Obsah (33)

§ 172§ 382§ 20§ 48§ 73§ 76§ 60§ 319§ 371§ 7§ 138§ 363§ 386§ 206§ 199§ 89a§ 171§ 374§ 379§ 392§ 2§ 4§ 119§ 5§ 6§ 85§ 71§ 204§ 23§ 6a§ 264§ 263§ 130

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Tdo/86/2023 Identifikačné číslo spisu: 3221010158 Dátum vydania rozhodnutia: 19.03.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Zeleňaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.

1. c)Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 19. marca 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. januára 2023, sp. zn. 23To/97/2022, takto rozhodol:

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvineného L. G. odmieta. Odôvodnenie

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z
2. septembra 2022, sp. zn. 6T/39/2021 uznal obvineného L. G. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.

1. c)Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: „obžalovaný L. G. si v presne nezistenej dobe, na bližšie nezistenom mieste v Prievidzi a v Bánovciach nad Bebravou, ako aj na iných doposiaľ nestotožnených miestach, bližšie nezisteným spôsobom v bližšie nezistenom množstve, neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky - pervitín (metamfetamín) a rastliny rodu Canabis (konopa), ktoré následne neoprávnene prechovával do dňa 22.07.2021, kedy vo večerných hodinách na smetisku nachádzajúcom sa za mestom Nováky v smere na Bánovce nad Bebravou ukryl 1 zatavenú plastovú striekačku s obsahom bielej kryštalickej látky, ktorú dňa 23.07.2021 o 02.10 hod. polícii vydala S. J., pričom sa v tejto plastovej striekačke nachádzal kryštalický materiál s hmotnosťou 452 mg (stopa č. 9), v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), s priemernou koncentráciou účinnej látky 71,7 % hmotnostného (vyjadrené ako voľna baza), obsahujúca 324 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 8 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom uvedené omamné a psychotropné látky, ktoré si obžalovaný zabezpečoval aj pre vlastnú potrebu, taktiež distribuoval viacerým osobám, a to: · S. J., ktorej od bližšie nezistenej doby, približne dva až tri krát do týždňa bezodplatne dával nezistené množstvo pervitínu a marihuany, naposledy dňa 22.07.2021 vo večerných hodinách na bližšie nezistenom mieste v Prievidzi na ul. Bojnickej, · K. G., ktorému od bližšie nezistenej doby roku 2020 najmenej 5 až 6 krát, predal vždy jeden diel pervitínu, za ktorý mu K. G. platil 10 €, naposledy v bližšie nezistenej dobe mesiaca jún, alebo júl 2021, na bližšie nezistenom mieste v Bánovciach nad Bebravou mu predal pervitín za sumu 30 €, · D. B., ktorej od bližšie nezistenej doby mesiaca máj 2021, na bližšie nezistených miestach v Bánovciach nad Bebravou, najmenej tri krát bezodplatne dal pervitín, vždy v množstve jednej dávky, pričom obžalovaný L. G. od bližšie nezistenej doby mesiaca jún 2021 až do dňa 22.07.2021, do 20.40 hod., kedy bol zadržaný, najmenej 12 až 15 krát, využil na dopravu k osobám, od ktorých pervitín kupoval, osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra, EČ: I VIN: R r. v. 2004, farba šedá, ktorého vlastníkom a držiteľom je O. P., ktorý na uvedenom vozidle vozil obžalovaného L. G. z Bánoviec nad Bebravou do Prievidze, na bližšie nestotožnené parkovisko na ul. Bojnickej, za čo mu obžalovaný L. G. po každej jazde, ako odmenu, dal diel pervitínu a 10 € na naftu, naposledy dňa 22.07.2021 okolo 18.30 hod. obžalovaný L. G. kontaktoval O. P., aby pre neho prišiel k pohostinstvu Omar v Bánovciach nad Bebravou, po čom išli do Prievidze, na parkovisko pred bytovku na Bojnickú ulicu, kde následne obžalovaný L. G. išiel kúpiť pervitín a O. P. čakal v aute, keď asi po pol hodine prišiel obžalovaný L. G. do auta mal pri sebe v plastovej striekačke pervitín v množstve asi polovicu striekačky, následne jeden diel nasypal na papierik O. P., ktorý si ho dal do červenej krabičky od cigariet a do prednej priehradky spolujazdca, pričom metamefetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis - konope sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok, pričom uvedeného konania sa obžalovaný L. G. dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To 46/2015, zo dňa 04.06.2015, právoplatným dňa 04.06.2015, odsúdený za pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

§ 172

odsek 1 písmeno a), písmeno c), písmeno d) Trestného zákona v bode 2 rozsudku spáchaný spolupáchateľstvom

§ 20

Trestného zákona, na trest odňatia slobody 6 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne." 2. Za to okresný súd uložil obvinenému

§ 172ods.

2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého ho

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 73ods.

2 písm. d) Trestného zákona uložil súd prvého stupňa obvinenému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a

§ 76ods.

1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Okresný súd obvinenému napokon

§ 60ods.

1 písm. a) Trestného zákona uložil taktiež trest prepadnutia vecí špecifikovaných v predmetnom rozsudku s tým, že

§ 60ods.

5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z
2. januára 2023, sp. zn. 23To/97/2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie") odvolanie obvineného proti rozsudku okresného súdu

§ 319Trestného poriadku zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Martina Hurtiša, vo svoj prospech dovolanie, v ktorom označil dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. c), písm.

1. g)a písm.
2. i)Trestného poriadku. 5. V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený namietal, že pre ten istý skutok bolo dvakrát začaté trestné stíhanie, a to Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bánovce nad Bebravou pod ČVS: ORP-76-VYS-BN-BN-2021 a zároveň Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín pod ČVS: KRP-74/VYS-TN-2021, pričom trestné stíhania neboli spojené a napriek ich nespojeniu orgány činné v trestnom konaní použili dôkazy z konania vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bánovce nad Bebravou do konania vedeného pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín, čo je

obvineného nesprávny postup. Obvinený ďalej namietal, že na túto jeho námietku krajský súd reagoval v napadnutom uznesení len odkazom na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý sa však k tejto námietke v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevyjadril. 6. Dovolateľ ďalej uviedol, že orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o tom, že mal predávať omamné a psychotropné látky viacerým osobám, preto nemali vykonať zastavenie vozidla a jeho zadržanie, ale mali postupovať v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/12/2015 a 4Tdo/66/2014.

názoru obvineného mal vozidlo podozrivého zastavovať vyšetrovateľ a nie príslušníci dopravnej polície, pričom poukázal na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.,

ktorého vyšetrovateľ môže požiadať o vykonanie úkonov len v prípade, ak ich nemôže vykonať sám. Vyšetrovateľ mal,

názoru dovolateľa, oprávnenie vozidlo zastaviť a keďže o zastavenie vozidla požiadal iný útvar Policajného zboru, taký postup predstavoval porušenie práva na spravodlivý proces. Obvinený tiež doplnil, že úkony

§ 7ods.

2 citovaného zákona vykonal operatívny pracovník p. K. a tento operatívny pracovník vykonával aj iné úkony, na ktoré nebol oprávnený, poukazujúc v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/28/2012 s tým, že aj zaistenie striekačky s obsahom omamnej látky (stopa č. 9) vykonal iný operatívny pracovník, pričom orgány činné v trestnom konaní vedeli vopred, že sa má jednať o omamné látky, a preto aj tento úkon mal vykonať vyšetrovateľ.

1. K zaistenej striekačke obvinený uviedol, že svedkyňa J. túto nemala pri sebe, tak ako to predpokladá ustanovenie § 89a Trestného poriadku, a preto predmetnú striekačku nemohla vydať a za účelom jej vydania mali byť vykonané iné úkony, ako napr. prehliadka iných priestorov - pozemku, kde sa drogy mali nachádzať. Dovolateľ ďalej upozornil, že svedkyni J. bola vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej striekačka nájdená nebola a následne po tomto úkone ju mala dobrovoľne vydať, pričom k tejto jeho námietke sa okresný a ani krajský súd nevyjadrili, čo považoval za porušenie jeho práva na spravodlivý proces poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/37/
3. Obvinený ďalej namietal, že svedkovia boli v čase ich výsluchu preukázateľne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, o čom orgány činné v trestnom konaní vedeli a túto skutočnosť mali potvrdenú aj výsledkami testov a zdôraznil, že svedkyňa S. J. bola pod vplyvom omamných a psychotropných látok aj v čase, kedy mala vydať zatavenú striekačku, čo vyplýva z jej výpovede z
4. júla 2021, kedy uviedla, že predtým, ako ich chytili policajti s drogami, drogu užila. V tejto súvislosti obvinený namietal odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý uviedol, že svedkovia neboli pod takým vplyvom omamných a psychotropných látok, ktorý by mal vplyv na obsah ich výpovedí a zdôraznil, že v prípade, ak je obvinený pod vplyvom alkoholu, je jeho výpoveď prípustná len v čase, keď už pod vplyvom alkoholu nie je, vytýkajúc ešte, že krajský súd sa k tejto skutočnosti v napadnutom uznesení nevyjadril. Dovolateľ ďalej poukázal na nesprávne poučenia svedkov J., G. a B. a upresnil, že pri výsluchu svedkyne J.
5. júla 2021 absentuje uvedenie textu, že k obvinenému nie je v príbuzenskom, ani obdobnom pomere a nejedná sa o blízku osobu, hoci menovanú svedkyňu obvinený pri svojom výsluchu označil ako svoju družku. K svedkom G. a B. obvinený uviedol, že pokiaľ by menovaní svedkovia boli riadne poučení aj v prípravnom konaní, odmietli by vypovedať nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní. K svedkovi P. dovolateľ namietal, že v prípade tohto svedka sa mal vyžadovať vyšší stupeň kontroly, poukazujúc pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd") označením neúplnej spisovej značky rozhodnutia (ÚS 14/2019). Obvinený napokon namietal hodnotenie výpovede svedkyne W., ktorá uviedla, že obvinený predával drogy aj svedkom I. a P., čo však menovaní svedkovia vo svojich výpovediach popreli.
6. Dovolateľ ďalej namietal, že okresný súd odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, s čím sa stotožnil aj krajský súd, hoci ním navrhované dôkazy by preukázali oprávnenosť, resp. zákonnosť vykonaných úkonov a mohli by odstrániť pochybnosti o vykonaných úkonoch poukazujúc v tejto súvislosti na rozhodnutia (bez označenia súdu),

ktorých odmietnutie výsluchu svedka musí byť dostatočne odôvodnené s tým, že právo na výsluch svedka predstavuje základnú procesnú záruku každého trestného konania. 10. Ku kvalifikačnému znaku „na viacerých osobách"

§ 138písm.

j) Trestného zákona obvinený uviedol, že predaj drog viacerým osobám je zahrnutý v znakoch základnej skutkovej podstaty trestného činu

§ 172

Trestného zákona, preto

jeho názoru jeho konanie nie je možné kvalifikovať aj

§ 172ods.

2 písm.

1. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona, pretože takýto postup je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Trestného zákona. Dovolateľ zároveň uviedol, že žiadne dôkazy nesvedčili pre predaj drog viacerým osobám a napriek tejto skutočnosti mu bolo takto obvinenie vznesené, čo namietal postupom

§ 363Trestného poriadku, ktorý však nemohol byť využitý z dôvodu podania obžaloby.

Obvinený napokon namietal, že by mal trestnú činnosť páchať od mesiaca jún až júl, pretože táto skutočnosť nevyplýva z dokazovania. 11. Dovolateľ preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

§ 386ods.

1 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvody dovolania opierajú a aby

§ 386ods.

2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok okresného súdu. 12. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý reagoval na jednotlivé dovolacie námietky obvineného. K postupu pri začatí trestného stíhania uviedol, že po začatí trestného stíhania sa v priebehu trestného konania zistili nové skutočnosti, preto bolo potrebné postupom

§ 206ods.

2 Trestného poriadku rozhodnúť súčasne o začatí trestného stíhania

§ 199

Trestného poriadku a vznesení obvinenia

§ 206

Trestného poriadku, ktorý postup je v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 63 z roku 2022. Vo vzťahu k zastaveniu osobného motorového vozidla podozrivého P. príslušníkmi dopravnej polície prokurátor poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý takýto postup považoval za súladný s príslušnými ustanoveniami zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Pokiaľ ide o vydanie veci S. J., poukázal na zápisnicu o vydaní veci, z ktorej vyplynulo, že menovaná zatavenú plastovú striekačku vydala dobrovoľne po riadnom a zákonnom poučení

§ 89aods.

1 Trestného poriadku. Prokurátor ďalej uviedol, že obvinený v dovolaní namietal hodnotenie dôkazov a ich nevykonanie, avšak rozsah a ťažisko dokazovania je v réžii okresného a krajského súdu, do ktorého dovolací súd vstupovať nemôže, pričom súd sa s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania vysporiadal a riadne o nich rozhodol na hlavnom pojednávaní. K dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že ním nemožno napadnúť spôsob hodnotenia dôkazov súdom, pričom nesúhlas obvineného s hodnotením dokazovania nezakladá žiaden dôvod dovolania. K dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že jeho predmetom nemôžu byť skutkové zistenia a zároveň vyslovil názor, že právna kvalifikácia skutku okresným súdom je správna.

názoru prokurátora je z obsahu dovolania zrejmé, že obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, keďže v ňom namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob hodnotenia dôkazov okresným a krajským súdom, pričom však námietky proti spôsobu a rozsahu dokazovania či hodnotenia vykonaného dokazovania nezakladajú žiaden dovolací dôvod. Prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného

§ 382písm.

c) Trestného poriadku odmietol. 13. Obvinený svoje dovolanie doplnil, prostredníctvom svojho obhajcu, písomným podaním, vo vzťahu k dôvodom dovolania

§ 371ods.

1 písm.

1. c)a písm.
2. i)Trestného poriadku. 14. K dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol, že okresný a krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s nedostatočne zisteným skutkovým stavom z pohľadu bezprostrednosti zakotvenej v § 2 ods. 19 Trestného poriadku a na toto ustanovenie nadväzujúcom ustanovení § 278 ods. 2 Trestného poriadku. Dovolateľ konštatoval, že podmienkou pre uznanie viny zo spáchania trestného činu

§ 172ods.

1 Trestného zákona je neoprávnené nakladanie s omamnou látkou, psychotropnou látkou, jedom alebo prekurzorom, preto pokiaľ súdy založia rozhodnutie o jeho vine na prezumpcii protiprávnosti konania bez toho, aby v tomto smere vykonali relevantný dôkaz, potom takýmto postupom a rozhodnutím dochádza k závažnému zásahu do práva na obhajobu dovolateľa, prezumpcie jeho neviny a v širšej súvislosti aj práva na spravodlivý proces. Obvinený vyjadril názor, že všetky zákonné znaky trestného činu musia byť dokazované a preukázané bez akýchkoľvek pochybností a len takýto postup mu garantuje ústavou zaručené právo na obhajobu, vrátane práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, tieto dôkazy vyvracať a spochybňovať zákonom ustanoveným spôsobom. 15. K dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku obvinený ešte uviedol, že zo zisteného skutku nevyplýva, že by neoprávnene kúpil psychotropné látky a zároveň v zistenom skutku nie je dostatočne vyjadrené, akým konaním si mal tieto látky zadovažovať, pričom súd nahradil skutkový dej nešpecifikovaným výrazom prevzatým z formulácie ustanovenia § 172 ods. 1 Trestného zákona bez toho, aby mu poskytol informáciu o tom, ktoré konkrétne konanie vykazuje znaky neoprávneného zadováženia psychotropných látok. Dovolateľ ďalej namietal, že napriek skutočnosti, že zaistený metamfetamín do konania vydala svedkyňa S. J., bol za majiteľa metamfetamínu označený on a zároveň namietal, že pokiaľ jeho množstvo zodpovedalo 8 bežným jednotlivým dávkam drogy, potom malo byť toto konanie kvalifikované

§ 171ods.

2 Trestného zákona a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť následný predaj a poskytnutie drogy ďalším osobám, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že skutkové zistenia nie sú v súlade s § 163 ods. 3 Trestného poriadku z hľadiska nezameniteľnosti jednotlivých čiastkových útokov trestného činu, pretože bez uvedenia miesta a času a zároveň opisu skutkového deja nebol oboznámený s tým, kedy a kde konkrétne sa mal stíhaných skutkov dopustiť. V tejto súvislosti obvinený ešte namietal, že zo zisteného skutku nie je možné ustáliť, či množstvo psychotropnej látky zodpovedá minimálnemu množstvu pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti a či vôbec psychotropná látka obsahovala účinnú látku metamfetamín v koncentrácii spôsobilej vyvolať psychickú a fyzickú závislosť a negatívny dopad na jej užívateľa, ako to predpokladá zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

1. Dovolateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3Tos/135/2023, v ktorom krajský súd konštatoval, že výsluch svedka podlieha smernici Európskeho parlamentu a Rady 2016/1919 z
2. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sa svedok stane počas výsluchu podozrivou alebo obvinenou osobou výsluch by mal byť okamžite prerušený s tým, že vo výsluchu môže byť pokračované, ak bude dotknutá osoba informovaná o tom, že sa stala podozrivou alebo obvinenou osobou a má možnosť v plnej miere vykonávať práva stanovené v predmetnej smernici.

názoru obvineného v rámci dovolacích námietok uvedených v dovolaní poukazoval aj na porušenie predmetnej smernice, aj keď nie explicitne s tým, že k takým porušeniam došlo aj v jeho prípade.

1. Obvinený v závere doplnenia dovolania zopakoval svoj návrh na rozhodnutie, ktorý uviedol v dovolaní.
2. K doplneniu dovolania bolo pripojené písomné podanie obvineného zo
3. decembra 2023 (poznámka - rukou písané) adresované okresnému súdu, v ktorom obvinený uviedol, že dopĺňa dovolanie spísané jeho obhajcom k dôvodom dovolania

§ 371ods.

1 písm.

1. c)a písm.
2. i)Trestného poriadku, ktoré jeho obhajca nevyjadril spôsobom relevantným pre dovolacie konanie. Obsah tohto písomného podania obvineného korešponduje s doplnením dovolania, ktoré spísal obhajca obvineného vo vzťahu k uvedeným dôvodom dovolania. 19. Spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie o dovolaní obvineného 19. decembra 2023. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal splnenie procesných podmienok na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm.
3. b)Trestného poriadku], proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
4. h)Trestného poriadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami

§ 374ods.

1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania

§ 374ods.

2 Trestného poriadku. 21. V prvom rade najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie má byť skutočne len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Trestného poriadku). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dokazovanie len v obmedzenom rozsahu

§ 379ods.

2 Trestného poriadku. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia (primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020). 22. Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu potom zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

§ 382písm.

c) Trestného poriadku odmietnuť. 23. Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia

§ 371Trestného poriadku.

Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne

§ 382písm.

c) Trestného poriadku alebo zamietne

§ 392ods.

1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom

§ 374ods.

1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

§ 386

a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 120/2012). 24. Obvinený v dovolaní označil dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, ku ktorému najvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku) a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Za porušenie práva na obhajobu

tohto ustanovenia, preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti

§ 2ods.

10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia

§ 2ods.

11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený

§ 2ods.

12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom

ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 7/2011). 25. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie citovaného dovolacieho dôvodu je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.

ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. 26.

názoru obvineného mal dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku (dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) spočívať v tom, že okresný a krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s nedostatočne zisteným skutkovým stavom z pohľadu bezprostrednosti zakotvenej v § 2 ods. 19 Trestného poriadku a na toto ustanovenie nadväzujúcom ustanovení § 278 ods. 2 Trestného poriadku a zároveň v tom, že súdy založili rozhodnutie o jeho vine na prezumpcii protiprávnosti konania bez toho, aby v tomto smere vykonali relevantný dôkaz.

1. Pokiaľ obvinený namietal nedostatočne zistený skutkový stav, k tomu je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z
2. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)]. Preskúmavanie skutkových otázok je v dovolacom konaní neprípustné, pretože

§ 371ods.

1 písm. i), text za bodkočiarkou, Trestného poriadku správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, preto námietka obvineného spočívajúca v nedostatočne zistenom skutkovom stave nezakladá dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný

§ 371ods.

1 Trestného poriadku. 28. Najvyšší súd nepovažoval za relevantnú ani námietku obvineného vo vzťahu k nedokazovaniu protiprávnosti jeho konania. Obvinený v podstate namietal, že k neoprávnenosti nakladania s omamnými a psychotropnými látkami nebol vykonaný žiaden dôkaz. Takáto námietka však dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku (dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) nezodpovedá, pretože tento dovolací dôvod môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku, nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže tento dovolací dôvod naplniť (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. mája 2023, sp. zn. 1Tdo/20/2023).
2. Námietka „založenia rozhodnutia na dôkaze, ktorý nebol vykonaný", by však mohla byť dôvodom dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku, za predpokladu, že takýmto postupom dôjde k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom za súčasného rešpektovania ustanovenia § 371 ods. 4 Trestného poriadku,

ktorého Dôvody

odseku 1 písm.

1. a)až
2. g)nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet

odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

1. Z predloženého spisu vyplýva, že obvinený uvedenú námietku vzniesol po prvýkrát až v doplnení svojho dovolania. V tejto súvislosti je potom potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 52/2021, v zmysle ktorého ustanovenie § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku je treba vykladať tak, že predpoklad, že namietaná okolnosť bola tomu, kto dovolanie podáva, známa už v pôvodnom konaní, bude daný vždy, ak sa s ňou mohol dovolateľ pri riadnom využití svojich práv - v prípade obvineného realizovaných či už priamo alebo prostredníctvom obhajcu - oboznámiť už v pôvodnom konaní. V takom prípade sa nemôže dovolateľ úspešne odvolávať na svoju nevedomosť zapríčinenú rezignáciou na uplatnenie svojich práv, resp. majúcu pôvod v ich nedôslednom, resp. nedostatočnom uplatňovaní. Preto pokiaľ dovolateľ prvýkrát až v podanom dovolaní namieta okolnosť, (objektívne) skôr zistiteľnú z obsahu spisového materiálu, prípadne zo samotného priebehu úkonu trestného konania, pričom poukazuje na svoju predchádzajúcu subjektívnu nevedomosť o nej (napr. z dôvodu neprítomnosti na hlavnom pojednávaní alebo nevyužitia inštitútu nazretia do spisu), zákonná podmienka uvedená v prvej vete § 371 ods. 4 Trestného poriadku nie je u neho splnená. Rovnako neprichádza do úvahy ani „obídenie" tejto podmienky, stanovenej pre dovolateľa, s odkazom na to, že v súlade s § 317 ods. 1, veta druhá, Trestného poriadku mal na prvýkrát až v podanom dovolaní vytýkanú chybu „ex offo" prihliadnuť už samotný odvolací súd.
2. Zhrnúc uvedené najvyšší súd uvádza, že obvinený námietku „založenia rozhodnutia na dôkaze, ktorý v konaní nebol vykonaný" neuplatnil včas, a preto sa ňou najvyšší súd vecne nezaoberal, pričom takýto postup ako ústavne konformný vyhodnotil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z
3. augusta 2023, sp. zn. IV. ÚS 397/
5. Napriek tomu, nad rámec uvedené, len pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že: 33.

§ 4ods.

1 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znená neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 139/1998 Z. z.) Zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo. 34.

§ 4ods.

4 zákona č. 139/1998 Z. z. Nedovolené zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami je zaobchádzanie iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon. 35.

§ 4ods.

5 zákona č. 139/1998 Z. z. Držať omamné látky a psychotropné látky

osobitného predpisu sú oprávnení:

1. a)policajt,
2. b)ozbrojený príslušník finančnej správy,
3. c)príslušník vojenskej polície,
4. d)príslušník spravodajských služieb,
5. e)príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. 36.

§ 172ods.

1 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 Kto neoprávnene

1. a)vyrobí,
2. b)dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
3. c)kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
4. d)prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov. 37. Ustanovenie § 172 Trestného zákona je blanketnou normou, keďže zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami upravuje iný zákon, a to zákon č. 139/1998 Z. z.. 38. Trestný zákon „pracuje" s pojmom „neoprávnene" a zákon č. 139/1998 Z. z. primárne s pojmom „nedovolené zaobchádzanie", teda z hľadiska slovného vyjadrenia nie s totožnými pojmami. Okrem rozdielu v slovnom vyjadrení je rozdiel aj v obsahu, ktorý uvedené pojmy pokrývajú. Ak totiž niekto zaobchádza s omamnými a psychotropnými látkami iným spôsobom, ako ustanovuje zákon č. 139/1998 Z. z., zaobchádza s takými látkami pre účely

zákona č. 139/1998 Z. z. nedovolene, čo ale bez ďalšieho nemusí znamenať naplnenie trestnoprávnej zodpovednosti, keďže Trestný zákon v základnej skutkovej podstate trestného činu

§ 172ods.

1 vymedzuje konkrétne konania, ktorých sa páchateľ musí dopustiť, aby bolo jeho konanie trestné. Takými konaniami sú výroba, dovoz, vývoz, prevoz, danie na prepravu, kúpa, predaj, výmena, zadováženie, prechovávanie alebo sprostredkovanie uvedených konaní, a to za predpokladu, že tak páchateľ urobí neoprávnene. 39. Keďže zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami možno len za splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 139/1998 Z. z. a súčasne len na základe povolenia vydaného ministerstvom, neoprávneným pre účely Trestného zákona bude ktorékoľvek z konaní uvedených v bode 38 tohto uznesenia za predpokladu, že sa ich páchateľ dopustí bez toho, aby mal príslušným ministerstvom vydané povolenie

cit. zákona alebo za predpokladu, že páchateľ bude omamné a psychotropné látky držať a nepôjde o osobu uvedenú v § 4 ods. 5 cit. zákona. 40. Na závery uvedené v bode 39 tohto uznesenia potom nadväzuje zodpovedanie otázky, či je potrebné neoprávnenosť nakladania s omamnými a psychotropnými látkami v trestnom konaní dokazovať. 41.

§ 119ods.

1 písm.

1. a)Trestného poriadku V trestnom konaní treba dokazovať najmä
2. a)či sa stal skutok a či má znaky trestného činu. 42. Z cit. ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že v trestnom konaní je treba dokazovať aj znaky trestného činu. Pokiaľ je znakom trestného činu

§ 172

Trestného zákona „neoprávnenosť" nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, potom je v trestnom konaní potrebné dokazovať aj uvedený znak skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Zároveň je však potrebné uviesť, že ani dokazovanie nemá byť vedené ad absurdum v tom smere, aby bolo potrebné formálne dokazovať skutočnosť, ktorej existencia vyplýva z iných vykonaných dôkazov, resp. je bez ďalšieho zrejmá.

1. Obvinený bol v prejednávanej trestnej veci uznaný vinným, pretože si, zjednodušene povedané, zadovážil omamné a psychotropné látky, ktoré prechovával a následne ich predal alebo bezodplatne poskytol súkromným fyzickým osobám na účely ich užitia, teda zneužívania. Zákon č. 139/1998 Z. z. upravuje účel a pravidlá zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami, a to najmä na vedecké a liečebné účely a pod., v žiadnom prípade však neupravuje ako jednu z možností zaobchádzania s takýmito látkami jej zadovažovanie a prechovávanie súkromnými fyzickými osobami a ich poskytovanie iným súkromným fyzickým osobám na účely zneužívania. Preto neexistuje žiadna zákonná možnosť, aby obvinený ako súkromná osoba získal povolenie na zadováženie v akejkoľvek jeho podobe vrátane kúpy, výmeny atď. omamných a psychotropných látok na účely ich ďalšej distribúcie iným fyzickým osobám na ich zneužitie (užitie) a tým pádom neexistuje ani dôvod na dokazovanie skutočnosti, že povolenie nemal, pretože ho objektívne ani mať nemohol (na takúto činnosť mu nemohlo byť udelené, zákon č. 139/1998 Z. z. to neumožňuje).
2. Navyše

§ 5ods.

1 zákona č. 139/1998 Z. z. Fyzické osoby môžu zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami, ak dosiahli vek 18 rokov, sú spôsobilé na právne úkony, bezúhonné a zdravotne spôsobilé. Bezúhonnosť žiadateľa, odborného zástupcu a osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, sa preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne žiadateľ, odborný zástupca a osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom, údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Údaje

tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo, ak to nie je možné, v listinnej podobe Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov. Ak ide o žiadateľa o vydanie povolenia na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami alebo o jeho odborného zástupcu a osoby, ktoré riadia priamo činnosti uvedené v povolení, musia mať odbornú spôsobilosť

§ 6

. Z odpisu registra trestov dovolateľa vyplýva, že obvinený bol jedenásťkrát súdne trestaný, pričom len v prípade štyroch jeho odsúdení sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol, z čoho potom vyplýva, že nebol bezúhonný a objektívne teda povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami

zákona č. 139/1998 Z. z. získať nemohol. Už len na základe týchto okolností je nepochybne zrejmé, že obvinený nemohol mať na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami povolenie, a preto je záver o neoprávnenosti nakladania s omamnými a psychotropnými látkami správny. Navyše obvinený nemal ani postavenie niektorej z osôb uvedených v § 4 ods. 5 zákona č. 139/1998 Z. z., ktoré by ho oprávňovalo na držanie omamných a psychotropných látok

osobitných predpisov.

1. Preto nedokazovaním skutočnosti, že obvinený s omamnými a psychotropné látkami nakladal neoprávnene, nemohlo dôjsť k naplneniu žiadneho dovolacieho dôvodu.
2. K výhrade obvineného založenej na tom, že v jeho trestnej veci boli na tom istom skutkovom základe začaté dve trestné stíhania, ktoré mali byť spojené do jedného spoločného konania najvyšší súd uvádza, že ani táto výhrada nie je dôvodná. Z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len „KR PZ TN") sp. zn. ČVS: KRP-74/1-VYS-TN-2021 (ďalej len „vyšetrovací spis") vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou (ďalej len „OR PZ BnB") z
3. mája 2021 pod ČVS: ORP-76/VYS-BN-2021 bolo

§ 199ods.

1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

1. Z návrhu na postúpenie veci vypracovaného
2. júla 2021 riaditeľom odboru kriminálnej polície OR PZ BnB vyplýva, že po zadržaní obvineného, O. P. a S. J.
3. júla 2021, vykonanými úkonmi po začatí trestného stíhania boli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že obvinený mal svojim konaním naplniť znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a preto z dôvodu vecnej príslušnosti bola trestná vec obvineného a O. P. evidovaná na OR PZ BnB pod ČVS: ORP-76/VYS-BN-2021 postúpená KR PZ TN, ktorého vyšetrovateľ uznesením z 23. júla 2021 pod ČVS: KRP-74/1-VYS-TN-2021

§ 199ods.

1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a zároveň obvinenému

§ 206ods.

1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.

1. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. 48. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, že ďalším uznesením vyšetrovateľa KR PZ TN z 10. septembra 2021, ČVS: KRP-74/1-VYS-TN-2021 bolo

§ 199ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku začaté trestného stíhanie a

§ 206ods.

1, ods. 5 Trestného poriadku obvinenému rozšírené obvinenie pre ďalší čiastkový útok pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm.

1. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. 49.

§ 199ods.

3 Trestného poriadku Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

1. Z cit. ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že uznesenie vyšetrovateľa OR PZ BnB z
2. mája 2021 pod ČVS: ORP-76/VYS-BN-2021 nemôže pokrývať tú časť skutku, k spáchaniu ktorého malo dôjsť po vydaní predmetného uznesenia, čo je ďalším dôvodom pre vydanie uznesenia vyšetrovateľa KR PZ TN z
3. júla 2021 pod ČVS: KRP-74/1-VYS-TN-2021, ako aj nasledujúceho uznesenia vyšetrovateľa KR PZ TN z
4. septembra 2021 pod ČVS: KRP-74/1-VYS-TN-
6. Z uvedeného potom vyplýva, že nešlo o dve samostatné konania vedené pre dva rôzne skutky obvineného, ale o zmenu vecnej príslušnosti vyvolanú závažnosťou jednej trestnej činnosti, z ktorej spáchania bol obvinený v tom čase dôvodne podozrivý a zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym, teda začatie trestného stíhania aj pre časť konania, ktoré prvým uznesením pokryté nebolo. Uvedený postup preto nemá za následok nezákonnosť trestného stíhania obvineného, a teda nezakladá dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. g), ale ani písm. c) Trestného poriadku. 52. Ďalšia výhrada obvineného smerovala proti postupu pri jeho zadržaní, keď

jeho názoru mal vozidlo zastaviť vyšetrovateľ, keďže polícia disponovala informáciami o tom, že má páchať drogovú trestnú činnosť. S obvineným je potrebné súhlasiť v tom, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní disponujú kvalifikovaným podozrením zo spáchania trestnej činnosti, je potrebné všetky úkony vykonávať

Trestného poriadku [Pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní

Trestného poriadku. V takom prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestno-procesným postupom. Ak však poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom zákroku (§ 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore) dôkazom v trestnom konaní - rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 47/2013-I.]. 53. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený bol zadržaný po začatí trestného stíhania (viď bod 45) 22. júla 2021 o 20.40 hod.

§ 85ods.

1 Trestného poriadku z dôvodu väzby

§ 71ods.

1 písm. c) Trestného poriadku v procesnom postavení podozrivej osoby po predchádzajúcom telefonickom súhlase prokurátora, a to vyšetrovateľom kpt. JUDr. X. D.. 54.

§ 85ods.

1 Trestného poriadku Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby

§ 71ods.

1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu

§ 204ods.

1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku. Pri zadržaní podozrivej osoby sa § 73 ods. 3, druhá veta, použije rovnako. 55. Z uvedeného potom vyplýva, že procesné úkony voči obvinenému boli od počiatku vykonávané

Trestného poriadku, teda tak, ako to najvyšší súd uvádzal v rozsudku z

1. apríla 2015, sp. zn. 1Tdo/12/2015 a v rozsudku zo
2. októbra 2016, sp. zn. 4Tdo/66/2014, na ktoré poukázal aj obvinený (poznámka - v predmetných rozhodnutiach najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v neprospech obvinených z dôvodu, že Policajný zbor vykonával úkony proti obvineným

zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore napriek tomu, že disponoval relevantnými poznatkami o páchaní trestnej činnosti obvinenými v dostatočnom časovom predstihu). 56. Na výhradu obvineného, že vozidlo mal zastavovať vyšetrovateľ, dal obvinenému odpoveď už krajský súd v napadnutom uznesení, keď poukázal na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

ktorého Policajt vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený vyžadovať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi zabezpečenie vykonania úkonov a opatrení nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže vykonať sám. 57. K uvedenému najvyšší súd dopĺňa, že

§ 23ods.

2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení Policajt dáva pokyn na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky s otvorenou dlaňou smerujúcou k zastavovanému vozidlu, zdvihnutým policajným zastavovacím terčom alebo svietidlom vyžarujúcim svetlo červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla označeného príslušnosťou k Policajnému zboru a vozidla neoznačeného príslušnosťou k Policajnému zboru môže dávať policajt pokyn na zastavenie vozidla kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým policajným zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu "STOP". Z idúceho vozidla možno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstražným svetlom, prípadne aj typickým zvukovým znamením

§ 6apísm.

j) zákona. Pokyn na zastavenie vozidla možno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne výstražné svetlo a typické zvukové znamenie použije vždy. Pokyn na zastavenie vozidla dávaný z idúceho vozidla môže byť doplnený rozsvietením nápisu, ktorým sa usmerňuje vozidlo na miesto zastavenia.

1. Z citovaných ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. a vyhlášky č. 30/2020 Z. z. vyplýva, že vyšetrovateľ je oprávnený dávať pokyny na zastavenie vozidla. Ako však vyplynulo zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou z
2. februára 2022, ktorú okresný súd oboznámil na hlavnom pojednávaní konanom
3. apríla 2022, o zastavenie vozidla bol požiadaný Okresný dopravný inšpektorát Bánovce nad Bebravou z dôvodu operatívnej situácie, taktiky a bezpečnosti, pričom samotné zadržanie obvineného vykonal vyšetrovateľ kpt. JUDr. X. D., čo vyplynulo z výsluchu menovaného vyšetrovateľa na hlavnom pojednávaní konanom
4. júna 2022, ako aj zo Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby z
5. júla
6. Idúce vozidlo zastavoval npor. Mgr. Z. D., starší referent skupiny dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu v Bánovciach nad Bebravou, ktorý dal len pokyn na zastavenie idúceho vozidla a po zastavení vozidla nevykonával žiadne ďalšie úkony, čo vyplynulo z jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa
7. júna
9. Zastavenie vozidla tak bolo úkonom nevyhnutným pre vyšetrovanie, avšak procesným úkonom

Trestného poriadku bolo až zadržanie obvineného vyšetrovateľom

§ 85ods.

1 Trestného poriadku. V uvedenom postupe preto najvyšší súd nevzhliadol dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku.

1. Obvinený ďalej namietal, že svedkovia (poznámka - svedkovia, ktorí vypovedali proti obvinenému) boli v čase ich výsluchu pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že ako svedkovia boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, resp. na hlavnom pojednávaní boli prečítané zápisnice o výsluchoch svedkov K. G., D. B. a S. J..
2. Svedok K. G. na hlavnom pojednávaní konanom
3. februára 2022 využil svoje právo a odoprel vypovedať, preto bola na návrh prokurátora prečítaná zápisnica o výsluchu tohto svedka z
4. júla 2021, z ktorej je zrejmý čas výsluchu, a to od 13.25 hod. do 14.10 hod., pričom z obsahu predmetnej zápisnice nevyplýva, že by svedok mal byť v čase výsluchu pod vplyvom omamných a psychotropných látok, navyše svedok vypovedal, že naposledy drogu užil pred dvoma dňami, čo však na neho nemá žiadny účinok, navyše ani z obsahu jeho výpovede nevyplýva, že by svedok vypovedal nelogicky, zmätočne, nezrozumiteľne, čo by na prvý pohľad už mohlo avizovať neschopnosť výsluchu z dôvodu ovplyvnenia omamnými a psychotropnými látkami. Pri výsluchu svedka bola prítomná obhajkyňa obvineného JUDr. Katarína Martinková, ktorá vo vzťahu k priebehu výsluchu nevzniesla žiadne výhrady a na svedka nemala žiadne otázky.

konečného výsledkového listu spoločnosti Unilabs bola vo vzorke moču svedka odobratej

1. júla 2021 o 11.30 hod. zistená prítomnosť metamfetamínu a Cannabisu.
2. Svedkyňa D. B. na hlavnom pojednávaní konanom
3. februára 2022 taktiež využila svoje právo a odoprela vypovedať, preto boli na návrh prokurátora prečítané zápisnice o jej výsluchu z
4. augusta 2021 a
5. septembra
6. Zo zápisníc o výsluchu menovanej svedkyne taktiež nevyplýva, že by svedkyňa mala byť v čase výsluchov pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pri oboch výsluchoch bola prítomná obhajkyňa obvineného, ktorá vo vzťahu k priebehu výsluchov nevzniesla žiadne výhrady a na svedkyňu nemala žiadne otázky.
7. Svedkyňa S. J. vypovedala na hlavnom pojednávaní konanom
8. marca 2022, pričom vzhľadom na rozpory medzi výpoveďou svedkyne prednesenou na hlavnom pojednávaní a jej výpoveďou z prípravného konania z
9. júla 2021 boli predmetné rozpory odstraňované postupom

§ 264ods.

1 Trestného poriadku. Zo Zápisnice o výsluchu menovanej svedkyne z 24. júla 2021 vyplýva, že tento bol vykonaný v čase od 14.25 hod. do 15.25 hod. a tohto výsluchu sa zúčastnila obhajkyňa obvineného. Z predmetnej zápisnice nevyplýva, že by svedkyňa v čase výsluchu mala byť pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom k priebehu výsluchu neboli ani zo strany obhajkyne vznesené žiadne námietky.

konečného výsledkového listu spoločnosti Unilabs bola vo vzorke moču svedkyne odobratej dňa

1. júla 2021 o 04.55 hod. zistená prítomnosť metamfetamínu a Cannabisu.
2. Na hlavnom pojednávaní konanom
3. marca 2022 boli postupom

§ 263ods.

3 písm. a) Trestného poriadku prečítané zápisnice o výsluchu spoluobvineného O. P. z

1. júla 2021 a
2. septembra
3. Spoluobvinený O. P. pri výsluchu vykonanom
4. júla 2021 v čase od 10.40 hod. do 11.25 hod. uviedol, že sa po fyzickej a psychickej stránke cíti dobre a je schopný výsluchu. Z obsahu predmetnej zápisnice nevyplynulo, že by v čase výsluchu mal byť pod vplyvom omamnej alebo psychotropnej látky a proti obsahu zápisnice, či priebehu výsluchu ani on a ani prítomná obhajkyňa obvineného nevzniesli žiadne námietky. Spoluobvinený pri výsluchu
5. septembra 2021 vypovedal, že je desať rokov liečený na psychiatrickej ambulancii, pretože mu bola diagnostikovaná duševná porucha - paranoidná schizofrénia a zároveň uviedol, že má nastavenú medikamentóznu liečbu, ktorú dodržiava a dodržiaval ju aj v čase spáchania skutku. Aj v tomto prípade z obsahu predmetnej zápisnice nevyplýva, že by spoluobvinený v čase výsluchu mal byť pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom proti obsahu zápisnice, či priebehu výsluchu ani on a ani prítomná obhajkyňa obvineného nevzniesli žiadne námietky.

konečného výsledkového listu spoločnosti Unilabs bola vo vzorke moču spoluobvineného odobratej

1. júla 2021 o 02.18 hod. zistená prítomnosť metamfetamínu.
2. Pokiaľ obvinený poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo
3. marca 2010, sp. zn. III. ÚS 2170/09, k tomu je potrebné uviesť, že v tomto náleze bola riešená predovšetkým otázka, či je možné, resp. naopak potrebné dobu zabezpečenia lekárskej starostlivosti zadržanej osoby, ktorá trpí závažnou poruchou zdravia, alebo jej takáto závažná porucha zdravia bezprostredne hrozí, započítať do maximálnej lehoty 48 hodín obmedzenia osobnej slobody, v ktorej je prokurátor povinný buď zadržanú osobu prepustiť na slobodu alebo podať návrh na jej vzatie do väzby. Ústavný súd Českej republiky v odôvodnení predmetného nálezu okrem iného uviedol, že ak zadržaná osoba trpí závažnou poruchou zdravia, alebo jej takáto závažná porucha zdravia bezprostredne hrozí, potom takúto osobu nie je možné vypočúvať, pričom podobne je tomu v prípadoch, ak je zdržaná osoba intoxikovaná omamnou látkou.
4. K uvedenému nálezu najvyšší súd dopĺňa, že aj intoxikovanie omamnou látkou, aby bolo relevantné, musí byť závažné, spôsobilé schopnosť svedka vypovedať ovplyvniť, teda takého charakteru, aby ho bolo možné označiť za závažnú poruchu zdravia. V prejednávanej trestnej veci to však nie je možné konštatovať, čo vyplýva jednak z priebehu výsluchov jednotlivých svedkov, keď nielen vyšetrovateľ, ale ani obhajkyňa obvineného nepojali podozrenie, že by výpoveď svedka mohla byť ovplyvnená jeho intoxikáciou a zároveň zo skutočností, že svedkovia K. G. a S. J., ako aj spoluobvinený O. P., boli vypočúvaní po viac ako 24 hodinách od odberu vzoriek moču. Nezanedbateľným faktom je aj konštatovanie v konečných výsledkových listoch,

ktorého pozitívny výsledok je len orientačný a neudáva hladinu intoxikácie alebo koncentrácie drogy v moči. Zhrnúc uvedené preto najvyšší súd uzatvára, že intoxikácia svedkov K. G. a S. J. a spoluobvineného O. P. v čase ich zadržania na zákonnosť ich výsluchov vykonávaných 24. júla 2021 nemala žiaden vplyv, a teda nezaložila ani dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku.

1. Obvinený ďalej namietal nesprávne poučenia svedkov S. J., K. G. a D. B., ktorých výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní prečítané (K. G. a D. B.), resp. ktorých časti boli na hlavnom pojednávaní prečítané za účelom odstránenia rozporov (S. J.). Obvinený v dovolaní uviedol, že poučenia v prípade svedkyne S. J. môžu u tejto svedkyne vyvolávať strach a zároveň namietal, že v zápisnici o jej výsluchu nie je uvedené, že k obvinenému nie je v príbuzenskom a ani obdobnom pomere a nejedná sa o blízku osobu, hoci ju obvinený vo svojom výsluchu označil ako svoju družku.
2. Nesprávne poučenia svedkov by mohli zakladať dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. g) Trestného poriadku, avšak z jednotlivých zápisníc o výsluchoch svedkov menovaných v bode 66 tohto uznesenia vyplýva, že títo boli (okrem iného) riadne poučení

§ 130ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku, pričom po poučení vyhlásili, že budú vypovedať. Najvyššiemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom mali poučenia svedkyne S. J. u tejto svedkyne vyvolať strach a obvinený toto svoje tvrdenie bližšie nezdôvodnil. Rovnako tak najvyššiemu súdu nie je zrejmý význam výhrady obvineného k označeniu pomeru menovanej svedkyne k osobe obvineného, pretože v zápisnici o výsluchu tejto svedkyne z

1. júla 2021 je uvedené, že je k obvinenému v pomere družky. Najvyšší súd zároveň opakovane uvádza, že pri výsluchoch všetkých svedkov bola prítomná obhajkyňa obvineného, ktorá nenamietala priebeh výsluchov, preto výhrady obvineného smerujúce k poučeniam svedkov najvyšší súd nepovažuje za relevantné.
2. Pokiaľ obvinený namietal hodnotenie výpovedí jednotlivých svedkov, resp. skutkové zistenia okresného súdu v časti ohraničenia začatia páchania stíhanej trestnej činnosti najvyšší súd opakovane uvádza, že hodnotenie vykonaného dokazovania a ani skutkové zistenia nemôžu byť predmetom dovolacieho prieskumu vychádzajúc z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i), text za bodkočiarkou, Trestného poriadku, v zmysle ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
3. Vo vzťahu k výhrade obvineného, že predaj drog viacerým osobám je zahrnutý už v znakoch základnej skutkovej podstaty trestného činu

§ 172

Trestného zákona, v dôsledku čoho jeho konanie nie je možné kvalifikovať aj

§ 172ods.

2 písm.

1. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona, najvyšší súd uvádza, že zo znenia základnej skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 (bod 36 tohto uznesenia) vyplýva, že trestnoprávne postihnuteľný je už jeden predaj, či kúpa takej látky za predpokladu, že nejde o vlastnú spotrebu. Pri trestnom čine

§ 172

Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm.

1. a)až
2. c)tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo inej osobe, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom odvíja posúdenie znaku „na chránenej osobe" v zmysle § 139 ods. 1, a § 172 ods. 2 písm.
3. d)Trestného zákona a „na viacerých osobách" v zmysle § 138 ods. písm.
4. j)a § 172 ods. 2 písm.
5. c)Trestného zákona (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 15/2015-I.). 71. Preto pokiaľ páchateľ takýmto spôsobom konaná vo vzťahu k viacerým osobám, je plne namieste jeho konanie právne kvalifikovať

§ 172ods.

2 písm.

1. c)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. j)Trestného zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2020, sp. zn. 2Tdo/14/2020, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2020, sp. zn. 2Tdo/64/2019). Zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu vyplýva, že obvinený omamné a psychotropné látky zadovážil S. J., K. G. a D. B., preto konanie obvineného súd prvého stupňa správne k