← Slovensko

70 440,46 eur s prísl.

Obsah (7)§ 419§ 421§ 432§ 428§ 440§§ 420§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/22/2023 Identifikačné číslo spisu: 8710211472 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 24. Dovolateľ v rámci dovolania uplatňoval dovolací dôvod podľa § 420 písm.

  1. f)CSP a zároveň dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
  2. a)CSP. 25. Podľa § 420 písm.
  3. f)CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 26. Ustanovenie § 420 písm.
  4. f)CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci, za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu, spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae - odmietnutia spravodlivosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/155/2017 z 25. októbra 2017). 27. Dovolateľ videl porušenie jeho práva na spravodlivý proces v tom, že konateľovi žalovanej spoločnosti nebolo na pojednávaní umožnené vyjadriť sa k výške požadovaného bezdôvodného obohatenia a predniesť záverečnú reč, resp. doplniť záverečnú reč právneho zástupcu žalovaného. Po vypočutí si zvukového záznamu vyhotoveného z pojednávania konaného dňa 19. októbra 2021 dovolací súd zistil, že právny zástupca žalovaného dvakrát žiadal, aby bolo umožnené konateľovi žalovaného sa opätovne vyjadriť k výške žalobcom vyčísleného bezdôvodného obohatenia a bol vypočutý ako účastník konania a že súd tejto žiadosti nevyhovel, skutočnosť ktorá nebola zaznamenaná v zápisnici spísanej z tohto pojednávania. Dovolací súd je však toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu zápisnice, ako aj zvukového záznamu vyplýva, že sa na pojednávaní dňa 19. októbra 2021 právny zástupca žalovaného opätovne k veci podrobne vyjadril s tým, že nenavrhoval vykonať ďalšie dôkazy a bolo mu súdom prvej inštancie v zmysle § 182 CSP umožnené aj predniesť jeho záverečnú reč a tiež na skutočnosť, že konateľ žalovaného Ing. Jozef Marhefka bol súdom v zmysle § 195 CSP na pojednávaní konanom dňa 8. júna 2021 vypočutý s tým, že sa vyjadroval aj k výške žalobcom požadovaného bezdôvodného obohatenia, obsah svojho vyjadrenia doložil do spisu aj v písomnej podobe, spolu s pripojenými listinnými dôkazmi s tým, že účastníci boli vyzvaní sa k nim vyjadriť, nedošlo podľa názoru dovolacieho súdu neumožnením ďalšieho vyjadrenia sa konateľovi žalovaného Ing. Jozefovi Marhefkovi k takému závažnému porušeniu procesných ustanovení, aby bolo možné dospieť k záveru, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
  5. f)CSP. 28. V ďalšom sa dovolateľ, v časti dovolania, ktorým odôvodňuje naplnenie ustanovenia § 420 písm.
  6. f)CSP, v podstate domáha revízie právnych záverov vo veci konajúcich súdov a to najmä o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ktorými nesúhlasil a spochybňoval ich správnosť. Súdom tiež vytýkal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, predovšetkým tých, ktorými mali súdy preukázanú existenciu aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, keď súdom vytýkal nesprávny postup pri hodnotení vykonaných dôkazov, keďže ich nehodnotili vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho sa nedopracovali k požadovanému výsledku. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (napr. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010), podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesných úspechom vo veci. Podľa § 185 ods. 1 CSP je súd tým, kto rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci v zásade nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdom nižšej inštancie už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd dostatočným spôsobom zaoberal argumentáciou žalovaného, týkajúcou sa procesu dokazovania, resp. jeho hodnotenia zo strany súdu prvej inštancie, dôvody, svedčiace o správnosti záverov súdu prvej inštancie, týkajúce sa predovšetkým právneho nástupníctva žalobcu po štátnom podniku Železnice Slovenskej republiky a aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd ešte doplnil (odsek 13, 14, 15, 16 odôvodnenia jeho rozsudku) a poukázal aj na predchádzajúce konanie samotného žalovaného, ktoré potvrdzuje, že žalovaný právny vzťah žalobcu k dotknutým pozemkom v minulosti nespochybňoval. 29.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

  1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
  2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
  3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 30.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 31.

§ 432ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 32.

§ 428

CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 33.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

34. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ založil prípustnosť svojho dovolania aj na ustanovení § 421 ods. 1 písm.

  1. a)CSP. 35. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a vysvetliť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. Otázka riadneho vyjadrenia dovolacieho dôvodu je následne predmetom posúdenia zo strany najvyššieho súdu. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. septembra 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8. júna 2017). Dovolanie neslúži na všeobecnú revíziu právnych názorov krajského súdu. 36. Právna otázka takto dovolateľom v dovolaní nenastolená a nekonkretizovaná, nemá relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm.
  2. a)CSP. Z dovolania vyplýva, že žalovaný vytýka odvolaciemu súdu viacero nesprávností, sčasti namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je podložené náležitým zistením skutkových okolností významných pre správne právne posúdenie veci, kritizuje správnosť jeho právnych úvah, náhľadov a záverov, ako aj neopodstatnenosť niektorých jeho konštatovaní. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). Pri vymedzení dovolacích právnych otázok nemá byť najvyšší súd formalistický, má sa snažiť autenticky porozumieť dovolateľovi. Na strane druhej však najvyšší súd, pri dovolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia, nemôže hádať, akú právnu otázku dovolateľ žiada preskúmať (porovnaj napr. sp. zn. III. ÚS 32/2024 z 25. januára 2024, sp. zn. I. ÚS 183/2023 z 23. marca 2023, sp. zn. II. ÚS 291/2021 z 30. septembra 2021). 37. Dovolateľ vymedzil právnu otázku tak, že „Je nerelevantnosť, pri ktorej sa Krajský súd v Prešove odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke (ne)existencie právneho záujmu na žalobe o určení, že žalobca nie je správcom sporných nehnuteľností, osobitne v situácii, keď žalobca na základe zápisu poznámky na LV 145 kat. úz. Poprad odôvodňuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby“. Dovolateľ uviedol (str. 11 dovolania), že takto vyvodzuje dôvod podľa § 432 ods. 2 CSP a má za to, že by tak mali byť dané podmienky pre posúdenie prípustnosti podaného dovolania. Ako odchýlku označil to, že odvolací súd mal za to, že naliehavý právny záujem nie je daný pre nedostatok danosti právnej neistoty, pričom dodal, že ide o nesprávny názor odvolacieho súdu. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ nešpecifikoval právnu otázku riešenú odvolacím súdom a neuviedol ani ako sa riešenie právnej otázky odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Za odklon od ustáleného spôsobu riešenia právnej otázky nemožno považovať dovolateľov nesúhlas so záverom odvolacieho súdu, že v prejednávanej právnej veci nie je daný naliehavý právny záujem na žalovaným požadovanom určení pre nedostatok danosti právnej neistoty. Dovolateľ v skutočnosti nesúhlasí so súdmi, na základe nimi vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom o neexistencii jeho stavu neistoty. Z obsahu právnej otázky, tak ako ju formuloval žalovaný, taktiež nepochybne vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s vyhodnotením obsahu LV č. XXX kat. úz. G. vo veci konajúcimi súdmi, keď na jeho základe dospeli k záveru o aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vychádzajúc z obsahu dovolania podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľ nielenže nekonkretizoval ním tvrdený odklon riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od toho, ako mala byť táto otázka správne riešená, aby zodpovedala riešeniu, na ktorom sa už ustálilo rozhodovanie senátov dovolacieho súdu, ale neuviedol ani samotnú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Odklon, ktorý má na mysli § 421 ods. 1 písm.
  3. a)CSP, zakladajúci prípustnosť dovolania, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho stotožniť iba s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, tak ako odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe špecifikoval na str. 11 dovolania dovolateľ. Len samotné spochybňovanie správnosti rozhodnutia krajského súdu, či kritika jeho prístupu pri právnom posúdení nezodpovedá predpokladom prípustnosti dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 38. Dovolací súd záverom uzaviera, že prípustnosť dovolania žalovaného

§§ 420písm.

  1. f)a ani 421 ods. 1 písm.
  2. a)nie je procesne daná, v dôsledku čoho rozhodol tak, že dovolanie žalovaného

§ 447písm.

f/ CSP odmietol.

  1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
  2. Dovolateľ v dovolaní súčasne žiadal, aby dovolací súd v zmysle § 444 CSP odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobcom požadovaná výška bezdôvodného obohatenia je pre neho likvidná. Vzhľadom na odmietnutie dovolania dovolacím súdom dovolací súd o tomto návrhu žalovaného ako o bezpredmetnom nerozhodoval.
  3. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  4. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.