Obsah (4)

§ 419§ 420§ 421§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/81/2023 Identifikačné číslo spisu: 5121202238 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP s poukazom na plný úspech žalobcu v konaní.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
2. januára 2023 sp. zn. 9Co/89/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (prvý výrok). Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (druhý výrok). 2.
3. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o nájme bytu č. Z613/2017

ust. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (ďalej len zákon č. 443/2010 Z. z.), na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej do užívania predmetný byt za nájomné, a to na dobu určitú. Zmluvné strany nájomnú zmluvu podpísali 29. decembra 2017, pričom ako doba nájmu bola dohodnutá doba od 30. decembra 2017 do 31. marca 2018 s tým, že

čl. II ods. 2 zmluvy mal nájomca (žalovaná) právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme bytu pri dodržaní podmienok uvedených v zmluve a všeobecne záväzných právnych predpisoch. Po skončení dohodnutej doby nájmu (31. marca 2018) nedošlo k jeho predĺženiu, a to pre nesplnenie podmienky hranice príjmu žalovanej. Skonštatoval, že žalovaná tak predmetný byt užíva bez právneho dôvodu doposiaľ skoro 5 rokov, a preto sa nemôže odvolávať na dobré mravy. Keďže žalovaná sa po uplynutí dohodnutej doby z prenajatého bytu vlastnícky patriaceho žalobcovi nevysťahovala, vzniklo žalobcovi právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva

ust. § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo žalovaná do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. 2.2. Pokiaľ žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že žalobca ju neinformoval o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy a neinformoval ju o skončení nájmu tri mesiace pred termínom skončenia nájmu nájomného bytu, tieto námietky odvolací súd považoval za nedôvodné, a to z toho titulu, že v čl. II zmluvy o nájme bola doba nájmu dohodnutá len na tri mesiace, pričom v rovnakom článku ods. 2 bola žalovaná poučená o možnosti opakovaného uzavretia zmluvy pri splnení stanovených podmienok. Ust. § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z. z. striktne neupravuje formu alebo spôsob, akým má byť nájomca informovaný o práve na opakované uzavretie nájomnej zmluvy, pričom z čl. II ods. 2 zmluvy bola žalovaná dostatočne informovaná a upovedomená o práve na opakované uzavretie nájomnej zmluvy. Odvolací súd vyslovil názor, že nesplnenie podmienok

ust. § 12 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z. z. nemá za následok automatické predĺženie nájomného vzťahu. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, v ktorom žiadala, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm.

1. f)CSP. 3.1. V odôvodnení dovolania uviedla, že súd prvej inštancie absolútne neskúmal, či vypratanie bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady nie je zásahom do práv na ochranu súkromia a rodinného života a obydlia, nepoužil ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, ktorým by prípadne zmiernil tvrdosť zákona. Poukázala na to, že ide o byt nachádzajúci sa v dome, ktorý bol postavený žalobcom z finančných prostriedkov poskytnutých z dotácie na rozvoj bývania, preto bolo potrebné aplikovať na danú vec ustanovenia zákona č. 443/2010 Z. z., a to konkrétne § 12 ods. 3, z ktorého vyplýva žalobcovi ako prenajímateľovi povinnosť poučiť žalovanú ako nájomcu o možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy. Namietala, že napriek nedostatku tohto poučenia si sama podala žiadosť o opakované uzavretie nájomnej zmluvy, ktorú jej žalobca odmietol len so strohým odôvodnením, že nesplnila podmienky z hľadiska dosahovaného príjmu, pričom však neprihliadol na predložené potvrdenie o výkone dobrovoľníckej činnosti za rok 2017 [§ 12 ods. 4 písm.
2. b)s odvolaním sa na § 22 ods. 3 písm.
3. b)bod. 3 zákona č. 443/2010 Z. z.]. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaná nepreukázala žiaden z dôvodov prípustnosti dovolania, preto ho navrhol odmietnuť. 5. Dovolateľka v duplike zotrvala na svojom dovolaní. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné v zmysle § 448 CSP zamietnuť. 7.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 421ods.

1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 11. Dovolanie prípustné

§ 421

CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 13. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) žalobkyňa v dovolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, preto jej dovolanie napĺňa dovolací dôvod

§ 420písm.

1. f)CSP. 14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
2. f)CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 15. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka v súvislosti s uplatnenou prípustnosťou dovolania namietala aj, že sa okresný súd nezaoberal možnou aplikáciou § 3 ods. 1 OZ a v dôsledku toho neskúmal, či sa nezasiahlo do jej práv na ochranu obydlia. Dovolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. 16. Prvostupňové a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu má

názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil

predstáv dovolateľky, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad. Dovolateľka preto nemôže dôvodne a opodstatnene namietať, že jej odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

1. Odvolací súd v bode
2. svojho rozsudku uviedol, že po skončení dohodnutej doby nájmu (
3. marca 2018) nedošlo k jeho predlženiu, a to pre nesplnenie podmienky hranice príjmu, žalovaná tak predmetný byt užíva bez právneho dôvodu skoro 5 rokov, preto sa nemôže odvolávať na dobré mravy. Odvolací súd sa teda zaoberal aplikáciou § 3 ods. 1 OZ. Skutočnosť, že záver súdu dovolateľka nepovažuje za správny, nenapĺňa porušenie jej práva na spravodlivý proces.
4. Rovnako za nedôvodnú považuje dovolací súd námietku týkajúcu sa ne/aplikácie zákona č. 443/2010 Z. z.. Odvolací súd sa v bode
5. a
6. odôvodnenia zaoberal podmienkami pre opakované uzavretie nájomnej zmluvy a aj následkami jej neuzavretia.
7. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania

ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). 20. Obsah spisu vedeného v preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený.

názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu náležitosti v zmysle § 393 CSP. Ako už bolo uvedené vyššie, za procesnú vadu konania

§ 420písm.

f) CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia

predstáv žalovanej. 21. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovanej uplatnené

ustanovenia § 420 písm. f) CSP zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP). 22. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania

pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech vo veci, dovolací súd mu tak priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.