1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. Y. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 8. apríla 2022, č. k. 5T/154/2018-467 uznal obvineného M. Y. za vinného z prečinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona („Tr. zák.“) s tým, že
právnej vety sa obvinený obohatil na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, a to na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že v čase od
3 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a štyri mesiace, na výkon ktorého bol
2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 26. februára 2021, sp. zn. 1T/14/2018, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťosem mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad s tým, že ostatné výroky trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1T/14/2018 ostávajú týmto nezmenené.
1 Trestného poriadku („Tr. por.“) bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej I. W. škodu vo výške 37.000,- eur. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 15. novembra 2022, sp. zn. 4To/99/2022, zamietol
por. ako nedôvodné. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený M. Y. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Lukáša Brázdila, LL.M., podaním z
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodu § 371 ods. 1 písm.
2 Tr. por. zrušil dané uznesenie krajského súdu v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
1 Tr. por. krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol a
2 Tr. por. obvineného nevzal do väzby. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por., pričom namietol tieto základné skutočnosti: - okresný súd konal a odsudzujúci rozsudok vyhlásil v nezákonnom zložení, keď na žiadosť o oznámenie zo strany okresného súdu z
zákona a rozvrhu práce dotknutého súdu v rozpore s § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, čo bližšie uviedol vo vlastnom podaní obvinený s tým, že
ktorého v období epidémie Covid-19 nedal súhlas s konaním v neprítomnosti. K podanému dovolaniu sa vyjadrili: - Okresná prokuratúra Zvolen podaním zo 14. augusta 2023 (č. l. 564), v ktorom navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por. s tým, že namietané dôvody nenastali a dovolaním napadnuté rozhodnutia sú zákonné, dokazovanie na okresnom súde vykonával a vo veci rozhodoval len sudca JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD., obvinený so zmenou v osobe zákonného sudcu nesúhlasil, JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová vo veci dokazovanie nevykonávala a ani nerozhodovala, pisárskou chybou došlo v obžalobe k uvedeniu pojmu prečin a okresný súd následne túto zrejmú chybu prevzal do rozsudku, avšak s argumentáciou obvineného, že tým bolo zásadne porušené jeho právo na obhajobu sa nestotožňuje, nakoľko z celého vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že trestné konanie bolo voči nemu vedené pre zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pre ktorú právnu kvalifikáciu bolo trestné konanie začaté a aj vznesené obvinenie, pričom k zmene skutkovej vety počas priebehu celého trestného konania nedošlo, obvinený mal teda preukázateľne počas celého trestného konania vedomosť, že je voči nemu vedené trestné konanie pre zločin podvodu, aj upovedomenie obvineného o podaní obžaloby z 10. decembra 2018 a predchádzajúce upovedomenie o termíne preštudovania spisu, bolo pre zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., obvinenému teda od počiatku trestného konania muselo byť zrejmé, že toto je vedené pre zločin podvodu, právna veta je navyše v súlade s použitým pomenovaním a číselným označením trestného činu a napokon uviedla, že v trestnom spise sa nachádzajú súhlasy obvineného s konaním hlavných pojednávaní v dňoch
c) Tr. por. s tým, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou uvedenou v dovolaní, dôvody dovolania nie sú naplnené a dovolaním napadnuté rozhodnutia za zákonné. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 9. októbra 2023 a vec napadla do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2023 v dotknutom znení rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Dušan Szabó.
1 písm. b) Tr. por. dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. d) Tr. por. dovolanie možno podať, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
4 prvá veta Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami), nie ich podradením pod určitý dovolací dôvod a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Tr. por. sa vyžaduje, aby súd rozhodol v nezákonnom zložení. Také nezákonné zloženie môže vyplývať z tej skutočnosti, či má o veci rozhodovať samosudca, senát či sudca pre prípravné konanie alebo či senát bol správne zložený z pohľadu jeho vnútorného členenia alebo ak o veci rozhodoval sudca alebo prísediaci, ktorý už nebol sudcom alebo prísediacim (prípady nesprávneho zloženia súdu) alebo či došlo k nesprávnemu prideleniu veci danému konkrétnemu sudcovi či senátu porušením zákona alebo rozvrhu práce súdu (prípad nesprávneho určenia zákonného sudcu či senátu). Pod tento dovolací dôvod nespadá prípad, že o veci rozhodol sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, keďže ide o osobitný dovolací dôvod
1 písm. e) Tr. por. Pokiaľ dovolateľ v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal zmenu v osobe zákonného sudcu s tým, že pôvodne bola vec pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Bc. Viktorovi Markovi, PhD., ktorý bol dňom
5 Tr. por. aj obvineného písomnou výzvou z
vyššie citovaného § 371 ods. 4 prvá veta Tr. por. o nutnosti namietania takej okolnosti v pôvodnom konaní, inak ju nemožno v dovolacom konaní použiť. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod nie je splnený pri akomkoľvek porušení práva na obhajobu, ale zákon vyžaduje, aby bolo také právo porušené zásadným spôsobom. Takým zásadným porušením tohto práva je predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, resp. porušenie iných procesných ustanovení obdobného charakteru a závažnosti týkajúcich sa tohto práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy SR nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá tento dovolací dôvod. Pokiaľ dovolateľ ohľadom tohto dovolacieho dôvodu poukazuje na nesprávne označenie kategórie trestného činu ako prečinu namiesto zločinu v obžalobe a v rozsudku okresného súdu, tak dovolací súd uvádza, že v danom prípade došlo k pochybeniu a správne mal byť spáchaný trestný čin označený ako zločin, a nie ako prečin, keďže
1 Tr. zák. je zločinom úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov, pričom v § 221 ods. 3 Tr. zák. je ustanovená horná hranica trestnej sadzby desať rokov. Zo samotného rozsudku okresného súdu však vyplýva, že vymedzenie skutkovej vety, právnej vety a právnej kvalifikácie konania zodpovedá v týchto parametroch zločinu podvodu
3 písm. a) Tr. zák., z čoho treba odvodiť, že dané pochybenie v označení druhu spáchaného trestného činu má charakter zrejmej nesprávnosti, ktorá však sama osebe neznamená, že došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom. V tomto ohľade treba poukázať na zásadnú skutočnosť, že zo spisového materiálu pritom vyplýva, že dovolateľovi bolo vznesené obvinenie pre zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a totožnosť skutku zostala počas celého trestného konania zachovaná. Pokiaľ obvinený poukazoval v tejto súvislosti na R 18/2011, tak treba uviesť, že dané rozhodnutie rieši požiadavku, aby bol trestný čin v meritórnom rozhodnutí špecifikovaný
druhu, čo nebolo porušené a v tomto prípade došlo k zrejmej nesprávnosti jeho označenia pri zachovaní skutkovej vety, právnej vety a právnej kvalifikácie, ktoré zodpovedali danému zločinu. Pokiaľ obvinený uvádzal, že v prípade, že by bol skutok označený ako zločin, požiadal by o obhajcu, tak dovolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, keďže povinná obhajoba sa nevzťahuje na prečin ani na zločin a obvinený mal možnosť požiadať o ustanovenie obhajcu z dôvodu nemajetnosti, čo sa neviaže na závažnosť stíhaného trestného činu a zo spisu vyplýva, že obvinený si zvolil obhajcu v odvolacom konaní, hoci v rozsudku okresného súdu sa uvádzalo, že mal spáchať prečin, pričom treba uviesť, že napriek tomuto nesprávnemu označeniu trestného činu, bolo v odôvodnení rozsudku okresného súdu správne uvedené, že za spáchaný trestný čin je
3 Tr. zák. možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov. Dovolací súd uzatvára, že samotné nesprávne označenie druhu spáchaného trestného činu v meritórnom rozhodnutí pri zachovaní správnej právnej vety a právnej kvalifikácie zodpovedajúcej skutkovej vete, nespĺňa také porušenie práva na obhajobu, ktoré by bolo možné označiť za zásadné, a preto námietka dovolateľa nie je spôsobilá naplniť dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. V prípade dovolacieho dôvodu
1 písm. d) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, dovolateľ namieta, že hlavné pojednávanie na okresnom súde 9. marca 2022 a 8. apríla 2022 bolo vykonané v neprítomnosti obvineného napriek tomu, že pre taký postup neboli splnené zákonné podmienky
2, ods. 3 Tr. por. Dovolací súd k tomu uvádza, že na oba termíny hlavného pojednávania dal obvinený výslovný súhlas na konanie v jeho neprítomnosti podaniami z
dovolacieho súdu vykonanie časti hlavného pojednávania na okresnom súde v neprítomnosti obvineného nebolo za vyššie uvedených okolností nedovoleným zásahom do práva obvineného na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a teda nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za nepodstatnú vzhľadom na vyššie ním uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.