1 písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného O. W. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Galanta (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 25. septembra 2019, sp. zn. 31 T 88/2019, uznal obvineného O. W. (ďalej aj „obvinený" alebo „dovolateľ") vinným zo spáchania zločinu krádeže
1 písm. d), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní osem rokov a šesť mesiacov a
2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
2, § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému zároveň uložil ochranný dohľad v trvaní dva roky.
1 Tr. zák. ho zaviazal na náhradu škody vo výške 19, 25 Eur poškodenému M. N. (ďalej len „poškodený") a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného
2 Tr. zák. odkázal na civilný proces. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 30. januára 2020, sp. zn. 5 To 145/2019,
por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený dňa
1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por., teda že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a je založené i na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom vytýkané pochybenia neboli v súlade s ustanovením § 374 ods. 3 Tr. por. napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku na krajskom súde. Existenciu uplatnených dovolacích dôvodov obvinený obsahovo vymedzil s poukazom na to, že v konaní nebolo v dostatočnom rozsahu preukázané, že by došlo k naplneniu základných znakov skutkovej podstaty stíhaného zločinu, nakoľko súd sa
neho nezaoberal tým, či vôbec obvinený tušil, že v prípade poškodeného sa jedná o osobu vyššieho veku. Samotná výška veku poškodeného automaticky neznamená dopustiť sa trestného činu na chránenej osobe, ale musí byť prítomná určitá súvislosť medzi spáchaným skutkom a faktom, že sa jedná o chránenú osobu. Obvinený sa musí konania dopustiť práve preto, že sa jedná o takúto osobu. Prvostupňový ani odvolací súd sa touto právnou skutočnosťou nezaoberali a pri právnej kvalifikácii prihliadli len na dátum narodenia poškodeného, čo je nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Dovolateľ ďalej namietol neprimeranú výšku uloženého trestu, keď súd opakovane obvinenému pripočítal jeho trestnú minulosť vo forme predchádzajúcich odsúdení, ktoré zohľadnil jednak ako priťažujúcu okolnosť
m) Tr. zák. a aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák., keď opätovne vzal do úvahy spáchanie zločinu v minulosti, čím došlo k posunutiu dolnej hranice trestnej sadzby až na šesť rokov a šesť mesiacov, a napokon mu jeho trestnú minulosť pripočítal na vrub, keď mu uložil trest na osem rokov a osem mesiacov, teda navýšený o ďalšie dva roky a dva mesiace s tým, že pri odôvodňovaní tohto mimoriadne prísneho trestu súd opäť odkázal na trestnú minulosť obvineného, čo je značne diskriminačné, predpojaté a v rozpore s princípom nezávislosti a nestrannosti súdu. Trestná minulosť obvineného mu bola na vrub pričítaná v podstate trikrát, čo je nespravodlivé. Obvinený zhrnul, že v konaní nebolo preukázané konanie v úmysle okradnúť chránenú osobu, napriek tomu bol odsúdený
odseku tri príslušného ustanovenia Trestného zákona a ešte mu bol uložený trest takmer na hornej hranici trestnej sadzby. V ďalšom bode dovolateľ súdu vytkol, že z vykonaných dôkazov v dostatočnom rozsahu nevyplýva, že obvinený sa mal konania dopustiť. Súd celý rozsudok postavil na výpovedi poškodeného, pri ktorej vzhľadom na početné rozpory, ktoré obsahuje, možno mať dôvodné pochybnosti o jej pravdivosti a dôveryhodnosti. Súd sa s rozpormi vo výpovedi nevysporiadal. Navyše súdy vo svojich rozhodnutiach vytrhávajú z kontextu časti, ktoré smerujú proti obvinenému, avšak ani čiastočne neuvádzajú fakty, ktoré svedčia v jeho prospech. Takéto jednostranné hodnotenie dôkazov
názoru obvineného porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu v širšom kontexte, čo je zvýraznené aj tým, že nebol vykonaný žiadny dôkaz navrhnutý obvineným. V súvislosti s právnym posúdením veci dovolateľ namietol i neaplikovanie zásady in dubio pro reo, keď mal za to, že nebola preukázaná jeho vina na skutkovom a právnom základe, ktorý sa mu v obžalobe kládol za vinu, a súd nesprávne hodnotil dôkazy a nesprávne posúdil skutkový stav. Za zásadné porušenie práva na obhajobu dovolateľ považoval i nevysporiadanie sa s návrhmi obhajoby na doplnenie dokazovania odvolacím súdom, nevysporiadanie sa s dôkazmi predloženými a zdôrazňovanými obvineným a opomenutie akejkoľvek zmienky o navrhovaných dôkazoch v uznesení odvolacieho súdu. Uzavrel, že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a rozhodnutia oboch súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu, preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že rozhodnutiami oboch súdov nižšieho stupňa a konaním, ktoré im predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného, následne aby zrušil rozhodnutie okresného i krajského súdu, rovnako tak rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce, a aby prikázal okresnému súdu vec znova prejednať a rozhodnúť. O tomto dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Tdo 70/2020 z 24. augusta 2021. Rozhodnutie bolo obvinenému doručené do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov 29. septembra 2021 a jeho obhajcovi JUDr. Ondrejovi Bartošovičovi dňa 1. októbra 2021. Následne dňa 14. decembra 2022 podal obvinený v poradí druhé dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Ondreja Bartošoviča, Toto dovolanie je datované rovnakým dňom ako prvé vo veci podané dovolanie teda 13. augusta 2020 a naviac ich porovnaním je zrejmé, že sa jedná o obsahovo, ale i formálne celkom totožné písomné podania. Dovolanie obvineného bolo doručené prokurátorovi Okresnej prokuratúre Galanta, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení z 22. decembra 2022 poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci obvinený O. W. už jedno dovolanie, v ktorom namietal tie isté dovolacie dôvody
1 písm. c), písm.
1, ods. 2, a formálne aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Najvyšší súd však zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť
c) Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. O prvom dovolaní obvineného, (ktoré bolo podané
por., a preto ho
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí jednomyseľne ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.