti o skutkových zisteniach. Podstatou dovolania obvineného sú skutočnosti skutkového charakteru a správnosť a úplnosť vyhodnotenia zisteného skutku nemôže dovolací súd skúmať a meniť. Vo vzťahu k tvrdeniam obvineného prokurátor uviedol, že
jeho názoru konanie obvineného napĺňa znak úmyselného konania vo vzťahu k poškodenému, práve vzhľadom na príbuzenský vzťah medzi obvineným a poškodeným bol pri obchodnom vzťahu prítomný istý prvok dôvery. Skutočnosť, že sa nejednalo len o účtovný nedostatok, ale o absolútne využitie omylu poškodeného, spočíva v presvedčení a spoľahnutí sa na to, že fakturovaný tovar bol zo strany obvineného skutočne dodaný. Prokurátor dal do pozornosti fakt, že technické a materiálne zabezpečenie exekútorského úradu bolo z dôvodu potreby technickej znalosti realizované prostredníctvom dodávateľa. Skutočnosť, že sa nejedná o účtovný nedostatok, ale o absolútne využitie omylu poškodeného, spočíva v presvedčení a spoľahnutí sa, že fakturovaný tovar bol obvineným dodaný. Prokurátor považoval za potrebné poukázať i na rozdiel v spotrebe toneru od júna 2017, čo v spojení s ďalšími skutočnosťami dáva jednoznačný záver o podvodom konaní obvineného. Vzhľadom na uvedené prokurátor dovolaciemu súdu navrhol, aby na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného s poukazom na § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. Poškodený JUDr. U. Ď. sa prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Ing. Michala Ševčíka, PhD. vyjadril k dovolaniu obvineného v podaní doručenom súdu I. stupňa 12. apríla 2023. V odôvodnení uviedol, že dovolanie obvineného nepovažuje za dôvodné, z jeho obsahu je zrejmé, že neprináša nič zásadné vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci a preto nevidí dôvod, aby mu bolo vyhovené. Dovolací dôvod
1 písm.
Trestného poriadku a navrhol dovolaciemu súdu, aby uznesením dovolanie obvineného odmietol. Obvinený sa k vyjadreniu prokurátora vyjadril v podaní doručenom súdu I. stupňa
1 písm. i) Trestného poriadku, pričom namietal, že svojím konaním nenaplnil objektívnu stránku trestného činu podvodu, konkrétne, že poškodeného nemohol uviesť do omylu, pretože ten porušil svoje zákonné povinnosti a nekonal s obvyklou mierou opatrnosti.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd považuje za nevyhnutné v prvom rade uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže meniť ani dopĺňať (to neplatí pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Trestného poriadku). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdom I. stupňa a odvolacieho súdu, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú tie, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov (R 47/2014). Vychádzajúc z vyššie uvedeného judikátu a zároveň berúc do úvahy námietky obvineného prezentované v jeho dovolaní dovolací súd uvádza, že pod nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku rozumie situácia, kedy bol skutok, formulovaný v skutkovej vete rozhodnutí súdov nižších stupňov kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo skutok vykazuje znaky iného trestného činu pod aký bol súdmi prvého a druhého stupňa subsumovaný, prípadne bol obvinený uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva tak, aby bol skutok subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Dovolací súd dospel k záveru, že skutok zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného rozsudkom súdu I. stupňa z 10. septembra 2021, sp. zn. 1T/12/2019, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 10. mája 2022, sp. zn. 5To/132/2021, ktorý tieto súdy právne posúdili ako zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a), písm.
1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
rozhodnutia č. 22 uverejneného v Zbierke stanovísk dovolacieho súdu a súdov Slovenskej republiky 2/2015: „I. Právnickú osobu možno uviesť do omylu len uvedením do omylu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby a prejavovať ju navonok, teda rozhoduje a koná v jej mene (môže ísť aj o osobu, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby). Rovnako platí, že využiť omyl právnickej osoby možno len využitím omylu vyššie charakterizovanej fyzickej osoby. III. Skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie". Z ustálenej skutkovej vety vyplýva, že skutkovú podstatu trestného činu podvodu
1 Trestného zákona mal obvinený naplniť tým, že uviedol do omylu exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. U. Ď., so sídlom W. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, ohľadom počtu skutočne dodaných tonerov v období od
ktorého: „Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle" inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu" (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu" v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V posudzovanej veci nejde o situáciu, že samotné uvedenie nepravdy, ktorej preskúmavanie nie je bežné, resp. omyl ani pri zvýšenej miere opatrnosti nemožno rozpoznať, prípadne osoba vykonávajúca dispozíciu nie je objektívne schopná v určitom čase a stave disponujúcimi prostriedkami prípadný omyl eliminovať. V danom prípade je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť". Z uvedeného vyplýva, že konanie obvineného spočívajúce v uvedení iného do omylu musí mať určitú kvalitu, t. j. za uvádzanie do omylu nemožno považovať situáciu, kedy si osoba uvádzaná do omylu nesplní povinnosť preskúmať tvrdenia iných osôb, vyplývajúcu jej zo zákona, zmluvy, prípadne zvyklosti a to prostriedkami bežne dostupnými. Samotné uvedenie nepravdy bez ďalšieho nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo možné posudzovať ako uvádzanie do omylu v zmysle trestného činu podvodu. V posudzovanej trestnej veci sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi obvineným ako predávajúcim a poškodeným súdnym exekútorom ako kupujúcim, v rámci ktorého došlo zo strany obvineného k porušeniu zmluvnej povinnosti, spočívajúcej v nedodaní takého množstva tovaru (tonerov) poškodenému, aké deklaroval vo faktúrach, pričom tak konal viac ako 4 roky.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník") predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420 , má tovar vady.
1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar
možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo
1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Z citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený ako predávajúci mal povinnosť dodať tonery v množstve, na akom sa s poškodeným ako kupujúcim dohodol, čo však porušil, keďže poškodenému dodal menej tonerov, t. j. tovar dodaný kupujúcemu mal vady. Poškodený mal
Obchodného zákonníka povinnosť
možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare bežne dostupnými prostriedkami preskúmať, či mu obvinený dodal tovar v množstve, akosti a vyhotovení na akom sa dohodli, a následne podať obvinenému správu o vadách tovaru (keďže mu obvinený dodal tovar v menšom množstve, na akom sa dohodli), a to bez zbytočného odkladu [§ 428 ods. 1 písm. a), písm.
Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 .
1 Trestného poriadku, ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolací súd na podklade už vyššie uvedenej argumentácie, aplikujúc citované zákonné ustanovenia, pri konštatovaní porušenia zákona odvolacím súdom ako aj súdom I. stupňa vo výroku uvedených ustanoveniach, považoval za nevyhnutné zrušiť obe rozhodnutia (rozsudok odvolacieho súdu z
1 Trestného poriadku orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Úlohou súdu I. stupňa bude s ohľadom na uvedené závery dovolacieho súdu, pri viazanosti jeho právnym názorom
1 Trestného poriadku, opätovne rozhodnúť a to zákonne súladným spôsobom. Bude preto potrebné prehodnotiť právny záver ku ktorému vychádzajúc zo skutkovej vety dospel a to tak, aby bol v súlade s názorom dovolacieho súdu. Rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.