← Slovensko

4 732 913,68 eur s prísl.

Obsah (14)§ 829§ 533§ 37§ 189§ 365§ 106§ 103§ 21§ 3§ 69§ 13§ 581§ 39§ 153

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obo/1/2021 Identifikačné číslo spisu: 1001899415 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 829zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) Združenie Dunaj. Zakladajúcimi členmi boli: Slovenský energetický podnik, štátny podnik Bratislava (právnym nástupcom sa stali Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava), SEP, štátny podnik vodné elektrárne, OZ Trenčín, Povodie Dunaja š.p., Bratislava (právnym nástupcom sa stal Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Banská Štiavnica) a Vodohospodárska výstavba š.p., Bratislava. Žalovaný 1/ sa Zmluvou o Združení Dunaj mal zaviazať na poskytovanie finančných prostriedkov z prínosov z prevádzky vybudovaných energetických objektov SVD v jeho správe, následne vlastníctve. Z finančných prostriedkov z prínosov žalovaného 1/ mali byť uhrádzané žalobcovi ako vodohospodárskemu prevádzkovateľovi náklady jeho činnosti v Združení Dunaj, ktoré mu vznikali z prevádzkovania Vodohospodárskych objektov SVD G-N, ako činnosti stratovej. Žalovaný 1/ finančné prostriedky z prínosov z prevádzky energetickej časti SVD G-N poskytoval, a to až do obdobia, ktoré je uplatnené daňovými dokladmi - faktúra č. 20001995 z 18. júla 2000, faktúra č. 20003980 z 12. októbra 2000, faktúra č. 19991297 z 14. júla 1999 a faktúra č. 19990510 z 14. októbra 1999 - ktoré žalovaný 1/ neuhradil. Žalobca podal žalobu proti žalovanému 2/ z dôvodu, že žalovaný 2/ sa Zmluvou o pristúpení k záväzku, uzatvorenou

§ 533Občianskeho zákonníka dňa 12.

októbra 2000 (ďalej len „zmluva o pristúpení k záväzku“), so žalobcom dohodol, že splní za hlavného dlžníka, t. j. žalovaného 1/, jeho záväzok.

  1. Predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie z
  2. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/2001-286, súd prvej inštancie uložil žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 142 583 757,60 Sk a úroky z omeškania vo výške 92 455 069,30 Sk, žalobu proti žalovanému 1/ v časti istiny zamietol, obom žalovaným uložil zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne titulom úrokov z omeškania sumu 39 420 166,- Sk a žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi 600 000,- Sk titulom náhrady trov konania. Súd prvej inštancie zároveň zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania 4 870 392,20 Sk a zastavil konanie o zaplatenie úroku vo výške 18,25 % zo sumy 84 672 478,10 Sk od
  3. augusta 2000 do
  4. augusta 2004 v sume 10 055 551,40 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací uznesením z
  5. októbra 2012, č. k. 1Obo/41/2012-804, rozsudok súdu prvej inštancie z
  6. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/2001-286, v znení doplňujúceho rozsudku z
  7. januára 2005, č. k. 38Cb/83/2001-299, zrušil v časti výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/, ďalej v časti, ktorou bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 732 913,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 3 068 954,07 eur a zrušil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania vo výške 39 420 166,- Sk. V zrušenom rozsahu najvyšší súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
  8. Súd prvej inštancie poukázal na závery odvolacieho súdu,

ktorých je žaloba opodstatnená aj voči žalovanému 1/. Pri plnení, ktoré prijal žalovaný 2/ od žalovaného 1/ alebo iných subjektov, išlo o vzťah komisionára k tretej osobe, z ktorého pre žalobcu ako komitenta nevznikajú nijaké práva a povinnosti. Podstatným bolo posúdenie obsahu a rozsahu komisionárskej zmluvy z 12. októbra 2000 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ a oprávnení z nej vyplývajúcich pre komisionára.

odvolacieho súdu bolo vylúčené, aby sa konanie žalovaného 1/ kvalifikovalo ako splnenie záväzku. Žalovaný 1/ mohol svoj záväzok voči žalobcovi plniť, ale nie splniť. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal aj na zmluvu o pristúpení k záväzku uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 2/ dňa

  1. októbra
  2. Žalovaný 2/ sa na jej základe stal spoludlžníkom popri žalovanom 1/.
  3. Po vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie vyzval žalobcu na špecifikáciu žalobného návrhu. Žalobca súdu doručil podanie, ktorým špecifikoval, že si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 4 732 913,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 3 068 954,- eur.
  4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a na jeho základe uzavrel, že dňa
  5. októbra 2000 bola medzi žalobcom a žalovaným 2/ uzatvorená zmluva o pristúpení k záväzku, ktorá bola uzatvorená

§ 533ods.

1 Občianskeho zákonníka. Za žalovaného 2/ zmluvu o pristúpení k záväzku podpísal Ing. M. T., vedúci organizačnej zložky. Z čl. I. zmluvy o pristúpení k záväzku vyplýva, že žalobca ako veriteľ, eviduje účtovne nevysporiadané pohľadávky voči dlžníkovi - právnemu predchodcovi žalovaného 1/ z titulu neuhradených faktúr.

článku II. BRNO TRUST a.s. Brno, organizačná zložka Bratislava, vzhľadom na záväzok z komisionárskej zmluvy zabezpečiť vysporiadanie pohľadávok voči dlžníkovi, uzatvára so žalobcom zmluvu o pristúpení k záväzku

§ 533ods.

1 Občianskeho zákonníka.

  1. Dňa
  2. októbra 2000 uzatvorili žalobca so žalovaným 2/ aj Komisionársku zmluvu č. 1/2000/R (ďalej len „komisionárska zmluva“), ktorú za žalovaného 2/ podpísal vedúci organizačnej zložky Ing. M. T..

čl. 1 je predmetom zmluvy záväzok zo strany komisionára, že vo vlastnom mene pre komitenta a na jeho účet zariadi vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok voči dlžníkovi SE, a.s., OZ VET, Trenčín, IČO: 31 380 751 a záväzok zo strany komitenta zaplatiť komisionárovi odplatu za jeho činnosť. Z čl. 3 bod 4 komisionárskej zmluvy vyplýva, že komisionár je oprávnený za komitenta pri zariaďovaní záležitosti prijať finančné alebo iné plnenia do svojej dispozície, prípadne na vlastný účet.

čl. 3 bod 5 komisionárskej zmluvy je žalovaný 2/ povinný bez zbytočného odkladu previesť na žalobcu práva získané pri zariaďovaní záležitostí a vydať mu všetko, čo pritom získal a žalobca sa zaviazal ich prijať. Žalobca pokladá za riadne plnenie zmluvy zo strany žalovaného 2/, za ktoré mu prináleží odplata, pripísanie finančných prostriedkov na účet žalobcu, s písomným oznámením žalovaného 2/ o realizovaní plnenia

tejto zmluvy.

  1. Listom zo dňa
  2. októbra 2000 oznámil žalobca žalovanému 1/, že na základe komisionárskej zmluvy poveril Brno Trust a.s., Brno, organizačná zložka Bratislava, aby vo vlastnom mene a pre žalobcu zabezpečil vymoženie ťažko vymáhateľných pohľadávok vo výške 425 599 235,23 Sk. Dňa
  3. februára 2001 došlo k vzájomnému rokovaniu medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/, predmetom ktorého bolo usporiadanie pohľadávok žalobcu voči žalovanému 1/. Zo zápisnice vyplýva, že faktúra č. 19992453 bola uhradená priamou úhradou žalovaným 1/. Faktúra č. 20001995 bola vysporiadaná formou jednostranného zápočtu OFZ Trading, a.s., so SE a.s., na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust, a.s. vo výške 45 524 687,50 Sk. Faktúra č. 20003980 bola jednostranne započítaná dňa
  4. decembra 2000 medzi OFZ Trading, a.s. a SE a.s., na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust, a.s., vo výške 82 034 882,- Sk. Faktúra č. 19991297 bola dňa
  5. januára 2001 jednostranne započítaná vo výške 30 105 130,40 Sk spoločnosťou OFZ Trading, a.s. so SE a.s., na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust, a.s. Faktúra č. 19990510 bola dňa
  6. januára 2001 vysporiadaná formou jednostranného zápočtu OFZ Trading, a.s. so SE a.s., na základe postúpenia pohľadávok od Brno Trust, a.s. vo výške 20 582 879,60 Sk.
  7. Súd prvej inštancie aplikoval § 324 ods. 1, § 577, § 588 a § 533 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení najvyššieho súdu z
  8. októbra 2012, č. k. 1Obo/41/2012-804, súd prvej inštancie konštatoval, že nárok, tak ako bol v konaní uplatnený žalobcom, je do právneho dôvodu a výšky nesporný. Právnym titulom je voči žalovanému 1/ zaplatenie finančných prostriedkov

Zmluvy o Združení Dunaj a voči žalovanému 2/ zmluva o pristúpení k záväzku a komisionárska zmluva,

ktorej prijal plnenia od žalovaného 1/, ale ich nepoukázal žalobcovi. Sporným bolo, či uvedený záväzok žalovaných zanikol splnením, resp. iným spôsobom. 10. Súd prvej inštancie posúdil prípadnú kolíziu zmluvy o pristúpení k záväzku a komisionárskej zmluvy. Komisionárska zmluva v zmysle § 577 Obchodného zákonníka zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Žalovaný 2/ vo vzťahu k žalovanému 1/ nevystupoval v mene žalobcu ako veriteľ, ale iba obstarával obchodnú záležitosť - vymáhal pohľadávky sám vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Iba na tento účel boli žalovanému 2/ zverené pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/. Práva a povinnosti z jeho úkonov nevznikajú komitentovi, t. j. žalobcovi, ale komisionárovi, t. j. žalovanému 2/, ktorý je povinný ich previesť na komitenta. Z komisionárskej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov a v ničom sa nedotýkajú práv a povinností tretích osôb. Nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene, z jeho konania nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému, t. j. žalobcovi. Uvedené špecifiká

súdu prvej inštancie vylučujú, aby bez ďalšieho bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti, na základe komisionárskej zmluvy vymoženie pohľadávok s účinkami ich riadneho splnenia zo strany dlžníka. Komisionár koná vo vlastnom mene a preto môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Komitent (žalobca) by musel komisionárovi (žalovanému 2/) platne postúpiť pohľadávky, ktoré sú predmetom vymáhania. Komisionárska zmluva bola

súdu prvej inštancie platným právnym úkonom. Zo špecifikácie pohľadávok, ktorá tvorila prílohu komisionárskej zmluvy, je zrejmé, že išlo o objem finančných prostriedkov vo výške takmer pol milióna slovenských faktúr a s platením faktúr, ktorými boli dlžné sumy vyúčtované, bol dlžník v omeškaní.

súdu prvej inštancie nenastala ani právna a ani faktická nemožnosť plnenia

§ 37ods.

2 Občianskeho zákonníka. Na uvedený záver nemá vplyv ani skutočnosť, že pôvodný dlžník sa pretransformoval na novú právnickú osobu s novým IČO. Zároveň skutočnosť, že žalovaný 2/ sa stal na základe zmluvy o pristúpení k záväzku dlžníkom žalobcu popri záväzku z komisionárskej zmluvy tieto pohľadávky vymôcť, nie je možné považovať za kolíziu zmlúv spôsobujúcich ich neplatnosť. Žalovanému 2/ boli pohľadávky zverené za účelom ich vymáhania, nevystupoval v mene žalobcu ako veriteľ, obstarával iba obchodnú záležitosť. 11. Žalovaný 2/

súdu prvej inštancie nemohol urobiť žiaden taký právny úkon, ktorý je spojený s nakladaním so zverenou pohľadávku. Nemohol najmä postúpiť pohľadávky žalobcu inému subjektu. Previedol by tým na iného práva k pohľadávkam, ktoré mu nepatrili, t. j. ktoré nevlastnil. Uplatnený spôsob plnenia zo strany žalovaného 1/ (zápočet po predchádzajúcom postúpení pohľadávky) nie je splnením dlhu žalovaného 1/ voči žalobcovi.

čl. III bod 6 komisionárskej zmluvy sa za riadne splnenie komisionárskej zmluvy považovalo až pripísanie finančných prostriedkov na účet žalobcu. K splneniu záväzku zo strany žalovaných preto nedošlo. Zmluva o pristúpení k záväzku zakladá solidárnu zaviazanosť žalovaných.

  1. K námietke premlčania týkajúcej sa úrokov z omeškania uplatnenej žalovaným 1/, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nárok na úrok z omeškania riadne uplatnil v žalobe zo dňa
  2. októbra 2001, neskoršia špecifikácia nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, keďže ich už nepovažoval vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu a právne posúdenie uzavretých zmlúv za potrebné vykonať.
  3. Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 1 308 509,79 eur (39 420 166,- Sk) v súlade s § 145 ods. 2 a § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C. s. p.“), a to na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom.
  4. Žalobca bol v predmete sporu (istina 4 732 913,68 eur) v plnom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie mu preto priznal v súlade s § 255 ods. 1 C. s. p. proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie žalovaného 1/
  5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podal žalovaný 1/ odvolanie, ktorým odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietne. Ako odvolacie dôvody žalovaný 1/ vymedzil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 písm. b/ C. s. p.), nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 písm. e/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 písm. h/ C. s. p.).
  6. Súd prvej inštancie sa

žalovaného 1/ nedostatočne vysporiadal s námietkou nepreukázania titulu a výšky pohľadávok žalobcu. Žalobca

žalovaného 1/ v konaní nepreukázal, aké plnenie poskytol žalovanému 1/, nepredložil ekonomické pravidlá Združenia Dunaj, ani iné doklady. Súd prvej inštancie preto nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 17. Žalovaný 1/ ďalej nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že predmetom komisionárskej zmluvy nemôže byť vymoženie pohľadávky s účinkami ich riadneho splnenia zo strany dlžníka. Neexistuje žiaden dôvod ani právna norma, ktoré by bránili tomu, aby komisionár vymáhal pohľadávky komitenta vo vlastnom mene a na účet komitenta, vrátane vykonávania akýchkoľvek úkonov (postupovanie pohľadávok komitenta, prijímania odplaty za ich postúpenie). Ak by žalobca postúpil na žalovaného 2/ svoje pohľadávky, majiteľom týchto pohľadávok by sa stal žalovaný 2/ a už by nešlo o nepriame zastúpenie. Keďže žalovaný 2/ je zároveň spoludlžníkom, došlo by aj k zániku týchto pohľadávok splynutím. Súd prvej inštancie si

žalovaného 1/ odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že komisionárska zmluva je platný právny úkon a súčasne má byť vylúčené, aby bolo jej predmetom vymoženie pohľadávok. Súdy mali

žalovaného 1/ aplikovať na komisionársku zmluvu výkladové pravidlá obsiahnuté v § 266 Obchodného zákonníka. Žalobca bol oboznámený s úkonmi žalovaného 2/ a tieto považoval za úkony uskutočnené žalovaným 2/ v zmysle komisionárskej zmluvy. Žalovaný 2/ bol oprávnený určiť spôsob, akým zabezpečí peňažné plnenia pre žalobcu. Žalobca nikdy netvrdil, že by žalovaný 2/ konal v rozpore s jeho pokynmi, úkony žalovaného preto treba považovať za úkony uskutočnené na účet žalobcu.

žalovaného 1/ je vymáhanie pohľadávok komisionárom možné považovať za zverenie majetku na predaj, ktorým je aj pohľadávka. Žalovanému 2/ bolo možné zveriť pohľadávky ako majetok na predaj bez potreby predchádzajúceho postúpenia pohľadávok. V súlade s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka bolo potrebné analogicky aplikovať § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný 2/ sa

žalovaného 1/ dostal do pozície veriteľa žalovaného 1/ a všetky plnenia žalovaného 1/ mali za následok zánik záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi. Žalovaný 2/ bol v zmysle § 584 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka povinný informovať žalobcu o procese vymoženia pohľadávky. Žalobca

žalovaného 1/ nadobudol vlastnícke právo k peňažným prostriedkom okamihom ich prijatia žalovaným 2/. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v § 583 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej, k hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba a vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi. 18. Postúpením pohľadávok patriacich žalobcovi zo strany žalovaného 2/ sa ich majiteľom stal OFZ Trading, a.s., ich úhradu voči žalovanému 1/ si mohol po postúpení uplatniť už len OFZ Trading, a.s., ktorý ale uskutočnil jednostranný zápočet proti pohľadávkam žalovaného 1/ voči OFZ Trading, a.s., čím došlo k ich zániku. Pohľadávky tak zanikli a žalobca už ani nie je ich majiteľom. Úprava v čl. III bod 6 komisionárskej zmluvy

žalovaného 1/ nemá vplyv na účinky § 583 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie opomína rozlišovať medzi vzťahom komitenta a komisionára a usporiadanie vzťahov medzi nimi a medzi úkonmi realizovanými žalovaným 2/ pri vymáhaní pohľadávok vo vzťahu k žalobcovi, OFZ Trading, a.s. a žalovanému 1/. Vyhlásenie žalobcu na rokovaní so žalovanými dňa 19. februára 2001 o tom, že eviduje žalovaného 1/ ako dlžníka až do riadneho pripísania finančných prostriedkov na účet žalobcu, je

žalovaného 1/ bez právneho významu, keďže ide o internú evidenciu žalobcu. Takýto výkon práva žalobcom je vo vzťahu k žalovanému 1/ šikanózny a nemal by požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka). Žalovaný 2/ porušil svoju povinnosť bez zbytočného odkladu previesť na žalobcu získané peňažné plnenie a práva k pohľadávke. Po postúpení pohľadávok žalobcu voči žalovanému 1/ uskutočnenom žalovaným 2/ a oznámení tohto postúpenia žalovanému 1/, bol žalovaný 1/ povinný plniť tretej osobe, ktorá sa postúpením stala veriteľom žalovaného 1/. Žalovaný 1/ postupoval v dobrej viere a žalobca tento postup nenamietal. 19. Žalovaný 1/ nesúhlasí ani s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v rozhodnutí o mimoriadnom dovolaní,

ktorého sa dlžník nemôže zbaviť záväzku plnením spoludlžníkovi, s ktorým je zaviazaný spoločne a nerozdielne a plnenie žalovaného 1/ sa preto nemôže považovať za plnenie záväzku voči žalobcovi. Pristúpenie k záväzku môže nastať bez vedomia a proti vôli dlžníka. Veriteľ ani pristupujúci dlžník nemajú voči pôvodnému dlžníkovi notifikačnú povinnosť. Žalovaný 1/ sa o tejto skutočnosti dozvedel až na rokovaní dňa

  1. februára
  2. Žalobca si zároveň žalované pohľadávky uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca postupoval in fraudem legis, t. j. tak, aby dosiahol výsledok právnou normou nepredpokladaný, predvídateľný a nežiadúci. Žalovaný 1/ naopak postupoval v dobrej viere a dobromyseľne k úkonom žalobcu a žalovaného 2/.
  3. Odvolací súd sa vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zaoberal len výkladom § 577 a § 581 v spojení s § 324 Obchodného zákonníka, a neprihliadol na § 583 Obchodného zákonníka, analogickú aplikáciu § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 853 Občianskeho zákonníka a ani na ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce komisionársku zmluvu. Odvolací súd nepoužil ani § 266 Obchodného zákonníka pri výklade komisionárskej zmluvy. Preto právny názor vyslovený odvolacím súdom nebol

žalovaného 1/ záväzný pre súd prvej inštancie.

  1. Žalovaný 1/ zotrval aj na svojej námietke premlčania práva na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania riadne uplatnil až podaním zo dňa
  2. septembra
  3. Pôvodný petit uvedený žalobcom v žalobe týkajúci sa úroku z omeškania bol

žalovaného 1/ neurčitý. 22. Žalovaný 1/ namieta aj nevykonanie dôkazov, ktorých vykonanie súdu prvej inštancie navrhoval, vrátane takých, ktoré žalovaný 1/ nemá k dispozícii, preto navrhoval postup

§ 189C. s.

p. Súd prvej inštancie

žalovaného 1/, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný 1/ tvrdí, že nárok žalobcu, čo do právneho dôvodu a výšky nebol v konaní preukázaný. V Zmluve o Združení Dunaj ani v Metodike finančných a zúčtovacích vzťahov sa nikde neuvádza, že žalovaný 1/ je povinný priamo uhrádzať žalobcovi náklady súvisiace s vodohospodárskou prevádzkou vodného diela Gabčíkovo. Zároveň

žalovaného 1/ predmetom žaloby nie sú pohľadávky žalobcu, ale vzhľadom na ich postúpenie žalovaným 2/ a ich následné započítanie, ide už o zaniknuté pohľadávky.

  1. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný 1/ vzhliadol v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie chýba uvedenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, ktoré žalovaný 1/ tvrdil, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov žalovaného 1/, dôkazy predložené žalovaným 1/ alebo ním označené a vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie dokazovania.
  2. Súd prvej inštancie

žalovaného 1/ rozhodol ultra petitum, keď žalobca podaním zo dňa

  1. februára 2018 žiadal priznať istinu vo výške 4 732 913,68 eur a úroky z omeškania vo výške 3 068 946,09 eur. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 3 068 954,- eur. Odvolanie žalovaného 2/
  2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho I. a III. výroku podal odvolanie aj žalovaný 2/, ktorým odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 2/ zamietne, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne konanie voči žalovanému 2/ zastaví. Žalovaný 2/ podal odvolanie z odvolacích dôvodov

§ 365ods.

1 písm. a/ až h/ C. s. p. 26.

žalovaného 2/ v danom prípade existovala rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. VI bod 4 Rámcovej zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa

  1. decembra 1999 medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR a žalovaným 2/. Žalovaný 2/ namietol nedostatok právomoci súdu pri jeho prvom procesnom úkone. Po nahliadnutí do súdneho spisu žalovaný 2/ zistil, že viacero príloh a podaní sa v súdnom spise nenachádza. Uvedené žalovaný 2/ reklamoval v zápise o nahliadnutí do spisu zo dňa
  2. júla 2011 a
  3. februára 2012 a aj v roku
  4. V súdnom spise

žalovaného 2/ chýbajú minimálne tri podania s prílohami z roku 2004 a ďalšie podania z roku 2009 a 2011. V podaniach z roku 2004 žalovaný 2/ namietal aj nedostatok právomoci súdu

§ 106zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Súd prvej inštancie mal

§ 103a § 104 O.

s. p. svoju právomoc skúmať aj ex offo, keďže ide o neodstrániteľnú podmienku konania. Z uvedeného dôvodu malo byť konanie zastavené a rozsudok súdu prvej inštancie trpí procesnou vadou

§ 365ods.

1 písm. a/, resp. písm. d/ C. s. p.

  1. Žalovaný 2/ ďalej namieta nedostatok pasívnej procesnej legitimácie na strane žalovaného 2/. Žalobou označený subjekt, ako organizačná zložka, nemá procesnú subjektivitu. Ide o nedostatok procesnej podmienky, na ktorý súd kedykoľvek počas konania prihliada (§ 103 O. s. p. a § 161 ods. 1 C. s. p.). Žalobca v žalobe žalovaného 2/ RNO TRUST a.s. Brno, organizačná zložka, Bratislava. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal. Pokiaľ bol súd prvej inštancie toho názoru, že nešlo o neodstrániteľnú prekážku konania, ale len o odstrániteľnú prekážku konania, mal vyzvať žalobcu na odstránenie nesprávnosti v označení žalovaného 2/. Žalovaný 2/ je z uvedeného dôvodu toho názoru, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) a súd prvej inštancie mal konanie zastaviť.
  2. Počas prvých pojednávaní súd prvej inštancie

žalovaného 2/ konal iba s organizačnou zložkou, čím odňal možnosť strane konať pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Za žalovaného 2/ konala neoprávnená osoba s protichodnými záujmami. Táto vada nemohla byť zhojená ani neskorším konaním súdu prvej inštancie so žalovaným 2/, keďže žalovanému 2/ nebolo umožnené zúčastniť sa prvých pojednávaní, uplatniť všetky prostriedky procesného útoku a obrany, klásť svedkom otázky a predkladať listinné dôkazy. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci už posudzoval iba parciálne otázky. Za žalovaného 2/ mala zároveň konať osoba, ktorej záujmy boli evidentne v rozpore so záujmami žalovaného 2/.

§ 21ods.

3 O. s. p. za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby. Vedúci organizačnej zložky Ing. M. T. bol z funkcie odvolaný uznesením predstavenstva akciovej spoločnosti zo dňa

  1. februára 2001, z obchodného registra bol formálne vymazaný až ku dňu
  2. februára
  3. Ing. T. o odvolaní ale bol informovaný a tento poznatok mal súd aj zo svojej činnosti (najmä registrový súd). Na Ing. M. T. boli podané aj viaceré trestné oznámenia. Materská spoločnosť dostala predvolanie na pojednávanie až dňa
  4. mája 2004, ktorým bol vytýčený termín pojednávania na deň
  5. júna
  6. Do tohto okamihu bola žalovanému 2/ odňatá možnosť konať pred súdom. Navyše pokiaľ vedúci organizačnej zložky konal vo veciach, ktoré sa netýkajú organizačnej zložky podniku alebo podniku zahraničnej osoby, prekročil tým rozsah svojho oprávnenia.
  7. Žalovaný 2/ namieta nemožnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní dňa
  8. októbra 2020, kedy súd prvej inštancie vyniesol rozsudok.

§ 3ods.

1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, v čase núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 s 30. septembra 2020 bol ku dňu 1. októbra 2020 na obdobie 45 dní vyhlásený na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav. Pojednávanie v tejto veci

žalovaného 2/ nepatrilo medzi pojednávania v nevyhnutnom rozsahu. Aj v Českej republike bol od

  1. októbra 2020 na dobu 30 dní vyhlásený núdzový stav. Žalovaný 2/ má sídlo a bydlisko štatutárnych orgánov v Brne. V uvedenom čase bolo žalovanému znemožnené vycestovať z Českej republiky na územie Slovenskej republiky za účelom priamej právnej porady s právnym zástupcom a najmä za účelom účasti na pojednávaní. Uvedeným postupom súdu prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.).
  2. Súd prvej inštancie sa mal nesprávneho procesného postupu dopustiť aj tým, že porušil právo žalovaného 2/ konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, resp. v materinskom jazyku. Žalovaný 2/ je českou právnickou osobou a členovia jeho štatutárneho orgánu sú štátnymi občanmi Českej republiky. Mgr. E. H. ako predsedníčka predstavenstva je zároveň gruzínskej národnosti, mala preto právo konať v materinskom jazyku (gruzínčine alebo ruštine). 31.

žalovaného 2/ vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Žalovaný 2/ má obavy o nestrannosti a nezákonnosti súdu vzhľadom na existenciu prepojenia žalobcu na osoby, ktoré mohli

medializovaných informácií vplývať na rozhodnutia súdov. Žalobca vystupuje v kauze vodárov, o ktorú sa mali zaujímať momentálne väzobne stíhané osoby. V prospech žalobcu mal údajne intervenovať väzobne stíhaný sudca Krajského súdu v Bratislave, JUDr. S. E.. O kauze vodárov vypovedá taktiež bývalý sudca JUDr. R. J., ktorý mal za rozhodnutie v tejto veci prijať úplatok. Uvedená kauza mala byť aj predmetom výsluchu bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a bývalej sudkyne Krajského súdu v Bratislave, JUDr. E. D., ktorá vo výsluchu uviedla, že senát súdu prvej inštancie rozhodujúci v tejto veci je možné sprostredkovane ovplyvniť. Pokiaľ zo strany žalobcu mohlo dochádzať k ovplyvňovaniu súdu v obdobnej kauze, žalovaný 2/ nemá záruku, že sa tak nemohlo udiať aj v tejto kauze. Žalovaný poukázal na možné prepojenie JUDr. W. K. na právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný 2/ poukázal na teóriu zdania nezaujatosti,

ktorej nestačí, že sudca je nestranný, ale musí sa taký aj objektívne javiť. Žalovaný 2/ nemohol vzniesť námietku zaujatosti na pojednávaní dňa

  1. októbra 2020, pretože zápisnice o výsluchu JUDr. E. D. sú datované
  2. a
  3. novembra
  4. Možné ovplyvňovanie rozhodovania súdu mal v minulosti naznačiť aj člen odvolacieho senátu najvyššieho súdu JUDr. D.Q.. Z uvedených dôvodov mohlo dôjsť k naplneniu odvolacieho dôvodu

§ 365ods.

1 písm. c/ C. s. p.

  1. Žalovaný 2/ podal dňa
  2. mája 2011 žiadosť o umožnenie nahliadnutia do spisu. Napriek opakovaným žiadostiam predseda odvolacieho senátu v rozpore s § 44 ods. 1 O. s. p. po dobu jeden a pol mesiaca odmietal sprístupniť spis žalovanému 2/. Uvedeným postupom prišlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Následne predseda najvyššieho súdu konštatoval porušenie zákona (§ 44 ods. 2 O. s. p.) vo veci Spr 634/
  3. Týmto postupom v kontexte s ďalšími vadami mohlo prísť k naplneniu odvolacieho dôvodu

§ 365ods.

1 písm. d/ C. s. p. Žalovaný 2/ v tejto súvislosti poukázal aj na už namietané chýbajúce podania v spise.

  1. Po začatí konania prišlo na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa
  2. decembra 2001 k zániku žalovaného 1/ (Slovenské elektrárne, a.s. v skratke: SE, a.s., IČO: 31 380 751), a to jeho zrušením bez likvidácie rozdelením na spoločnosti: Slovenské elektrárne, a.s., IČO: 35 829 052 (súčasný žalovaný 1/), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava a.s., IČO: 35 829 141 (pôvodne označovaný ako žalovaný 2/), a Tepláreň Košice, a. s. v skratke TEKO, a. s., IČO: 36 211 541 (pôvodne označovaný ako žalovaný 3/).

§ 69ods.

4 Obchodného zákonníka mali po rozdelení pôvodného žalovaného 1/ zodpovedať za záväzok všetky tri novovzniknuté spoločnosti spoločne a nerozdielne.

žalovaného 2/ tak mali v konaní vystupovať všetky tri nástupnícke spoločnosti a pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie a následne rozhodnutia odvolacieho a dovolacieho súdu, sa nevysporiadali s ďalším procesným postavením pôvodného žalovaného 2/ a 3/. Absentuje aj výrok rozhodnutia, či sa konanie voči nim zastavilo.

  1. Žalovaný 2/ ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal v konaní dôkazy navrhované žalovaným 1/, ktoré vzhľadom na pasívnu solidaritu žalovaných mohli ovplyvniť aj pozíciu žalovaného 2/. Ide najmä o navrhované výsluchy svedkov Ing. M. T., štatutárnych zástupcov a členov manažmentu žalobcu z rozhodného obdobia a ďalej listinné dôkazy z vyšetrovacích spisov. Uvedené dôkazy mohli preukázať, že žalobca si neuplatňoval voči žalovanému 2/ predmetné sumy na základe pristúpenia k záväzku a celá transakcia mala za cieľ zakryť bezdôvodné obohatenie bývalých manažérov žalobcu. Žalobca začal dlžnú sumu vymáhať od žalovaného 1/ a 2/ s cieľom zakryť vlastnú protiprávnu činnosť. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku.
  2. Súd prvej inštancie dospel

žalovaného 2/ k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcom predložená komisionárska zmluva uzatvorená dňa

  1. októbra 2000 pôvodne neobsahovala výšku odmeny. Následne bola dňa
  2. októbra 2000 uzatvorená sprostredkovateľská zmluva medzi záujemcom (žalovaný 2/) a sprostredkovateľom D.I. - Služba ČADU,

ktorej si zmluvné strany dohodli odmenu sprostredkovateľa vo výške 15 % zo 100 % istiny pristúpeného záväzku a jej príslušenstva. Je nelogické, aby sa F. T. v sprostredkovateľskej zmluve zaviazal na odmenu vo výške 15 %, pričom sám mal odmenu z komisionárskej zmluvy len 6,75 %. Reálna odmena z komisionárskej zmluvy preto musela byť vyššia. Žalobcom uplatňovaná suma preto neobstojí s reálnym skutkovým stavom. Žalovaný 2/ odvolací súd žiada, aby dodatočne pripojil trestný spis z Okresného súdu Žilina. 36. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie

žalovaného 2/ nesprávne posúdil oprávnenie vedúceho organizačnej zložky konať v mene materskej spoločnosti. Vedúci organizačnej zložky nebol oprávnený konať v mene žalovaného 2/, ale iba v rámci organizačnej zložky. Žalobca pri uzatváraní komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku musel vedieť, že koná s osobou, ktorá nie je oprávnená v mene žalovaného 2/ zaväzovať. V prípade vedúceho organizačnej zložky išlo o jednoznačný exces a úkon preto nebol platný. Zmluva o pristúpení k záväzku je preto absolútne neplatná

§ 13Obchodného zákonníka a § 38 Občianskeho zákonníka.

Takáto zmluva by vyžadovala podpis predsedu a miesto predsedu predstavenstva. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku. 37. Zmluva o pristúpení k záväzku je zároveň

žalovaného 2/ v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a svojím obsahom a účelom odporuje zákonu.

§ 581

Obchodného zákonníka komitentovi (žalobcovi) nevznikajú voči komisionárovi (žalovanému 2/) žiadne práva pokiaľ to nie je výslovne dojednané, nič také však v komisionárskej zmluvy dohodnuté nebolo. Aj keby takáto povinnosť bola dohodnutá, išlo by o zákonné ručenie a nie o pristúpenie k záväzku. Je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, aby osoba, ktorá vystupuje v pozícii veriteľa (voči žalovanému 1/) bola z tej istej pohľadávky aj dlžníkom. Je na mieste aplikácia analógie s § 584 Občianskeho zákonníka (inštitút splynutia). Žalovaný 2/ nemôže byť súčasne dlžníkom a súčasne veriteľom tej istej pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobcu na žalovaného 2/. Keďže medzi zmluvnými stranami neprišlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, nemohol byť naplnený hospodársky účel komisionárskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nastala absolútna neplatnosť komisionárskej zmluvy

§ 39Občianskeho zákonníka.

Absolútne neplatnou je potom aj závislá zmluva o pristúpení k záväzku. Ak aj zmluvy neboli od začiatku zaťažené absolútnou neplatnosťou, tak v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia komisionára zanikla komisionárska zmluva a na základe jej zániku zanikla aj zmluva o pristúpení k záväzku. Záväzok žalovaného 2/ z titulu zmluvy o pristúpení k záväzku mohol zároveň existovať len počas trvania komisionárskej zmluvy. Záväzok z komisionárskej zmluvy bol časovo limitovaný do 31. marca 2001. Preto ak uplynutím doby zanikla komisionárska zmluva, zaniklo aj zabezpečenie z titulu zmluvy o pristúpení k záväzku. 38.

žalovaného 2/ z vykonaného dokazovania vyplýva, že i keď predmetom komisionárskej zmluvy boli ťažko vymáhateľné pohľadávky voči špecifikovanému subjektu, v danom prípade nešlo o ťažko vymožiteľné pohľadávky. Medzi tieto pohľadávky nemožno zaradiť pohľadávky pred splatnosťou alebo tesne po splatnosti. Zároveň spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s., v skratke: SE, a.s., OZ VET Trenčín, IČO: 31 380 751, bola vymazaná z obchodného registra a pretransformovaná na nové právnické osoby. To znamená, že subjekt, voči ktorému mal žalovaný 2/ realizovať vymoženie pohľadávok, prestal existovať. Plnenie zo zmluvy sa tak stalo nemožným. Vyjadrenie žalovaného 2/ k odvolaniu žalovaného 1/

  1. Žalovaný 2/ sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ zo dňa
  2. decembra 2020 pridržal svojich odvolacích dôvodov, ako aj všetkých odvolacích námietok žalovaného 1/ uvedených v jeho odvolaní, ktoré sú v prospech žalovaného 2/. Žalovaný 2/ ale nesúhlasí s právnym názorom žalovaného 1/, že pohľadávky je potrebné považovať za hnuteľné veci zverené komisionárovi. Žalovaný 2/ nesúhlasí ani s názorom žalovaného 1/, že predmetom súdneho konania vzhľadom na plnenie žalovaného 1/ malo byť iba posúdenie zodpovednosti žalovaného 2/ ako komisionára voči žalobcovi ako komitentovi. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniam žalovaných
  3. Súd prvej inštancie

názoru žalobcu postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/41/012. Súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom,

ktorého je vylúčené, aby sa konanie žalovaného 1/ mohlo kvalifikovať ako splnenie záväzku a žaloba je preto dôvodná i voči žalovanému 1/. Rozhodujúci bol záver súdu prvej inštancie, že spôsob plnenia uplatnený zo strany žalovaného 1/ nie je splnením dlhu žalovaného 1/ voči žalobcovi. Žalovaný 2/ bol oprávnený prijať od žalovaného 1/ finančné alebo iné plnenie, ale

čl. III bod 6 komisionárskej zmluvy, sa za riadne splnenie považuje pripísanie finančných prostriedkov na účet žalobcu. K splneniu záväzku zo strany žalovaných tak neprišlo a zmluva o pristúpení k záväzku v nadväznosti na komisionársku zmluvu zakladá ich solidárnu zaviazanosť. Obrana žalovaného 1/ o spornosti výšky a titulu žalovanej sumy je

žalobcu účelová, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ sa v konaní bránil tým, že žalovaná pohľadávka zanikla splnením. Splnením záväzku žalovaný 1/ argumentoval aj v ústnom prednese na poslednom pojednávaní dňa

  1. októbra 2020 a taktiež vo svojom odvolaní. Žalobca poukázal aj na dovolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/41/2012, v ktorom žalovaný 1/ uviedol, že medzi žalovaným 1/ a žalobcom nie je sporné, že žalovaný 1/ sa zaviazal na financovanie a prevádzku Vodného diela Gabčíkovo prispievať výnosmi z prevádzky jeho energetickej časti - Vodnej elektrárne Gabčíkovo. S námietkami žalovaného 1/ sa už súd prvej inštancie v plnom rozsahu vysporiadal. K namietanej kolízii komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku žalobca dodal, že žalovaný 1/ v dovolaní sám uviedol, že dané zmluvy v kolízii neboli, ale pristúpenie k záväzku malo žalovaného 2/ skôr motivovať k efektívnemu vymáhaniu záväzkov žalovaného 1/ v prospech žalobcu.
  2. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že s námietkou nedostatku právomoci súdu sa už súdy vysporiadali a žalovaný 2/ naviac ani nepreukázal, že pri prvom úkone vzniesol túto námietku a nepreukázal ani existenciu platnej rozhodcovskej doložky. Nesprávnym označením žalovaného 2/ sa už zaoberal súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z
  3. decembra 2004 a odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa
  4. marca 2008, v ktorom uviedol, že žalobca v žalobe uviedol v súlade s ustanoveniami § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 79 ods. 1 O. s. p. obchodné meno a sídlo spoločnosti BRNO TRUST a.s. Brno, so spresnením, že sa vec týka organizačnej zložky v Bratislave, pričom správne uviedol IČO materskej spoločnosti. Žalovaným 2/ vznesená námietka o chýbajúcich podaniach v spise sa javí ako špekulatívna a žalovaný 2/ ňou mohol argumentovať skôr, t. j. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Porušenie práva konať vo svojom jazyku žalovaný 2/ nenamietal a nežiadal ani o odročenie pojednávania nariadeného na deň
  5. októbra
  6. Tohto pojednávania sa zúčastnili dvaja právni zástupcovia žalovaného 2/ a nemožnosť zúčastniť sa na pojednávaní nenamietali. Žalobca sa ohradil proti nepodloženému spochybňovaniu nestrannosti a zákonnosti súdu a špekuláciám žalovaného 2/ o údajnom ovplyvňovaní súdu zo strany žalobcu. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov, k nesprávnym skutkovým zisteniam a k prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany a útoku, žalobca uviedol, že žalovaný 2/ na pojednávaní dňa
  7. októbra 2020 neprezentoval žiadne návrhy na vykonanie dokazovania a výslovne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Dôkazy označené v odvolaní žalovaným 2/ ani nemajú

žalobcu právnu relevanciu. Pri tvrdenom excese vedúceho organizačnej zložky a tvrdenej absolútnej neplatnosti uzatvorenej komisionárskej zmluvy žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, kde boli tieto otázky vyriešené. Vyjadrenie žalovaného 1/ k odvolaniu žalovaného 2/

  1. Žalovaný 1/ doručil súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 2/ zo dňa
  2. januára
  3. Namietaný nedostatok právomoci súdu namietal žalovaný 2/ oneskorene. Žalovaný 2/ ani nepredložil vyjadrenia, ktoré uvádza ako chýbajúce v súdnom spise a ani Rámcovú zmluvu o vzájomnej spolupráci. Prvým procesným úkonom žalovaného 2/ bola účasť na pojednávaní dňa 08.06.2004, kde mohol túto námietku vzniesť.

žalovaného 1/ bolo zo žaloby nepochybne jasné, že žalobca podáva žalobu voči spoločnosti BRNO TRUST, a.s. a zároveň označil, že spor sa týka organizačnej zložky. S touto námietkou sa už súdy vysporiadali. Konanie s neoprávnenou osobou s protichodnými záujmami žalovaný 2/ namietal prvýkrát až na pojednávaní dňa

  1. októbra
  2. K nemožnosti žalovaného 2/ zúčastniť sa na pojednávaní dňa
  3. októbra 2020 žalovaný 1/ uvádza, že na tomto pojednávaní žalovaného 2/ zastupovali dvaja právni zástupcovia a predmet prejednania ani nevyžadoval účasť zástupcu žalovaného 2/. Členovia štatutárneho orgánu žalovaného 2/ sa zúčastnili na pojednávaniach na odvolacom súde a neuviedli, že potrebujú prekladateľa a žalovaný 2/ to v priebehu konania ani nenamietal. Súdy listiny v českom jazyku ani nepožadujú preložiť do štátneho jazyka a žalovaný 2/ predkladal do konania podania v českom jazyku opatrené podpisom predsedníčky predstavenstva a podpredsedu predstavenstva žalovaného 2/. Tvrdenia o možnej zaujatosti sudcov nie sú vo vzťahu k senátu prvoinštančného súdu potvrdené žalovaným 2/ predloženými prepismi a zápisnicami. K zániku pôvodného žalovaného 1/ a jeho rozdeleniu na tri nástupnícke spoločnosti žalovaný 1/ uvádza, že súd prvej inštancie v rozsudku z
  4. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/2001-286, konštatoval, že z predložených dôkazov súd zistil, že právnym nástupcom po zaniknutom subjekte Slovenské elektrárne a.s., Bratislava, IČO: 31 380 751, sa stala spoločnosť Slovenské elektrárne a.s., Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 829
  5. Takýto postup súdu umožňoval § 107 ods. 4 O. s. p., ktorý nepredpokladal vydanie osobitného rozhodnutia. Dôkazy navrhované žalovaným 2/ ani nie sú spôsobilé preukázať ním tvrdenú neplatnosť komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku. Ani ostatné odvolacie dôvody nie sú

žalovaného 1/ dôvodné. Pri namietanej absolútnej neplatnosti komisionárskej zmluvy a zmluvy o pristúpení k záväzku, žalovaný 1/ poukázal na prednosť výkladu, ktorý je v prospech platnosti zmluvy. Zmluva o pristúpení k záväzku

žalovaného 1/ nezabezpečovala plnenie žalovaného 2/ z komisionárskej zmluvy, preto ani uplynutie času, na ktorý bola uzatvorená komisionárska zmluva, nemá vplyv na platnosť zmluvy o pristúpení k záväzku. Vo vzťahu k neplatnosti komisionárskej zmluvy pre nemožnosť plnenia a rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, žalovaný 1/ uviedol, že žalovaný 2/ túto argumentáciu neuvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na koncentráciu konania

§ 153C. s.

p. Žiaden z odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným 2/ preto nie je

žalovaného 1/ naplnený.

  1. Obsah vyjadrení žalovaného 1/ z
  2. februára 2021, vyjadrenia žalovaného 2/ z
  3. marca 2021 a vyjadrenia žalobcu z
  4. marca 2021, najvyšší súd s ohľadom na rozsiahlosť podaní sporových strán v odvolacom konaní už osobitne neuvádza. Sporové strany sa v týchto podaniach pridržali svojej argumentácie obsiahnutej v odvolaniach a vo vyjadreniach k odvolaniam. Posúdenie veci odvolacím súdom
  5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) (§ 470 ods. 1 a 4 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), vo veci samej oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť v časti priznaného úroku z omeškania a vo zvyšnej napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.
  6. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, keďže nenastala žiadna zo skutočností predpokladaných v § 384 ods. 1 až 4 C. s. p. Vzhľadom na to, že dokazovanie nebolo odvolacím súdom doplnené alebo zopakované, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).
  7. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na závery uznesenia najvyššieho súdu z
  8. júla 2010, č. k. 1MObdoV/6/2009-555, ktorými je pri rozhodovaní tejto veci viazaný. Dovolanie generálneho prokurátora, na podklade ktorého najvyšší súd ako súd dovolací v tejto veci rozhodoval, bolo podané na podnet žalobcu a namietalo rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanému 1/, voči ktorému súd prvej inštancie pôvodným rozsudkom žalobu zamietol a odvolací súd rozsudkom z
  9. marca 2008, č. k. 2Obo/259/2007-472 a doplňujúcim rozsudkom z
  10. apríla 2008, č. k. 2Obo/259/2007-479, toto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti proti žalovanému 1/ potvrdil. Najvyšší súd v rozhodnutí o dovolaní generálneho prokurátora priamo vo výrokovej časti uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu zrušuje v častiach, ktoré sa týkajú žalovaného 1/. Závery dovolacieho súdu preto nespochybňovali a ani nemohli spochybňovať (vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu rozsahom dovolania, ako aj vzhľadom na to, že generálny prokurátor ani nemohol podať dovolanie z podnetu žalobcu proti časti, ktorou bolo žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ vyhovené) závery odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie už predtým prijaté vo vzťahu k otázkam nároku uplatnenému voči žalovanému 2/, ktoré neboli dotknuté právnym názorom vysloveným dovolacím súdom.
  11. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že špecifiká nepriameho zastúpenia prakticky spravidla vylučujú, aby bez ďalšieho, bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Nato, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom vystupuje ako vlastník pohľadávky. Neprichádza do úvahy uskutočnenie úkonov na základe plnej moci, tak ako to upravuje § 568 ods. 3 Obchodného zákonníka pri mandátnej zmluve. V takom prípade by už nešlo o konanie vo vlastnom mene, ale v mene toho, kto mu plnú moc udelil. Plnenie komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá svedčí (patrí) komisionárovi. Pohľadávka, ktorá patrí komitentovi, nie je splnená plnením komisionárovi. Z uvedených dôvodov nepovažuje dovolací súd za správny názor oboch súdov, že žalovaný 2/ uzavretím komisionárskej zmluvy nastúpil vo vzťahu k žalovanému 1/ na miesto veriteľa a žalovaný 1/ sa v dôsledku uzavretia komisionárskej zmluvy mohol zbaviť svojho záväzku len plnením žalovanému 2/ a bolo právom a povinnosťou žalobcu sledovať, či komisionár splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z komisionárskej zmluvy a pripísal plnenie na jeho účet. Uvedený výklad odporuje princípu nepriameho zastúpenia a výslovnému zneniu § 581 Obchodného zákonníka

, ktorého z konania komisionára nevznikajú komitentovi voči tretím osobám žiadne práva ani povinnosti. Znamená to, že plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky. Z komisionárskej zmluvy síce vyplýva právo komitenta a povinnosť komisionára, aby plnenie vydal, je to však už len vzťah medzi účastníkmi komisionárskej zmluvy bez dopadu na tretie osoby. Na prejednávanú vec nemožno aplikovať výnimku, ktorá je upravená v druhej vete § 581 Obchodného zákonníka. Účinky splnenia záväzkov žalovaného 1/ mohlo mať plnenie žalovanému 2/ len ak, išlo o pohľadávky, ktoré boli na žalovaného postúpené (odhliadnuc od toho, že v takom prípade už išlo o plnenie pohľadávok žalovaného 2/ a nie pohľadávok žalobcu), alebo o pohľadávky na vymáhanie, ktorých bol žalovaný 2/ splnomocnený (v takom prípade by už však nešlo o konanie na základe komisionárskej zmluvy).

  1. Najvyšší súd preto pri posudzovaní správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolacích námietok žalovaných aplikoval citovaný právny názor dovolacieho súdu, ktorý sa dotýka žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému 1/. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku voči žalovanému 2/ prihliadal odvolací súd aj na už doposiaľ v konaní vyriešené otázky týkajúce sa záväzku žalovaného 2/. Odvolací súd v uznesení z
  2. októbra 2012, č. k. 1Obo/41/2012-804, uložil súdu prvej inštancie vo vzťahu k záväzku žalovaného 2/ skúmať len, či nemohlo prísť ku kolízii zmluvy o pristúpení k záväzku a komisionárskej zmluvy. Odvolací dôvod

§ 365ods.

1 písm. a/ C. s. p.

  1. Nesplnenie procesných podmienok ako odvolací dôvod bolo namietané žalovaným 2/, a to z dôvodu nedostatku právomoci súdu a nedostatku procesnej subjektivity organizačnej zložky žalovaného
  3. Nedostatok právomoci súdu žalovaný 2/ odôvodnil rozhodcovskou doložkou a vznesením námietky nedostatku právomoci súdu pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril. Súd prvej inštancie k tejto námietke žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ nepreukázal, že pri prvom úkone vzniesol námietku

§ 106ods.

1 O. s. p. a nepreukázal ani existenciu rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie. Pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa

  1. júla 2011 žalovaný 2/ namietal chýbajúce listiny v súdnom spise. Následne chýbajúce listiny v súdnom spise namietal vo svojom podaní z
  2. marca 2012, doručenému najvyššiemu súdu dňa
  3. marca 2012 (č. l. 589), a až v tomto podaní žalovaný 2/ prvýkrát uviedol, že predmetom týchto podaní mala byť aj námietka existencie rozhodcovskej doložky

§ 106ods.

1 O. s. p. V tomto podaní (z

  1. marca 2012) žalovaný 2/ zároveň uviedol, že v súdnom spise chýbajú minimálne tri podania s prílohami z roku
  2. Uvedené chýbajúce podania však žalovaný 2/ spolu s týmto podaním a ani neskôr v konaní súdu nepredložil. Žalovaný 2/ ani nešpecifikoval z akých dátumov mali byť tieto podania a kedy mali byť doručené súdu, uviedol len všeobecne, že malo ísť o podania z roku
  3. Žalovaný 2/ pritom v rámci ostatných námietok namieta, že až do doručenia predvolania na pojednávanie v máji 2004 s ním súd nekonal a nemal možnosť v konaní uskutočňovať všetky úkony, teda ani podávať vyjadrenia, čím mu mala byť odopretá možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd zároveň poukazuje aj na pojednávanie uskutočnené v konaní pred súdom prvej inštancie dňa
  4. júna 2004, kde bol prítomný právny zástupca žalovaného 2/, ktorý existenciu rozhodcovskej doložky nenamietal. Rovnako ani vo svojom podaní z 30.08.2004 (č. l. 191), ani na pojednávaniach uskutočnených dňa
  5. septembra 2004 a
  6. októbra 2004,
  7. decembra 2004, kde bol právny zástupca žalovaného 2/ prítomný, žalovaný 2/ túto námietku neuplatnil a ani nepoukázal na jej predchádzajúce uplatnenie. Najvyšší súd poukazuje aj na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie z
  8. decembra 2004, č. k. 38Cb/83/01-286, kedy už muselo byť žalovanému 2/ z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé, že súd prvej inštancie sa s údajne vznesenou námietkou existencie rozhodcovskej doložky nevysporiadal a jej uplatnenie žalovaným 2/ ani nespomenul, pričom žalovaný 2/ túto skutočnosť vo svojom odvolaní ako odvolací dôvod neuviedol. Žalovaný 2/ tak prvýkrát preukázateľne vzniesol námietku existencie rozhodcovskej doložky až vo svojom podaní zo dňa
  9. marca 2012 a doposiaľ súdu nepreukázal, že by podania obsahujúce námietku existencie rozhodcovskej doložky súdu v roku 2004 doručil a nenasvedčuje tomu ani obsah úkonov a vyjadrení žalovaného 2/ uskutočnených v roku 2004 a neskôr, vrátane odvolania proti predchádzajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie. Najvyšší súd preto konštatuje, že táto odvolacia námietka žalovaného 2/ je nedôvodná a súd prvej inštancie sa riadne s touto námietkou žalovaného 2/ v prvoinštančnom konaní vysporiadal.
  10. Vo vzťahu k námietke nedostatku procesnej subjektivity organizačnej zložky, odvolací súd uvádza, že táto námietka už bola opakovane v konaní riešená. Najvyšší súd už v rozsudku z
  11. marca 2008, č. k. 2Obo/259/2007-472, uviedol, že žalobca v žalobe uviedol v súlade s § 7 a § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 79 ods. 1 O. s. p. obchodné meno BRNO TRUST a.s. Brno, so spresnením, že vec sa týka jej organizačnej zložky v Bratislave a správne uviedol aj IČO. Súd prvej inštancie k tejto námietke žalovaného 2/ uviedol, že považuje za nesporné, že žalovaný 2/ bol v žalobe označený správne a žalobca označil existujúci subjekt, ktorý má procesnú spôsobilosť.
  12. K odvolacím námietkam žalovaného 2/ najvyšší súd uvádza, že z označenia žalovaného 2/ v žalobe by aj za usúdenia o dôvodnosti námietok žalovaného 2/, bolo možné vyvodiť nanajvýš neurčitosť označenia žalovaného 2/, ktorú by bolo potrebné odstraňovať výzvou adresovanou žalobcovi (§ 43 ods. 1 O. s. p.). Súd prvej inštancie ale takúto neurčitosť nevzhliadol a aj vzhľadom na ostatný obsah žaloby a neskorších podaní žalobcu uzavrel, že žalobca ako žalovaného 2/ označil zahraničnú právnickú osobu s právnou subjektivitou, a organizačnú zložku uviedol z dôvodu, že žalovaný nárok sa týka jej činnosti. Odvolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z
  13. novembra 2006, sp. zn. 4Cdo/143/2006, v ktorom najvyšší súd uviedol, že pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu (napr. rozsiahle dokazovanie), súd je povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Opak by bol ničím neodôvodnený formalistický a svojvoľný postup, ktorý je v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti, reprezentovaným čl. 1 ústavy a ustanovením § 1 a § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a tým aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy.
  14. Preto aj pokiaľ by súdy vyhodnotili, že označenie žalovaného 2/ v žalobe bolo neurčité, bolo by potrebné žalobcu vyzvať na odstránenie tohto nedostatku žaloby a nešlo by o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalobca už vo svojom podaní z
  15. septembra 2004, doručenom súdu dňa
  16. septembra 2004, označil ako žalovaného 2/ BRNO TRUST a.s., so sídlom Dvořákova 1, Brno, IČO: 64 508 251 spolu s údajmi organizačnej zložky a priložil k tomuto podaniu aj výpis z českého obchodného registra. Aj neskorším podaním z
  17. júna 2015 (č. l. 957) žalobca žalovaného 2/ takto označil. Všeobecné súdy, dbajúc na poskytovanie účinnej ochrany základnému právu na súdnu ochranu, pri svojej rozhodovacej činnosti sú povinné pri posúdení procesnej spôsobilosti strán sporu prihliadať nielen izolovane na označenie žalovaného v rámci špecifikácie strán sporu, ale aj na obsah žaloby, resp. skutkové okolnosti žaloby (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  18. októbra 2022, č. k. III. ÚS 302/2021-53). Súdy sú pritom povinné prihliadať aj na neskoršie podania a nemôžu žalobcovi brániť, aby prípadnú neurčitosť odstránil.
  19. Aj pokiaľ by bola argumentácia žalovaného 2/ týkajúca sa neurčitosti označenia žalovaného 2/ v žalobe správna, neskoršími podaniami žalobcu, zohľadnením celého obsahu žaloby a skutkových okolností žaloby, by prišlo k odstráneniu takéhoto nedostatku. Naviac, ak by aj uvedený nedostatok nastal v čase začatia konania, v aktuálnom štádiu konania už tento nedostatok prítomný bez pochýb nie je. Nemôže byť preto aktuálne daný ani dôvod na zastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, tak ani na výzvu na odstránenie nedostatku v časti špecifikácie žalovaného 2/. Výklad, ktorého sa žalovaný 2/ domáha (zastavenie konania voči žalovanému 2/ z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania), by bol prehnane formalistickým výkladom, znamenajúcim odopretie vecného prejednania žaloby z čisto formálneho dôvodu, ktorý by už naviac v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, prítomný ani nebol. Ani táto odvolacia námietka žalovaného 2/ preto nie je dôvodná. Odvolací dôvod

§ 365ods.

1 písm. b/ C. s. p. 55. Súd prvej inštancie sa

žalovaného 1/ dopustil nesprávneho procesného postupu tým, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a rozhodol ultra petitum.

  1. K nedostatkom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný 1/ uviedol viaceré otázky, s ktorými sa súd prvej inštancie mal nedostatočne vysporiadať. Najvyšší súd k týmto námietkam žalovaného 1/ uvádza, že povinnosťou súdu nie je dať sporovým stranám odpovede na každú otázku alebo námietku nimi uvádzanú. Súd musí zvážiť, ktoré prostriedky procesného útoku a obrany uplatnené sporovými stranami sú pre rozhodnutie súdu podstatné a s týmito sa riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia aj vysporiadať. Zároveň je povinnosťou súdu svoje rozhodnutie nielen jasne a výstižne, ale aj logicky a nerozporne, odôvodniť.
  2. Žalovaný 1/ namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho námietky týkajúce sa existencie, titulu a výšky žalovanej pohľadávky. Súd prvej inštancie k tejto otázke uviedol, že nárok uplatňovaný v konaní je čo do právneho dôvodu a výšky nesporný. V prípade žalovaného 1/ je právnym titulom zaplatenia finančných prostriedkov Zmluva o Združení Dunaj. Súd prvej inštancie ďalej doplnil, že existencia nároku žalobcu bola preukázaná listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie označil v odseku 11 odôvodnenia svojho rozsudku a samotná existencia nároku nebola odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení spochybnená. Sporným v konaní

súdu prvej inštancie bolo, či tento nesporný záväzok zanikol splnením, resp. iným spôsobom predpokladaným zákonom. 58. Uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie nenasvedčuje námietke žalovaného 1/, že by sa s argumentáciou žalovaného 1/ súd prvej inštancie nevysporiadal. Odôvodnenie poskytnuté súdom prvej inštancie je

odvolacieho súdu nielen dostatočné, ale aj logicky správne. Žalovaný 1/ sa v tomto súdnom konaní primárne br

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.