1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. S. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej tiež „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zo 4. decembra 2018, sp. zn. 15T/52/2018 bol obvinený P. S. (ďalej tiež „obvinený“ alebo „dovolateľ“) uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
c), písm. d), ods. 2 písm.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, pre výkon ktorého ho
2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil aj ochranný dohľad na jeden rok a
1 písm. a), písm. b) Trestného zákona taktiež povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať. Zároveň súd prvého stupňa uložil obvinenému
2 písm. d) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a
60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia veci: - digitálna váhy s platovými časťami čiernej farby s výklopným zatváraním s nápisom Varesina caffe, - digitálnej váhy čiernej farby s odnímateľným krytom z bezfarebného priehľadného plastu, - drevenej vyrezávanej fajky hnedej farby s plastovým náustkom čiernej farby cca 12 cm dlhej, so spalinami čiernej farby. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali obvinený a prokurátorka odvolania, ktoré Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z 28. februára 2019, sp. zn. 2To/13/2019
Proti naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený P. S. vo svoj prospech, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Viliama Paráka, advokáta so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Komenského 2700/7, dovolanie, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i), písm. g) Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený vyjadril názor, že bol odsúdený na základe nezákonných dôkazov, navyše vyhodnotených účelovo a nezákonne, následkom čoho súdy nižšieho stupňa skutok uvedený v obžalobe nesprávne právne posúdili ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, pričom toto nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa nebolo napravené ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku, čo znamená, že bolo realizované v jeho neprospech, a preto svoje dovolanie opiera aj o dovolací dôvod
Obvinený upresnil, že nesprávnosť právnej kvalifikácie vzhliadol v posúdení jeho konania ako spáchaného závažnejším spôsobom, a to na viacerých osobách. Poukázal na to, že z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa ku stíhanému skutku v časti nákupu a prechovávania omamných látok priznal s tým, že tieto látky aj užíval, rovnako priznal, že drogy, ktoré boli zaistné v dome jeho rodičov, boli jeho. Rozhodne však poprel, že by drogy ďalej predával respektíve distribuoval ďalej, ďalším koncovým konzumentom. V podanom dovolaní obvinený ďalej vyjadril názor, že súdy nižšieho stupňa zistený skutok nesprávne právne posúdili, pretože vychádzali z nezákonných dôkazov, a to výpovedí svedkov Q. V. a C. W., ktoré nemohli byť použité ako dôkaz pred súdom a nemohli slúžiť ako podklad pre rozhodnutie súdov nižšieho stupňa o jeho vine a treste, o to z dôvodu, že svedok Q. V. je psychiatrický pacient, ktorému bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, v dôsledku čoho nemôže okrem iného podpisovať zmluvy, trpí chronickou duševnou chorobou, ktorou trpel a bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony v čase, keď bol konzumentom drog, v čase výsluchu pred vznesením obvinenia, v čase výsluchu po vznesení obvinenia, ako aj pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, obdobne tak svedok C. W. je psychiatrickým pacientom, pričom trpí závislosťou na alkohole a závislosťou na psychotropných látkach, okrem toho ako sám uviedol trpí 53% hluchotou,
vlastného vyjadrenia od 18-tich rokov fajčil trávu, a to do 37 rokov, mal depresie, úzkosti, od roku 2006 užíval marihuanu asi 2x do mesiaca, užíval ju 5-6 rokov, raz odpadol, potom ju už užíval zriedka, keďže mu nerobí dobre, alkohol užíva, bol 6x na liečení s diagnózou závislosti na alkohole a na psychotropných látkach z dlhodobého užívania marihuany, naposledy bol v roku 2017 od mája do Vianoc v Resocializačnom zariadení B., kde sa liečil zo závislosti na alkohole, pričom sa lieči u psychiatričky MUDr. R., avšak nepravidelne, porušuje liečbu, pije, neužíva predpísané lieky, užíva diazepam. Obvinený ďalej namietal, že odhliadnuc od,
jeho názoru, zmätočnosti, chaotickosti, rozpornosti a celkovej nevierohodnosti výpovedí oboch svedkov, súd nevykonal v tejto časti žiadne dokazovanie (ani znalecké), týkajúce sa schopnosti oboch svedkov porozumieť poučeniu, vypovedať, zapamätať si prežité skutočnosti a tieto následne pravdivo reprodukovať, v smere všeobecnej, ako aj špecifickej vierohodnosti. Výpovede oboch týchto svedkov preto obvinený hodnotil ako nezákonné a nepoužiteľné ako dôkaz pred súdom nielen pre ich celkovú vierohodnosť, ale najmä pre fakt, že boli realizované v rozpore so zákonnými ustanoveniami Trestného poriadku o výpovedi svedka. Obvinený opätovne vyjadril názor, že súdy nižšieho stupňa ustálený skutok nesprávne právne posúdili, v dôsledku čoho vychádzali z nesprávne určenej trestnej sadzby a následne preto mu uložili nesprávny trest vo výmere 8 rokov, ktorý nemal oporu v zákone. Obvinený tiež vytýkal súdom nižšieho stupňa, že nič z toho, čo na hlavnom pojednávaní odznelo v jeho prospech (t.j. najmä výpoveď svedka T. L., ktorý na hlavnom pojednávaní výslovne poprel kúpu drogy od obvineného), nevzal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o vine a treste (a pri posudzovaní a určovaní právnej kvalifikácie skutku) absolútne do úvahy a krajský súd ako súd odvolací sa s takýmto postupom okresného súdu stotožnil, čo spôsobilo nezákonnosť oboch rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, pritom skutočnosť, že drogy od obvineného nekupoval, potvrdil svedok T. L. na hlavnom pojednávaní, kde viackrát zotrval na svojej výpovedi pred súdom, pričom uviedol, že táto je pravdivá, no aj napriek tomu súdy nižšieho stupňa vzali do úvahy jeho výpoveď z prípravného konania, čím postupovali v rozpore so zásadou ústnosti, bezprostrednosti a kontradiktórnosti trestného súdneho konania. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolateľ k záveru, že takýmto postupom súdov nižšieho stupňa bol zásadným spôsobom porušený zákon v jeho neprospech z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nezákonných dôkazoch a následne aj na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený ďalej vyjadril názor, že pokiaľ by súdy nižšieho stupňa vzali pri svojom rozhodovaní do úvahy len zákonné dôkazy svedčiace proti nemu (s výnimkou nezákonných výpovedí svedka Q. V. a svedka C. W.), a to najmä výpoveď svedka T. L. prednesenú na hlavnom pojednávaní, spolu s jeho doznaním v časti prechovávania a zadováženia omamných látok, skutok obsiahnutý v obžalobe by správne právne posúdili ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona s trestnou sadzbou od 3 do 10 rokov a nie ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku vysloví rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 28. februára 2019, sp. zn. 2 To/13/2019 bol porušený zákon v zmysle § 319 Trestného poriadku a v konaní, ktoré mu predchádzalo na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 15T/52/2018, a to v neprospech obvineného. Zároveň, aby postupom
2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej tiež „prokurátor“), ktorý po stručnej rekapitulácii dovolania, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo uviedol, že s dôvodmi dovolania prezentovanými obvineným sa nestotožnil. Vyjadril názor, že ani skutočnosť spočívajúca v tom, že svedok sa lieči na paranoidnú schizofréniu ešte neznamená, že konajúci súd nie je oprávnený objektívne vyhodnotiť jeho hodnovernosť, navyše v prípade, keď s usvedčujúcimi výpoveďami korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, namietanému obvineným, prokurátor uviedol, že o nezákonný dôkaz by išlo v prípade, pokiaľ by bol súdom vykonaný spôsobom porušujúcim zákonné ustanovenia upravujúcim jeho vykonanie. Prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu však,
názoru prokurátora, nemožno napadnúť spôsob hodnotenia dôkazov súdom, čoho sa dovolateľ domáha, keď poukazuje na vierohodnosť výpovede svedkov, preto týmito dôvodmi obvinený,
názoru prokurátora, spomínaný dovolací dôvod, ale ani dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nenaplnil, keďže napadnuté rozhodnutia sú,
názoru prokurátora, založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku, ako aj na správnom použití hmotnoprávnych ustanovení. Doložil, že obvinený,
jeho názoru, chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, keďže podaným dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy nižšieho stupňa vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech, avšak mimoriadny opravný prostriedok, ktorým dovolanie nepochybne je, neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi nižšieho stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g) Trestného poriadku sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania, teda k dokazovaniu. Týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá, teda ich vyhľadávanie a zabezpečovanie, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci (primerane rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 3Tdo/26/2017, 3Tdo/39/2019, 4Tdo/88/2015). Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať len v takých prípadoch, keď zistene´ porušenie zákona svojou povahou a závažnosťou zodpovedá porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov, tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 24/2020). Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej rozhodovacej praxi však ako podklad pre záver o porušení práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), skúma celkovú spravodlivosť procesu (primerane napríklad rozhodnutia ESĽP vo veci Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu z
Trestného poriadku ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka; v takomto prípade je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie; vyšetrenie duševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.
2 Trestného poriadku do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že ak sú splnené podmienky vyplývajúce z vyššie citovaného ustanovenia § 150 Trestného poriadku (výpoveď svedka je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, pričom zároveň existujú závažné pochybnosti, či u svedka nie je podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať), je povinnosťou či už orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu v zmysle jeho znenia postupovať a vyšetrenie duševného stavu svedka na podklade písomného príkazu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie zabezpečiť. Výraz „možno“ (znalecky vyšetriť duševný stav svedka) použitý v citovanom ustanovení (§ 150 Trestného poriadku) znamená, že záver o naplnení podmienok dotknutého ustanovenia a potreby postupovania
neho závisí od posúdenia (úvahy) orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu [s tým ale, že záver orgánu činného v trestnom konaní v tom smere, že takéto vyšetrenie nie je potrebné, nie je pre súd záväzný a súd v ďalšom štádiu trestného konania, teda v konaní pred súdom, môže dospieť k inému záveru a vyšetrenie duševného stavu svedka nariadiť (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 127/2012)]. Pokiaľ však príslušný orgán alebo súd dospeje k záveru, že podmienky plynúce z ustanovenia § 150 Trestného zákona sú splnené, musí v jeho v intenciách postupovať a vyšetrenie duševného stavu svedka zabezpečiť. V opačnom prípade, teda výsluch svedka vykonaný bez preverenia jeho schopnosť správne vnímať alebo vypovedať za takýchto podmienok, bude dôkazom vykonaným v rozpore so zákonom (ustanovením § 150 Trestného poriadku), a teda dôkazom nezákonným a pokiaľ by súd o takýto dôkaz oprel svoje rozhodnutie mohol by tým založiť dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018). Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou, vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)]. Dovolací súd teda hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, a ktorý je vymedzený v takzvanej skutkovej vete napadnutého rozsudku, zodpovedá znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, pod ktorú bol napadnutým rozsudkom podradený. Obvinený bol v úvode označeným rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku zjavne nenapĺňajú, pretože ide o námietky skutkového charakteru, ktoré sú z dovolacieho prieskumu vylúčené, keďže v dovolacom konaní, ako to už bolo niekoľkokrát zopakované, správnosť a úplnosť skutkového stavu, dovolací súd nesmie skúmať a ani meniť, pritom súd prvého stupňa dostatočným, zrozumiteľným a logickým spôsobom, s ktorým sa krajský súd stotožnil, objasnil svoje úvahy vedúce ho k záveru o vine a treste obvineného, a ktoré nie je možné považovať za svojvoľné, či arbitrárne. Uvedenými námietkami sa obvinený v zásade dožadoval „iba“ iného hodnotenia vykonaných dôkazov
svojich predstáv, teda v zásade zmeny zisteného skutkového stavu vo svoj prospech, čo však dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku z už vyššie uvedených dôvodov nenapĺňa s tým, že okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia doplnených o argumentáciu krajského súdu [odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (primerane napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/2005, III. ÚS 17/2018)] v zásade dostatočným spôsobom, ktorý nie je možné považovať za svojvoľný, či arbitrárny, uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Súdy nižšieho stupňa založili svoj záver o spáchaní horeuvedeného skutku obvineným okrem jeho výpovede aj na výpovediach svedkov T. L., P. T. W., C. W., ako aj výpovedi svedka Q. V., z ktorých vyplýva, že drogy od obvineného opakovane nakupovali [pričom okresný súd vysvetlil (najmä strana 19, odsek 2 jeho rozsudku), prečo neuveril „zmeneným“ výpovediam dotknutých svedkov predneseným na hlavnom pojednávaní (ich výpovede z prípravného konania považoval za jednoznačné, bez vnútorných rozporov s tým, že ich vysvetlenia na hlavnom pojednávaní naopak jasné neboli)]. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa ďalej plynie, že na vyššie spomenuté usvedčujúce výpovede nadväzujú aj prepisy záznamov použitých informačno-technických prostriedkov medzi obvineným a svedkami T. L., C. W., P. T. W., Q. V., ktorých vierohodnosť nebola žiadnym spôsobom spochybnená rovnako, ako ani zákonnosť ich vykonania, okrem toho rozhodnutie o vine obvineného založili súdy nižšieho stupňa aj na záveroch znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. P. W., znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania kriminalistickej identifikácie, záveroch znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, chirurgie MUDr. W. V., odbornom vyjadrení Národnej kriminálnej agentúry, národnej protidrogovej jednotky z
názoru dovolateľa nemal oporu v zákone. V súvislosti s vyššie uvedenými námietkami sa najvyšší súd v prvom rade zaoberal otázkou, či dovolanie obvineného svojím obsahom nesmeruje aj k dovolaciemu dôvodu plynúcemu z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, v zmysle ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Použitia tohto dovolacieho dôvodu sa dovolateľ v podanom dovolaní síce výslovne nedomáhal, avšak
ustálenej súdnej praxe najvyššieho súdu (rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom 120/2012) viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka (vecného) vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Inak povedané, je úlohou obvineného (kvalifikovane zastúpeného obhajcom), aby v podanom dovolaní vecne špecifikoval konkrétne chyby rozhodnutia prípadne konania, ktoré mu predchádzalo, je však už vecou dovolacieho súdu, aby takto vecne špecifikované konkrétne chyby podradil pod príslušné ustanovenie § 371 Trestného poriadku a posúdil jeho ne/naplnenie.
1 písm.
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 10 do 15 rokov. Dovolateľovi bol uložený trest odňatia slobody, teda trest takého druhu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťa. Zároveň bol dovolateľovi uložený spomínaný trest vo výmere 8 tokov, teda síce pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (v rozmedzí od 10 do 15 rokov), avšak za použitia zmierňovacieho ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu
1 Trestného zákona. Obvinený teda zjavne dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku námietkami uvedenými v podanom dovolaní nenaplnil. Vzhľadom na to, že obvinený P. S. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil dovolacie dôvody
1 písm. g), písm. i) Trestného poriadku [ale ani
1 písm. h) Trestného poriadku], Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.