osobitného predpisu včas;
predloţeného registračného listu FO túto zamestnankyňu ţalobca prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne pobočka N. dňa 14.7.2010 o 10,41 h; prvostupňový správny orgán prípisom zo dňa 28.9.2010 začal správne konanie proti ţalobcovi vo veci uloţenia pokuty v sume 2.000 €; ţalobca vyuţil svoje právo účastníka konania a listom zo dňa 7.10.2010 sa vyjadril k veci s tým, ţe neporušil § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo je toho názoru, ţe v deň nástupu do práce tejto zamestnankyne zamestnávateľ vytváral podmienky pre plnenie jej pracovných úloh, preto nemohla ešte pracovať a vykonávať závislú prácu; u menovanej sa jednalo o prvé zamestnanie; prvostupňový správny orgán za zistené porušenia uloţil ţalobcovi pokutu v sume 2.000 € za skutok opísaný vo výroku rozhodnutia zo dňa 26.10 2010; ţalobca sa proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu odvolal; ţalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím
2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. 3 6Sţo/51/2011 Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu posudzoval v intenciách článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v intenciách ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného do 19.7.2011 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, ďalej v intenciách ustanovení § 231 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v spojení s § 19 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a s § 42 ods. 1, s § 43 ods. 1 a s § 46 zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce. Poukázal na to, ţe v prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav a sporným zostal iba výklad ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z., účinného ku dňu vykonania kontroly. Konštatoval, ţe výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a inšpektorátu prináleţí vykonávať, o.i. i dozor nad dodrţiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, s poukazom na to, ţe v súlade s uvedenou právnou úpravou v danej veci prvostupňový správny orgán postupoval, keď o výsledku inšpekcie práce u ţalobcu spísal protokol dňa 27.7.2010 č. INA-37-05-2.2/P-E22,A25-10 s náleţitosťami v zmysle § 14 ods. 1 cit. zákona. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe kontrola bola zameraná na obdobie do júna 2010, keďţe v čase kontroly 21.7.2010 inšpektorát zistil u ţalobcu porušenie nelegálneho zamestnávania zamestnankyňou Ing. E. K., ktorá nastúpila do práce 13.7.2010 a ţalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 82/2005 Z. z. a túto zamestnankyňu neprihlásil dňa 13.7.2010 do registra poistencov na príslušnej pobočke, ale aţ 14.7.2010 o 10,41 h.
názoru krajského súdu ţalobca si nesplnil svoju povinnosť uloţenú zákonom včas a za porušenie takejto povinnosti, ktorú zákon definuje ako správny delikt, zákon jednoznačne prikazuje inšpektorátu práce, ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vyvodiť postih
2 písm. b/ zák. č. 125/2006 Z. z. s poukazom na to, ţe uvedené ustanovenie stanovuje finančný postih v rozpätí od 2.000 € do 200.000 €
závaţnosti a teda ţalovaný správny orgán uloţil ţalobcovi postih na dolnej hranici, čo i odôvodnil 4 6Sţo/51/2011 a u ţalobcu zohľadnil dĺţku „nepatrného oneskorenia“ (ako to definoval sám ţalobca). Konštatoval, ţe zákon v čase porušenia povinnosti ţalobcom a spáchania správneho deliktu neumoţňoval správnemu orgánu iný postih ako finančnú pokutu. Mal za to, ţe novelu zákona č. 82/2005 Z. z. vykonanú zákonom č. 223/2011 Z. z. (účinnú od 20.7.2011) nebolo moţné v danom prípade pouţiť, keďţe v danom prípade u ţalobcu postih bol vyvodený z nesplnenia si povinnosti
1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 82/2005 Z. z., ktorý zamestnávateľovi jednoznačne ukladá povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý je definovaný v § 4 ods. 1, 2 cit. zákona, pred vznikom tohto poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, s poukazom na definíciu zamestnanca pre účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a na úpravu vzniku a zániku sociálneho poistenia
Krajský súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu nie sú dôvodné, a preto nemôţu privodiť priaznivejší výsledok v danej veci z dôvodu, ţe pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, s poukazom na podstatné a základné náleţitosti pracovnej zmluvy
1 Zákonníka práce. Povaţoval za nesporne preukázané, ţe pracovná zmluva s Ing. E. K. bola uzavretá 13.7.2010 a v tento deň nastúpila i do práce
dohody zmluvných strán v zmysle bodu 1 pracovnej zmluvy, s poukazom na ustanovenia § 11 ods. 1 a § 47 ods. 2 Zákonníka práce. Nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe dňa 13.7.2010 uvedená zamestnankyňa ešte nevykonávala závislú prácu pre zamestnávateľa. Ďalej krajský súd s poukazom na to, ţe zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje i následky nesplnenia si povinností zamestnávateľov uviedol, ţe keď v preskúmavanej veci ţalobca netvrdil, ţe by bol postihnutý za nesplnenie si povinnosti v zmysle § 231 cit. zákona sociálnou poisťovňou, nepripadá do úvahy dvojitý postih za to isté porušenie.
názoru krajského súdu záver oboch správnych orgánov zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. S právnymi závermi správnych orgánov sa stotoţnil. Konštatoval, ţe nezistil také vady konania, na ktoré by
3 O.s.p. musel prihliadnuť, a preto ţalobu
1 O.s.p. zamietol. 5 6Sţo/51/2011 Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 O.s.p., ţalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne ţiadal, aby mu bola priznaná proti ţalovanému náhrada účelných trov konania, ktoré si uplatnil v celkovej výške 1.196,62 €. Ţalobca v dôvodoch odvolania predovšetkým namietal, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, ţe nesprávne právne posúdenie viedlo k subsumpcii konania ţalobcu, spočívajúceho v prihlásení jeho zamestnankyne Ing. E. K. do registra dôchodkového, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti deň nasledujúci po dni začatia výkonu práce, pod skutkovú podstatu deliktu nelegálneho zamestnávania, ktoré konanie bolo porušením povinnosti prihlásiť zamestnanca do uvedeného systému najneskôr pri začatí výkonu činnosti stanovenej § 231 ods. 1 písm.
ktorej sa musí pouţiť neskoršia právna úprava, ak je na prospech páchateľa, a to aj na prípady skutkov realizovaných pred jej účinnosťou (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 84 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov per analogiam). Na podporu dôvodnosti svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28 Cdo 1364/2001 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 254/09. Tvrdil, ţe pokiaľ súd prvého stupňa napriek všetkým dôvodom ním uvedeným vyloţil ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona tak, ţe ním majú byť postihované aj prípady meškania zamestnávateľa s prihlásením zamestnanca do systému povinného sociálneho poistenia, ktoré bolo odstránené ešte pred uskutočnením kontroly, jeho rozhodnutie sa opiera o právny predpis, ktorý bol nesprávne vyloţený, a teda ide o vadu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá je odvolacím dôvodom
2 písm. f) O.s.p. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, ţe úplne prehliadol, ţe pri správnom trestaní je potrebné riadiť sa zásadami, ktoré síce nie sú vo všetkých prípadoch správneho trestania vyšpecifikované dostatočne explicitne, ale napriek tomu tieto zásady existujú a je potrebné sa nimi riadiť, s poukazom na to, ţe pre trestné právo je charakteristická zásada nutnosti aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa ako celok priaznivejší v zmysle ustanovenia § 84 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý uvedenú zásadu vyjadruje aj výslovne. Tvrdil, ţe uvedená zásada sa analogicky aplikuje i pre administratívne trestanie. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva i judikatúru súdov Českej republiky, a to: Rozsudok ESĽP zo dňa 2.9.1998 vo veci Lauko v. Slovensko, Rozsudok ESĽP zo dňa 28.10.1999 vo veci Escoubet proti Belgicko, Rozsudok ESĽP zo dňa 23.9.1998 vo veci Malge proti Francúzsko, Rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 10.6.2003, sp. zn. 28Ca 151/2002, Rozsudok NSS zo dňa 27.10.2004, sp. zn. 6A 126/2002, Rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29.12.1997, sp. zn. 6A 226/1995. 7 6Sţo/51/2011 Namietal, ţe pokiaľ teda súd prvého stupňa neprihliadol k zásade,
ktorej trestnosť činu, ktorý mal v čase jeho spáchania znaky niektorého správneho deliktu, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, ţe tento čin nie je (správno)trestným, a nerozhodol
novely zákona č. 82/2005 Z. z. vykonanej zákonom č. 223/2011 Z. z., sa jeho rozhodnutie opiera o právny predpis, ktorý na vec nedopadá, a teda sa súd prvého stupňa dopustil vady nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá je tieţ odvolacím dôvodom
2 písm. f) O.s.p. Za nesprávne povaţoval aj skutkové zistenie súdu prvého stupňa, ak uzavrel, ţe postih bol vyvodený z nesplnenia si povinnosti
1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko postih bol celkom jednoznačne odôvodnený porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, čo v podstate viedlo k nepreskúmaniu rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu súdom prvého stupňa v medziach ţaloby. Ďalej namietal, ţe tým, ţe došlo ku skúmaniu časového obdobia i mimo rámca uvedeného v Protokole o výsledku inšpekcie (kontrolovaným malo byť obdobie: „rok 2009 a január aţ jún 2010“) a bol konštatovaný delikt a uloţená pokuta za skutok mimo uvedeného časového rozpätia, trpí predmetné správne konanie tieţ vadou
2 pism. e) O.s.p. (zistenie takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia). Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa (str. 6 rozsudku), týkajúcou sa aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., namietajúc nesprávne právne posúdenie. Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe vo svojom rozsudku vôbec nereagoval na jeho námietku, ţe ţalovaný správny orgán sa nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami (dôvodmi – napr. námietka nevybavenia podnetu proti začatiu konania o uloţení pokuty a súvisiaca predčasnosť uloţenia pokuty), vrátane namietania procesného postupu Inšpektorátu práce Nitra ako správneho orgánu prvého stupňa, čím správny orgán zaťaţil navyše svoje rozhodnutie i vadou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov
2 písm. d) O.s.p., majúc za to, ţe neprihliadnutie na tieto vady je vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je tieţ odvolacím dôvodom
2 písm. f) O.s.p. Ďalej namietal, ţe rovnako súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s jeho ţalobnými dôvodmi – argumenty pre reštriktívny výklad, poukazovanie na vyjadrenia hlavného inšpektora práce, atď.), keď ich opomenul vziať do úvahy, z ktorých dôvodov 8 6Sţo/51/2011 rozsudok súdu prvého stupňa nezodpovedá poţiadavkám na rozhodnutia
2 O.s.p., ktorá skutočnosť je tieţ odvolacím dôvodom
2 písm. b) O.s.p. a
2 písm.
ust. § 19 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z. z. v rozpätí od 2.000 € do 200.000 €, s poukazom na to, ţe ţalobcovi bola uloţená sankcia zohľadniac u neho dĺţku „nepatrného oneskorenia“ (ako to definoval sám ţalobca). Ţalovaný vyslovil názor, ţe v tomto konkrétnom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu a v samotnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia boli aj kvalifikovane zhodnotené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre samotný výrok tohto rozhodnutia a jeho odôvodnenie dostatočne poskytlo skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a tým aj samotné vymedzenie predmetu konania o správnom delikte tak, ţe sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Konštatoval, ţe vychádzajúc z právnej úpravy účinnej v čase vykonávania inšpekcie práce, t.j. v čase keď k porušeniu zákona došlo, prvostupňový správny orgán nemohol uloţiť sankciu v inej podobe, akou je finančný postih a ani v niţšej výške akou je suma 2.000 € (dolná hranica) spomínanej sankcie. Poukázal na to, ţe zákon o nelegálnom zamestnávaní v definícii nelegálneho zamestnávania v ţiadnom prípade neustanovuje povinnosť správneho orgánu skúmať, či bol objekt ochrany zasiahnutý, t.j. či došlo, alebo nedošlo k ukráteniu na poistnom, tvrdiac, ţe 9 6Sţo/51/2011 v tomto prípade nebolo nahlásenie do Sociálnej poisťovne zrealizované včas, teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania a či sa jedná o nepatrné oneskorenie, alebo nie, taktieţ zákon nerieši ako vyviňujúcu okolnosť. Odvolacie námietky ţalobcu povaţoval za nedôvodné, nakoľko z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, ţe by ţalobca právne relevantným spôsobom preukázal kontrolnému orgánu legálnu existenciu splnenia oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni
osobitného predpisu. Nesúhlasil s tvrdeniami ţalobcu uvedenými v odvolaní, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s poukazom na to, ţe ţalobca v odvolaní nijakým spôsobom dôvody odvolania aj napriek ich rozsahu nešpecifikuje, preto nie je moţné zistiť, aké sú skutočné dôvody, na základe ktorých povaţuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, majúc za to, ţe celé odôvodnenie riadneho opravného prostriedku ţalobcu je zaloţené na abstraktných a všeobecných úvahách, a nie na konkrétnych a jednoznačných argumentoch, ktoré by preukazovali dôvod na iné rozhodnutie prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uloţení sankcie ţalobcovi
2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie zákazu vyplývajúceho z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu 10 6Sţo/51/2011 predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou o uloţení sankcie ţalobcovi za porušenie zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
2 O.s.p. ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná poţiadavka tzv. „plnej 11 6Sţo/51/2011 jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadováţených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môţe v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uloţiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci zistil, ţe Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 26.10.2010 č. k.: 135/10/práv.
2, písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 2.000 € za porušenie zákazu vyplývajúceho z ust. 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. na tom skutkovom základe, ţe ţalobca vyuţíval závislú prácu fyzickej osoby a to Ing. E. K., nar. X. pracujúcej na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 13.7.2010 – administratívne práce na ekonomickom úseku, fakturácie, miesto výkonu práce B. X., N., pričom si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) včas, čo bolo zistené inšpekciou práce vykonanou u ţalobcu dňa 21.7. a 27.7.2010
3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ţalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce so sídlom v Košiciach na základe odvolania ţalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.
1, 3 písm. i/, j/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase konania a rozhodovania správnych orgánov v danej veci (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodrţiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej republiky. 12 6Sţo/51/2011 Inšpektorát práce i rozhoduje o uloţení pokút
, 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uloţení pokút za priestupky a o zákaze činnosti
osobitných predpisov (Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok).
1, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe Inšpektorát práce Nitra príslušný na rozhodnutie
zákona č. 125/2006 Z. z. v prvom stupni a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadováţili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba povaţovať za predčasné a súčasne správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia, 13 6Sţo/51/2011 z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutia najvyšší súd nepovaţoval za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol. Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe v kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové, sa za delikt povaţuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov
závaţnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môţu dopustiť (výstiţne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbliţšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, ţe formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či uţ ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo Trestného zákona. Odvolací súd zastáva názor, ţe vzhľadom k tomu, ţe zákon č. 125/2006 Z. z. neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v preskúmavanej veci vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z. priamo odkazuje. 14 6Sţo/51/2011 V predmetnej veci, keďţe ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uloţením peňaţnej pokuty, treba
názoru súdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dohovoru, v zmysle ktorého kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďţe Slovenská republika článkom 1 ods. 2 ústavy sa zaviazala, ţe uznáva a dodrţiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený Dohovor sa
článku 154c ústavy stal súčasťou právneho poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 Sţn 68/2004, 3Sţ 85/2007, 8Sţo 28/2007, 8Sţo 147/2008), ktorá je jednotná v tom, ţe trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a ţe trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému reţimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R
platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôţe byť interpretovaný 16 6Sţo/51/2011 izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou Národného inšpektorátu práce ako aj Inšpektorátu práce Nitra v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Inšpektorát práce Nitra a aj ţalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedenej zamestnankyne ţalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, ţiadnym spôsobom nevyhodnotili postup ţalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, ţe z doposiaľ zadováţených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je moţné ustáliť záver, ţe ţalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby
2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. povaţuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je zaloţené na vyuţívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou zaloţený pracovnoprávny vzťah
osobitného zákona – Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni
osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca. Predloţenie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou poisťovňou bez ďalšieho povaţuje odvolací súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní ţalobcom ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na skutočnosť, ţe pracovná zmluva bola účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísaná dňa 13.7.2010, prihláška do registra bola spísaná a podpísaná tento istý deň a Sociálnou poisťovňou bola potvrdená deň nasledujúci 17 6Sţo/51/2011 v doobedňajších hodinách. Skutočnosť začatia výkonu činnosti nepotvrdila ani samotná zamestnankyňa, keď len uviedla, ţe v deň nástupu absolvovala školenie externým školiteľom, pričom vôbec nie je zrejmé, čo patrilo do výkonu jej činností
rozpisu jej pracovnej náplne, čo vzhľadom na krátkosť času v danom prípade nebolo ani moţné. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči ţalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, ţe účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Z uvedených dôvodov najvyšší súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného k aplikácii ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., keďţe prijatie právneho záveru o nelegálnom zamestnávaní ţalobcom ako zamestnávateľom, musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, ţe zamestnávaná osoba vzhľadom k časovému sledu mohla začať a skutočne aj začala vykonávať pracovnú činnosť v zmysle pracovnej zmluvy. Senát najvyššieho súdu v danej súvislosti dáva do pozornosti, ţe v ďalšom konaní špecifické okolnosti daného prípadu vyţadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. s pouţitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, ţe ţalobca nelegálne zamestnával uvedenú zamestnankyňu v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Správny orgán prvého stupňa sa súčasne v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok neodstránil ani ţalovaný. Zákonodarca v právnej norme § 7 ods. 3, písm. j/ zákona č. 125/2006 Z. z. stanovil, ţe správny orgán rozhoduje o uloţení pokút 18 6Sţo/51/2011 za priestupky a o zákaze činnosti
osobitných predpisov, pričom odkázal na zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu. Z administratívneho spisu v danej veci nevyplýva, ţe by správny orgán so ţalobcom prejednal priestupok kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní, alebo ţe by sa ţalobca odmietol dostaviť na ústne pojednávanie, na ktorú vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti, keďţe má za následok odňatie práva ţalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy. Nedostatočne zistený skutočný stav veci, nesprávne právne posúdenie veci a uvedené procesné pochybenie sú dostatočné dôvody pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, c/, e/ O.s.p., z ktorých dôvodov sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami ţalobcu nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre
3 O.s.p. zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
250j ods. 2 písm. a/, c/, e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší ustanovená v citovanom článku 50 ods. 6 ústavy sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahu chránených správnym právom. Z uvedeného vyplýva, ţe trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďţe povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy 19 6Sţo/51/2011 (pozri k tomu bliţšie napr. rozsudok najvyššieho súdu vo veci Januch v. Colné riaditeľstvo SR z 24. apríla 2008 – ASPI JNS). Senát odvolacieho súdu súčasne dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu
Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie
relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia.“ (č. R 22/2010 Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky). Vzhľadom k uvedenému bude povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní postupovať
právnej úpravy ustanovujúcej porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 223/2011 Z. z., ktorými bol novelizovaný zákon č. 82/2005 Z. z., v zmysle ktorého sa porušenie právnej povinnosti ţalobcom posudzuje pre ţalobcu priaznivejšie. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 224 ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.