Obsah (4)

§ 247§ 14§ 246c§ 219

Najvyšší súd 6Sžf/49/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek sená

§ 247ods.

1 a s § 248 O.s.p. za preskúmateľné súdom, a to z dôvodu, ţe súdnemu prieskumu v zásade podliehajú všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb s dôrazom na princíp negatívnej enumerácie, na ktorom je správne súdnictvo vybudované. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného krajský súd posudzoval v intenciách ustanovení § 12 ods. 2, 4 zákona č. 528/2008 Z. z.

§ 14ods.

5, písm. f/ uvedeného zákona. Krajský súd konštatoval, ţe zákon č. 528/2008 Z. z. umoţňuje štatutárnemu orgánu riadiaceho orgánu zrušiť rozhodnutie o neschválení ţiadosti iba v prípade, ak sa toto rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými kritériami a nie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Ďalej konštatoval, ţe v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného je jednoznačne uvedené, ţe dôvodom neschválenia ţiadosti bolo nedosiahnutie minimálneho počtu bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenie hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami ustanovenými vo výzve, s poukazom na to, ţe v odôvodnení je tieţ uvedené, ţe pri odbornom hodnotení ţiadosti získal ţalobca priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím nedosiahol poţadovanú minimálnu hodnotu získaných bodov stanovených v podmienkach výzvy. 3 6Sţf/49/2011 Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie v preskúmavanej veci bolo v súlade so zákonom, keď správne orgány uviedli dôvod neschválenia ţiadosti, prečo neboli splnené výberové kritériá a ktoré výberové kritérium nebolo splnené a aký celkový počet bodov ţalobca dosiahol, s poukazom na ust. § 12 ods. 4, zákona č. 528/2008 Z. z.

§ 14ods.

5 písm. f/ tohto zákona, majúc za to, ţe mechanizmus výpočtu bodov vrátane stanovenia hodnotiacich kritérií bol súčasťou zverejnenej Výzvy na predkladanie ţiadosti o nenávratný finančný príspevok a teda bol ţalobcovi sprístupnený. Neakceptoval argumentácie ţalobcu, zastávajúc názor, ţe prvostupňový správny orgán i ţalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď neschválili ţiadosť ţalobcu o nenávratný finančný príspevok z dôvodu, ţe ţalobca nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenie hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými vo výzve, keďţe ţalobca získal priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím nedosiahol poţadovanú minimálnu hodnotu počtu získaných bodov. Krajský súd o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie zruší a ţalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v sume 884,28 €. Z dôvodov odvolania vyplýva, ţe ţalobca predovšetkým namietol nesprávny právny názor krajského súdu, ţe poţiadavka riadneho odôvodnenia vyplýva iba zo správneho poriadku a teda pokiaľ ust. § 14 ods. 5 písm. f/ zák. č. 528/2008 Z. z. ukladá bez bliţšej špecifikácie povinnosť rozhodnutie odôvodniť, odôvodnenie môţe byť veľmi stručné a fakticky nemusí nič odôvodňovať. Ţalobca vyslovil názor, ţe účelom odôvodnenia rozhodnutia je oznámiť účastníkom konania jeho dôvody a to za účelom presvedčivosti a tieţ, aby bolo účastníkom konania umoţnené rozhodnutie efektívne napadnúť a argumentovať voči nemu. Tvrdil, ţe nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dôvodom na jeho zrušenie v odvolacom konaní. Dôvodil, ţe právo na riadne odôvodnenie vyplýva z práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu 4Cdo 171/2005, podľa ktorého treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ţalobca povaţoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné, keďţe 4 6Sţf/49/2011 neobsahovalo relevantné odôvodnenie (§ 14 ods. 5 písm. f/ zák. č. 528/2008 Z. z.), ale iba konštatáciu o nedosiahnutí poţadovaného počtu bodov bez bliţšieho vysvetlenia. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby odvolací súd odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Z dôvodov vyjadrenia vyplýva, ţe ţalovaný rozhodnutie krajského súdu povaţoval za vecne správne. Odmietol záver ţalobcu, ktorý vyvodil z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ohľadne charakteru odôvodnenia, ţe môţe byť veľmi stručné a fakticky nemusí nič vysvetľovať. Upriamil pozornosť na samotný text odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, z ktorého je zrejmé, ţe správne orgány v odôvodnení rozhodnutia uviedli konkrétne dôvody neschválenia ţiadosti, čo povaţoval aj samotný ţalovaný za súladne so zákonom č. 528/2008 Z. z. a zadosť ust. § 14 ods. 5 písm. f/ citovaného zákona. Uviedol, ţe taktieţ nemohlo dôjsť k porušeniu ţalobcovho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, pretoţe rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a ţalobca mal zákonnú moţnosť brániť sa, ktorú aj vyuţil. Za mylný povaţoval aj záver ţalobcu o dôvodnosti zrušenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu v odvolacom konaní, ak je nedostatočne odôvodnené, pretoţe v zmysle ust. § 12 ods. 4 citovaného zákona sa na konanie podľa ust. § 14 nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ust. § 24, 25 a 27 a podľa ust. § 14 ods. 7 cit. zákona k zrušeniu rozhodnutia môţe dôjsť len v prípade, keď sa rozhodnutie o neschválení ţiadosti vydalo v rozpore s výberovými kritériami, nie z dôvodu nepreskúmateľnosti, vysloviac názor, ţe iný postup by bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zastával názor, ţe z dôvodu, ţe ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti moţno podať len proti posúdeniu splnenia výberových kritérií, ktorými v tomto prípade bolo dosiahnutie v rámci odborného hodnotenia aspoň minimálne stanovený počet bodov, t.j. 70%, a zároveň dosiahnutie minimálneho počtu bodov stanovených za hodnotiace kritériá, t.j. 50%, ku ktorým sa ministerstvo práce v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadrilo a teda uviedol dôvod, prečo neboli splnené výberové kritériá a ktoré výberové kritérium nebolo splnené. Záverom skonštatoval, ţe mechanizmus výpočtu bodov vrátane stanovenia hodnotiacich kritérií bol súčasťou zverejnenej výzvy a teda bol k dispozícii ţalobcovi a súčasne, ţe zákon č. 528/2008 Z. z. neumoţňuje podať ţiadosť o preskúmanie splnenia hodnotiacich kritérií. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach 5 6Sţf/49/2011 podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a súčasne ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný zamietol ţiadosť ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti o nenávratný finančný príspevok („NFP“) prijatej dňa 1.12.2008 pre opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania ako nedôvodnú a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci dostatočne zistil skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, 6 6Sţf/49/2011 ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá, O.s.p.). Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd v predmetnej veci preskúmaval zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o neschválení ţiadosti ţalobcu o nenávratný finančný príspevok v zmysle ustanovení zákona č. 528/2008 Z. z. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa ţiadosťou zo dňa 28.8.2008 domáhal priznania nenávratného finančného príspevku, keď reagoval na výzvu na predkladanie ţiadosti o nenávratný finančný príspevok (Schéma pomoci de minimis) vyhlásenú dňa 28.8.2008 Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a SIA v rámci prioritnej osi 1. Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie 1.2 Podpora tvorby a udrţania 7 6Sţf/49/2011 pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Po posúdení splnenia stanovených kritérií Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 7.4.2009 rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi – ţalobcovi v zmysle ust. §§ 14 a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. neschválil ţiadosť o nenávratný finančný príspevok s odôvodnením, ţe ţiadateľ nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenia hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými vo výzve. Ţalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu ţiadosť o zrušenie rozhodnutia, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodnutím zo dňa 29.6.2009, č. 13509/09-I/4 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) uvedenú ţiadosť ţalobcu zamietla ako neodôvodnenú a prvostupňové rozhodnutie o neschválení ţiadosti o NFP zo dňa 7.4.2009 potvrdila. Podľa § 1 zákona č. 528/2008 Z. z., tento zákon upravuje v oblasti systému riadenia a kontroly pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len "pomoc") a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len "podpora") a v oblasti ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len "ochrana finančných záujmov"). Podľa ust. § 12 ods. 1, 2, 4 zákona č. 528/2008 Z. z. pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej so ţiadateľom, ktorého ţiadosť bola schválená v konaní o ţiadosti. Na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok. Na konanie podľa § 14 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) okrem ustanovení § 24, 25 a 27 všeobecného predpisu o správnom konaní. Podľa ust. § 13 ods. 1, 3 zákona č. 528/2008 Z. z., ţiadosť podáva ţiadateľ riadiacemu orgánu na základe vyhlásenej výzvy. Riadiaci orgán vyhlási výzvu zverejnením na svojej internetovej stránke. Výzva obsahuje podmienky poskytnutia pomoci a podpory, ktorými sú:

1. a)oprávnenosť ţiadateľa,
2. b)oprávnenosť partnera, ak sa partner spolupodieľa na príprave 8 6Sţf/49/2011 projektu a realizácii projektu,
3. c)oprávnenosť aktivít realizácie projektu,
4. d)oprávnenosť výdavkov realizácie projektu,
5. e)oprávnenosť miesta realizácie projektu,
6. f)časová oprávnenosť realizácie projektu,
7. g)kritériá pre výber projektov, ktoré zahŕňajú 1. hodnotiace kritériá, 2. výberové kritériá,
8. h)oprávnenosť cieľovej skupiny,
9. i)podmienky určené v schéme štátnej pomoci alebo schéme de minimis, ak je poskytovanie pomoci alebo podpory poskytnutím štátnej pomoci alebo pomoci de minimis,
10. j)ďalšie podmienky poskytnutia pomoci alebo podpory. Podľa ust. § 14 ods. 1, 3, 4, 5, 6, 7 zákona č. 528/2008 Z. z. konanie o ţiadosti sa začína doručením ţiadosti riadiacemu orgánu podľa § 13 ods. 5. Riadiaci orgán môţe zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný orgán v konaní o ţiadosti. Zloţenie, úlohy a spôsob rokovania výberovej komisie upravia štatút a rokovací poriadok, ktoré schvaľuje riadiaci orgán. Riadiaci orgán rozhodne o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti. Písomné rozhodnutie o schválení ţiadosti alebo písomné rozhodnutie o neschválení ţiadosti obsahuje
11. a)označenie riadiaceho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
12. b)názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo ţiadateľa, ak bolo pridelené,
13. c)dátum vydania rozhodnutia, odtlačok pečiatky riadiaceho orgánu, podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie,
14. d)označenie ţiadosti, ktorá bola predmetom konania,
15. e)výrok o schválení ţiadosti alebo neschválení ţiadosti; výrok o schválení ţiadosti obsahuje najmä výšku schválenej pomoci alebo podpory,
16. f)odôvodnenie,
17. g)poučenie o tom, ţe nie je moţné podať ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o schválení ţiadosti,
18. h)poučenie o moţnosti podať ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti. Ţiadateľ môţe podať ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti. Ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o nechválení ţiadosti moţno podať len proti posúdeniu splnenia výberových kritérií. Ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti musí byť odôvodnená a podaná riadiacemu orgánu, ktorý rozhodnutie o neschválení ţiadosti vydal, do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti nespĺňa podmienky ustanovené týmto odsekom, riadiaci orgán ţiadosť odmietne. Odmietnutie ţiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti je konečné. O ţiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti rozhoduje štatutárny orgán riadiaceho orgánu. Ak sa toto rozhodnutie vydalo v rozpore s výberovými kritériami, štatutárny orgán riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto rozhodnutie zmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení 9 6Sţf/49/2011 žiadosti alebo neschválení žiadosti. Ak nie je splnená podmienka podľa tohto odseku, štatutárny orgán riadiaceho orgánu ţiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení ţiadosti zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade so zákonom č. 528/2008 Z. z., prvostupňový správny orgán vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré ţiadosti ţalobcu o nenávratný finančný príspevok nevyhovel, ţalovaný správny orgán sa s námietkami ţalobcu vznesenými v jeho ţiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, z ktorých dôvodov rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu je treba povaţovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď ţalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako krajský súd povaţuje preskúmavané rozhodnutie ţalovaného za súladné zo zákonom a dostatočne odôvodnené na to, aby dalo účastníkovi odpoveď na skutkové a právne významné otázky a to všetko v medziach zákona č. 528/2008 Z. z., ktorý upravuje konanie o ţiadosti na poskytnutie NFP. V samotnej výzve podľa ust. § 13 citovaného zákona musia byť okrem iného uvedené kritériá pre výber projektov, ktoré jednak zahŕňajú hodnotiace kritériá a jednak výberové kritériá, pričom uvedené skutočnosti sú k dispozícii ţiadateľom na internetovej stránke vyhlasovateľa – riadiaceho orgánu. V konaní o ţiadosti riadiaci orgán zisťuje splnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory určené vo výzve a preverí súlad dokumentov predloţených na základe výzvy s osobitnými predpismi, pričom si môţe zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný orgán v konaní o ţiadosti. Riadiaci orgán rozhoduje o ţiadosti rozhodnutím, ktoré musí mať obsahové a formálne náleţitosti uvedené v ust. § 14 ods. 5 citovaného zákona. Pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní je vylúčená okrem postupu pri doručovaní rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR ako príslušný riadiaci orgán podľa zákona č. 528/2008 Z. z. zverejnilo na internetovej stránke Výzvu na predkladanie ţiadosti o nenávratný finančný príspevok, v ktorej boli uvedené kritériá pre výber projektov, zahŕňajúce hodnotiace kritériá a kritériá na posúdenie splnenia podmienok kritérií uvedených vo Výzve. Pre posúdenie ţiadosti 10 6Sţf/49/2011 si zabezpečilo vypracovanie odborného hodnotiaceho posudku, z ktorého je zrejmé, ţe ţiadateľ – ţalobca dosiahol 113,5 bodov a nevyhovel kritériám odborného hodnotenia ţiadosti o nenávratný finančný príspevok a neodporúča sa výberovej komisii schváliť predloţenú ţiadosť o nenávratný finančný príspevok. Ţalobca vo svojom odvolaní namietol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru neobsahovalo relevantné skutočnosti, ale iba konštatáciu o nedosiahnutí poţadovaného počtu bodov bez bliţšieho vysvetlenia, na základe čoho ho povaţuje za nepreskúmateľné. Uţ v samotnej ţiadosti o zrušenie rozhodnutia o nechválení ţiadosti o NFP ţalobca (t.j. opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu) uviedol, ţe rozhodnutie neobsahovalo ţiadnu zmienku o posúdení (spôsobe posúdenia) splnenia výberových kritérií, na základe čoho nemá moţnosť efektívne namietať vady rozhodnutia a doţadovať sa ich odstránenia. Odvolací súd dáva do pozornosti, ţe z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho a dovolacieho), ktoré stručne jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09). Vychádzajúc z uvedeného názoru ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu ako aj správneho orgánu musí dať odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa predmetu konania. Zásadnou otázkou pre schválenie ţiadosti o nenávratný finančný príspevok v danom prípade bolo, či ţiadateľ splnil kritériá v súlade s podmienkami uvedenými vo výzve vyhlasovateľa v zmysle ich bodového ohodnotenia. Zo skutkových zistení pritom vyplýva, ţe ţalobca nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia. Z uvedených dôvodov nemoţno súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe prvostupňové rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, ţe neschválila jeho ţiadosť o nenávratný finančný príspevok, pretoţe nedosiahol minimálny počet bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenia hodnotiacich a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými vo výzve. Kritériá 11 6Sţf/49/2011 a mechanizmus ich hodnotenia boli ţalobcovi pritom známe, keďţe boli súčasťou Výzvy uverejnenej na internetovej stránke vyhlasovateľa. Vzhľadom k uvedenému druhostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, zdôrazniac v odôvodnení svojho rozhodnutia, ţe dôvodom neschválenia ţiadosti bolo nedosiahnutie minimálneho počtu bodov v rámci odborného hodnotenia ţiadosti a nenaplnenie hodnotiacich kritérií a výberových kritérií v súlade s podmienkami stanovenými vo výzve, keď prieskumom bolo zistené, ţe pri odbornom hodnotení získal ţiadateľ priemerný počet bodov 113,5 bodu, čím nedosiahol poţadovanú minimálnu hodnotu počtu získaných bodov stanovených v podmienkach výzvy. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné, pretoţe netrpí nedostatkom skutkových a právnych dôvodov, keďţe v súlade so zákonnou úpravou skutkové ako i právne dôvody nepriznania NFP uviedol. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa nebolo by ani účelné, pokiaľ by správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia objasňoval spôsob posúdenia splnenia výberových kritérií, pretoţe hodnotiace kritériá ako i výberové kritériá boli súčasťou výzvy a boli ţalobcovi známe, pričom samotné bodové hodnotenie sa priraďovalo na základe objektívne overiteľných kritérií a nešlo o samovoľný myšlienkový pochod hodnotiteľov vymykajúcich sa z rámca hodnotiacich kritérií. Faktom však ostáva skutočnosť, ţe ţalobca nedosiahol v rámci odborného hodnotenia minimálnu hodnotu počtu získaných bodov stanovených v podmienkach výzvy, kde bolo pre podporu ţiadosti o NFP nevyhnutné, aby hodnotená ţiadosť dosiahla minimálne 50% bodov v rámci kaţdej skupiny kritérií, a zároveň aby dosiahla minimálne 70% z celkového počtu bodov. V kontexte vyššie uvedenom sa aj námietka ohľadne porušenia čl. 46 Ústavy SR v súvislosti s nedostatočným odôvodnením javí ako nedôvodná. Senát odvolacieho súdu súčasne dáva do pozornosti, ţe podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok. Uvedenou právnou normou zákonodarca zveril riadiacemu orgánu v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. právomoc rozhodnúť o pomoci a podpore formou nenávratného finančného príspevku ţiadateľovi výlučne na základe vlastnej úvahy postupom zákonom stanoveným. Súd v rámci súdneho prieskumu nemá dostatok právomoci v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom v medziach povolenej úvahy a súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 12 6Sţf/49/2011 Senát odvolacieho súdu v danej súvislosti dáva taktieţ do pozornosti, ţe správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodovanie o určitých otázkach na základe správneho uváţenia, neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí (podľa Občianskeho súdneho poriadku) vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, pretoţe by vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci. Podľa judikatúry ústavného súdu, keď štátne orgány konajú v súlade s platným a účinným právnym predpisom, nemôţe týmto ich postupom dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie (II. ÚS 197/07). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, ţe treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, ţe vo svojej judikatúre uvádza, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania doţadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené senát odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v súlade so zákonom preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného 13 6Sţf/49/2011 a nepochybil, keď konštatoval, ţe nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. Súčasne senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, ţe v danom prípade išlo o rozhodnutia správnych orgánov vydaných na základe správnej úvahy (správne uváţenie), a preto súd je oprávnený ich preskúmať v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. iba v rozsahu, či takéto rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzujúc účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, s tým, ţe pokiaľ je zákonom zaloţené voľné uváţenie správneho orgánu o veciach rozhodovania o ţiadosti o nenávratný finančný príspevok, toto uváţenie nemôţe súd nahradiť svojím vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa povaţoval za nedôvodné. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebol úspešný. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
2. augusta 2012 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu Peter Szimeth 14 6Sţf/49/2011