OZ záručné práva zo Zmluvy o dielo, ďalej oprávnenosť odstránenia vád žalobcom prostredníctvom tretej osoby, použitie zádržného a dôvodnosť nároku žalobcu na úhradu žalovanej sumy zo strany žalovaných.
1 a § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“), keď bez vykonania pojednávania opätovne prehodnocoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces
f) CSP. 7. Odvolací súd po vrátení veci v ďalšom konaní nariadil pojednávanie na deň 06.12.2022 a žalobcovi spolu s predvolaním doručil výzvu zo dňa 14.11.2022, aby „predložil relevantné dôkazy na preukázanie vynaložených nákladov požadovaných od žalovaných“ (ods. 42 odôvodnenia rozsudku). Dňa 05.12.2022 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že nedisponuje žiadnymi potvrdeniami o úhrade faktúr, nakoľko od toho času ubehlo viac ako 10 rokov. Dňa 02.12.2022 inicioval komunikáciu s bankou, ktorá mu oznámila, že na generovanie požadovaných výpisov potrebuje 10 pracovných dní. V zmysle uvedeného žalobca oznámil, že predmetné dôkazy budú odvolaciemu súdu predložené, akonáhle sa dostanú do jeho dispozičnej sféry. Ponechal na zvážení odvolacieho súdu prípadné odročenie pojednávania, keď
jeho názoru v prvoinštančnom konaní „nebolo spornou skutočnosťou vynaloženie nákladov žalobcu, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní“. Žalobca už doposiaľ doloženými listinnými dôkazmi považoval právny nárok ním uplatňovaný v konaní za náležite preukázaný. 8. Odvolací súd pojednávanie nariadené na 06.12.2022 neodročil, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozsudok (bližšie špecifikovaný v ods. 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia o dovolaní). Uviedol, že v zmysle pokynov dovolacieho súdu v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí, opätovne prejednal odvolanie žalovaných a na pojednávaní dňa 06.12.2022, na ktoré predvolal strany sporu,
1 CSP v potrebnom rozsahu zopakoval a doplnil dokazovanie, s dôrazom na Dohodu o urovnaní zo dňa 16.08.2011 (§ 384 ods. 1 a 2 CSP). Konštatoval, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na úhradu pohľadávky voči žalovaným, uplatnenej titulom náhrady nákladov spojených s odstránením vád diela. Uviedol, že sporným v konaní zostalo to, či objednávateľ diela (Inžinierske stavby, a. s.) v Dohode o urovnaní platne previedol na žalobcu
OZ záručné práva zo Zmluvy o dielo, či došlo k vzniku zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela a či žalovaným 1/ a 2/ vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi náklady spojené s odstraňovaním vád treťou osobou. 9. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca by bol aktívne legitimovaný len pokiaľ by objednávateľ úspešne uplatnil u zhotoviteľa právo zo zodpovednosti za vady diela (nárok na náhradu nákladov na odstránenie vád) a už existujúcu pohľadávku potom žalobcovi postúpil
ak by sa zhotoviteľ zaviazal žalobcovi poskytnúť záruku na dielo. 10. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že žalobca (ani) v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že náklady vzniknuté s odstránením vád tretej osobe aj skutočne uhradil. Zaplatenie predložených faktúr do uplatnenia zákonnej koncentrácie konania
CSP súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.04.2019 žalobca nepreukázal a nezdokladoval. V súvislosti s tým odvolací súd uviedol, že umožnil žalobcovi, aby najneskôr na pojednávaní dňa 06.12.2022 predložil relevantné dôkazy na preukázanie vynaložených nákladov, na čo žalobca reagoval žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodov uvedených v ods. 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd s poukazom na § 153 ods. 2 CSP nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania, s tým, že na strane žalobcu neexistovali žiadne dôvody, ktoré by mu bránili tieto dôkazy predložiť do termínu pojednávania, nakoľko už z odôvodnenia predchádzajúceho (kasačného) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.12.2021, vyplýva, že žalobca mal možnosť na svoje skutkové tvrdenia dôkazne zareagovať. Odvolací súd dodal, že žalobcovi nič nebránilo predložiť tieto dôkazy už skôr, keďže aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že ich mohol v konaní predložiť už v čase podania žaloby. 11. K námietke žalovaných, že Zmluva o dielo v časti (čl. VI) o záruke a zodpovednosti za vady zanikla následkom odstúpenia od zmluvy žalovaným 1/, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uviedol, že v konaní nevyšiel najavo žiaden zákonný ani zmluvný dôvod na takéto čiastočné odstúpenie od zmluvy, teda neexistovalo zákonné alebo zmluvné oprávnenie na odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany zhotoviteľa. Preto toto odstúpenie nemalo za následok zánik Zmluvy o dielo v časti poskytnutej záruky. 12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež ,,dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil
1 a 2 CSP v nadväznosti na § 181 ods. 2 CSP, a súčasne došlo k porušeniu § 178 ods. 2 CSP. 14. Dovolateľ v súvislosti s porušením práva na spravodlivý súdny proces namietal aj konštatovanie odvolacieho súdu, že úhrada faktúr zo strany žalobcu bola medzi stranami v konaní sporná. Uviedol, že žalovaní žiadnym spôsobom nespochybňovali úhradu doložených fakturačných dokladov. Pokiaľ aj odvolací súd poukázal na vyjadrenie doručené súdu prvej inštancie 06.03.2019, v ktorom žalovaní namietali preukázanie zaplatenia faktúr, tak
názoru dovolateľa žalovaní ani v tomto podaní účinne nepopreli tvrdenia žalobcu o vynaložení nákladov spojených s odstránením vád diela, nakoľko výslovne netvrdili, že faktúry neboli uhradené. V tejto súvislosti
dovolateľa odvolací súd nerešpektoval § 151 CSP a § 186 ods. 2 CSP. Ak mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nedostatočne odôvodnil svoj záver o reálnej úhrade faktúr zo strany žalobcu, mal doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 CSP). Dovolateľ zdôraznil, že odvolací súd je
CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ibaže by dokazovanie zopakoval alebo doplnil. Keďže žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybňovali reálnu úhradu faktúr, nebola táto skutočnosť sporná, a odvolací súd mal byť takto zisteným skutkovým stavom viazaný. 15. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci
1 písm. b) CSP dovolateľ vyvodzoval z právneho záveru odvolacieho súdu,
ktorého prevod záručných práv titulom Dohody o urovnaní je neplatný
1 OZ. Dovolateľ argumentoval, že právny úkon je neurčitý za predpokladu, že neurčitosť nie je možné odstrániť ani za použitia výkladových pravidiel a podporne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015. Uviedol, že
odbornej literatúry možno postúpiť aj budúcu pohľadávku, pričom v zmluve o postúpení takejto pohľadávky musí byť vymedzený aspoň právny dôvod jej (budúceho) vzniku a osoba dlžníka. Keďže Dohoda o urovnaní tieto atribúty spĺňa, nie je možné hovoriť o jej neurčitosti v dotknutej časti. Preto dovolateľ závery odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku, týkajúce sa neplatnosti postúpenia práv, považuje za vecne nesprávne.
dovolateľa došlo k porušeniu zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty, keď odvolací súd nerešpektoval vlastnú judikatúru; dovolateľ legitímne očakával, že ten istý súd zaujme k tej istej právnej otázke, v spore vedenom medzi tými istými stranami sporu, rovnaký právny názor. 17. K dovolaniu podali žalovaní spoločné vyjadrenie,
ktorého dovolanie žalobcu nie je dôvodné. Poukázali na to, že odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktorom odvolanie žalobcu riadne prejednal, pričom zopakoval resp. doplnil dokazovanie, v zmysle kasačného rozhodnutia dovolacieho súdu, a preto nedošlo k porušeniu zásady legitímnych očakávaní na strane žalobcu. Zdôraznili, že Dohodu o urovnaní uzavreli investor a generálny dodávateľ stavby bez vedomia a súhlasu žalovaných, preto ak nedošlo k zmene účastníkov zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o dielo (č. 75/2008/02-P z 21.11.2008), nemohlo platne dôjsť postúpením záručných práv zo Zmluvy o dielo titulom Dohody o urovnaní zo 16.08.2011 a právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti prevodu záručných práv je správny.
žalovaných procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Navrhli, aby najvyšší súd dovolanie žalobcu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas riadne zastúpený dovolateľ (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a s postupom
1 a § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že dovolanie je v časti prípustné, avšak nie je dôvodné a je potrebné ho ako celok zamietnuť (§ 448 CSP). K prípustnosti dovolania
f) CSP 19.
ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 20.
ust. § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 21.
ustanovenia § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP). 22. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). 23. Ustanovenie § 420 písm.
f) CSP dovolateľ vyvodil z nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ktorým mal porušiť § 151 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na § 181 ods. 2 CSP a súčasne § 178 ods. 2 CSP. V rovnakej súvislosti dovolateľ namietal zo strany odvolacieho súdu aj porušenie § 383 CSP a § 384 ods. 1 CSP. 27.
1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 28.
1, 2 a 3 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky
osobitného predpisu.
odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu. 29.
2 CSP, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. 31.
2 CSP, po úkonoch
odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. 32.
CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 33.
1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 34.
1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. K námietke porušenia lehoty
2 CSP 35. Primárne k tvrdenému porušeniu § 178 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP postupom odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že námietka dovolateľa sa týkala otázky dodržania lehoty potrebnej na prípravu strany na pojednávanie. Toto zákonné ustanovenie, citované vyššie, priamo nadväzuje na § 178 ods. 1 CSP,
ktorého, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. 36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v prvoinštančnom aj odvolacom konaní zastúpený advokátom, resp. advokátskou kanceláriou (plnomocenstvo na č.l. 152 spisu). Taktiež je zrejmý priebeh doručovania predvolania na pojednávanie nariadené na 06.12.2022 strane žalobcu, na adresu jeho zástupcu - splnomocnenej advokátskej kancelárie, spolu s výzvou odvolacieho súdu na predloženie dôkazov, a to elektronicky ako aj prostredníctvom poštového podniku. Z pripojenej poštovej doručenky s pečiatkou Pošta Košice 1 (č. l. 448 a nasl. spisu) vyplýva, že predvolanie na pojednávanie s výzvou, doručované prostredníctvom doručujúceho orgánu, boli prevzaté splnomocnencom zástupcu žalobcu dňa „29.11.2022“. Rovnaké písomnosti súdu boli doručované aj elektronicky, do elektronickej schránky zástupcu žalobcu, pričom boli doručené
údajov na doručenke týkajúcej sa tejto formy doručovania, „dňa 01.12.2022 o 08:25“. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odvolací súd nariadil pojednávanie na 06.12.2022 dňa 14.11.2022 (pokyn predsedu senátu, predvolanie na č.l. 447 a nasl. spisu) a k zaslaniu predvolania elektronicky obom sporovým stranám došlo so sprievodným listom datovaným dňom 16.11.2022 (zástupca žalovaných predvolanie prevzal 22.11.2022). Dôvod, prečo odvolací súd doručoval predvolanie a výzvu žalobcovi aj prostredníctvom poštového podniku (Pošta Košice I), nie je v spise zaznamenaný.
3 prvá veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) v znení účinnom od 1. júla 2017, orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Z úpravy v zákone o e-Governmente č. 305/2013 Z. z. v platnom znení vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci
osobitných predpisov (§ 2 ods. 1). Ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak (§ 2 ods. 3). Orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky
tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v prípadoch stanovených v § 17 ods. 1 pod písm. a) až c).
zákona o e-Governmente je súd povinný doručovať písomnosti advokátovi do elektronickej schránky advokáta, aby bolo doručenie rozsudku účinné“ a taktiež, že „jedine v prípade, ak je rozsudok súdu doručovaný do elektronickej schránky advokáta, je možné považovať rozsudok za účinne doručený“. Na citované zákonné ustanovenie v súvislosti s účinnosťou doručenia súdnej písomnosti (v danom prípade predvolania na pojednávanie) advokátovi/advokátskej kancelárii ako splnomocnenému zástupcovi strany sporu, poukazuje dovolací súd na ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2021 sp. zn. 4Cdo/259/2020, v ktorom konštatoval, že advokát žalobcu nebol na pojednávanie nariadené v predmetnej veci riadne a včas predvolaný z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované dňa 4. septembra 2018 prostredníctvom doručujúceho orgánu
3 CSP na adresu jeho pracoviska, avšak v rozpore s ustanovením § 105 ods. 1 druhá časť vety za bodkočiarkou CSP v spojení s § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorý ukladá orgánu verejnej moci, v tomto prípade konajúcemu súdu prvej inštancie, doručovať písomnosti súdu do elektronickej schránky, ktorú bol advokát žalobcu - splnomocnený ako fyzická osoba - od 1. júla 2018 pri komunikácii so súdom povinný zriadiť. 40.
ust. § 105 ods. 3 CSP súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu (napr. poštového podniku), ak nemožno doručiť písomnosť
odsekov 1 a 2.
1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky
osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom sa rozumie zákon č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente (ďalej iba „zákon o e-Governmente“), a vyplýva z neho povinnosť súdu primárne doručovať písomnosti súdu advokátovi ako zástupcovi strany do ním zriadenej elektronickej schránky.
1 zákona o e- Governmente orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky
tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb,
potvrdenia o doručení dňa 01.12.2022, v súlade s pravidlami o počítaní lehôt
1 a 2 CSP, sa do plynutia „času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať“, stanoveného v § 178 ods. 2 CSP, nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty - tu doručenie predvolania 01.12.2022, a preto čas na prípravu na pojednávanie trval od 02.12.2022 do 05.12.2022, t.j. štyri dni predo dňom pojednávania, keďže samotný deň pojednávania sa už do tohto času nezapočítava. Z uvedeného dovolací súd konštatoval nedodržanie času „najmenej päť dní“ na prípravu žalujúcej strany na pojednávanie nariadené odvolacím súdom na deň 06.12.2022
2 CSP, pri zohľadnení účinkov zákonom vyžadovaného prednostného doručenia predvolania do elektronickej schránky advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobcu. Na toto zistenie nemá vplyv to, že rovnaké písomnosti súdom doručované a rovnako ako zástupcovi žalobcu odoslané 16.11.2022, boli protistrane doručené už 22.11.
právnej úpravy civilného sporového konania (formálne) nebol dodržaný čas na prípravu na pojednávanie strane žalobcu najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať, stanovený v § 178 ods. 2 CSP, počítajúc túto lehotu od doručenia predvolania do elektronickej schránky advokáta - zástupcu žalobcu. Podstatné totiž bolo, že zástupcovia oboch sporových strán sa na pojednávanie dostavili a pojednávanie dňa 06.12.2022 pred odvolacím súdom riadne prebehlo, ako o tom svedčí obsah zápisnice č. k. 4Cob/146/2022-456. Prítomný zástupca žalobcu pritom v súvislosti s časom na prípravu na pojednávanie
2 CSP toto pred odvolacím súdom nenamietol, ani z tohto dôvodu nenavrhol odročenie pojednávania. V tejto súvislosti dovolací súd v plnej miere odkazuje na recentnú komentárovú literatúru,
ktorej „(v)ykázanie doručenia predvolania je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať. Ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní alebo im predvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako päť dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého dôvodu odročí. Ak sa strany alebo ich zástupcovia na pojednávanie dostavia, a to napriek tomu, že súd nebude mať vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, prípadne predvolanie na pojednávanie im bolo doručené v dobe kratšej ako päť dní pred pojednávaním, nebude dôvod na to, aby súd osobitne skúmal, či a kedy im predvolanie na pojednávanie bolo doručené alebo ich osobitne poučoval o tom, že majú byť predvolaní tak, aby mali dostatok času, spravidla najmenej päť dní, na prípravu na pojednávanie. Dostavením sa strán alebo ich zástupcov na pojednávanie v prípade, ak na pojednávaní o jeho odročenie nežiadajú, treba mať za to, že strany s vykonaním tohto procesného úkonu súdu súhlasia. ... súd zváži, či nedodržanie päťdňovej lehoty mohlo negatívne ovplyvniť prípravu strany na pojednávanie... . Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenie,
ktorého majú mať strany spravidla najmenej päť dní na prípravu na pojednávanie, treba vyložiť v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie. Pritom možno dospieť nielen k záveru, že dostatočnou bude lehota kratšia ako päť dní, ale i lehota dlhšia, a to osobitne v takých prípadoch, ak sa nariaďuje pojednávanie, na ktorom možno očakávať vykonanie rozsiahleho dokazovania o zložitých skutkových tvrdeniach strán, alebo pojednávania, ktoré sa plánuje s ohľadom na nariadené dokazovanie na niekoľko dní.“ (Šorl, R. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
3 CSP (uplatňovaný napr. aj vtedy, ak advokátovi nemožno doručovať do elektronickej schránky pre technické problémy) síce toto doručenie nemalo (formálne) čo do právnych účinkov vplyv na plynutie vytýkanej lehoty
2 CSP, avšak nemožno (materiálne) poprieť, že v dispozičnej sfére právneho zástupcu dovolateľa boli predmetné písomnosti súdu odo dňa 29.11.2022, a de facto odvtedy mohol mať/mal nepochybne aj vedomosť o nariadenom pojednávaní 06.12.2022 a výzve odvolacieho súdu k dokazovaniu. V tomto smere dovolací súd podporne poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústavný súd“), z ktorej taktiež vyplýva právny názor zastávaný dovolacím súdom, že z hľadiska dodržania základných práv strany v súdnom procese je (materiálne) podstatné to, že sa o podstatnej okolnosti (termíne úkonu, vyjadrení, dôkaze, rozhodnutí) dozvedela, resp. že písomnosti súdu sa v skutočnosti dostali do jej dispozičnej sféry, a to napriek nedodržaniu určitého (formálne) predpísaného procesného postupu.
uznesenia č. k. I. ÚS 152/2024-19 z
2 CSP.
názoru dovolateľa, ktorý formuloval vo vyjadrení z 05.12.2022, v prvoinštančnom konaní „nebolo spornou skutočnosťou vynaloženie nákladov žalobcu, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní“. Ďalej mal za to, že v prvoinštančnom konaní náležite preukázal svoj uplatňovaný nárok „a jednotlivé listiny majú byť súčasťou spisu“. Uvedené argumenty opakoval aj v dovolaní. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaní tvrdenie žalobcu o úhrade faktúr neskôr vyúčtovaných žalovanému 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie výslovne popreli, a to vo vyjadrení na č.l. 262 spisu a následne túto obranu zopakovali aj v odvolaní, ktoré vyústilo do prvého rozsudku odvolacieho súdu (predmetnú skutočnosť konštatoval dovolací súd už v uznesení č. k. 5Obdo/92/2020 - 422 z
CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní sám, čo sa riadne uskutočnilo v odvolacom konaní (sp. zn. 4Cob/146/2022), ktorého vyústením je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Bolo vecou žalobcu, aké, akým spôsobom a kedy uplatní prostriedky svojho procesného útoku v priebehu celého konania, resp. v jeho príslušnom štádiu. Dovolateľ však až tesne pred posledným pojednávaním 06.12.2022 v odvolacom konaní začal navrhovať nové dokazovanie, preto túto jeho zjavne oneskorenú a vo vzťahu k priebehu celého konania až obštrukčnú snahu o dopĺňanie dôkazov, ktoré zjavne mohol zabezpečiť už pri podaní žaloby vo väzbe za svoje tvrdenia, že „uhradil cenu opravy“ (žaloba časť II., špecifikácia nárokov bod 1 až 7), odvolací súd opodstatnene už neakceptoval, v súlade s pravidlami o sudcovskej koncentrácii konania.
1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. K uvedenému odvolací súd v napadnutom rozsudku, v súlade s §153 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, zaujal zreteľne a podrobne odôvodnený postoj (ods. 41 - 49), pričom tiež uviedol, že žalobcovi nič nebránilo tieto dôkazy súdu predložiť už skôr. Dovolací súd tieto dôvody ako ani samotný procesný postup odvolacieho súdu nemá dôvod revidovať, keďže nimi nedošlo k takej vade, ktorá by mala za následok odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom, resp. k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. 51. Dovolací súd k vyššie uvedenému dodáva, že samotným dovolateľom zvolený prístup pri uplatňovaní svojich nárokov v konaní si žiada pripomenutie zásady „...ktorá platila už v rímskom práve,
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. novembra 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). 52. Samotný záver odvolacieho súdu,
ktorého žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o úhrade vynaložených nákladov požadovaných od žalovaných, nespadá do definície procesného postupu súdu, len porušením ktorého by mohlo dôjsť k vade vyvodzovanej z § 420 písm.
c) CSP. K prípustnosti dovolania
ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP 54. Dovolanie prípustné
1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (§ 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v takom prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 57. Dovolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania
CSP je striktne limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. 58. Dôvod prípustnosti dovolania
1 písm.
1 písm.
ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka, z hľadiska určitosti (platnosti) právneho úkonu taká dohoda medzi objednávateľom diela ako postupcom a treťou osobou ako postupníkom (tu neskorším vlastníkom - užívateľom diela), uzavretá po ukončení a odovzdaní diela postupcovi, ktorou tento prevedie na postupníka „všetky záručné práva“ týkajúce sa zmluvy o dielo, špecifikovanej jej číslom, dátumom uzavretia, zmluvnými stranami (objednávateľom a zhotoviteľom), dodatkami a s úplným znením tvoriacim neoddeliteľnú prílohu dohody o urovnaní [bod 2.9 písm. b) dohody o urovnaní]. V tomto rozsahu považoval dovolací súd za prípustný dovolací dôvod
1 písm. b) CSP, založený za námietke nesprávneho právneho posúdenia uvedenej právnej otázky. 61. Dovolateľ považoval za nesprávne právne posúdenie záver odvolacieho súdu,
ktorého „Dohoda o urovnaní zo dňa 16.8.2011 uzatvorená medzi Inžinierskymi stavbami, a. s. a žalobcom je v časti „2.9 Prevod záručných práv“ absolútne neplatná pre neurčitosť
1 OZ“. Odvolací súd uvedený právny záver odôvodnil tým, že predmetom postúpenia boli všetky práva zo záruky, teda zmluvné a aj zákonné, čo
Z znamená aj právo žalobcu odstúpiť od zmluvy o dielo ZoD č. 75/2008/02-P, uzatvorenej medzi Inžinierskymi stavbami, a. s. ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako zhotoviteľom (pozn. - pred predajom podniku žalovanému 2/ išlo o žalovaného 1/ a keďže žalovaný 1/ má aktuálne postavenie ručiteľa
3 OBZ, v ďalšom texte bude zhotoviteľ označovaný ako žalovaný 2/). Vzhľadom k tomu je
názoru odvolacieho súdu nepoužiteľná argumentácia žalobcu o preferencii platnosti právneho úkonu, pred jeho neplatnosťou. Súčasne odvolací súd prijal záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, keďže „(n)ositeľom práva na úhradu nákladov za odstránenie vád diela tretím subjektom by mohol byť žalobca iba vtedy, pokiaľ by Inžinierske stavby, a. s. (objednávateľ) úspešne uplatnil u zhotoviteľa právo zo zodpovednosti za vady diela (nárok na náhradu nákladov za odstránenie vád) a už existujúcu (vzniknutú) pohľadávku potom žalobcovi postúpil
ak by sa sám zhotoviteľ zaviazal žalobcovi poskytnúť záruku na dielo“ 62. Odvolací súd pri právnom posúdení uvedenej otázky vychádzal najmä z ust. § 524 ods. 1 OZ a ust. § 37 ods. 1 OZ. Vzhľadom na to, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa prednostne uplatňuje osobitný predpis, ktorým je Obchodný zákonník ako lex specialis, upravujúci vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ), bolo zo strany odvolacieho súdu potrebné aplikovať aj ust. § 1 ods. 1, ods. 2 veta prvá a druhá ObZ,
ktorých tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
týchto ustanovení, riešia sa
predpisov občianskeho práva. Keďže postúpenie pohľadávky a otázka platnosti právnych úkonov z hľadiska ich určitosti je obsiahnutá len v Občianskom zákonníku ako lex generalis, bolo dôvodné vychádzať z tejto úpravy. 63. Dovolací súd k nastolenej dovolacej právnej otázke, týkajúcej sa vo svojej podstate posúdenia (v podmienkach danej veci) platnosti postúpenia pohľadávky, považuje za potrebné v stručnosti vysvetliť zákonné vymedzenie a odlišnosť právnych pojmov - záväzkový vzťah, pohľadávka, právo a nárok. Vo všeobecnosti vymedzenie pojmu pohľadávka vyplýva z definície záväzkového právneho vzťahu, obsiahnutom v § 488 OZ,
ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z uvedeného možno dovodiť, že záväzkový vzťah je určený (vymedzený, definovaný) jeho subjektami, predmetom a obsahom. Čo do subjektov je záväzkový právny vzťah v zásade vzťahom veriteľa a dlžníka, predmetom záväzkového vzťahu je (s)plnenie záväzku a obsahom súhrn subjektívnych práv a povinností účastníkov záväzkového vzťahu. „Právo veriteľa na plnenie označuje Občiansky zákonník ako pohľadávku, aj keď v bežnej praxi je tento termín spravidla používaný ako synonymum pre peňažnú pohľadávku (užší pojem), teda právo na peňažné plnenie. Od pohľadávky ako práva na plnenie je nevyhnutné terminologicky odlíšiť „právny nárok“. Nárok predstavuje súdne vymáhateľné právo. Pohľadávka sa stáva nárokom od jej splatnosti (actio nata) a ak nezanikne inak, prestáva byť nárokom jej premlčaním, kedy sa transformuje na naturálnu obligáciu za predpokladu, že námietka premlčania bola riadne vznesená.“ (Sedlačko, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 -
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.