Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/1/2023 Identifikačné číslo spisu: 1004110235 Dátum vydania rozhodnutia: 07.05.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1004110235.5 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v spore žalobcov 1/ A. J., narodeného XX. C. XXXX, U. č. XX, W., 2/ O.. S. R., narodeného XX. J. XXXX, H. XX, T., 3/ E. E., narodeného XX. M. XXXX, U. č. XX, W., 4/ D. E., narodenej X. J. XXXX, U. XX, W., 5/ I. S., S. A. narodenej XX. J. XXXX, U. XX, W., 6/ O.. E. J., narodenej XX. M. XXXX, A. T. XX, W., 7/ E. R., narodenej X. E. XXXX, U. XX, W., všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou IVANOVIČ LEGAL s.r.o., Štúrova 11, Bratislava, IČO: 54 434 556, proti žalovaným 1/ JUDr. Jánovi Benčurovi, Záhradnícka 41, Bratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 31 328 750, 2/ O.. Q. E., narodenému X. Z. XXXX, W. 1, W., 3/ O.. J. R., narodenej XX. I. XXXX, F.. Ľ. M. XXXX/XX, W., 4/ E. M., narodenému XX. E. XXXX, U. XX, W., 5/ D. T., narodenej XX. I. XXXX, W. 3, W., prechodne bytom P., žalovaní 2/ až 5/ spoločne zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16. marca 1998, o odvolaní žalovaných 2/ až 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. mája 2022 č. k. 10Cbi/11/2004-1302, takto rozhodol: I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. mája 2022 č. k. 10Cbi/11/2004-1302 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovia 1/ až 7/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „súd prvej inštancie") rozsudkom zo dňa 1. júla 2014, č. k. 10Cbi/11/2004-679, určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 31 328 750, zastúpeným správcom konkurznej podstaty JUDr. Jánom Javorčíkom, ako predávajúcim a O.. Q. E. a O.. E. M., ako kupujúcim, zo dňa 16. marca 1998, týkajúca sa nehnuteľností zapísaných v Katastri nehnuteľností Okresného úradu v Žiline, katastrálny odbor, katastrálne územie W., na LV č. XX, parc. č. XXXX, obytný dom, súp. č. XXX s pozemkom o výmere XXX m2, ktorej vklad bol povolený dňa 22. júla 1998 pod č. V 1931/98, v súčasnosti vedenej na LV č. XXXX, je absolútne neplatná. 2. Na základe odvolania žalovaných 2/ a 3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením zo dňa 29. februára 2016 č. k. 2Obo/48/2014-765, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. júla 2014 č. k. 10Cbi 11/2004-679, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci zrušujúceho uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie boli neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda aj napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňal parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 OSP). Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť obrane žalovaných 2/ a 3/ a dôkazom nimi predložených, ktoré mali význam pre posúdenie veci. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, z akých dôvodov neuveril, neprihliadol napríklad k výpovediam žalovaných, či k písomným dôkazom na č.l. 31, 140 spisu, ktoré súviseli so zhromaždeniami nájomníkov, konaných ohľadom predaja bytového domu, k oznamu o predaji bytového domu v tlači, rozhodnutiam konkurzného súdu, čím nedal odpoveď na otázky, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za také, ktoré zodpovedá požiadavke plnej realizácie základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd tak posúdil ako nepreskúmateľné. Uvedeným postupom obmedzil súd prvej inštancie žalovaného 2/ a 3/ v ich práve na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu zákonom vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho im odňal možnosť konať pred súdom. 3. Po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie súd Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11. mája 2022 č. k. 10Cbi/11/2004-1302, opätovne určil, že kúpna zmluva zo dňa 16. marca 1998, uzatvorená medzi úpadcom ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 31 328 750, zastúpeným správcom konkurznej podstaty JUDr. Jánom Javorčíkom ako predávajúcim a O.. Q. E. a O.. E. M. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností vedených v Katastri nehnuteľností Okresného úradu v Žiline, katastrálny odbor, katastrálne územie W., pôvodne zapísaných na LV č. XX, parc. č. XXXX, obytný dom, súp. č. XXX s pozemkom o výmere XXX m2 a v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 22. júla 1998 pod č. V 1931/98, je neplatná. Výrokom II. priznal žalobcom 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovaným 1/ až 5/, zodpovedným za trovy konania spoločne a nerozdielne s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. 4. Vychádzajúc z obsahu spisu súd prvej inštancie mal za preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21. januára 1998 č. k. 38K/111/95-1804, v spojení s uznesením zo dňa 18. februára 1997 sp. zn. 38K/111/95 (č.l. 243-246), ako konkurzný súd určil správcovi podmienky, za ktorých môže predať bytové domy z konkurznej podstaty úpadcu. V zmysle uvedených uznesení bol správca povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby bytové domy ako celok boli odpredané nájomcom, s možnosťou znížiť kúpnu cenu až o 50%. Pre prípad, že by uvedený postup nebol možný, správca bol oprávnený predať bytový dom tomu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá však nesmie byť nižšia ako 75% hodnoty znaleckého posudku. Ponuku na predaj bol správca povinný zverejniť v dennej tlači. 5. Kúpnou zmluvou zo dňa 16. marca 1998 (ďalej aj ako „kúpna zmluva") odpredal správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z spol. s r.o., JUDr. Ján Javorčík bytový dom na U. ulici v W. do podielového spoluvlastníctva vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 kupujúcim, O.. Q. E. a O.. E. M., za kúpnu cenu 2 600 000 Sk, kedy kúpna cena predstavovala 80,45% z hodnoty bytového domu stanovenej v znaleckom posudku Ing. Jozefa Stehlíka č. 16/98 zo dňa 16. januára 1998 na sumu 3 231 750 Sk (č.l. 341-352 spisu). 6. Podľa článku III ods. 2 kúpnej zmluvy, bola kúpna cena v sume 2 600 000 Sk stanovená s prihliadnutím na obsadenosť obytného domu nájomníkmi, na ich neochotu podieľať sa na kúpe obytného domu (prejavili záujem kúpiť len nájomné byty za ceny stanovené pre predaj komunálnych a družstevných bytov) a na značné náklady spojené s rekonštrukciou obytného domu. Návrh na vklad do katastra podal správca úpadcu, JUDr. Ján Javorčík (pôvodne žalovaný 4/) dňa 1. apríla 1998 a vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich v spoluvlastníckom podiele 1 bol povolený 21. júla 1998 pod č. k. V- 931/98. 7. Kupujúci boli nielen jednými z nájomcov bytov v bytovom dome predstavujúcom predmet kúpy, ale súčasne aj vedúcimi zamestnancami úpadcu a kupujúci 2, O.. E. M. (riaditeľ závodu 02), bol zároveň správcom poverenou osobou na komunikáciu s nájomcami vo veci realizácie predaja tohto majetku konkurznej podstaty. Žalobcovia dôkazom v podobe Dodatku č. 1 k Spoločenskej zmluve o založení obchodnej spoločnosti úpadcu (č.l. 236-242 spisu) preukázali, že kupujúci 2, O.. E. M., bol súčasne aj spoluvlastníkom obchodného podielu v spoločnosti úpadcu vo výške 5% na základnom imaní. Vzhľadom na uvedené tak bol O.. E. M. na základe poverenia správcu a v súčinnosti s ním osobou, ktorá disponovala informáciami o podmienkach predaja bytového domu a osobou, ktorá mala nájomcov s týmito informáciami riadne a v dostatočnom rozsahu oboznámiť. Súd prvej inštancie rovnako upozornil na to, že sa O.. E. M. súčasne podieľal na riadení a hospodárení podniku úpadcu. 8. Zo spisu ďalej podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že pred uzavretím kúpnej zmluvy boli nájomcom prostredníctvom O.. E. M. predložené identické žiadosti o „odkúpenie bytov", ktoré nájomcovia len vyplnili a podpísali, čím prejavili záujem o kúpu spôsobom, ktorý im bol prostredníctvom tejto žiadosti umožnený. Žalobcovia sami tieto žiadosti (čo do obsahu) nevyhotovovali a vychádzali z tlačiva, ktoré im bolo predložené O.. E. M. (č.l. 135, 137, 193, 253-265 spisu). Z písomných informácii O.. E. M., kupujúceho 2, (č.l. 31 spisu) adresovaných správcovi JUDr. Jánovi Javorčíkovi zo dňa 12. marca 1998 (t.j. 4 dni pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 16. marca 1998) vyplýva, že uvedeného dňa sa mala konať schôdza nájomcov, na ktorej mali byť oboznámení so spôsobom a podmienkami predaja. Podľa obsahu tejto informácie, z celkového počtu nájomcov malo o predaj prejaviť záujem len asi 30% (pozn. súdu prvej inštancie, čo pri počte 8 bytov a min. počte 2 nájomcov/byt, nesporne predstavuje vyšší počet než dvaja kupujúci, s ktorými bola následne uzavretá kúpna zmluva). 9. Vzhľadom na vykonané dokazovanie bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaní nepredložili žiadny dôkaz svedčiaci o konaní schôdze dňa 12. marca 1998, jej programe, obsahu, priebehu, prerokovávaných záležitostiach a jej záveroch (prijatých uzneseniach). Rovnako žalovaní ničím nezdôvodnili ani nepreukázali, prečo sa potom na procese predaja bytového domu nezúčastnilo aspoň 30% nájomcov uvádzaných v písomnej správe O.. E. M., ktorí mali o predaj bytového domu prejaviť záujem na údajnej schôdzi dňa 12. marca 1998. Žalobcovia počas celého priebehu súdneho konania tvrdili, že sa žiadna schôdza neuskutočnila a informácia O.. E. M. adresovaná správcovi nie je pravdivá. Tvrdenie o nekonaní predmetnej schôdze doložili i čestným prehlásením (č.l. 267 spisu). 10. V súlade s povinnosťou uloženou súdu prvej inštancie odvolacím súdom v zrušovacom uznesení zo dňa 29. februára 2016 č. k. 2Obo/48/2014-765, ohľadom dôkazu žalovaných (písomná správa) na č.l. 31 spisu, súd prvej inštancie tento nevyhodnotil v ich prospech. Nakoľko žalovaní nepreukázali konanie schôdze dňa 12. marca 1998, uvádzané v písomnej správe O. M. (správcom poverenej osoby a súčasne budúceho kupujúceho 2), neuniesli tak podľa súdu prvej inštancie dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Z výpovede O.. M. (č.l. 51 spisu) vyplývalo, že zo schôdzí, ktoré sa mali s nájomcami konať dva až trikrát, neboli urobené žiadne prezenčné listiny. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že tvrdenie o konaní schôdze dňa 12. marca 1998, na ktorej mali byť nájomcovia informovaní o podmienkach predaja, žalovaní nepreukázali. 11. Pozornosti súdu prvej inštancie súčasne neušlo, že v čase, kedy sa mala údajne konať predmetná schôdza, už O.. E. M. a O.. Q. E. vykonali konkrétne, záväzné a jasné kroky smerujúce k naplneniu ich vôle odkúpiť celý bytový dom pre seba. Zo správy konkurzného správcu JUDr. Javorčíka zo dňa 16. februára 1998, adresovanej konkurznému súdu vyplývalo, že o kúpu bytového domu prejavili záujem dvaja nájomcovia, a to O.. Q. E. a O.. E. M., ktorí ponúkli sumu 2 600 000 Sk, ktorú ponuku sa správca rozhodol prijať. Správca uvedeným listom súčasne požiadal konkurzný súd o udelenie súhlasu s predajom bytového domu pod cenu stanovenú znaleckým posudkom a o súhlas s pripojeným návrhom kúpnej zmluvy (č.l. 111, 458-463 spisu). 12. Za takýchto okolností súd prvej inštancie skonštatoval, že písomná informácia O.. E. M. zo dňa 12. marca 1998 (č.l. 31 spisu) o údajnom konaní schôdze nájomcov dňa 12. marca 1998 o odpredaji bytov všetkým nájomcom vyznieva nielen účelovo, ale je v priamom rozpore s jeho faktickým konaním smerujúcim k odkúpeniu bytového domu pre seba, pričom o tomto rozpore medzi obsahom informácii v liste zo dňa 12. marca 1998 a faktickým konaním O.. E. M. mal vedomosť aj samotný správca, keďže listom zo dňa 16. februára 1998 informoval konkurzný súd o záväznej ponuke O.. E. a O.. M., ktorú sa rozhodol prijať a požiadal súd o schválenie návrhu kúpnej zmluvy v prospech uvedených kupujúcich. 13. Na doplnenie súd prvej inštancie zdôraznil, že v súdnom spise je založená len pozvánka a zápisnica zo schôdze konanej dňa 18. marca 1999 (t.j. rok po uzavretí kúpnej zmluvy č.l. 72-73 a 119-125 spisu). Skutočnosť, že išlo o schôdzu konanú až po uzavretí kúpnej zmluvy, potvrdzuje a vyplýva to priamo a nespochybniteľne z jej obsahu, keďže nájomcovia (žalobcovia) žiadajú o zrušenie vkladu vlastníckeho práva V-1931/98, ktorým bol povolený vklad dotknutej kúpnej zmluvy, ako i z listu O.. M. adresovaného správcovi z 26. marca 1999 (č.l. 117 spisu) a písomností správcu (č.l. 119-125 spisu). Schôdza nájomcov za prítomnosti správcu sa tak prvýkrát uskutočnila až po uzavretí kúpnej zmluvy, teda v štádiu, keď ozrejmovanie dôvodov uzavretia kúpnej zmluvy len s kupujúcimi O.. E. a O.. Čandíkom, nemalo pre nájomcov žiadnu právnu, ani skutkovú relevanciu. 14. Vo vzťahu k listinnému dôkazu žalovaných na č.l. 140 spisu, s ktorým bol súd prvej inštancie v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu rovnako povinný sa vysporiadať, súd nevyhodnotil tento listinný dôkaz z hľadiska dôkaznej situácie žalovaných za právne významný, ani za preukazujúci tvrdenia žalovaných o nedôvodnosti žaloby. Z tohto dôkazu označeného ako „Odkúpenie bytov v bytovom dome na U. číslo XX v W. nájomníkmi - prešetrenie sťažnosti zo dňa 22. marca 1999 podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že uvedeným písomným podaním pôvodný správca, JUDr. Javorčík, len informuje konkurzný súd o priebehu schôdze konanej dňa 18. marca 1999 (rok po uzavretí spornej kúpnej zmluvy), zvolanej za účelom oboznámenia všetkých prítomných so zásadami predaja obytných domov v rámci konkurzu, ako aj so stanoviskom konkurzných veriteľov k odpredaju týchto domov, obsiahnutom v zápisnici z porady konanej v sídle správcu dňa 18. decembra 1998 (t.j. opätovne po uzavretí kúpnej zmluvy). Konajúci súd prvej inštancie po dôkladnom a dôslednom oboznámení sa s obsahom tohto listinného dôkazu uzavrel, že tento len opisným spôsobom oboznamuje s priebehom predmetnej schôdze, ktorej účelom bolo vysvetliť nájomcom legitimitu a zákonnosť postupu správcu pri odpredaji bytového domu na U. XX v W.. Súd prvej inštancie zotrval na tom, že uvedená informácia doručená konkurznému súdu rok po uzavretí kúpnej zmluvy nemá žiadnu právnu relevanciu, ani význam pre ďalší priebeh konkurzného konania. Rovnako nemá žiadnu právnu hodnotu ani pre samotných, na schôdzi zúčastnených nájomcov, ktorí v čase konania tejto „informačnej schôdze" už nijako nemohli vstúpiť, ani ovplyvniť proces odpredaja bytového domu. Z hľadiska skutkového stavu bolo podľa súdu prvej inštancie možné tento listinný dôkaz hodnotiť len ako správcom deklarované zhrnutie jeho údajného postupu pri odpredaji tohto bytového domu a snahu navodiť dojem, že tento postup bol súladný s uznesením konkurzného súdu a so zákonom, čo mu však nezodpovedá faktické konanie správcu, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. 15. Ohľadom tvrdenia žalovaných o inzercii predaja bytového domu na U. ulici v W. v nimi uvádzanom periodiku Večerník, resp. inom periodiku v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy s O.. E. a O.. M., súd prvej inštancie toto tvrdenie nemal v konaní za preukázané, nakoľko sa v súdnom spise dôkaz o takejto inzercii nenachádza. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že sa v súdnom spise (č.l. 247) nachádza len inzercia v denníku Večerník z 22. apríla 1997 preukazujúca odpredaj bytového domu na T. ul. č. X v W. a inzercia v denníku Pravda/11 (č.l. 248-249), preukazujúca predaj nehnuteľností úpadcu v lokalite J. R. T., T.-R., administratívna budova W. a obytný dom XX bytových jednotiek (pozn. súdu prvej inštancie - obytný dom na U. XX má 8 bytových jednotiek). Súčasne súd prvej inštancie upozornil, že obsahom súdneho spisu na č.l. 401 je i odpoveď denníka Večerník z 5. júna 2006, v ktorej na žiadosť jedného zo žalobcov, tento oznámil, že inzercia odpredaja bytového domu, ktorá mala byť uverejnená v septembri 1997 v číslach 36 - 41/1997 sa nenašla. 16. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu súd prvej inštancie dospel k názoru, že správca (v danom čase JUDr. Ján Javorčík pôvodne žalovaný 4/) v procese predaja bytového domu na U. ulici č. XX v W., výsledkom ktorého bolo uzavretie kúpnej zmluvy s dvomi nájomcami bytov O.. E. a O.. M. konal spôsobom, ktorý formálne navodzoval a vzbudzoval dojem, že jeho úkony sú súladné s uznesením konkurzného súdu zo dňa 1. júna 2006 č. k. 38K/111/95-1804. Faktické konanie správcu však s podmienkami stanovenými uvedeným uznesením konkurzného súdu podľa súdu prvej inštancie súladné nebolo. Správca konal spôsobom, ktorý obchádzal súdom stanovené podmienky, pričom konkurznému súdu predkladal informácie budiace dojem, že nájomcovia o odkúpenie bytového domu nemajú, resp. nemali záujem. Výsledky vykonaného dokazovania nasvedčovali tomu, že v súčinnosti so správcom týmto spôsobom konali aj kupujúci. 17. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že správca až do uzavretia kúpnej zmluvy osobne so žalobcami (resp. ich právnymi predchodcami) nekomunikoval, nestretol sa s nimi a neobjasnil im súdom stanovené podmienky predaja. Komunikoval len prostredníctvom ním poverenej osoby, O.. E. M., ktorý bol súčasne aj riadiacim pracovníkom úpadcu. Správca si neoveril, či O.. E. M., ktorý mal pred uzavretím kúpnej zmluvy s nájomcami komunikovať a zvolávať schôdze nájomcov, riadne a v dostatočnom rozsahu oboznámil nájomcov s podmienkami predaja obytného domu, znaleckou cenou, prípadne inými okolnosťami podstatnými pre predaj, a spoľahol sa len na písomné informácie od O.. E. M.. Povinnosti vyplývajúce mu z funkcie správcu ohľadne predaja majetku podstaty (bytového domu) v súlade s podmienkami konkurzného súdu tak bez právneho dôvodu preniesol na inú osobu - nájomcu v dotknutom bytovom dome, ktorá mohla mať a ako vyplýva z vykonaného dokazovania aj podľa názoru súd prvej inštancie mala, na odkúpení bytového domu iný protichodný záujem ako žalobcovia. 18. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie vyslovil, že neexistuje žiadny písomný dôkaz o konaní schôdzí nájomcov pred uzavretím kúpnej zmluvy, ani že by tieto prebehli tak, ako ich opisuje žalovaná strana. Z takýchto schôdzí neexistuje žiadna zápisnica, záznam, prezenčná listina, ani žiadna iná listina, z ktorej by bolo zrejmé, aký bol obsah, predmet a spôsob rokovania na danej schôdzi. 19. Za účelné považoval súd prvej inštancie zdôrazniť, že správca v danom čase súbežne realizoval aj predaj inej, obdobnej nehnuteľnosti - bytového domu na T. ul. X v W., kde postupoval úplne iným spôsobom, ako pri bytovom dome na U.. V prípade bytového domu na T. ul. X v W. správca nájomcom zaslal písomnú ponuku obsahujúcu jasné a konkrétne okolnosti, za ktorých je možné bytový dom odkúpiť, vrátane znaleckého posudku. V prejednávanej veci bol znalecký posudok vyhotovený v januári 1998, k predaju bytového domu došlo v marci 1998, pričom neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by žalobcovia s týmto boli oboznámení. 20. Súd prvej inštancie tak zotrval na právnom názore vyslovenom v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 1. júla 2014 č. k. 10Cbi/11/2004-679, o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a obchádzanie zákona v procese realizácie predaja a uzavretia kúpnej zmluvy s kupujúcimi, O.. Q. E. a O.. E. M.. 21. Súd prvej inštancie zdôraznil, že správca nerešpektoval uznesenie konkurzného sudu, keď nevyvinul maximálne úsilie na predaj bytového domu nájomcom za rovnakých podmienok, o ktorých mali mať vedomosť všetci pred uzavretím kúpnej zmluvy, čo bola podmienka stanovená konkurzným súdom. Svojím konaním sa podľa súdu prvej inštancie správca len snažil navodiť dojem, že takto konal, takéto úsilie vyvinul a teda, že jeho konanie je v súlade s rozhodnutím konkurzného súdu. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobcom, resp. ich právnym predchodcom, boli postupom správcu zachované práva na odkúpenie bytového domu, v ktorom sa nachádzali byty tvoriace ich dlhodobé a trvalé obydlie, a že kúpna zmluva uzavretá s kupujúcimi bola výsledkom riadneho a transparentného konania správcu o konkrétnych podmienkach predaja bytového domu, okolnostiach tohto predaja, prípadne kúpnej cene, s ktorými boli vopred, riadne a za rovnakých podmienok oboznámení všetci nájomcovia, pričom títo by na základe takto získaných informácii uviedli, že o odkúpenie bytového domu nemajú záujem. 22. S právnym záverom obsiahnutým v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 9. apríla 2008 č. k. 5Obo/90/2006-481, že informácie na základe ktorých konkurzný súd udelil súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy neboli pravdivé a viedli k poškodeniu žalobcov, sa súd prvej inštancie stotožnil, rovnako ako s tým, že odvolací súd nepovažoval za preukázané tvrdenia žalovaných, že správca inzeroval predaj domu, že sa uskutočnili schôdze nájomníkov, na ktorých dostali relevantné informácie o predaji, ani že boli riadne informovaní o podmienkach predaja, konkrétne o cene bytového domu podľa znaleckého posudku. 23. Za týchto okolností súd prvej inštancie zhrnul, že kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o., za ktorého konal správca konkurznej podstaty JUDr. Ján Javorčík a kupujúcimi O.. Q. E. a O.. E. M., je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. Konanie správcu JUDr. Jána Javorčíka a kupujúcich vyhodnotil súd prvej inštancie ako odporujúce dobrým mravom a obchádzajúce zákon, konkrétne ust. § 27 ZKV, nakoľko nebolo v súlade a nerešpektovalo podmienky predaja stanovené konkurzným súdom. 24. Vo vzťahu k ďalším podstatným skutkovým tvrdeniam žalobcov prezentovaným v žalobe a v priebehu konania, ich dôvodnosť súd prvej inštancie nevzhliadol. K tvrdeniu o nutnosti aplikácie zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri určení kúpnej ceny súd prvej inštancie poukázal na vyriešenie a ustálenie tejto otázky odvolacím súdom v rozhodnutí zo dňa 9. apríla 2008 č. k. 5Obo/90/2006-481, v ktorom bolo skonštatované, že uvedený zákon sa na predaj dotknutého bytového domu (bytov) na U. ul. č. XX v W. nevzťahoval. 25. K neplatnosti kúpnej zmluvy pre neexistenciu zmluvnej strany, predávajúceho, pre nesprávnosť uvedenia jeho obchodného mena (s.r.o., miesto spol. s r.o.) súd prvej inštancie túto výhradu nepovažoval za dôvodnú, pretože predávajúci bol v kúpnej zmluve dostatočne, riadne a určito označený podľa údajov zapísaných v obchodnom registri. Chyba v obchodnom mene (nesprávnosť uvedenia skratky právnej formy) podľa súdu prvej inštancie predstavovala zjavnú nesprávnosť v písaní, ktorá nemala za následok zámenu, ani neurčitosť právnickej osoby predávajúceho a nespôsobovala neurčitosť, ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy. 26. Vo vzťahu k neplatnosti kúpnej zmluvy pre nedostatok súhlasu manželky kupujúceho 2, O.. E. M., súd prvej inštancie uviedol, že tento nedostatok bol napravený v katastrálnom konaní a súhlas bol udelený. Manželka kupujúceho 2 nenamietala relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy (§ 40a OZ), čím uvedené tvrdenie žalobcov nemalo podľa súdu prvej inštancie oporu v hmotnom práve. 27. Ako ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia vytýkali nedostatok súhlasu konkurzného. Súd prvej inštancie ozrejmil, že tento súhlas udelený bol, ktorá skutočnosť vyplýva z úradného záznamu zo dňa 12. marca 1998 (č.l. 365-366 spisu), a to spôsobom plne súladným so ZKV, ktorý v danom čase neukladal konkurznému súdu povinnosť rozhodnúť opatrením. Uvedenú námietku žalobcov o nedostatku súhlasu preto súd prvej inštancie rovnako nepovažoval za dôvodnú. Zo spisu je zrejmé, že konkurzný súd udelil súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy, avšak na základe údajov a informácii, ktoré mu predložil, a za ktoré zodpovedal správca, aj keď tieto informácie nekorešpondovali s faktickým konaním a úkonmi správcu. Správca tak neposkytol konkurznému súdu pravdivé informácie. 28. V súvislosti s ďalšími skutkovými tvrdeniami žalovaných súd prvej inštancie uviedol nasledovné. S nedostatkom naliehavého právneho záujmu namietanému žalovanými sa súd prvej inštancie nestotožnil a nepovažoval túto obranu žalovaných za dôvodnú. Naopak, súd prvej inštancie bol toho názoru, že právny záujem žalobcov v prejednávanej veci je daný, ktorú právnu otázku už na začiatku sporu vyriešil Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením zo dňa 21. januára 2004 sp. zn. 9Co/39/03 zrušil v poradí prvé rozhodnutie (rozsudok) Okresného súdu Žilina zo dňa 2. októbra 2002 č. k. 2C/1646/95-85, pre nedostatok vecnej príslušnosti Okresného súdu Žilina, práve s poukazom na incidenčný charakter prejednávanej veci. Krajský súd v Žiline jednoznačne a bez pochybností konštatoval, že základ žalovaného nároku má pôvod v konkurznom konaní, v postupe správcu pri odpredaji obytného domu, čo znamená, že sa jedná o spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním ohľadne majetku žalovaného 1/ (úpadcu). Odvolací súd poukázal na to, že v prejednávanej veci nie je sporné, ani spochybňované vlastníctvo úpadcu k predmetu kúpy, sporným však je, či pri odpredaji obytného domu bol dodržaný postup vymedzený konkurzným súdom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že sa jedná o spor vyvolaný a súvisiaci s konkurzným konaním. Z tohto dôvodu bola vec po zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina následne postúpená na prejednanie vecne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave, na ktorom prebieha konkurzné konanie úpadcu, ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o. 29. Na prejednanie incidenčných sporov bol podľa ust. § 9 ods. 4 písm.
- a)zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase začatia konania (k 3. septembru 1999) vecne príslušný krajský súd, na ktorom prebieha samotné konkurzné konanie, pričom v prejednávanej veci bol týmto súdom Krajský súd v Bratislave. Od 21. januára 2004, je preto vec prejednávaná ako vec incidenčná (t.j. spor súvisiaci a vyvolaný konkurzom). Krajský súd v Bratislave po postúpení spisu, incidenčnú povahu prejednávanej veci nespochybnil a táto povaha veci nebola nikdy spochybnená, ani v jednom zo zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Naopak, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, v rozhodnutí sp. zn. 2Obo/205/2004 a sp. zn. 5Obo/90/2006 opakovane konštatoval existenciu a danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov v prejednávanej veci. Na právny záver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný v celom rozsahu poukázal (teda aj na zodpovedanie otázky existencie naliehavého právneho záujmu) a nevidel dôvod sa uvedenou námietkou žalovaných ďalej zaoberať 30. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že právny záujem žalobcov v prípade incidenčných konaní vyplýva zo zákona a je daný osobitou povahou konkurzného konania, s ktorým je spojený, alebo v súvislosti, s ktorým vznikol (bol vyvolaný). Z uvedeného dôvodu považoval súd prvej inštancie otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov za vyriešenú, že právny záujem žalobcov v prejednávanej veci je daný. 31. So žalovanými namietanou nedôvodnosťou žaloby pre nerešpektovanie synalagmatickej povahy záväzku z kúpnej zmluvy, čomu žalobný petit nezodpovedá, preto žalobe nie je možné vyhovieť, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Predmetom sporu v prejednávanej veci nie je vrátenie plnenia z neplatnej kúpnej zmluvy (t.j. kauza veci nespočíva v okolnostiach riešených v žalovanými uvádzaných rozhodnutiach R 26/1975, R 27/1975 a NS ČR 22Cdo/2147/1999), ale predmetom sporu je určenie neplatnosti právneho úkonu, t.j. ide o určovaniu žalobu dopadajúcu na účinky právneho úkonu, ktorá bola v čase začatia konania jednou zo zákonom predpokladaných a v súdnej praxi bežnou a pomerne častou určovacou žalobou. Žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu nevyžadovali pre svoju vecnú dôvodnosť, aby súčasťou petitu (žalovaného nároku) bol aj petit na vrátenie vzájomných plnení. Tvrdenie žalovaných, že podmienkou úspešnosti určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu je súčasné uplatnenie nároku na vrátenie vzájomných plnení (čo v prípade žaloby žalobcov absentuje) preto súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné a právne dôvodné. Takéto tvrdenie podľa súdu prvej inštancie nemá opodstatnenie v procesnom, ani v hmotnom práve. 32. V ďalšom žalovaní namietali, že žaloba je nedôvodná s poukazom na to, že pri predaji vecí z konkurznej podstaty návrat do pôvodného stavu nie je možný. Ani túto argumentáciu súd prvej inštancie nevzhliadol za relevantnú. V celom priebehu sporu trvajúceho od roku 1999 súd prvej inštancie, ani žiadny z odvolacích súdov nikdy nespochybnili právnu relevanciu (neprípustnosť, resp. nedôvodnosť) žaloby pre nemožnosť návratu do pôvodného stavu (restitutio ad integrum). Naopak, už na začiatku sporu Krajský súd v Žiline konštatoval incidenčný charakter veci a pripustil žalovateľnosť uplatneného nároku, ako spor vyvolaný konkurzom (dôsledok situácie vyvolanej konkurzom). Vychádzajúc z koncepcie právneho poriadku SR v čase začatia konania súd prvej inštancie považoval za potrebné upozorniť, že právna úprava poznala a plne akceptovala žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov (relatívnej alebo absolútnej), akou je i žaloba v prejednávanej veci. 33. Súd prvej inštancie vo všeobecnosti uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ pôsobí od počiatku, teda táto vada postihuje právny úkon od momentu jeho vzniku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Logickým následkom neplatného právneho úkonu, z ktorého od počiatku nemohli plynúť žiadne účinky a nemožno mu poskytnúť ochranu, je návrat do pôvodného stavu. V prejednávanej veci to znamená návrat predmetu kúpy do konkurznej podstaty úpadcu (t.j. v prospech všetkých veriteľov), z ktorej sa predajom odčlenila. Zákon o konkurze a vyrovnaní, ani iná právna norma nevylučuje možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzavretej konkurzným správcom. Prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (v konaní absolútnej neplatnosti), ktorá v doterajšej línii rozhodnutí prvoinštančného, ani odvolacieho súdu spochybnená nebola, vylučuje právnu relevanciu tvrdenia žalovaných o neprípustnosti žaloby pre nemožnosť návratu do pôvodného stavu. 34. Okrem iného súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade neplatných právnych úkonov platí i zásada nemo plus iuris, ktorá vylučuje ochranu vlastníka (žalovaných) zapísaného v katastri nehnuteľností. Rovnako súd prvej inštancie apeloval na to, že právni predchodcovia žalovaných i žalovaní mali od počiatku vedomosť o spornosti ich vlastníckeho práva, ktoré bolo dotknuté žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. 35. V závere súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorý mali v konaní úspech priznal nárok na ich plnú náhradu s tým, že o výške trov v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. 36. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali žalovaní 2/ až 5/ odvolanie, ktorým žiadali napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba zamieta, a zároveň žalovaným voči žalobcom priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý nárok sú žalobcovia povinní žalovaným uhradiť spoločne a nerozdielne. Ako dôvody podaného odvolania žalovaní uviedli ust. § 365 písm. b), f),
- h)CSP. 37. Žalovaní videli porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že krajský súd dôvody, pre ktoré považuje naliehavý právny záujem žalobcov za daný, riadne neodôvodnil. Svoj nesúhlas vyjadrili s tým, že súd prvej inštancie len poukázať na predchádzajúce rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré boli vydané pred vydaním napadnutého rozsudku, najmä keď sa opiera o staršie rozhodnutia odvolacieho súdu, a skutkový stav a právne posúdenie (najmä v otázke možnosti použitia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov), ktoré sa v priebehu konania postupne menili alebo ustálili. Na tomto mieste žalovaní poukázali na pojednávanie konané dňa 23. júna 2021, kde súd prvej inštancie uviedol, že v prípade návratu bytového domu do konkurznej podstaty bude správca postupovať na základe novely § 27 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj ako „ZKV"), ktorou sa osobitne upravuje predaj bytov a nebytových priestorov s účinnosťou od 1. augusta 2000, a byty v rámci predmetného bytového domu bude správca predávať za trhovú cenu. 38. Vo vzťahu k rozhodnutiam odvolacích súdov (sp. zn. 2Obo/205/04 a sp. zn. 5Obo/90/2006) žalovaní uviedli, že názory v nich uvedené nie sú odôvodnené, a napriek tomu ich súd prvej inštancie prijal za svoje. Žalovaní poukázali na to, že v rozhodnutí odvolacieho súd č. k. 2Obo/205/04-330, bolo uvedené, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. januára 1998 č. k. 38K/111/95-1804, nebola správcovi konkurznej podstaty uložená povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcami. Žalovaní ďalej poukázali na to, že úvahy odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2Obo/205/04 smerovali k potrebe ustáliť, či vzniklo žalobcom právo na odkúpenie predmetných bytov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov (ďalej aj ako „ZVB"), nakoľko v tomto prípade by žalobcovia mali na veci naliehavý právny záujem. Neskôr však bolo v tunajšom konaní ustálené, že žalobcom nevzniklo právo na odkúpenie predmetných bytov podľa ZVB. V uznesení odvolacieho súdu zo dňa 5. apríla 2008 č. k. 5Obo/90/2006-481, podľa názoru žalovaných bez náležitého vysvetlenia bola konštatovaná existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko správca bol povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby boli bytové domy ako celok predané nájomcom, čím malo byť dané rovnaké právo nájomcov nadobudnúť spoluvlastnícky podiel. Žalovaní trvajú na tom, že žalobcovia nie sú účastníci konkurzného konania podľa žiadneho ustanovenia ZKV platného a účinného v čase predaja bytového domu. Z ustanovení ZKV platného a účinného v čase predaja bytového domu nevyplýva žiadne špeciálne postavenie nájomcov nehnuteľností speňažovaných v rámci konkurzu. 39. Za potrebné považovali žalovaní upozorniť, že vzhľadom na novelu ZKV platnú a účinnú od 1. augusta 2000, správca v prípade navrátenia bytového domu do konkurznej podstaty bude tento speňažovať za trhovú cenu, t.j. žiadny nájomca nebude mať právo odkúpiť podiel na bytovom doma za zníženú cenu až do 50% v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. januára 1998 č. k. 38K/111/95-1804, o podmienkach predaja bytového domu. Žalovaní zotrvali na argumentácii, že ako nájomcovia splnili podmienky predaja bytového domu (resp. ich právny predchodcovia), ktoré sa nevzťahovali na nájomcov a dali najvyššiu ponuku na odkúpenie bytového domu, celkovo vo výške 80,5% hodnoty bytového domu určenej znalcom (pričom podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 21. januára 1998, č. k. 38K/111/95-1804, postačovala suma 75% hodnoty bytového domu určenej znalcom). S uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie podľa žalovaných absolútne nevysporiadal. Polemika žalovaných sa týkala otázky, prečo by pri údajnej a nepreukázanej kooperácii žalovaných so správcom na kúpe bytového domu, žalovaní platili sumu 80,5% hodnoty bytového domu, keď by v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. januára 1998 č. k. 38K/111/95-1804, stačilo 50%. 40. Za neodôvodnenú zo strany súdu prvej inštancie považujú žalovaní svoju argumentáciu o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov s tým, že nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, na základe akých dôvodov dospel súd prvej inštancie k opačnému záveru. 41. Absencia základných predpokladov určovacej žaloby uplatnenej žalobcami, okrem neexistencie naliehavého právneho záujmu, podľa žalovaných spočíva aj v tom, že nesmie byť uplatniteľná iná žaloba na plnenie, nesmie vytvárať ďalšie spory, narušovať právnu istotu a nesmie byť v rozpore so svojim účelom, ktorým je ochrániť ohrozené, alebo porušené právo žalobcu alebo odstránenie neistoty žalobcu v jeho právnom postavení. 42. Podľa názoru žalovaných neexistuje žiadne právo žalobcov, ktoré by mohlo byť, alebo bolo ohrozené a vyhovením ich určovacej žalobe sa ich postavenie žiadnym spôsobom nezmení, a už vôbec sa nezlepší. Obrana žalovaných spočívala aj na tom, že vyhovením žalobe žalobcov vznikne viacero sporov najmä, ale nie výlučne ohľadne vrátenia kúpnej ceny a jej výšky, uhradenia nákladov na bytový dom, ktoré znášali žalovaní, náhrada škody spôsobenej žalovaným a otázky s tým súvisiace. Zároveň príde aj k narušeniu právnej istoty konkurzných veriteľov, nakoľko ich uplatnené pohľadávky v pomere podľa rozvrhu boli správcom už vyplatené. 43. Pozornosť žalovaní sústredili na to, že správca pri výkone svojich povinností zverených mu ZKV, t.j. pri výkone verejnej moci, pochybil, preto má správca niesť za takéto pochybenie zodpovednosť a žalobcovia majú nárok na náhradu škody za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci správcom konkurznej podstaty, t.j. majú k dispozícii žalobu na plnenie. Túto však žalobcovia, ktorý nemajú žiadne „špeciálne" právo alebo nárok na odkúpenie bytov, nevyužili. 44. Otázkou, či žaloba žalobcov nie je v rozpore so základnými atribútmi určovacej žaloby sa krajský súd v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal. 45. Žalovaní odmietajú závery súdu prvej inštancie o spolupráci so správcom za účelom údajného obídenia žalobcov pri kúpe bytového domu v rámci konkurzného konania, čím implicitne vyslovil záver, že ich viní z podvodu a machinácií v konkurznom konaní. V tejto súvislosti žalovaní upozornili, že žalobcovia voči nim (resp. ich právnemu predchodcovi) iniciovali i trestné konania v súvislosti s predajom bytového domu, avšak tieto boli zastavené, alebo trestné oznámenia boli odmietnuté. 46. Dôraz žalovaní kládli na to, že to bol správca, ktorý pochybil pri vykonávaní svojich povinností pri výkone verejnej moci zverenej mu ZKV v rámci konkurzu. Za takéhoto stavu potom nemajú žalovaní niesť následky v podobe určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili (resp. ich právny predchodca) v dobrej viere a vždy konali len na základe pokynov správcu konkurznej podstaty v dobrej viere v jeho profesionálnosť. Za zmätočný považujú žalovaný napadnutý rozsudok aj v tom, že vychádza z irelevantnej informácie, aké postavenie v spoločnosti úpadcu mali žalovaní, resp. ich právny predchodcovia. 47. Vzhľadom na vyššie uvedené považujú žalovaní napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny, čím súd prvej inštancie zasiahol do práva žalovaných na spravodlivý proces. 48. Medzi nesprávne skutkové zistenia zaradili žalovaní, že žalobcovia neboli informovaní o podmienkach predaja bytového domu, ktoré tvrdenia žalobcovia preukazovali len čestným vyhlásením. Rovnako chýbajúci inzerát na odkúpenie bytového domu v archíve inzerujúcich novín podľa žalovaných nepreukazuje jeho neexistenciu, nakoľko žalovaní doložili do spisu viacero reakcií záujemcov o odkúpenie bytového domu, tzn. inzerát musel existovať. S uvedeným sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevyporiadal. Napriek neexistencii prezenčnej listiny zo schôdze konanej dňa 12. marca 1998, žalovaní poukázali na zápis o schôdzi vypracovaný p. O.. M.. 49. Žalovaní majú za to, že žalobcovia mali vedomosť o všetkých podmienkach predaja bytového domu, vrátane výšky sumy predstavujúcej hodnotu bytového domu určenej znalcom, avšak žalobcovia trvali na tom, že byty chcú odkúpiť, ale iba za zostatkovú cenu podľa ZVB. V prospech uvedeného podľa žalovaných svedčia nasledovné dôkazy: Podanie správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka zo dňa 28. októbra 1997 adresované MF SR, Odpoveď správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka zo dňa 11. augusta 1997 adresovaná E. E. (je obsahom súdneho spisu), Oznámenie MF SR o neaplikovaní zákona 182/1993 Z. z. zo dňa 5. novembra 1997 adresované p. J. (je obsahom súdneho spisu), Oznámenie správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka zo dňa 30. októbra 1997 o predaji bytového domu spôsobom určeným súdom adresované p. J. (je obsahom súdneho spisu), Vyjadrenie správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka k sťažnosti p. J. zo dňa 15. februára 1999 adresované Krajskému súdu v Bratislave (je obsahom súdneho spisu), Oznámenie správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka o prešetrení sťažnosti p. J. zo dňa 22. marca 1999 adresované Krajskému súdu v Bratislave (je obsahom súdneho spisu). Inzerovanie odpredaja bytového domu v Žilinskom Večerníku a Novom Cieli: Ponuka spoločnosti PONZ, v. o. s. zo dňa 13. januára 1998 na odkúpenie bytového domu na U. XX v W. za sumu 2 500 000 Sk na základe inzercie v Žilinskom Večerníku; Ponuka R. P. zo dňa 15. januára 1998 na odkúpenie bytového domu na U. XX v W. za sumu 2 400 000 Sk na základe inzercie v Žilinskom Večerníku a Novom Cieli. Okrem vyššie uvedených dôkazov žalovaní poukázali aj na Vyžiadanie súhlasu s predajom bytového domu správcom konkurznej podstaty JUDr. Javorčíkom zo dňa 16. februára 1998 adresované Krajskému súdu v Bratislave. S prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaní považujú za nesporne preukázané, že žalobcovia vedeli o podmienkach predaja bytového domu. 50. Za nesprávny záver súdu prvej inštancie považujú žalovaní aj to, že žalobcovia nemali vedomosť o znaleckom posudku, pretože tento vznikol až v štádiu kúpy a predaja (z vety žalovaného 2). Za týmto účelom žalovaní argumentovali tým, že Znalecký posudok č. 16/98 bol vypracovaný dňa 16. januára 1998 Ing. Jozefom Stehlíkom, t.j. dva mesiace pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 16. marca 1998. Po vyhotovení znaleckého posudku a pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa konala minimálne jedna schôdza nájomcov dňa 12. marca 1998, o ktorej je v spise vyhotovený záznam vypracovaný O.. M.. 51. Žalovaní zotrvali na tom, že žalobcovia mali všetky informácie o podmienkach predaja bytového doma, ale mali záujem odkúpiť byty iba podľa ZVB, čo nebolo možné. 52. Bez opory vo vykonanom dokazovaní považujú žalovaní skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní v spolupráci so správcom postupovali tak, aby sa ich konanie javilo navonok v súlade s podmienkami nastavenými konkurzným súdom, avšak v skutočnosti spolupracovali na podvedení a oklamaní žalobcov, aby bytový dom odkúpili pre seba. 53. Nesúhlas vyjadrili žalovaní aj s tým, že podľa súdu prvej inštancie je 30% nájomcov viac ako dvaja kupujúci, pretože pri minimálnom počte 2 nájomcov/byt t.j. 8 bytov x 2 = 16, 16 : 100% = 0,16 x 30% = 4,8 nájomcov, preto na žalovaných pripadajú štyria nájomcovia (dva byty na žalovaných). 54. Nadobudnutie bytového domu v dobrej viere žalovaní odôvodňujú okrem iného aj tým, že od nadobudnutia bytového domu žalobcovia neplatili žalovaným žiadne nájomné, bývajú v bytoch približne 24 rokov len za náklady, dokonca v súčasnosti neplatia riadne ani tie. 55. Nesprávne právne posúdenie vzhliadli žalovaní v existencii naliehavého právneho záujmu, nadobudnutí vlastníctva v konkurznom konaní v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a prípustnosti petitórneho návrhu žalobcov. 56. S súvislosti s naliehavým právnym záujmom žalovaní poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2013 sp. zn. 2MCdo/15/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. 3Cdo/53/2007, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. októbra 2004 sp. zn. ObdoV/23/2003. Opätovne žalovaní spochybňovali zlepšenie postavenia žalobcov pre prípad vyhovenia ich žalobe s tým, že nie je zrejmé, aká ochrana bude vyhovením žalobe poskytnutá ohrozenému, alebo porušenému právu žalobcov, a či neexistuje iný vhodnejší prostriedok ochrany v podobe žaloby o plnenie, t.j. o náhradu škody. S prihliadnutím k tomu, že naliehavý právny záujem musí byť daný v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu a dobu trvania súdneho konania viac než 18 rokov, žalovaní trvajú na tom, že naliehavý právny záujem žalobcov absentuje. Žalovaní dôrazne odmietajú, že incidenčný charakter sporu (súvisiaci s konkurzom) zakladá existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov, ktorí nie sú účastníkmi konkurzného konania, najmä nie veriteľmi, ktorí sú oprávnení na základe ZKV podať žalobu o určenie dôvodu, poradia, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky a obdobne. Následkom vyhovenia podanej žalobe nebude odstránenie neistého postavenia žalobcov alebo ohrozeného práva žalobcov, ale vyvolanie ďalších súdnych sporov v spojení so zásahom do právnej istoty a legitímnych očakávaní, nie len žalovaných, ale aj tretích subjektov nezúčastnených na tomto konaní (konkurzných veriteľov). Argumentácia žalovaných sa opiera okrem iného aj o to, že vyhovením žalobe, teda určením neplatnosti kúpnej zmluvy, sa žalobcovia nestanú vlastníkmi nehnuteľností tvoriacich predmet kúpy, ani im nevznikne právo na prednostné odkúpenie týchto bytov. V prípade navrátenia nehnuteľností do konkurznej podstaty tieto bude speňažovať opätovne za trhové ceny tomu, kto ponúkne najvyššiu sumu. Nakoľko nie je v priebehu celého súdneho konania zrejmé, aké právo žalobcov je ohrozené, alebo v čom je ich právne postavenie neisté a ako sa vyhoveniu určovacej žalobe ich postavenie zlepší, žalovaní zotrvali na tom, že naliehavý právny záujem nie je daný. Súd prvej inštancie sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia v otázke existencia naliehavého právneho záujmu. 57. Za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 písm.
- h)CSP žalovaní považovali aj konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami bolo v rozpore s dobrými mravmi a je možné navrátiť veci do pôvodného stavu, aj keď speňaženie bytového domu v rámci konkurzu prebehlo v súlade so zákonom. Nesúhlas vyjadrili žalovaní s tým, že navrátenie nehnuteľností do konkurznej podstaty je v záujme konkurzných veriteľov. Žalovaní, alebo ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy dobromyseľne, v súlade so zákonom a s rozhodnutiami príslušného konkurzného súdu s vierou v zákonnosť postupov orgánov verejnej moci. 58. Za účelové považujú žalovaní nepodložené tvrdenia žalobcov, že neboli oboznámení s podmienkami predaja predmetných nehnuteľností. Žalobcovia nikdy nekontaktovali správcu, neboli za ním, ani žiadnym iným spôsobom sa s ním nesnažili komunikovať. V prípade, ak by žalobcovia nemali žiadne informácie alebo im tieto neboli vysvetlené správcom alebo ním poverenou osobou, každý aj priemerne obozretný a vnímavý človek, čo žalobcovia určite sú, by sa zaujímal o priebeh konkurzného konania v súvislosti s bytovým domom, v ktorom býva. Naviac žalobcovia oslovovali rôzne ministerstvá a iné orgány, kde riešili priebeh konkurzného konania (t.j. nič im nebránilo proaktívne komunikovať aj so správcom). Aj uvedené svedčí o tom, že žalobcovia mali (a museli mať) všetky informácie o podmienkach predaja bytového domu. V nadväznosti na uvedené podľa žalovaných predaj nehnuteľností nebol a ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. 59. Nadobudnutie vlastníckeho práva kúpou v konkurze predstavuje podľa žalovaných aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. októbra 2012 č. k. 7Co/62/2012-625, právoplatné dňa 6. marca 2013, jednu zo zákonných výnimiek zo zásady nemo plus iuris a je všeobecne považované za originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, kedy sa pretrhávajú väzby medzi pôvodným a novým vlastníkom. 60. Vo vzťahu k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanými za súčasného splnenia podmienok podľa zákona upravujúceho konkurzné konanie, navrátenia do pôvodného stavu, teda nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu, nie je možné. Tým, že konkurzné konanie prebehlo v súlade so zákonom, predaj neodporoval dobrým mravom a žalovaní riadne nadobudli originárne vlastnícke právo k bytovému domu so súhlasom súdu k odpredaju bytového domu, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k inému právnemu posúdeniu veci. 61. Žalovaní rovnako namietajú prípustnosť žalobného návrhu žalobcov, ktorý neobsahuje oporu výroku, pre vyjadrenie vzájomnej viazanosti plnenia oboch zmluvných strán, a to najmä z dôvodu, že nie sú stranou tejto zmluvy, čo podčiarkuje absurdnosť určenia takejto neplatnosti. Súd prvej inštancie síce poukázal na prax pred účinnosťou CSP, keď bolo možné takéto žaloby podať, avšak to boli situácie, keď žalobcovia mali hmotné právo (väčšinou vlastnícke, ktoré žalobcovia v danom prípade nemajú) a žalovali všetkých ostatných účastníkov napádaného právneho úkonu. 62. Okrem iného vzhľadom na povahu konkurzného konania a rozdelenie plnenia poskytnutého žalovanými veriteľom prihláseným do konkurzu vyhláseného na pôvodného vlastníka - spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. je podľa žalovaných zrejmé, že spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. nie je toto plnenie žalovaným schopná vrátiť. 63. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaní trvajú na tom, že žalobe nie je možné vyhovieť. Tým, že súd prvej inštancie napriek argumentácii žalovaných určil neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy vec neprávne právne posúdil, v dôsledku čoho je vydaný rozsudok v rozpore so zákonom. 64. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí s odvolacou argumentáciou nesúhlasia a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne a právne správny. Za nepreskúmateľný a arbitrárny nemožno podľa žalobcov považovať napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie len preto, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaných. 65. Nakoľko je právny názor odvolacieho súdu pre súd prvej inštancie záväzný, žalobcovia súhlasia s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odkázal na rozhodnutia odvolacieho súdu. Existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov bola podľa ich názoru súdom prvej inštancie dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnená. 66. Podľa názoru žalobcov žalovaní vykladajú uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. januára 1998 č. k. 38K/111/95-1804, ktoré obsahuje podmienky predaja bytových domov tendenčne a zavádzajúco. Predmetné uznesenie podľa žalobcov stanovuje štyri podmienky predaja bytových domov, a to, že 1) správca vyvinie maximálne úsilie na to, aby boli bytové domy ako celok predané nájomníkom s možnosťou znížiť kúpnu cenu až o 50%, 2) v prípade, že to nebude možné, predá sa bytový dom tomu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá však nesmie byť nižšia ako 75% hodnoty znaleckého posudku a 3) v prípade, že to nebude možné, predá sa bytový dom tomu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššiu kúpnu cenu, ktorá však nesmie byť nižšia ako 75% hodnoty znaleckého posudku, 4) odchýlky od týchto zásad podliehajú schváleniu súdu. S prihliadnutím na uvedené žalobcovia kladú dôraz na to, že vyššie uvedené podmienky boli formulované v konkrétnej postupnosti s tým, že prvá podmienka má prednosť pred ostatnými, a len v prípade nemožnosti jej splnenia bude nasledovať podmienka druha. Týmto považujú žalobcovia za irelevantné, že žalovaní splnili druhú podmienku predaja bytového domu, keď nedošlo k splneniu prvej podmienky správcom. Za daných okolností žalobcovia vyjadrili súhlas s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa zameral predovšetkým na posúdenie, či správca konkurznej podstaty vyvinul maximálne úsilie na predaj bytového domu ako celku nájomníkom v zmysle prvej podmienky. Keďže splnenie prvej podmienky uznesenia nebolo zo strany žalovaných relevantne preukázané, skúmanie druhej podmienky považovali žalobcovia za bezpredmetné. 67. Tvrdenie žalovaných, že bytový dom kúpili za sumu 80,5% hodnoty bytového domu, keď by v zmysle uznesenia o podmienkach predaja bytového domu stačilo 50%, považujú žalobcovia za absurdné, pretože v prípade predaja bytového domu za 50% hodnoty bytového domu (v zmysle prvej podmienky uznesenia) by tento nadobudli žalovaní spolu so všetkými ostatnými nájomníkmi (ktorý mali o odkúpenie záujem). Konanie žalovaných bolo podľa žalobcov účelové a tvrdenia o konaní údajných schôdzí nájomníkov za zavádzajúce, nakoľko ich cieľom bolo práve vylúčiť žalobcov z možnosti nadobudnúť spoluvlastníctvo k bytovému domu, kedy nemali inú možnosť ako postupovať v zmysle druhej podmienky uznesenia. 68. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných ohľadom podanej určovacej žaloby, žalobcovia upozornili, že princíp subsidiarity určovacej žaloby nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a je len výsledkom interpretácie (ne)existencie naliehavého právneho záujmu, pričom súdna prax nevylučuje, že od princípu subsidiarity možno upustiť. Určovacia žaloba je podľa žalobcov rovnocenná žalobe na plnenie, prípadne inej žalobe a je na ich vôli, ktorý spôsob ochrany si zvolia. Nakoľko žalobcom vzniklo právo prednostne nadobudnúť bytový dom a bolo zo strany správcu konkurznej podstaty porušené, stalo sa ich právne postavenie neistým. Vyhovujúci rozsudok podľa žalobcov vnesie právnu istotu do právneho postavenia žalobcov, nakoľko v prípade neplatnosti právneho úkonu sa automaticky obnoví zápis (vecno-právna pozícia) pôvodného vlastníka (úpadcu). Následne pri predaji bytového domu v rámci speňažovania konkurznej podstaty budú mať žalobcovia možnosť odkúpiť bytový dom, v ktorom žijú ako nájomcovia. Týmto sa postavenie žalobcov zmení, aj keď žalovaní v odvolaní tvrdili opak. Vzhľadom na uvedené žalobcovia majú za to, že ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, ktorú skutočnosť je potrebné vykladať k kontexte predmetných skutkových okolností, a nie nie formalisticky podľa toho, či sa môže domáhať ochrany aj inou žalobou. 69. Vo svojom vyjadrení žalobcovia poukázali na prehľad skutočností svedčiacich o záujme správcu konkurznej podstaty predať obytný dom práve žalovanému 2/ a O.. E. M., a tým „obísť" žalobcov ako nájomníkov. V januári 1997 žalobcovia ako nájomníci oficiálne požiadali správcu konkurznej podstaty o kúpu bytov v bytovom dome, ktoré dokumenty boli v predtlačenom formulárovom znení (pripravenom vopred) a predložené žalobcom na vyplnenie zo strany O.. E. M.. Žiadosť správcu konkurznej podstaty zo 16. februára 1998 o udelenie súhlasu konkurzného súdu na predaj bytového domu žalovanému 2/ a O.. E. M. s predložením návrhu kúpnej zmluvy. Predmetná žiadosť bola expedovaná s prílohami konkurznému súdu dňa 17. februára 1998, t.j. ešte pred uskutočnením 2. schôdze nájomníkov (na ktorej malo údajne podľa žalovaných dôjsť k ponuke predaja bytového domu žalobcom, pričom správca konkurznej podstaty bol už vopred dohodnutý na predaji bytového domu so žalovaným 2/ a O.. E. M.). Žalobcovia do toho času vôbec neboli informovaní o podmienkach predaja bytového domu. Dňa 12. marca 1998 sa mala údajne uskutočniť 2. schôdza nájomníkov, ktorú skutočnosť žalovaní nepreukázali akýmkoľvek písomným zápisom, listinou prítomných a pod. Žalobcovia uskutočnenie tejto schôdze zhodne v priebehu celého konania popierajú, o čom svedčia ich svedecké výpovede. Z výpovedí žalovaného 2/ a O.. E. M. podľa žalobcov jasne vyplýva, že títo neboli pred uzatvorením kúpnej zmluvy oboznámení so znaleckým posudkom, a preto ani O.. E. M. nemohol oboznámiť žalobcov (nájomníkov) so znaleckým posudkom, resp. s výškou znalcom určenej ceny bytového domu počas údajnej 2. schôdze. Po uskutočnení údajnej 2. schôdze nájomcov O.. E. M. adresoval správcovi konkurznej podstaty písomnosť, v ktorej ho informuje, že „dňa 12. marca 1998 bola následne zvolaná schôdza nájomníkov, kde som opätovne oznámil spôsob odkúpenia celého domu (vytvorenie združenia), alebo ak záujme odkúpenia prejaví prevažná časť nájomníkov tým spôsobom, že sa im odpredá dom za cenu určenú znalcom, pričom nie je vylúčené, že súd môže schváliť aj primeranú nižšiu cenu. Z celkového počtu nájomníkov len asi 30% prejavuje záujem týmto spôsobom a ostatní nemajú záujem z dôvodu finančných prostriedkov". V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 15. októbra 2008 ČVS: KRP59/OEK-ZA-2008 z výpovede svedkyne D. P., z ktorej vyplynulo, že tento „list písala na základe pokynov od O.. M. ona dňa 12. marca 1998 ešte počas pracovnej doby, ktorá jej končila o 15.00 hod. Schôdze veriteľov nájomníkov sa konali vo večerných hodinách". Uvedené potvrdzuje tvrdenie žalobcov, že 2. schôdza nájomníkov sa reálne neuskutočnila, žalobcovia nemohli byť a neboli oboznámení s podmienkami predaja bytového domu, pričom vytvorenie písomnosti o konaní schôdze O.. M. predstavovalo len snahu konvalidovať nezákonný postup správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka. Na podporu záveru o neuskutočnení 2. schôdze nájomníkov poukázali žalobcovia na tvrdenie žalovaného 2/ na pojednávaní dňa 5. júna 2002, že „znalecký posudok vznikol až v štádiu kúpy a predaja predmetnej nehnuteľnosti a potom sa už nerobila žiadna schôdza s nájomníkmi". Napriek preukázanému záujmu žalobcov o kúpu bytového domu, 16. marca 1998 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Týmto žalobcovi trvajú na názore, že žalovaní (resp. ich právni predchodcovia) evidentne konali v súčinnosti so správcom konkurznej podstaty za účelom obísť súdom stanovené podmienky predaja bytového domu, a tým zmariť možnosť odkúpenia bytového domu zo strany žalobcov ako nájomníkov, a to všetko s jediným cieľom dosiahnuť pre seba prospech z procesu odkúpenia bytového domu. 70. K obrane žalovaných, že žalobcovia boli informovaní o podmienkach predaja bytového domu v zmysle uznesenia podmienkach predaja bytového domu, žalobcovia zdôrazňujú, že bolo povinnosťou žalovaných toto svoje tvrdenie preukázať. K dôkazom, ktorými žalovaní mali preukázať včasné informovanie žalobcov o podmienkach predaja bytového domu, žalobcovia uvádzajú nasledovné. 71. V Odpovedi správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka zo dňa 11. augusta 1997 adresovanej E. E. nemohli byť oznámené podmienky predaja bytového domu, nakoľko tieto boli stanovené až v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. januára 1998 č. k. 38K/111/95-1804. Podľa žalobcov Oznámenie MF SR o neaplikovaní zákona 182/1993 Z. z. zo dňa 5. novembra 1997 adresované p. J. ani Oznámenie správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka z 30. októbra 1997 o predaji bytového domu spôsobom určeným súdom adresované p. J. rovnako nepreukazuje, že žalobcovia boli informovaní o podmienkach predaja bytového domu. Informácia o odkúpení bytov - výsledok schôdze nájomcov zo dňa 12. marca 1998 podľa žalobcov nepreukazuje, že sa uvedená schôdza skutočne konala, a ktorú informáciu vytvoril O.. E. M. (ako bolo uvedené vyššie). K vyjadreniu správcu konkurznej podstaty JUDr. Javorčíka k sťažnosti p. J. zo dňa 15. februára 1999 adresovaného Krajskému súdu v Bratislave žalobcovia uviedli, že uvedený dokument nepreukazuje informovanie žalobcov o podmienkach predaja bytového domu, pretože sa schôdze nájomcov neuskutočnili. 72. K inzerovaniu odpredaja bytového domu v Žilinskom Večerníku a Novom Cieli, na základe ktorého boli predložené ponuky z 13. januára 1998 a 15. januára 1998, žalobcovia uviedli, že uvedené ponuky nemohli reflektovať podmienky predaja, nakoľko tieto boli súdom stanovené v uznesení Krajského súdu v Bratislave až dňa 21. januára 1998. Z Vyžiadania súhlasu s predajom bytového domu správcom konkurznej podstaty JUDr. Javorčíkom zo dňa 16. februára 1998 adresovaného Krajskému súdu v Bratislave podľa žalobcov vyplýva, že sa toto vyžiadanie uskutočnilo ešte pred údajnou schôdzou nájomníkov dňa 12. marca 1998, kde malo údajne podľa žalovaných dôjsť k ponuke predaja bytového domu žalobcom. Z tohto dokumentu je zrejmé, že správca konkurznej podstaty bol už vopred dohodnutý na predaji bytového domu so žalovaným 2/ a O.. E. M.. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia dôkazy, na ktoré poukazovali žalovaní v podanom odvolaní, nepovažujú za dôkazy, ktoré by osvedčovali, že boli žalobcovia o podmienkach predaja bytového domu v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. januára 1998 informovaní, resp. že by o týchto podmienkach vedeli. Žalobcovia preto nesúhlasia s tvrdením žalovaných, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 73. Nesprávne právne posúdenie tvrdené žalovanými ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu žalobcovia nepovažujú za dôvodné. Naliehavý právny záujem na určení absolútnej neplatnosti