Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/8/2023 Identifikačné číslo spisu: 5118212723 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5118212723.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci partnera verejného sektora C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, ICˇO: 35 780 886, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barora Popelková, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, ICˇO: 47 232 277, za úcˇasti oprávnenej osoby Advokátska kancelária ADAUS s.r.o., so sídlom Mileticˇova 5B, 821 08 Bratislava - Ružinov, ICˇO: 36 731 544, zastúpenej Mgr. Michal Pecko, advokát, so sídlom Mileticˇova 5A, 821 08 Bratislava - Ružinov, za úcˇasti cˇlenov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konatelˇov partnera verejného sektora 1./ W.. W. K., V., narodený XX. Q. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V., 2./ W. V. K., narodená XX. B. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Most pri Bratislave, zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s.r.o. , so sídlom Podjavorinskej 4A, 811 03 Bratislava, ICˇO: 47 232 277, v konaní o uloženie pokuty podlˇa § 13 zákona cˇ. 315/2016 Z. z., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43PPok/7/2018, o dovolaní oprávnenej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. augusta 2021 č. k. 14Cob/60/2021-388, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 10. augusta 2021 č. k. 14Cob/60/2021-388 a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30. augusta 2019 č. k. 43PPok/7/2018-141 vo výrokoch IV. a V. z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina. Odôvodnenie 1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo dňa 30. augusta 2019 č. k. 43PPok/7/2018-141, - výrokom I. uložil partnerovi verejného sektora C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, pokutu vo výške 50 000 eur (slovom: päťdesiattisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, - výrokom II. uložil konateľovi partnera verejného sektora W.. W. K., M.B.A., narodený XX. Q. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A. - B. V., pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, - výrokom III. uložil konateľke partnera verejného sektora W.. V. K., narodená XX. B. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX V. W. A., pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX 0953, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, - výrokom IV. uložil oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pokutu vo výške 20 000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, - výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe podnetov oznamovateľov, a to podnet občianskeho združenia Transparency International Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 823, ktorým navrhlo, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886 (ďalej aj ako „PVS“), ako aj ďalších 13 obchodných spoločností nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle § 19 písm.
- c)zákona o registri partnerov verejného sektora. Občianske združenie Transparency International Slovensko v podnete uviedlo, že Okresný súd Žilina, ako registrujúci orgán v zmysle § 3 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vykonal dňa 1. februára 2017 zápis spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora na základe predloženého návrhu. Overenie konečných užívateľov výhod bolo oznámené dňa 5. júla 2018. V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom je Mgr. Juraj Bugala. Z registra partnerov verejného sektora vyplýva, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická osoba, a to doc. W.. J. K., W.. Občianske združenie Transparency International Slovensko poukázalo na § 19 ods.
- c)zákona o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorého oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne, alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. V registri partnerov verejného sektora je od 29. augusta 2017 zapísaná obchodná spoločnosť EKLUB, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23. augusta 2017 je jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB, s.r.o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov:
- a)spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, PSČ 821 08, ktorej jediným spoločníkom je Mgr. Juraj Bugala,
- b)spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 99,9953% akcionárom je F. W.. J. K., W..,
- c)spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 100% akcionárom je W.. W. K.. 3. Podľa tvrdenia Transparency International Slovensko pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora dňa 1. februára 2017 boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. dvaja spoločníci - spoločnosť BIZZ, s.r.o. a F. J. K.. J. K. je v súčasnosti navyše konateľom spoločnosti GGFS, s.r.o. Na základe uvedených skutočností vzniká podľa Transparency International Slovensko podozrenie, že Mgr. Juraj Bugala, ako konateľ oprávnenej osoby porušil ustanovenie § 19 písm. c), vzhľadom na to, že tak ako F. J. K. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s.r.o. a G Group Ltd., v ktorých sú spoločníkmi Mgr. Juraj Bugala a F. J. K., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod zo dňa 5. júla 2018. 4. Okresný súd ďalej poukázal na podanie P. M., v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj partnera verejného sektora C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, čo podľa neho vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé, alebo úplné. Pre ďalšiu argumentáciu považoval oznamovateľ za dôležité vysporiadať sa najmä s ustanovením § 19 písm. c), s formuláciou „akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora“, a to v kontexte so skutočnosťou, že medzi jedenástimi z osemnástich dotknutých partnerov verejného sektora nie je priame personálne prepojenie, ale iba nepriame, v osobe J. K. v postavení ovládajúcej osoby týchto jedenástich spoločností. 5. Predmetné podanie P. M. bolo okresným súdom podľa obsahu posúdené ako podnet na začatie konania o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. a bolo pripojené k podnetu občianskeho združenia Transparency International Slovensko. Na ich základe okresný súd uznesením č. k. 43PPok/7/2018-44 zo dňa 25. septembra 2018 začal postupom podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. Zároveň okresný súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a členom štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v čase porušenia povinnosti, v ktorých dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, prípadne označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 6. Okresný súd ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol obsah vyjadrení partnera verejného sektora (ďalej aj len PVS), oprávnenej osoby - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., konateľa PVS p. K. a konateľky PVS p. K.. 7. Okresný súd v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 9. apríla 2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania. 8. Vykonaním listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 30. júna 2017. Partner verejného sektora mal ku dňu 30. júna 2017 jediného spoločníka, a to právnickú osobu GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť s vkladom 6 231 395 eur. Konateľmi partnera verejného sektora boli W.. W. K., V. a W.. V. K., ktorí boli v mene partnera vereného sektora oprávnení konať spoločne. Konečným užívateľom výhod partnera bol doc. W.. J. K., W.. Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov (do 5. apríla 2018 bolo sídlo na adrese Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava), IČO: 36 858 463, s vkladom 750 eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1 500 eur (do 26. mája 2017 bol ako spoločník zapísaný priamo W.. W. K., V.) a fyzickú osobu F.. W.. J. K., W.. (21. júla 2017 nastali účinky prevodu obchodného podielu spoločníka F.. W.. J. K., W.. na spoločnosť G GROUP LTD.) s vkladom 5 250 eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli W.. J. K. a W.. W. K., V. Obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o. mala jediného spoločníka, ktorý vykonával aj funkciu konateľa, a to Mgr. Juraja Bugalu. Obchodný podiel spoločníka Mgr. Juraja Bugalu bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. Marek Sasák. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, mala ku dňu 30. júna 2017 dvoch spoločníkov, a to Mgr. Juraja Bugalu a JUDr. Petra Ďurčeka, oboch s vkladom 3 320 eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol Mgr. Juraj Bugala. Vykonaním lustrácie obchodného registra bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a.s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10. októbra 2014 W.. W. K., V. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to J. K., J.. R. S. a Q.. P. E. V.. Od 10. októbra 2014 do 2. októbra 2018 bol členom dozornej rady Mgr. Juraj Bugala. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a.s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm.
- g)stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a.s. zo dňa 10. októbra 2014 dozorná rada odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila W.. W. K., V. a určila ho za predsedu predstavenstva. 9. Okresný súd poukázal na aplikáciu právnych noriem, pod ktoré subsumoval zistený skutkový stav, a to pod ust. § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. 10. Primárne okresný súd vo vzťahu k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam ohľadne ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora uviedol, že právne relevantný výklad zákona môže dať vo svojich rozhodnutiach iba súd. Výklad hoc aj predkladateľa zákona, vyplývajúci, napr. z dôvodovej správy k zákonu, či priamo zo stanovísk predkladateľa zákona, môže byť pri výklade zákona vodítkom a môže viesť k ozrejmeniu úmyslu, ktorý viedol predkladateľa zákona pri jeho písaní, nezriedka však dochádza k zmene predloženého zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky (čo následne obmedzuje použiteľnosť predkladacej správy pre výklad zákona) a tiež je možné občas pozorovať jav, kedy vôľa predkladateľa nie je do textu zákona preklopená verne a najmä jasne. Aj z týchto dôvodov rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a nie sú pre súd záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých. 11. Jeden z oznamovateľov podnetu p. P. M. aj oprávnená osoba vo svojich podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. predchádzajúcim konaním podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožňuje. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. automaticky v zmysle § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z. z. vyvolá začatie konania o uložení pokuty. Treba zdôrazniť, že v konaní o kvalifikovanom podnete súd rozhoduje podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplýva to z ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení Civilného mimosporového poriadku v konaniach podľa § 12 a 13 zákona č. 315/2016 Z. z. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP (subsidiárna pôsobnosť ustanovení CSP, ak CMP neustanovuje inak) a ustanovením § 217 ods. 1 CSP (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. dôjde len vtedy, ak sú údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. teda nenastáva, napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v registri partnerov verejného sektora boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje (napr. partner verejného sektora v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil). Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých, alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou, či boli vymazané z registra. Ak by malo byť sankčné konanie podľa § 13 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Rovnako je treba si všimnúť, že § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z.) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli, alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých, alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená, alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa § 12, (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd preto uzavrel, že konanie o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z., ale je možné ho viesť samostatne. 12. Podľa okresného súdu nemožno súhlasiť s názorom účastníkov konania, že sankcia za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. musí byť nevyhnutne podmienená zápisom nesprávnych, alebo neúplných údajov do registra partnerov verejného sektora. Uvedená podmienka uloženia pokuty za dané porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora z textu právnej normy nevyplýva a nemá ani žiadne opodstatnenie. Tak ako, napr. audítor, znalec, konkurzný správca atď., musí byť pri výkone svojej činnosti nestranný a nezaujatý a pri vzniku pochybností o jeho nezaujatosti je z vykonávania úkonov vylúčený, pričom pri neoznámení dôvodov vylúčenia môže byť príslušným orgánom dozoru sankcionovaný bez ohľadu na kvalitu vykonaného úkonu, tak aj oprávnená osoba je za splnenia podmienok podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. vylúčená, pričom sankcia za porušenie zákazu plniť povinnosti podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre partnera verejného sektora v prípade naplnenia predpokladov vylúčenia spočíva v uložení pokuty, ktorá má tak, ako už bolo uvedené, predovšetkým preventívnu funkciu. Okolnosť, či výsledkom identifikácie alebo overenia identifikácie konečného užívateľa výhod bolo uvedenie pravdivých a úplných údajov môže mať význam vo vzťahu k určeniu výšky sankcie, dôvodom na jej neuloženie však jednoznačne nie je a nemôže byť. Ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia § 19 do zákona č. 315/2016 Z. z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod, či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z ustanovenia § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., ale aj z § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. a ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti (pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle § 592 ods. 1 Obchodného zákonníka nestranne). 13. Okresný súd uviedol, že na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby možno s určitými výhradami použiť pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa ustálenej judikatúry nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 47/05 zo dňa 11. mája 2005) a Európskeho súdu pre ľudské práva, nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku [Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 1. októbra 1982]. Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná (Delcourt v. Belgicko - rozsudok ESĽP zo dňa 17. januára 1970). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný, a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Existencia nestrannosti musí byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. 14. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti (Padovani v. Taliansko - rozsudok ESĽP zo dňa 26. februára 1993). Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo). Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, svedkom a podobne. Z toho hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadrí v tom zmysle, že sa vnútorne necíti, alebo cíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti. 15. K názoru oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší, ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, okresný súd uviedol, že tento názor je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby však nemožno brať na ľahkú váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Treba zohľadniť aj účel zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu Mgr.Juraja Bugalu a W.. J. K., resp. Mgr. Juraja Bugalu a W.. W. K. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. Z objektívneho hľadiska personálne, prípadne majetkové prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (Mgr. Juraj Bugala) s konateľom partnera verejného sektora (W.. W. K.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. Na tom nič nemení fakt, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a PKA LTD. (W.. W. K. bol do mája 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). Je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť, ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu, či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi brať na seba práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú, a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom Mgr. Juraja Bugalu. Nemôže preto obstáť poukaz na to, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli Mgr. Juraj Bugala a W.. J. K., resp. W.. W. K. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi W.. J. K., W.. W. K. a Mgr. Jurajom Bugalom a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti - a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale aj zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (hoc aj Mgr. Juraj Bugala na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok) a potom tie isté osoby podpisovali v mene oprávnenej osoby a partnera verejného sektora tak verifikačný dokument, ako aj dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v mene partnera verejného sektora konajú a podpisujú obaja konatelia spoločne, t.j. že v mene partnera verejného sektora konali spoločne W.. W. K. a W.. V. K.. 16. Okresný súd ďalej konštatoval, že hoci vzťah Mgr. Juraja Bugalu, W.. J. K. a W.. W. K., ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm.
- a)Obchodného zákonníka. Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sme posudzovali nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník, napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj konateľ partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi Mgr. Jurajom Bugalom a W.. W. K. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu však vzťah spoločníkov spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Súčasne v tejto veci je podľa okresného súdu potrebné poukázať aj na to, že Mgr. Juraj Bugala bol do dňa 2. októbra 2018 členom dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a.s., ktorej jediným akcionárom je spoločnosť GGFS s.r.o. (vo funkcii ho dňa 2. októbra 2018 obdobne ako v právnickej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vymenila Q.. P. E. V.). Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a.s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí, napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti. Mgr. Juraj Bugala ako člen dozornej rady, ktorého do funkcie ustanovil dňa 10. októbra 2014 v mene vtedajšieho jediného spoločníka W.. J. K., na zasadnutí dozornej rady konanom dňa 10. októbra 2014 hlasoval za odvolanie dovtedajších členov predstavenstva a za vymenovanie jediného člena predstavenstva, a to W.. W. K., V., ktorý sa stal predsedom predstavenstva spoločnosti EBR SERVICES a.s. Okolnosť, že Mgr. Juraj Bugala a W.. W. K. sa stretli v obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., pričom jeden v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti a druhý v pozícii člena dozornej rady, ktorá ho vymenovala do funkcie a súčasne, ktorá vzhľadom na oprávnenia dozornej rady dohliada na jeho činnosť, oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady a členoch predstavenstva sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. Juraja Bugalu a p. J. K. alebo p. W. K. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho, a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. Juraj Bugala bol členom dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť štatutárneho orgánu, t.j. na činnosť W.. W. K., za ktorého ustanovenie do funkcie navyše hlasoval, potom podľa okresného súdu vyjadrenia oprávnenej osoby vyznievajú nedôveryhodne. 17. Okresný súd na tomto mieste považoval za vhodné spomenúť uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 68/2015 zo dňa 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 504/2017-21 zo dňa 1. augusta 2017), v ktorom bol posudzovaný dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie, a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne. Takto založený vzťah medzi minoritným akcionárom a dotknutou sudkyňou ako členkou dozornej rady bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci. Vzhľadom na to, že v spoločnosti EBR SERVICES a.s. zverujú stanovy dozornej rade aj oprávnenie vymenúvať a odvolávať členov predstavenstva, pričom Mgr. Juraj Bugala ako člen dozornej rady hlasoval za vymenovanie do funkcie člena a predsedu predstavenstva W.. W. K., niet dôvod, aby na tento prípad okresný súd nazeral odlišne. Súčasne uvedené rozhodnutie možno obdobne vykladať aj vo vzťahu k hlasovaniu W.. W. K. v súvislosti so vstupom Mgr. Juraja Bugalu do spoločnosti GGFS s.r.o. 18. K Zákonu o registri partnerov verejného sektora okresný súd uviedol, že tento zákon je nepochybne predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v jeho § 13 majú verejnoprávny charakter. Ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou reprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Inými slovami, použijúc terminológiu právnych odvetví verejného práva, a to práva trestného a práva správneho, musia byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty deliktu. Ak niektoré konanie nie je zákonom explicitne popísané ako reprobované, nie je možné zaň uložiť sankciu. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie § 19 písm.
- c)zákona č. 315/2016 Z. z., ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza výslovne vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo k členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. W.. W. K. je jedným z členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, a z toho titulu sa spolupodieľa na riadení partnera verejného sektora, spolurozhoduje o jeho obchodnom vedení, zastupuje partnera verejného sektora a koná za neho vo vzťahu k tretím osobám. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Mgr. Juraja Bugalu s členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora W.. W. K. je úplne zjavný a ľahko spoznateľný priamo nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., z ktorých je zistiteľná spoločná účasť Mgr. Juraja Bugalu a W.. W. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo W.. W. K. a následne prostredníctvom PKA LTD. a Mgr. Juraja Bugalu nepriamo cez BIZZ, s.r.o.), pričom ani jedna z týchto osôb nemôže tvrdiť, že o uvedenom vzťahu nemala vedomosť. Okresný súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k členovi orgánu partnera verejného sektora, a to bez ohľadu na to, že W.. W. K. má v spoločnosti GGFS s.r.o. obchodný podiel vo veľkosti 20%, t.j. nie väčšinový obchodný podiel, oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora C.E.N. s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm.
- c)zákona č. 315/20126 Z. z. 19. Podľa okresného súdu z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi konateľom partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti (aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných), je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa § 19 písm.
- c)zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. Podľa vyjadrenia konateľa partnera verejného sektora W.. W. K., V. a oprávnenej osoby v prípade, pokiaľ by sa v zmysle ustanovenia § 19 písm.
- c)zákona č. 315/2016 Z. z. mal za diskvalifikačný považovať za iný vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov ako personálne alebo majetkové prepojenie s partnerom verejného sektora aj vzťah založený na tom, že spoločník oprávnenej osoby, ktorý v nej nemá väčšinový podiel, má nepriamy 10% majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, v ktorej má 70% (resp. 20%) nepriamy obchodný podiel jeden z členov orgánu registrovaného partnera verejného sektora, preverenie „majetkových alebo personálnych prepojení“ dotknutých osôb by bolo mimoriadne náročné a vyžadovalo by vykonanie úkonov mimo rámca predpokladaného zákonom o registri partnerov verejného sektora, pričom partner verejného sektora navyše nemá možnosť tieto skutočnosti nezávisle zistiť. Vo vzťahu k tejto argumentácii okresný súd dáva do pozornosti, že tak osoba konateľa oprávnenej osoby, ktorá priamo vykonávala identifikáciu konečného užívateľa výhod, ako aj konateľ partnera verejného sektora W.. W. K., M.B.A. vedeli a museli vedieť, že obaja majú účasť (priamu, alebo nepriamu) v jednej obchodnej spoločnosti (GGFS s.r.o.), a že majú práva a povinnosti s tým spojené. Preto uvedená námietka nemá v tejto veci opodstatnenie, prihliadnuc na to, že súd vyhodnocuje dôvodnosť vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre partnera verejného sektora pri každom partnerovi verejného sektora samostatne. 20. Okresný súd preskúmal, či partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne, alebo obligatórne, keďže v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. je sankčný mechanizmus podľa § 13 možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora. Vykonaním lustrácie v Centrálnom registri zmlúv súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora na základe zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 315/2016 Z. z., celkom zjavne prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Súd preto uzavrel, že v tejto veci možno ukladať sankcie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. 21. K charakteru pokuty okresný súd uviedol, že pokuta nemá mať iba sankčný charakter, ale súčasne aj výchovný a stimulačný. Uložením pokuty sa má docieliť náprava v konaní osôb porušujúcich pravidlá nastavené zákonom o registri partnerov verejného sektora a jej výška má byť dostatočným stimulom na zmenu správania sankcionovaného subjektu. Nie je cieľom finančne likvidovať tento subjekt, na druhej strane však zákon takýto postup nevylučuje a je plne na rozhodnutí sankcionovateľného subjektu zvážiť svoje správanie. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10 000 eur do 1 000 000 eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona (napr. dobu trvania protiprávneho stavu), aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie). K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd uvádza, že považuje za správne chápanie tohto pojmu tak, ako bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu o registri partnerov verejného sektora, podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb, a finančnými prostriedkami, ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil, a trhovou hodnotou, ktorú získa”. Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat partnera verejného sektora s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol partnerom verejného sektora vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) partnera verejného sektora vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady). 22. Z obsahu zmlúv, ktoré zakladajú povinnosť registrácie partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora, podľa okresného súdu vyplýva, že ich predmetom je spravidla odplatné poskytnutie vysielacieho času zo strany partnera verejného sektora pre účely vysielania mediálnych vstupov vysielaných televíznou programovou službou TA3, ktorej vysielateľom je partner verejného sektora. V jednotlivých zmluvách je obsiahnutá dohoda o cene, podľa ktorej cena zahŕňa všetky náklady poskytovateľa. Napr. v Zmluve o odvysielaní komunikátov, uzatvorenej medzi obchodnou spoločnosťou TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. a partnerom verejného sektora bola odmena dohodnutá s tým, že zahŕňa akékoľvek a všetky náklady, poplatky, dane (okrem dane z pridanej hodnoty), výdavky a akékoľvek plnenia a náhrady spojené s plnením vysielateľa podľa tejto zmluvy a obsahuje aj primeraný zisk (článok 5 bod 5.1 zmluvy). Podľa poznámok k účtovnej závierke za rok 2018 tržby partnera verejného sektora za vlastné výkony a tovar tvoria tržby za predaj reklamného priestoru, tržby za predaj ostatných služieb (výroba reklamných spotov, služby grafikov) a ostatné tržby. Medzi náklady patrili napr. náklady voči audítorovi, náklady za overenie individuálnej účtovnej závierky, náklady na externých spolupracovníkov, telekomunikačné poplatky, internet, prenájom satelitu, služby spravodajských agentúr, reklama, opravy a údržba, nájomné prevádzkovej budovy; kancelárske priestory, reprezentačné náklady, ostatné nájomné (operatívny lízing), prieskumy trhu, verejnej mienky, externé ekonomické služby, strážna služba, dopravné služby, ochranné zväzy, právne služby, ostatné služby, dary, poistné, ostatné, osobné náklady, atď. Hoci tieto položky sú v poznámkach k účtovnej závierke vyčíslené, podľa názoru súdu ani z podrobnejšej účtovnej evidencie by nebolo možné určiť, ktoré náklady, a v akom rozsahu sa viažu k predmetným zmluvám. Preto sa okresnému súdu javí, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Preto okresný súd dospel k záveru, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10 000 eur do 1 000 000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií. 23. Okresný súd konštatoval, že primárnym účelom sankcie ukladanej partnerovi verejného sektora podľa § 13 ods. 1 písm.
- a)zákona č. 315/2016 Z. z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z. z. (viď aj dôvodovú správu k zákonu o registri partnerov verejného sektora). Z hľadiska naplnenia účelu zákona, ktorým je najmä zabezpečenie publicity pravdivých a úplných údajov o konečných užívateľoch výhod zapísaných subjektov, je táto sankcia spojená najmä s naplnením prvých dvoch skutkových podstát uvedených v § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. - uvedením nepravdivých a neúplných údajov v návrhu alebo nepodaním návrhu v zákonnej lehote, ktoré obe majú za následok, že údaje v registri nie sú pravdivé a aktuálne. Hoci zákonodarca stanovuje sankciu pre partnera verejného sektora vo výške získaného hospodárskeho prospechu aj ako dôsledok porušenia zákazu podľa § 19, nemožno nezohľadniť aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade porušenie povinností partnerom verejného sektora nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa § 19 chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Napriek tomu je však namieste, aby okresný súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania (pokiaľ o ich pravosti a pravdivosti nenadobudne pochybnosť) alebo zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky partnera verejného sektora v snahe vyhnúť sa tomu, aby partner verejného sektora považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 315/2016 Z. z. za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla plniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter. 24. Okresný súd pre stanovenie výšky pokuty v zákonom stanovenom rozpätí považoval za inšpiratívny aj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9. marca 2004 sp.zn. Pl. ÚS 38/02, podľa ktorého „z charakteru pokuty jako majetkové sankce nutně vyplývá, že mali být individualizovaná a přiměřená, musí reflektovat i majetkové poměry potrestaného. Stejná výše pokuty uložená majetnému se bude jevit jako směšná a neúčinná, zatímco v případě postihu nemajetného může působit drakonicky a likvidačně. Není tedy porušením principu relativní rovnosti, když dvěma osobám v různých situacích bude uložena pokuta v různé výši, byť by jediným rozdílem jejich situace měly být právě rozdílné majetkové poměry. Z věcného hlediska (účel zákona) lze dokonce dospět k závěru, že kritérium zkoumání majetkových poměrů delikventa při úvaze o výši ukládané pokuty je nezbytné a komplementární - nikoli ovšem proto, že vysoké pokuty by byly nevymahatelné (jak tvrdí Poslanecká sněmovna), ale vzhledem k riziku „likvidačního” účinku nepřiměřeně vysoké pokuty. Pokuta jakožto trest musí být diferencovaná, aby efektivně působila jako trest i jako odstrašení (individuální a generální prevence)”. Rovnako sa v tomto smere súd stotožnil s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20. apríla 2010 č. j. 1 As 9/2008-133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb. NSS, podľa ktorého „orgán ukládající pokutu za jiný správní delikt je povinen přihlédnout k osobním a majetkovým poměrům pachatele tehdy, pokud je podle osoby pachatele a výše pokuty, kterou lze uložit, zřejmé, že by pokuta mohla mít likvidační charakter, a to i v případech, kdy příslušný zákon osobní a majetkové poměry pachatele v taxativním výčtu hledisek rozhodných pro určení výše pokuty neuvádí“. 25. Podľa názoru okresného súdu je pri rešpektovaní zásady proporcionality (aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná), potreby individuálnej (náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil) a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora) prevencie, prihliadnuc na okolnosť, že zákon o registri partnerov verejného sektora je právny predpis, ktorého aplikácia vyvolávala vzhľadom na novosť tejto právnej úpravy množstvo otázok a pochybností o výklade niektorých ustanovení, primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť partnerovi verejného sektora pokutu v dolnej polovici zákonného rozpätia, a to vo výške 50 000 eur. Určenú výšku pokuty považuje okresný súd za adekvátnu a proporcionálnu vo vzťahu ku konkrétnemu porušeniu zákona o registri partnerov verejného sektora aj vo väzbe na to, že zápis v registri partnerov verejného sektora o konečných užívateľoch výhod sa javí ako pravdivý a úplný. Takáto výška pokuty nebude mať likvidačný charakter pre partnera verejného sektora a zodpovedá necelým 1,4% z výnosov, ktoré partner verejného sektora získal zo zmlúv, ktoré súd dohľadal lustráciou v Centrálnom registri zmlúv za čas, keď povinnosti oprávnenej osoby plnila oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., ktorá bola v zmysle § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vylúčená (390 000 eur + 144 000 eur + 300 000 eur + 284 180,40 eura + 603 212,40 eura + 599 904 eur +155 988 eur + 144 000 eur + 297 982,20 eura + 480 055,20 eura + 252 000 eur = 3 651 322,20 eura). Súčasne nezodpovedá ani 1% čistého obratu partnera verejného sektora za rok 2018 zisteného z jeho verejne prístupnej účtovnej závierky (týmito číslami súd len demonštruje nelikvidačný charakter výšky pokuty pre partnera verejného sektora, a teda rešpektovanie zásady proporcionality pri jej ukladaní). Súčasne určenú výšku pokuty okresný súd považuje vzhľadom na výnosy partnera plynúce zo zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 315/2016 Z. z. pri zohľadnení celkových nákladov partnera verejného sektora za dostatočne výchovnú pre iných partnerov verejného sektora, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., hoci toto porušenie by nemalo za následok uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov do registra partnerov verejného sektora. 26. K prípadnej námietke partnera verejného sektora vo vzťahu k výške okresným súdom určenej pokuty s poukazom na to, že partner verejného sektora vykazoval za roky 2017 a 2018 záporný hospodársky výsledok (v roku 2018 strata 282 330 eur, v roku 2017 strata 58 980 eur), a teda, že bolo potrebné zohľadniť nákladovosť poskytovaných služieb, okresný súd uviedol, že prípadná neefektívnosť a nehospodárnosť obchodnej spoločnosti (príp. daňová optimalizácia) nemôžu byť dôvodom na to, aby okresný súd neuložil dotknutej osobe pokutu vôbec, alebo len v symbolickej výške, nakoľko v takomto prípade by pokuta nemohla objektívne plniť účel predpokladaný zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že partner verejného sektora je podnikateľský subjekt založený za účelom dosahovania zisku a je jeho voľbou, či bude podnikať napriek tomu, že nie je schopný dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok z tejto činnosti plynúci. Navyše, odmena dohodnutá v zmluvách podľa § 2 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 315/2016 Z. z. bola dohodnutá aj s ohľadom na náklady a primeraný zisk a ako už súd uviedol, hospodársky prospech z týchto zmlúv nie je možné určiť, nakoľko nie je možné oddeliť náklady vynakladané na predaj tovarov a služby. To znamená, že pokiaľ aj partner verejného sektora celkovo hospodári so stratou, nemusí to automaticky znamenať, že zo zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 315/2016 Z. z. nedosahuje pozitívne čiastkové hospodárske výsledky. Čistý obrat partnera verejného sektora v roku 2017 bol 7 716 253 eur a v roku 2018 bol 8 516 963 eur, pričom za obdobie, keď povinnosti oprávnenej osoby plnil pre partnera verejného sektora subjekt Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. bol výnos zo zmlúv 2 ods. 1 písm.
- d)zákona č. 315/2016 Z. z. približne 3 651 322,20 eura (uvedená suma nemusí byť presná, avšak v tomto prípade to ani nie je potrebné, postačuje približná hodnota, z ktorej súd vychádza). Preto aj s ohľadom na tieto údaje okresným súdom uložená pokuta sa nemôže javiť ako neprimerane vysoká, resp. likvidačná a okresný súd ju pri zohľadnení východísk uvedených v predchádzajúcich odsekoch považuje za primeranú. 27. K pokutám uloženým členom štatutárneho orgánu W.. W. K. a W.. V. K. okresný súd uvádza, že pokuta ukladaná štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby (culpa in eligendo), ktorá mala byť s ohľadom na znenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčená z vykonávania úkonov vo veci partnera verejného sektora. Konateľ W.. W. K. vedel a musel vedieť o svojich vzťahoch s konateľom oprávnenej osoby Mgr. Jurajom Bugalom. Okresný súd musel uložiť pokutu aj konateľke W.. V. K., a to aj napriek jej tvrdeniam, že nemá žiadne informácie týkajúce sa dôvodov a podmienok nadobudnutia podielu v spoločnosti GGFS s.r.o. spoločnosťou BIZZ, s.r.o., a že z jej pozície člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora nemôže objektívne určiť a posúdiť, či oprávnená osoba je vylúčená podľa ustanovenia § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. K tejto otázke sa môže podľa jej názoru kvalifikovane vyjadriť iba oprávnená osoba, resp. jej štatutárni zástupcovia, nakoľko len oni disponujú informáciami pre posúdenie ich nestrannosti. Poukázala tiež na to, že pri priamom prepojení oprávnenej osoby a partnera verejného sektora musí byť obom stranám zrejmé, že oprávnená osoba je vylúčená. V tejto veci však nepriame prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora a jeho vplyv na nestrannosť oprávnenej osoby nie je štatutárnym zástupcom jednoznačne viditeľné a zrejmé pričom, ak oprávnená osoba svoje prípadné vylúčenie z dôvodu nepriameho prepojenia iniciatívne neoznámi, partner verejného sektora takéto prepojenia aktívne zistiť nevie a ani nemusí, keďže svoje vylúčenie by mala partnerovi verejného sektora oznámiť oprávnená osoba. 28. V tejto súvislosti je podľa okresného súdu potrebné zdôrazniť, že nemožno opomínať princíp materiálnej a formálnej publicity vyplývajúci z úpravy obchodného registra obsiahnutej v § 27 Obchodného zákonníka, sledujúci plnenie základnej funkcie obchodného registra, ktorou je zabezpečenie transparentnosti v podnikateľských vzťahoch. Preto pokiaľ sú nejaké údaje zapísané v obchodnom registri, predpokladá sa (nevyvrátiteľná právna domnienka), že zapísané údaje sú všeobecne známe a tretie osoby majú o nich vedomosť. Obrana konateľky partnera verejného sektora je preto podľa názoru okresného súdu založená na rozumných argumentoch (neplatí však vo vzťahu k W.. W. K., tak ako sa uvádza v odseku 93. tohto uznesenia), subjektívnu nevedomosť tretej osoby o zapísanom údaji v obchodnom registri však nie je možné namietať ani ospravedlniť. Keďže spoločná účasť Mgr. Juraja Bugalu a W.. W. K. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. bola priamo zistiteľná z obchodného registra, čo je prejavom formálnej publicity obchodného registra, založenej na skutočnosti, že údaje zapísané v obchodnom registri sú všeobecne prístupné a ľahko dostupné komukoľvek, obrane W.. V. K. nemožno priznať relevanciu. Navyše, aj pokiaľ by člen štatutárneho orgánu naozaj nemal vedomosť a vzťahu Mgr. Juraja Bugalu s W.. W. Komorníkom, uvedené by nemohlo mať za následok neuloženie pokuty tejto osobe. Takáto skutočnosť by mohla byť dôvodom na to, aby okresný súd na ňu prihliadal pri určovaní výšky pokuty, vzhľadom na objektívny charakter posudzovania konania člena štatutárneho orgánu vo vzťahu k výberu oprávnenej osoby by však nemohla byť dôvodom na jeho vyvinenie sa zo zodpovednosti za nesprávny výber oprávnenej osoby. Je povinnosťou štatutárneho orgánu, prípadne jeho členov konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu a rozhodnutia (informácie z verejných registrov nevynímajúc). Súd nemá vedomosť o tom, ako prebiehalo rozhodovanie o osobe, ktorá bude pre partnera verejného sektora plniť povinnosti oprávnenej osoby, avšak keďže padla voľba na advokátsku kanceláriu Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., za toto rozhodnutie je potrebné v súlade s ustanovením § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. potrebné prijať zodpovednosť. 29. K uloženiu pokuty členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora na spodnej hranici zákonného rozpätia uviedol okresný súd viacero dôvodov. V prvom rade konštatoval, že ide o prvé porušenie zákona o registri partnerov verejného sektora zo strany konateľov partnera verejného sektora, zobral tiež do úvahy kritéria uvedené v § 13 ods. 6 zákona o registri partnerov verejného sektora a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o partnerovi verejného sektora v registri partnerov verejného sektora, porušenie § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora teda nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členom štatutárneho orgánu okresný súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“). 30. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že aj táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty uvedené v predchádzajúcom odseku platia v zásadeaj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona o registri partnerov verejného sektora sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu partnerovi verejného sektora a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil (pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako aj pri členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora) oprávnenej osobe pokutu vo väčšej výške ako členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora (avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia), a to vo výške 20 000 eur. 31. Uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd účastníkov konania upozornil na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas určil okresný súd lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil. 32. O odvolaní oprávnenej osoby rozhodol Krajský súd v