Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/51/2022 Identifikačné číslo spisu: 4416216407 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:

§ 24ods.

7 zákona o dobrovoľných dražbách, ktorú ponúkli nižšie súdy.

1. Žalovaní 3/ a 4/ dovolacie návrhy nepodali a každá z dovolateliek sa vo vyjadrení k dovolaniu tej druhej k nemu pripojila.
2. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolania podali za účinnosti CSP v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany, v ktorých neprospech bol vydaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj týmto v podstatnom potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (§ 424 CSP) a to za splnenia podmienok ich zastúpenia aj spísania dovolaní oboch dovolateliek na to zákonom určenými osobami (§ 429 ods. 1 CSP v spojení s čl. I § 12 ods. 1 písm. e) a § 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v znení neskorších predpisov, i tohto v znení celého radu zmien a doplnení), po prejednaní veci bez pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že v prípade žalovanej 1/ pokračovaniu v konaní o jej dovolaní (a i akémukoľvek vecnému rozhodnutiu dovolacieho súdu o ňom) bráni nedostatok jednej z procesných podmienok, dovolanie žalovanej 2/ (a nebyť skutočnosti zhora týkajúcej sa žalovanej 1/ a objasnenej vzápätí, aj to jej) však treba považovať za prípustné a zároveň i za dôvodné (vecne opodstatnené).
3. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“) a podľa odseku 2 rovnakého zákonného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva; podľa § 62 rovnakého zákona ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví; podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Napokon podľa § 438 ods. 1 zákona citovaného v tomto i predchádzajúcom bode na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak a podľa jeho odseku 2 na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.
5. Z obsahu zápisu vo vložke č. 68074/B oddielu Sro obchodného registra vedeného Mestským súdom Bratislava III vyplýva, že obchodná spoločnosť CEE COLLECT Slovakia s. r. o. “v likvidácii“, v obchodnom registri zapísaná od
6. októbra 2010, naposledy sídliaca na adrese Bratislava - Staré Mesto, Suché Mýto 1, bola po jej zrušení a likvidácii vymazaná z obchodného registra dňom
7. októbra
9. Obchodná spoločnosť, z ktorých jednou je aj spoločnosť s ručením obmedzeným, je právnickou osobou so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, ktorá ako každá právnická osoba zapisovaná v obchodnom registri zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 56 ods.

§ 68ods.

1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení a § 18 ods.

§ 20aObčianskeho zákonníka č.

40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie a spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie, ak celé jej imanie prešlo na právneho nástupcu, alebo po jej zrušení súdom nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora (ďalej len ,,preddavok na likvidáciu“) vo výške ustanovenej osobitným predpisom (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka). 13. Zrušenie žalovanej 1/ (ako jednej z troch právnických osôb vystupujúcich na tejto strane sporu) s likvidáciou a jej následný zánik výmazom z obchodného registra prinášajú zánik v konaní sa zúčastňujúcej strany sporu bez právneho nástupcu a preto znemožňujú dokončenie dovolacieho konania iniciovaného takouto už neexistujúcou právnickou osobou s kýmkoľvek, koho by šlo povolať do konania namiesto nej. 14. Najvyšší súd preto nemal inú možnosť, než dovolacie konanie iniciované žalovanou 1/ podľa § 161 ods. 2, § 64 vety druhej a § 438 ods. 1 CSP zastaviť (ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto jeho uznesenia). Tým bola spôsobená tiež nemožnosť vecného rozhodnutia o návrhu dovolateľky, o ktorej je reč, na odklad právoplatnosti napadnutého rozsudku (návrhu integrovaného do dovolania) a tak už stratila na význame okolnosť, že dovolací súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre navrhovaný postup a i v prípade podržania si žalovanou 1/ procesnej subjektivity by nebol (v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu) dôvod na vydanie samostatného rozhodnutia o takomto návrhu. 15. V prípade dovolania žalovanej 2/ nastoľujúceho rovnakú právnu otázku ako u už zaniknutej žalovanej 1/, ktorého vecnému prejednaniu nič nebránilo, potom najvyšší súd súhlasí ako s tvrdením, že tu ide o otázku v doterajšej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neriešenú a zároveň o otázku, od ktorej vyriešenia závisel ako výslovne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, tak aj jemu predchádzajúci a ním vo veci samej potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (tvrdenie rozhodné pre posúdenie prípustnosti dovolania), tak aj s ďalším následným tvrdením, že spôsob zodpovedania takejto otázky nižšími súdmi (najmä odvolacím súdom v rozsudku predstavujúcom primárny predmet prieskumu v dovolacom konaní) nemožno považovať za správny a ani zodpovedajúci zmyslu právnej úpravy. 16. Podľa čl. I § 10 ods. 1 ZoDD (ustanovenia nadpísaného marginálnou rubrikou „Zasielanie a doručovanie písomností a zasielanie peňažných čiastok“) písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené; peňažnú čiastku možno zložiť v hotovosti najviac vo výške podľa osobitného predpisu (odkaz poznámkou č. 11aa v ZoDD na zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti) a na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (odkaz poznámkou č. 11 v tu citovanom zákone na §§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku). 17. Podľa čl. I § 21 ods. 2 vety prvej ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. 18. Napokon podľa čl. I § 24 ods. 7 ZoDD zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5 (z ktorých jednou podľa písmena

1. a)je vlastník predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa). 19. Podstatou právnej otázky majúcej byť zodpovedanej v prejednávanej veci je jednak to, či povinnosť dražobníka zaslať zákonom určeným osobám (medzi inými aj vlastníkovi predmetu dražby, ktorý má práve v dôsledku dražby o vlastníctvo prísť) zápisnicu o vykonanej dražbe možno interpretovať aj ako povinnosť zápisnicu určeným adresátom doručiť, okrem toho tiež to, aký charakter má lehota piatich dní počítaná odo dňa konania dražby na splnenie povinnosti a (do tretice) tiež to, či prípadné nedostatky v postupe podľa čl. I § 24 ods. 7 ZoDD môžu byť dôvodom neplatnosti dražby. 20. Pokiaľ ide o prvú podotázku, týkajúcu sa náležitej interpretácie povinnosti vtelenej do ustanovenia čl. I § 24 ods. 7 ZoDD, toto ustanovenie zaiste nemožno interpretovať izolovane od iných ustanovení zákona, o ktorom je reč a rovnako ani od účelu zákona (ktorým je o. i. aj ochrana osôb zúčastnených v procese dobrovoľných dražieb alebo týmito dotknutých pred nenáležitými a so zákonom nekorešpondujúcimi postupmi, do rámca ktorých by bezpochyby malo patriť i len formálne vyhovenie zákonom ustanoveným požiadavkám), na druhej strane však od každého v diskutovanom procese zúčastneného možno vyžadovať len splnenie takých povinností, ktoré sú v jeho moci a neprekračujú rámec oprávnení priznaných mu právnymi predpismi. 21. Pri nazeraní na problém aj z tohto uhla pohľadu nemôže byť bez významu, že ZoDD pri úprave doručovania písomností ako pravidlo ustanovuje doručovanie poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk a ako výnimku z takéhoto pravidla, uplatniteľnú za splnenia ďalšej podmienky vyjadrenej v zákone za pomoci slovného spojenia „ak to“ (rozumej doručovanie poštou) „nie je možné alebo účelné“, doručovanie iným preukázateľným spôsobom. Pre účely ďalšieho výkladu (a aj korektného zodpovedania otázky nastolenej dovolaním, resp. pri záujme na čo najväčšej presnosti oboma dovolaniami) nemá prílišný význam rozoberanie podmienok uplatnenia (a úspešnej realizácie) výnimky, ale pravidla, pričom tu s výnimkou rozhodnutia sa pre zaslanie (a doručenie) písomnosti odosielateľom osobne prakticky vo všetkých ostatných prípadoch je namieste hovoriť o súčinnosti či kooperácii viacerých subjektov. 22. I všeobecnú zákonom ustanovenú povinnosť doručiť písomnosť do vlastných rúk poštou podľa čl. I § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách v kontexte s inou osobitnou povinnosťou dražobníka zaslať zápisnicu o vykonanej dražbe podľa čl. I § 24 ods. 7 rovnakého zákona takto možno podľa názoru dovolacieho súdu vnímať nanajvýš v rovine povinnosti odosielateľa písomnosti sa postarať o riadny (údajom na obálke uvedeným zodpovedajúci) obsah zásielky, o jej vypravenie údajmi nevyhnutnými pre naplnenie účelu doručovania (o. i. správnymi a čo najúplnejšími identifikačnými údajmi adresáta vrátane jeho presnej a aktuálnej adresy, o ktorej správnosti neexistujú odôvodnené pochybnosti) a o jej odovzdanie na poštovú prepravu (tomu, kto má samotné doručenie realizovať, t. j. pošte alebo inému doručovateľovi spôsobilému učiniť zadosť zákonnej požiadavke na preukázateľnosť doručenia - do vlastných rúk). Pošta aj každý iný do úvahy prichádzajúci doručovateľ vyjmúc samotného odosielateľa sú obvykle osobami od odosielateľa odchylnými a preto treba logicky považovať za vylúčené, aby povinnosti v procese doručovania stíhajúce ich vrátane možných následkov ich nesplnenia boli prenášané na odosielateľa. 23. S aspektom zaslania ako odovzdania na poštovú prepravu súvisí inak už aj druhá podotázka zhora, týkajúca sa charakteru lehoty piatich dní na zaslanie zápisnice o vykonanej dražbe. Pri tej najvyšší súd rovnako považuje za potrebné prisvedčiť tomu názoru z dovolania, podľa ktorého trvanie aj na doručení v takejto lehote by privodilo buď neživotnosť úpravy alebo zneužívanie jej zmyslu a účelu za pomoci postupov vykazujúcich znaky obštrukcie. Preto tu možno konštatovať, že určenie lehoty tu má význam pre urýchlenie procesu finalizácie dražby, aby tak stav konštatovaný v zápisnici sa čo najskôr mohol stať i stavom právnym a podkladom prípadných rozhodnutí iných orgánov, resp. za predpokladu záujmu na spochybnení dražby ako takej a/alebo jej výsledku sa stal čo najskôr predmetom konania pred súdom. 24. Z pohľadu korektného uchopenia problému predostretého dovolaciemu súdu však podľa jeho názoru bez významu nemôže byť ani to, že hoci zákon o dobrovoľných dražbách ako dôvod neplatnosti dražby (a podmienku úspechu žaloby požadujúcej určenie neplatnosti) uvádza porušenie ustanovení tohto zákona, namieste je otázka, či výklad zahŕňajúci pod pojem nesplnenie akejkoľvek povinnosti vrátane tých nasledujúcich až po vykonaní dražby je správny. V tomto prípade totiž ide o to, že proces dobrovoľnej dražby sa spravidla ukončuje udelením príklepu (§ 20 ods. 11 ZoDD) a okolnosti nasledujúce až potom, čo sa tak stane (po samotnej dražbe), majú síce svoj význam pre prípadné procesy vedúce k spochybneniu dražby ako takej (jej regulérnosti), samy osebe (tu rozumej len ony bez prinajmenšom jedného kvalifikovaného porušenia zákona týkajúceho sa samotnej dražby alebo jej prípravy) by však nemali spôsobovať neplatnosť dražby (opäť ak nie pre nič iné, tak preto, že vôbec nemusí byť v silách subjektov na dražbe participujúcich napriek ich všetkej snahe dražobný proces úspešne doviesť do konca, toto zabezpečiť). 25. Ak odvolací súd pri posudzovaní problému nastoleného už odvolaním a po ňom aj dovolaním nedospel k záverom priblíženým vyššie, ale naopak k ich presným významovým protikladom a na takomto opačnom názore založil (on a pred ním už - nech aj čiastočne z iných dôvodov - i súd prvej inštancie) rozhodnutie vyznievajúce (celkom, resp. v napadnutej časti vo veci samej) v neprospech žalovaných (vrátane dovolateľky), jeho (ich) rozhodnutie (-
2. a)bolo treba považovať za výsledok nesprávneho (nedostatočne komplexného a úplného) právneho posúdenia veci. 26. Najvyššiemu súdu za opísaného stavu vecí preto neostávalo iné, než podľa § 449 ods.

j 2 v spojení s § 439 písm. a) a § 450 CSP o dovolaní žalovanej 2/ rozhodnúť spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia (t. j. zrušením rozsudku odvolacieho súdu ako celku a rozsudku súdu prvej inštancie len v častiach dotknutých odvolaním, teda s výnimkou výroku o zastavení konania v časti určenia vlastníctva, majúc za to, že náprava stavu zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu nie je postačujúca). Práve toto (kasačné) rozhodnutie otvorilo tiež cestu k zastaveniu konania (ako celku) proti žalovanej 1/ (aj tu podľa § 450 CSP), nakoľko dôvod zastavenia konania o jej dovolaní (len dovolacieho konania) v podobe neodstrániteľného nedostatku jednej z procesných podmienok sa týkal aj konania pred nižšími súdmi. 27. O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodol, pretože o nich so zreteľom k zrušeniu rozsudkov oboch nižších súdov patrí rozhodnúť súdu prvej inštancie (§ 453 ods. 3 CSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.