Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/28/2023 Identifikačné číslo spisu: 6120307359 Dátum vydania rozhodnutia: 07.05.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

1. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedenú procesnú vadu videl dovolateľ v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, pretože odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami a stotožnil sa s nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň spochybnil aj skutkové a právne závery rozsudkov súdov oboch inštancií.
2. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu

§ 420písm.

1. f)CSP sú:
2. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
3. b)nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. 31. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). 32. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm.
4. f)CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). 33.

§ 387ods.

1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 34.

§ 387ods.

2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 35.

§ 387ods.

3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 36. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej úpravy CSP. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti jeho rozhodnutiu podať odvolanie, čo aj využil. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, ktoré umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V takom prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a (prípadne) len na zdôraznenie jeho správnosti doplniť ďalšie dôvody, a to najmä vo väzbe na relevantné odvolacie námietky odvolateľa. Zmyslom takejto právnej úpravy je znovu neopakovať tie isté vecne správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. V tomto smere dovolací súd poukazuje na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08 a IV. ÚS 372/08, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opakovane zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden organický celok, a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Aj v prípade skráteného odôvodnenia je však odvolací súd povinný vysporiadať sa s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). 37. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento v rámci svojho odôvodnenia podrobne uviedol odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a svoju argumentáciu k rozhodujúcim odvolacím námietkam žalobcu (nie ku všetkým, pretože pre meritórne rozhodnutie veci nebolo potrebné, aby sa zaoberal posúdením každej jednej námietky) v odsekoch 20 až 28 odôvodnenia v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu, pričom uzavrel, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka (§ 631a nasl. OZ), ktorá mala zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 OZ), čo odvolací súd vysvetlil v odsekoch 22 a 23.1 odôvodnenia svojho rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že dielo nebolo zhotovené riadne a odovzdané žalovanému 26. októbra 2018 (podľa tvrdenia žalobcu), a že z dôvodu existujúcich vád diela žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo e-mailom z 2. decembra 2018 v zmysle § 642 ods. 2 OZ, v dôsledku čoho zmluva o dielo zanikla s právnym účinkom ex tunc, teda od počiatku (odseky 23.2 a 24 odôvodnenia odvolacieho rozsudku). Odvolací súd považoval za správny aj záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na zaplatenie ceny diela v zostávajúcej sume 1 950 eur s príslušenstvom, keďže žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela v celkovej výške 2 950 eur (ktorý nárok bol predmetom sporu - pozn. dovolacieho súdu), z ktorej preddavok (zálohu) v sume 1 000 eur žalovaný vopred zaplatil, pričom žalobca v spore nepreukázal ani náklady, ktoré účelne vynaložil na dielo v dôsledku odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo s právnym účinkom ex tunc (takýto nárok nebol predmetom sporu, čo vyplýva aj z obsahu žaloby - pozn. dovolacieho súdu). 38. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (odsek 20 odôvodnenia) vyplýva, že za podstatné odvolacie námietky žalobcu odvolací súd považoval námietky voči právnemu posúdeniu zmluvy o dielo ako zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka v režime spotrebiteľskej zmluvy, ďalej námietku, že dielo odovzdal riadne a včas bez vád žalovanému a že žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil neplatne, z dôvodu ktorého mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu doplatenia ceny diela. Tieto námietky žalobcu ako odvolateľa odvolací súd považoval za nedôvodné z dôvodov, ktoré uviedol v odsekoch 22 až 28 odôvodnenia svojho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm.

1. b)a
2. d)CSP], avšak z obsahu odvolania k týmto odvolacím dôvodom nevyplýva žiadna argumentácia žalobcu. Odvolací súd sa napriek tomu stručne zaoberal aj posúdením týchto dvoch odvolacích dôvodov v odsekoch 12, 13, 16 a 17 odôvodnenia, pričom konštatoval, že nezistil žalobcom namietané procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozsudku a rovnako nezistil ani žiadnu vadu týkajúcu sa procesných podmienok konania, čo preskúmaval z úradnej povinnosti (odsek 16 odôvodnenia rozsudku). 39. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, čo uviedol v odseku 17 odôvodnenia, v ktorom (okrem iného) poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, teda jasne a zrozumiteľne odôvodnil konečný záver o nedôvodnosti uplatneného nároku a tento vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, odôvodnenie preto zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP a k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces nedošlo. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho relevantnými odvolacími námietkami. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s rozhodnutiami súdov oboch inštancií a názormi v nich vyjadrenými, ešte neznamená, že sa jedná o nedostatočne odôvodnené rozhodnutia súdov nižšej inštancie, pretože súd nie je povinný rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. 40. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné a odvolací súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, len sa stotožnil s nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav veci, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie, vyjadrenia strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania a na posudzovaný prípad aplikoval príslušné právne predpisy, pričom zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil, z akého dôvodu potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie zostatku ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 10190001 z 5. februára 2019, splatnou dňa 19. februára 2019 v sume 1 950 eur za zhotovenie a montáž kuchynskej linky. Odvolací súd zároveň k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam, týkajúcim sa merita veci, uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, a to v odsekoch 20, 21, 22, 23.1, 23.2, a 24 odôvodnenia rozsudku. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu, pričom v ňom vyjadrené závery sú jasné a zrozumiteľné a odvolací súd sa zaoberal rozhodujúcimi odvolacími námietkami žalobcu, na ktoré mu dal odpoveď tak, ako je už vyššie konštatované. 41. Dovolateľom namietaná nesprávnosť, resp. neúplnosť skutkových zistení nepredstavuje vadu, ktorá by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bola považovaná za vadu konania podľa § 420 písm.
3. f)CSP, pretože ak k takejto vade v súdnom konaní dôjde, nie je ňou znemožnená realizácia procesných oprávnení strany. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo. V dovolacom konaní totiž dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdov nižšej inštancie) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistených urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V civilnom sporovom konaní majú strany sporu právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak súd rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP), pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom na to, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP), v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Ak potom v priebehu civilného sporového konania súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP, pretože to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strana mohla uplatniť, avšak v dôsledku procesného postupu súdu z nich bola vylúčená. 42. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm.
5. f)CSP. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu odmietol (ako neprípustné) podľa § 447 písm.
6. c)CSP. 43. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi ako neúspešnej strane sporu (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 44. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.