2 Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného O. C. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/143/2022 z 8. novembra 2022, takto rozhodol:
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. C. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením, sp. zn. 3Tos/143/2022 z 8. novembra 2022, zamietol
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného O. C. (ďalej tiež „obvinený“) proti rozhodnutiu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/158/2018 zo
1 Trestného poriadku. Vo svojom podaní obvinený poukázal na svoje predchádzajúce odsúdenia, pričom z celkovo nezrozumiteľnej argumentácie je možné vyvodiť, že obvinený má za to, že zákonná lehota, počas ktorého bolo možné rozhodnúť o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uplynula bez toho, aby bolo o jeho neosvedčení sa rozhodnuté a napadnutým uznesením bol porušený zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že vo veci dovolania obvineného nie sú splnené podmienky dovolania
Trestného poriadku, pretože nie je v dovolacom konaní zastúpený obhajcom.
1, ods. 3 Trestného poriadku môže obvinený, alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Ak obvinený, alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa
odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote
predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Z obsahu predloženého spisu dovolací súd zistil, že obvinený nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu, pričom na výzvu Okresného súdu Trnava, ktorá mu bola v súlade s ustanovením § 373 ods. 3 Trestného poriadku doručená 5. októbra 2023, nijakým spôsobom nereagoval, uvedený nedostatok neodstránil a ani nepreukázal, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, a to napriek podrobnému a riadnemu poučeniu, čo vyplýva z poučenia a výzvy súdu (založené na č. l. 326 - 327 súdneho spisu). Dovolací súd z vyššie uvedeného dôvodu dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. Dovolací súd v tejto súvislosti dodáva, že nepostupoval
ustanovenia § 379 ods. 1 Trestného poriadku, keďže postup
tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak by dovolanie bolo neúplné, alebo by malo iné odstrániteľné vady. Nedostatok spočívajúci v tom, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu, je odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu. Vyplýva to zo znenia § 373 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku,
ktorého ustanoviť obhajcu v prípadoch, v ktorých bolo dovolanie podané priamo obvineným, respektíve niektorou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, môže iba predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby. Zároveň je potrebné uviesť, že ustanovenie § 373 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí ho
odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku, dopadá na situácie, v ktorých či už obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku síce podali dovolanie prostredníctvom obhajcu, ale toto zastúpenie sa netýka ďalšieho konania, respektíve v jeho priebehu zastúpenie obhajcom zanikne. Marginálne dovolací súd dodáva nasledovné:
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie:
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí taxatívne vymenovaných v § 368 ods. 2 Trestného poriadku je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Dotknuté ustanovenie zároveň vyjadruje taxatívny výpočet konkrétnych rozhodnutí súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním v prípade splnenia podmienok upravených v predchádzajúcom odseku. Zároveň treba poznamenať, že dotknutý výpočet nie je bezvýnimočný, nakoľko Trestný poriadok explicitne ustanovuje ,,inak“ v § 371 ods. 2 Trestného poriadku týkajúcom sa dovolania, ktoré môže podať len minister spravodlivosti. Proti iným rozhodnutiam neuvedených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku môže podať dovolanie len minister spravodlivosti, a to v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku.
2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu (viď 368 ods. 2 Trestného poriadku) súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor, proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech voči výroku, ktorý sa ho priamo týka. Z uvedeného vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie vo svoj prospech len proti rozhodnutiam súdu druhého stupňa taxatívne vymenovaným v ustanovení § 368 ods. 2 Trestného poriadku a nie proti iným rozhodnutiam. V posudzovanej veci bolo podané dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/143/2022 z
2 Trestného poriadku nie však obvinený. Dovolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. C. odmietol. Toto rozhodnutie prijal senát dovolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.