← Slovensko

uloženie pokuty podľa ust. § 13 zák.č. 315/2016 Z.z.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/1/2023 Identifikačné číslo spisu: 5118212720 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5118212720.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, vo veci partnera verejného sektora TIPO, s.r.o., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 36 015 938, zastúpeného JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, za účasti oprávnenej osoby ADAUS, s.r.o. - pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, zastúpenej Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom Miletičova 5A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, za účasti štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora J. O., B. XX. Y. XXXX, pobytom T. XXXX/X, XXX XX X. - B. T., zastúpeného JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5PPok/8/2018, o spoločnom dovolaní partnera verejného sektora a štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a dovolaní oprávnenej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. júna 2021 č. k. 13Cob/168/2020-382, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. júna 2021 č. k. 13Cob/168/2020-382 a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30. augusta 2019 č. k. 5PPok/8/2018-161 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 7. októbra 2020 č. k. 5PPok/8/2018-364 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina. II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Odôvodnenie 1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") uznesením zo dňa 30. augusta 2019 č. k. 5PPok/8/2018-161, podľa výroku I. uložil partnerovi verejného sektora TIPO, s.r.o., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 36 015 938, pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Výrokom II. uložil konateľovi partnera verejného sektora J. O., B. XX. Y. XXXX, pobytom T. XXXX/X, XXX XX X., pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Výrokom III. uložil oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pokutu vo výške 20 000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa výroku IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uznesenia okresný súd poukázal na podnety oznamovateľov, keď dňa 23. augusta 2018 bol okresnému súdu doručený podnet občianskeho združenia Transparency International Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 827 18 Bratislava, IČO: 31 817 823, ktorým bolo navrhnuté, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, ako aj ďalších 13 obchodných spoločností, medzi ktorými bola uvedená aj obchodná spoločnosť TIPO, s.r.o., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 36 015 938, nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle ust. § 19 písm.

  1. c)zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z. z."). V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom je T.. Y. X.. Z registra partnerov verejného sektora vyplynulo, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická osoba, a to doc. L.. N. W., L.. V zmysle § 19 písm.
  2. c)zákona č. 315/2016 Z. z., oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. Okresný súd Žilina vykonal dňa 29. augusta 2017 zápis spoločnosti EKLUB, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08 na základe predloženého návrhu. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23. augusta 2017 je jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB, s.r.o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov:
  3. a)spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, PSČ 821 08, ktorej jediným spoločníkom je T.. Y. X.,
  4. b)spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 99,9953% akcionárom je J. L.. N. W., L..,
  5. c)spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 100% akcionárom je L.. L. W.. 3. Pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora dňa 1. februára 2017 boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. dvaja spoločníci - spoločnosť BIZZ, s.r.o. a J.. L.. N. W.. N. W. je v súčasnosti navyše konateľom spoločnosti GGFS s.r.o. Na základe týchto skutočností vyplýva podľa Transparency International Slovensko podozrenie, že T.. Y. X. ako konateľ oprávnenej osoby porušil ustanovenie § 19 písm.
  6. c)zákona č. 315/2016 Z. z., vzhľadom na to, že tak ako J. L.. N. W. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s.r.o. a G Group Ltd., v ktorých sú spoločníkmi T.. Y. X. a J. L.. N. W., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a PVS, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra PVS v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod zo dňa 5. júla 2018. 4. Okresný súd poukázal na to, že dňa 12. septembra 2018 mu bolo doručené podanie p. H. P., v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj PVS - TIPO, s.r.o., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 36 015 938, čo vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé, alebo úplné. Okresný súd podanie oznamovateľa p. H. P. podrobne uviedol v odsekoch 3., 4., 5., 6., 7. odôvodnenia uznesenia okresného súdu. 5. V odseku 8. odôvodnenia uznesenia okresný súd uviedol posúdenie tohto podania p. H. P. podľa jeho obsahu, ktoré pripojil k podnetu občianskeho združenia Transparency International Slovensko, na začatie konania a zaslanie výziev PVS, oprávnenej osobe, konateľovi PVS, aby sa vo veci vyjadrili, uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, prípadne označili ďalšie dôkazy. 6. V odsekoch 9. až 51. odôvodnenia uznesenia okresný súd podrobne uviedol vyjadrenia PVS - TIPO, s.r.o., oprávnenej osoby - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. a aj vyjadrenie konateľa PVS. 7. Okresný súd ďalej vyjadril, že v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19. februára 2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania. 8. Okresný súd primárne poukázal na skutkový stav zistený vykonaním listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov, ktorý skutkový stav posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu PVS do Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 14. júla 2017. PVS mal ku dňu 14. júla 2017 dvoch (zrejme omylom uvedené troch) spoločníkov, a to J. L.. N. W. s vkladom 5 643 eur a N.. C. W. s vkladom 996 eur. Konečným užívateľom výhod partnera bol J. L.. N. W.. Konateľkou spoločnosti bola J. O.. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690 mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava s vkladom 750 eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1 500 eur a spoločnosť G GROUP LTD. s vkladom 5 250 eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli J. L.. N. W. a L.. L. W., T.. 9. Okresný súd v odseku 56. odôvodnenia uznesenia uviedol, že obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 858 463 mala jediného spoločníka a konateľa, a to p. Y. X.. Obchodný podiel spoločníka Y. X. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. T. U.. 10. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. mala ku dňu 14. júla 2017 dvoch spoločníkov, a to T.. Y. X. a Y.. L. T., oboch s vkladom 3 320 eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol T.. Y. X.. 11. Vykonaním lustrácie obchodného registra okresný súd zistil, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a.s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10. októbra 2014 L.. L. W., T. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to N. W., N.. I. V. a Y.. H. S. T.. Od 10. októbra 2014 do 2. októbra 2018 bol členom dozornej rady T.. Y. X.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a.s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm.
  7. g)stanov). Podľa Zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a.s. zo dňa 10. októbra 2014 dozorná rada odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila L.. L. W., T. a určila ho za predsedu predstavenstva. 12. Okresný súd poukázal na aplikáciu právnych noriem, pod ktoré subsumoval zistený skutkový stav, a to pod ust. § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. 13. Okresný súd uviedol, že ako jeden z oznamovateľov podnetu p. H. P., tak aj oprávnená osoba v podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. predchádzajúcim konaním podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Uviedol, že je pravdou, že výmaz PVS v konaní podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. automaticky v zmysle ust. § 12 ods. 7 predmetného zákona vyvoláva začatie konania o uložení pokuty. Tu však podľa okresného súdu treba pripomenúť, že v konaní o kvalifikovanom podnete rozhoduje súd podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania. Vyplýva to z ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení CMP v konaniach podľa ust. § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, t.j. subsidiárna pôsobnosť ustanovení CSP, ak CMP neustanovuje inak a ust. § 217 ods. 1 CSP (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K rozhodnutiu o výmaze PVS podľa § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. dôjde len vtedy, ak sú údaje o ňom zapísané v RPVS neúplné, alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute podľa § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. teda nenastáva napr. v situácii, keď údaje o PVS zapísané v RPVS boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje, napr. PVS v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil. Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých, alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou, či boli vymazané z registra. Ak by malo byť sankčné konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Okresný súd ďalej uviedol, že ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia, a to porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli, alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých, alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade podľa okresného súdu, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd uzavrel, že konanie o pokute podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z., ale je možné ho viesť samostatne. 14. Súd prvej inštancie uviedol, že ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia § 19 do zákona č. 315/2016 Z. z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod, či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., ale aj z ust. § 11 ods. 4, § 16 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre PVS sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti, pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle ust. § 592 ods. 1 Obchodného zákonníka nestranne. 15. Na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby podľa okresného súdu bolo možné s určitými výhradami použiť pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Okresný súd poukázal na ustálenú judikatúru nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 1. októbra 1982). Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 Dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup a objektívny prístup. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Pre zaujatosť sudcu je rozhodujúca existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti. 16. Okresný súd uviedol, že názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby nie je možné brať na ľahkú váhu, a to nielen pri vzatí do úvahy výšky sankcií za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Podľa okresného súdu je potrebné zohľadniť aj účel zákona č. 315/2016 Z. z., ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch, a to nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. 17. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažovala za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu T. Y. X. a L.. N. W. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. Z objektívneho hľadiska však personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (T.. Y. X.) so spoločníkom PVS (L.. N. W.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. Na tom nič nemení to, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a G GROUP Limited (L. W. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). Obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu, či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi preberať práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom T.. X.. Nemôže preto obstáť poukaz na to, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli T.. X. a L.. W. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak z verejne prístupných registrov je zistiteľná vzájomná interakcia medzi L.. W. a T.. X. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti, a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (hoc aj T.. X. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok), a potom tie isté osoby podpisovali v mene oprávnenej osoby a PVS tak verifikačný dokument, ako aj dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou. 18. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že hoci vzťah T.. X. a L.. W. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie podľa definície vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, nepochybne ide o vzťah obchodnoprávny v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm.
  8. a)Obchodného zákonníka. Tento vzťah podľa okresného súdu by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník PVS, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi T.. X. a L.. W. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny, ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu tento vzťah podľa okresného súdu spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Zároveň okresný súd poukázal aj na to, že L.. N. W. a T.. Y. X. boli v posudzovanom čase členmi dozornej rady obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., pričom o spoločnom členstve s L.. N. W. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a.s. sa oprávnená osoba nezmienila. Keďže je zrejmé, že p. Y. X. a p. N. W. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú podľa okresného súdu nedôveryhodne. 19. Podľa okresného súdu aj keď tvrdenia oznamovateľa p. P. o závislosti, či vďačnosti T.. X. voči L.. W. neboli v konaní preukázané, je objektívnym faktom, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa T.. X. mohol stať len na základe vôle L.. W. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o. Spoločnosť GGFS s.r.o. je v zmysle čl. VII Spoločenskej zmluvy uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka, je viazaný na súhlas VZ spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup T. X. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle L.. W.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie, a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne, bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 68/2015 zo dňa 11. januára 2017, ktoré následne bolo posúdené ako ústavne konformné uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 504/2017-21 zo dňa 1. augusta 2017, kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci. 20. Okresný súd v odseku 84. odôvodnenia uznesenia poukázal na to, že zákon č. 315/2016 Z. z. je nepochybne predpisom verejného práva a pokuty zakotvené v jeho ust. § 13 majú verejnoprávny charakter. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie § 19 písm.
  9. c)zákona č. 315/2016 Z. z. však výslovne ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k členom orgánov PVS, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. 21. Okresný súd z verifikačného dokumentu PVS vypracovaného oprávnenou osobou zistil, že L.. N. W. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod PVS s poukazom na ust. § 6a ods. 1 písm.
  10. a)bod 1 a 4 zákona č. 297/2008 Z. z. PVS je právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie (najvyšší orgán spoločnosti - § 125 Obchodného zákonníka), ktoré je tvorené spoločníkmi. L.. N. W. bol označený ako jeden z dvoch spoločníkov partnera verejného sektora. L.. W., ako spoločník partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa T.. Y. X. s L.. N. W. ako spoločníkom partnera verejného sektora je úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná spoločná účasť T.. Y. X. a L.. N. W. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo L.. N. W. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a T.. Y. X. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.). Okresný súd tak uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k PVS oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora TIPO, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm.
  11. c)zákona č. 315/20126 Z. z. 22. V odseku 86. odôvodnenia uznesenia okresný súd zovšeobecnil záver tak, že vzťah medzi konateľom PVS a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k PVS a oprávnená osoba je tak podľa ust. § 19 písm.
  12. c)zákona č. 315/2016 Z. z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k PVS. 23. K uloženým pokutám okresný súd poukázal na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., kde je sankčný mechanizmus vyjadrený v ust. § 13 tak, že je ho možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra PVS, preto okresný súd preskúmal, či PVS bol do registra PVS zapísaný dobrovoľne, alebo obligatórne. Z tvrdení a dôkazov predložených PVS okresný súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava PVS od zdravotných poisťovní, vysoko prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra PVS. Okresný súd uzavrel, že PVS je ako obligatórne zapisovanému subjektu možné uložiť pokutu podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. 24. Súd prvej inštancie poukázal na význam pokuty, ktorá nemá mať iba sankčný charakter, ale aj výchovný a stimulačný. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10 000 eur do 1 000 000 eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, prípadne ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona, t.j. napr. dobu trvania protiprávneho stavu, aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, prípadne tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie). 25. K pojmu „hospodársky prospech" okresný súd vyjadril, že považuje za správne chápanie tohto pojmu tak, ako to bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu č. 315/2016 Z. z., podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak PVS nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal". Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat PVS s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol PVS vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) PVS vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady). 26. V danej veci vyčíslenie hospodárskeho prospechu PVS poskytlo okresnému súdu prehľad o úhradách zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za lekárenskú starostlivosť PVS za obdobie od zápisu PVS do registra partnerov verejného sektora do 31. decembra 2017 a prehľad o celkových nákladoch PVS za toto obdobie. PVS navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy (konkrétne na zabezpečenie poskytovania lekárenskej starostlivosti poistencom poisťovne) na základe predpokladu, že pomer výnosov PVS zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom PVS je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým nákladom partnera. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa PVS určil ako rozdiel výnosov zo zmluvy a pomerných nákladov. S týmto prepočtom by podľa okresného súdu bolo možné v zásade súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady PVS možno považovať za oprávnené náklady. Uvedené však nebolo možné skonštatovať. Aj sám PVS priznáva, že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a súčasne okresný súd doplnil, že PVS zahrnul do nákladov celkové náklady PVS (napr. ostatné náklady /mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň PO), pričom nebolo možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Podľa okresného súdu sa javilo, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Ak pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti platby uhrádzajú tri zdravotné poisťovne, ako aj samotní pacienti, ktorí čiastočne hradia im predpísané lieky a títo nakupujú aj lieky a tovar bez úhrady zdravotných poisťovní, oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne, preto bol namieste záver, že výška hospodárskeho prospechu v tomto prípade sa nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti okresný súd pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10 000 eur do 1 000 000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií. 27. Primárnym účelom sankcie ukladanej PVS podľa § 13 ods. 1 písm.
  13. a)zákona č. 315/2016 Z. z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z. z. V posudzovanom prípade porušenie povinností PVS nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. I napriek uvedenému bolo namieste, aby okresný súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, prípadne z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania, prípadne zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky PVS v snahe vyhnúť sa tomu, aby PVS považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa ust. § 2 ods. 1 písm.
  14. d)zákona č. 315/2016 Z. z. za „bezvýznamnú", z ktorého dôvodu by nemohla naplniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter. 28. Pre stanovenie výšky pokút v zákonom stanovenom rozpätí okresný súd považoval za inšpiratívny Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9. marca 2004 sp. zn. Pl. ÚS 38/02 a stotožnil sa s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20. apríla 2010 č. j. 1 As 9/2008-133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb. Pri rešpektovaní zásady proporcionality, t.j. aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná, potreby individuálnej, a to náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných PVS) prevencie, potom podľa názoru okresného súdu bolo primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť PVS pokutu na samej spodnej hranici zákonného rozpätia vo výške 10 000 eur. Takáto pokuta, jej výška, nebude mať likvidačný charakter pre PVS, keďže zodpovedá cca 3,5% plnenia, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., zodpovedá cca 0,4% čistého obratu PVS za rok 2017 (v roku porušenia povinnosti), zisteného z jeho verejne prístupnej účtovnej závierky (týmito číslami okresný súd len demonštroval nelikvidačný charakter výšky pokuty pre PVS, a teda rešpektovanie zásady proporcionality pri jej ukladaní). Súčasne táto výška pokuty bude dostatočne výchovná pre iných PVS, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. 29. K pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu J. O. okresný súd uviedol, že táto pokuta bola ukladaná štatutárnemu orgánu za nesprávny výber oprávnenej osoby, o ktorej konateľ PVS musel vedieť, že s ohľadom na znenie § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. je táto vylúčená z vykonávania úkonov vo veci PVS. Na zodpovednosti konateľa podľa okresného súdu nič nemení ani to, že podľa predloženej zápisnice z VZ PVS zo dňa 6. marca 2017 pri výbere oprávnenej osoby vykonával uznesenie VZ (s odkazom na ust. § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka). Dôvodov, ktoré viedli okresný súd k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia bolo viacero a to, že išlo o prvé porušenie zákona č. 315/2016 Z. z. zo strany konateľa PVS, boli vzaté do úvahy kritéria uvedené v ust. § 13 ods. 6 zákona č. 315/2016 Z. z. a súčasne bolo zohľadnené, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o PVS v registri PVS a porušenie ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nebolo ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu okresný súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975 - „Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného"). 30. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že aj táto má preventívny charakter, keď nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Okresný súd uviedol, že úvahy o výške pokuty, ktoré vyjadril v odseku 94. odôvodnenia napadnutého uznesenia platia v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz vyjadrený v ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá, má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu PVS a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako pri členovi štatutárneho orgánu PVS pokutu oprávnenej osobe vo väčšej výške ako členovi štatutárneho orgánu PVS, avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia, a to vo výške 20 000 eur. 31. Uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov, ktoré uviedol okresný súd v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd súčasne upozornil účastníkov konania na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas určil okresný súd lehotu na zaplatenie pokuty do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 52, § 57 CMP s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, prihliadnuc na to, že dôvod na aplikáciu ustanovení § 55 CMP a § 56 CMP nezistil, pričom konateľ PVS navrhol, aby okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili. 32. O odvolaní partnera verejného sektora, štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a oprávnenej osoby rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd") uznesením z 30. júna 2021 č. k. 13Cob/168/2020-382 tak, že výrokom I. potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30. augusta 2019 č. k. 5PPok/8/2018-161 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. októbra 2020 č. k. 5PPok/8/2018-364, a výrokom II. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 33. Pozornosti odvolacieho súdu v otázke prípustnosti podania odvolania neuniklo odlišné znenie ust. § 13 ods. 7 zákona k dátumu napadnutého uznesenia okresného súdu a znenie platné v štádiu odvolacieho konania. Podstatné pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby bolo podľa názoru odvolacieho súdu, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty konateľovi PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava, IČO: 36 731 544. 34. Toto ručenie oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona. Odvolací súd upriamil pozornosť na dôvodovú správu k zákonu č. 241/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k ust. § 13 ods. 7 zákona, v ktorej sa uvádza, že týmto „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5 zákona, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti". Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona, účinného od 1. septembra 2019, potom prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba. 35. Odvolací súd zdôraznil, že v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia okresného súdu vo vzťahu k oprávnenosti podania odvolania oprávnenou osobou bolo určujúce vyjadrenie ručiteľského záväzku tejto oprávnenej osoby za pokutu uloženú konateľovi PVS a nie to, či bola uložená pokuta spoločne a nerozdielne s konateľom PVS. Ručeniu už podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá výrok plnenia tak, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov a nie solidárnosť vyjadreného plnenia, t.j. plniť spoločne a nerozdielne tak, ako to bolo v zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona do 31. augusta 2019. Oprávnenej osobe zákon priamo zveruje možnosť podania odvolania. Oprávnená osoba v podanom odvolaní zo dňa 3. októbra 2019 uviedla rozsah odvolania, ktorým napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu. Oprávnená osoba má účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 5 v spojení s ust. § 13 ods. 1 zákona, t.j. v konaní o uložení pokuty partnerovi verejného sektora a štatutárnemu orgánu, v danom prípade konateľovi PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to, že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj odvolania PVS a konateľa PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola podľa výroku I., II. uložená pokuta. 36. Odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51, z ktorého vyplýva, že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára" celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, konateľovi PVS, oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie. Vzhľadom na to, že v ust § 16 ods. 5 zákon odkazuje na primerané použitie ustanovení Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd v súlade s názorom vysloveným ústavným súdom v uznesení zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51 skonštatoval, že aj odvolanie podané PVS a konateľom PVS je prípustné proti uzneseniu okresného súdu. Odvolací súd posúdil konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu ako konanie a rozhodovanie vo veci samej. S prihliadnutím k tomu, že podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, teda aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty, odvolací súd v zhode s uznesením ústavného súdu konštatuje, že odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu bolo prípustné aj zo strany PVS a konateľa PVS. 37. V rámci podaných odvolaní PVS, konateľ PVS a oprávnená osoba namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, je nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu bol toho názoru, že toto má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril, ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z. z. aplikoval, prehľadne vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj konateľovi PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). 38. Oprávnená osoba v podanom odvolaní namietala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, konateľovi PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces. 39. Uvedenú argumentáciu neposúdil odvolací súd ako relevantnú, a to s poukazom na účel právnej úpravy prijatý zákonom č. 315/2016 Z. z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. Rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13 ods. 1 zákona považuje odvolací súd ako špecifický typ rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP. 40. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že PVS a konateľ PVS proti rozhodnutiu okresného súdu podali správnu žalobu, označenú vo veciach správneho trestania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím zo dňa 7. januára 2020 sp. zn. 30S/159/2019 tak, že žalobu odmietol z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nebolo vydané orgánom verejnej správy (§ 4 SSP), t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené podľa § 7 písm.
  15. d)Správneho súdneho poriadku. 41. V tejto súvislosti odvolací súd upozornil aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. mája 2020 sp. zn. 3Asan/4/2020, z ktorého podľa odseku 11. odôvodnenia vyplýva záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy. Jednalo sa o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z. z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), a nie administratívneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. 42. Odvolací súd poukázal na tieto rozhodnutia, pretože aj z nich vyplýva záver charakteru konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. a to konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, aby vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia bola uvedená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená pokuta. Oprávnená osoba v bode 6. podaného odvolania, v odseku 49. namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, konateľa PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. 43. Odvolací dôvod oprávnenej osoby o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, keďže vo výrokovej časti absentuje kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty, odvolací súd nevzhliadol ako opodstatnený. K uvedenému záver odvolací súd dospel vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona, ako súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktorého výsledkom sú rozhodnutia o uložení pokuty vychádzajúce aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, kde je princíp sankcionovania aj v ust. § 11 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené prepojenie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v odseku 25. odôvodnenia svojho uznesenia zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51 s tým, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP. 44. Na doplnenie odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. októbra 2020 sp. zn. II. ÚS 432/2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom, ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z.". Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora". Ústavný súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Výroková časť bola s ohľadom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu úplná a určitá, teda nevyžadovalo sa vyjadrenie kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta. 45. Argumentácia obsiahnutá v odvolaniach PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby sa týkala predovšetkým nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho extenzívneho výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. ako verejnoprávnej normy a nedostatočného odôvodnenia. Odvolatelia trvali na nestrannosti oprávnenej osoby k PVS a jeho konateľovi. Okrem iného sa okresný súd podľa ich názoru nevysporiadal s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, týkajúcej sa posudzovania vylúčenia, alebo nevylúčenia sudcu. Ako odvolací dôvod namietali odvolatelia aj porušenie princípu ne bis in idem a konštatovania okresným súdom, ktoré nemali oporu v spise. Náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov, považovali za jednoznačne preukázateľné náklady, teda PVS spoľahlivo určil hospodársky prospech - výnos, ktorý má z jedinej zmluvy uzavretej podľa ust. § 2 ods. 1 písm.
  16. d)zákona č. 315/2016 Z. z., a to so subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 46. Odvolací súd ani jeden z odvolacích dôvodov PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby nevyhodnotil ako relevantný. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle ust. § 13 zákona odvolací súd skonštatoval, že skutkový stav veci bol v dostatočnom a v potrebnom rozsahu zistený a bol aj správnym spôsobom vyhodnotený, správnosť záverov odvolací súd vyhodnotil aj v rovine právneho posúdenia veci. Spoločným znakom správnosti skutkových ako aj právnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na jeho skutkové ako aj právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Na podporu zvoleného postupu odvolací súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/190/2016, sp. zn. 5Cdo/40/2018 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 8. októbra 2009 sp. zn. IV. ÚS 350/09, keď je nepochybné, že rozhodnutie okresného súdu ako aj odvolacieho súdu tvoria organickú jednotu). 47. K správnosti výkladu právnej normy, a to zákona č. 315/2016 Z. z., ktorý uskutočnil okresný súd, považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz), súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod (uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 2. apríla 2020 č. k. I. ÚS 147/2020-51). Okresný súd preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz obsiahnutý v ust. § 19 zákona. 48. Nakoľko okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora, oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k PVS, čím došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 písm.
  17. c)zákona č. 315/2016 Z. z. Podľa okresného súdu vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa T.. X. so spoločníkom PVS - L.. N. W., L.. bol zjavný nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., z ktorých bola zistiteľná spoločná účasť T.. Y. X. a L.. N. W., L.. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo L.. N. W., L.. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a T.. Y. X. nepriamo cez BIZZ, s.r.o. V zhrňujúcom závere okresný súd skonštatoval, že vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k PVS, a preto oprávnená osoba podľa záveru okresného súdu bola podľa ust. § 19 písm.
  18. c)zákona vylúčená z vykonávania úkonov vo vzťahu k PVS. 49. Podľa názoru odvolacieho súdu zistený vzťah okresný súd správne kvalifikoval ako vzťah, na ktorý sa vzťahuje ust. § 19 písm.
  19. c)zákona č. 315/2016 Z. z., z ktorého dôvodu oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Zhodne ako okresný súd aj odvolací súd bol toho názoru, že zistený vzťah by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odvolacím dôvodom PVS a štatutárneho orgánu PVS o extenzívnom výklade ust. § 19 písm.
  20. c)zákona č. 315/2016 Z. z. okresným súdom v prípade zistenia tohto prepojenia. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že z ust. § 19 písm.
  21. c)zákona č. 315/2016 Z. z. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vzniesť pochybnosť o jej nestrannosti. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci, neznamenalo podľa odvolacieho súdu bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. uskutočnený okresným súdom neposúdil odvolací súd ako odporujúci zmyslu a účelu tejto zákonnej úpravy. Práve naopak odvolací súd takýto výklad vyhodnotil ako súladný s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom, tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti t.j., či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. 50. Ako neopodstatnenú kvalifikoval odvolací súd námietku PVS a štatutárneho orgánu PVS v podanom odvolaní, podľa ktorej okresný súd neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. § 19 zákona. Odvolací súd zdôraznil, že práve zákonom č. 315/2016 Z. z. sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistený vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom, spoločníkom oprávnenej osoby spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., ktorého porušenie vyplynulo zo vzťahu medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby založeného ich spoločnou účasťou, ako spoločníkov v tretej spoločnosti (hoci prostredníctvom iných právnických osôb), čo aj podľa názoru odvolacieho súdu objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa ZRPVS vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, preto bola oprávnená osoba vylúčená z vykonávania úkonov (v zmysle § 19 písm.
  22. c)zákona č. 315/2016 Z. z.). Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. bol zo strany okresného súdu podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľov. Na doplnenie odvolací súd uviedol, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné uplatniť také reštriktívne nazeranie ako vyjadril v odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS v tom, že T.. Y. X. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je Advokátska kancelária Bugala -Ďurček, s.r.o. 51. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej odvolací súd uviedol, že z ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. vyplývajú jednotlivo vymedzené skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS a štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Z ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz pod

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.