1, ods. 2 písm. a), písm.
1 Trestného poriadku vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. februára 2023, sp. zn. 4To/5/2023 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku porušený zákon v ustanovení § 360 ods. 2 Trestného zákona v prospech obvineného M. M..
2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. februára 2023, sp. zn. 4To/5/2023 a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie
1, ods. 2 písm. a), písm.
2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) a § 38 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, výkon ktorého mu
1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obvinenému na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého mu
1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
1 písm. h) Trestného poriadku namietajúc, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3, § 322 ods. 3 Trestného poriadku a v ustanoveniach § 34 ods. 2, § 38 ods. 2 a § 360 ods. 2 Trestného zákona v prospech obvineného tým, že mu bol uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby. 5. V podanom dovolaní generálny prokurátor ďalej poukázal na to, že krajský súd pri ukladaní trestu obvinenému nezohľadnil priťažujúcu okolnosť
m) Trestného zákona, keď v rámci posúdenia predbežnej otázky riešil osvedčenie sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v roku 2013 a dospel k záveru, že obvinený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a tiež na to, že krajský súd ako okolnosť majúcu podstatný vplyv na výšku a výmeru ukladaného trestu považoval odstup času od spáchaného skutku. V tejto súvislosti generálny prokurátor upozornil na to, že krajský súd síce tvrdil, že obvinenému ukladá trest v základnej trestnej sadzbe, avšak uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby, hoci trestná sadzba trestu odňatia slobody
2 Trestného zákona je v rozpätí od 6 (šesť) mesiacov do 3 (troch) rokov, z čoho potom vyplýva, že krajský súd obvinenému napadnutým rozsudkom uložil trest odňatia slobody 2 (dva) mesiace pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestu odňatia slobody, pričom krajský súd neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré by uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom umožňovalo. 6. Generálny prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a
1 Trestného poriadku krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. 7. K dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril obvinený, prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu JUDr. Jána Krnáča, ktorý uviedol, že posudzované dovolanie nevymedzuje predpísaným spôsobom tvrdený dôvod dovolania
1 písm. h) Trestného poriadku a takýto dôvod dovolania ani nie je daný. Obvinený namietal, že generálny prokurátor nešpecifikoval, v čom mali byť porušené ustanovenia § 34 ods. 1 a § 38 ods. 2 Trestného zákona a zároveň doplnil, že aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona dovolacím súdom (poznámka - obvinený mal zrejme na mysli „odvolací" súd) je v súlade s ustanoveniami § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a premietla sa do napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia. Neuvedenie § 39 ods. 1 Trestného zákona v rámci výrokovej časti rozsudku je
obvineného možné označiť za formálno-administratívne pochybenie, ktoré nezakladá a nenapĺňa dôvod dovolania
1 písm. h) Trestného poriadku. Na podporu uvedeného obvinený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2023, sp. zn. 5Tdo/97/2022, v ktorom dovolací súd nevzhliadol existenciu dôvodu dovolania v prípade nedostatku vo vyhlásení rozsudku bez dodatku „v mene Slovenskej republiky", ktorý nedostatok preukazovala zápisnica aj zvukový záznam z hlavného pojednávania s tým, že táto chyba nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť postavenie obvineného, či jeho procesné práva. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora
c), písm.
1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania
2 Trestného poriadku. 10. V prvom rade najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Trestného poriadku). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Trestného poriadku. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia (primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020). 11. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu potom zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Trestného poriadku odmietnuť. 12. Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku alebo zamietne
1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 120/2012). 13. V podanom dovolaní generálny prokurátor namietal naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku.
uvedeného ustanovenia [§ 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku] dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Tento dovolací dôvod sa týka iba tých druhov trestov, ktoré majú v Trestnom zákone odstupňovanú trestnú sadzbu. Trest je potom uložený mimo sadzbu tak pri nedôvodnom prekročení hornej hranice príslušnej trestnej sadzby, ako aj nezákonným prelomením jej dolnej hranice, pokiaľ je dolná hranica v zákone určená. 14. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, krajský súd obvinenému ukladal trest odňatia slobody
2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona nezistiac žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. 15. Páchateľ prečinu nebezpečného vyhrážania
2 Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Pokiaľ teda krajský súd obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, uložil mu trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, čím bol zákon porušený v prospech obvineného.
1 Tr. por. (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 18/2015. 18. Z uvedených dôvodov preto najvyšší súd
1 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 360 ods. 2 Trestného zákona v prospech obvineného,
2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu; zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.