ktorej kupujúci nadobudol na základe schváleného privatizačného projektu majetok štátneho podniku A.Z., iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžili k činnosti časti podniku A., š.p., Zvolen. Vláda SR schválila priamy predaj časti podniku A., š.p., Z.
privatizačného projektu.
prílohy č. 10 zmluvy, nazvanej „Súpis úverových zmlúv“ na kupujúceho prešiel záväzok z úverovej zmluvy na TOZ v sume 27,964.000 Sk. Žalovaný ako jediný člen a zakladateľ založil Notárskou zápisnicou z
písomných záznamov mala spoločnosť uvedenú dlžnú sumu zaplatiť žalobcovi. Žalobca podal na spoločnosť A., spol. s r.o., Z. návrh na vyhlásenie konkurzu a v priebehu konania žalobca oznámil súdu, že mu prihlásená pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní
Obchodného zákonníka riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka odo dňa účinnosti zmluvy. V článku II. zmluvy sa dohodli v súlade s § 585 Občianskeho zákonníka o urovnaní svojich práv a povinností, vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu
článku III. tejto zmluvy. Účastníci zmluvy uviedli, že pohľadávka banky voči klientovi z úveru na TOZ k
Ďalej uviedol, že účastníkom tejto zmluvy bola spoločnosť A., spol. s r.o., Z., ktorá pohľadávku právneho predchodcu uznala čo do dôvodu a výšky. Touto zmluvou bol nahradený pôvodný záväzok a došlo aj k zániku ručenia žalovaného Ing. L.P., ktorého ručenie zaniklo zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. 3 5Obo/109/2010 5Obo/110/2010 Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluvu nemožno vykladať
obsahu, ale
vôle strán, ktorých vôľou bolo nahradenie záväzku len
Občianskeho zákonníka, s ktorým nahradením zostalo zachované aj ručenie žalovaného.
súdu, ak by vôľou účastníkov zmluvy bolo nahradenie záväzku
Občianskeho zákonníka, zmluvné strany by zmluvu uzavreli v súlade s týmto ustanovením a neuvádzali by ust. § 585 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd uviedol, že nič nebráni tomu, aby si zmluvné strany hospodársko-právne vzťahy nahradili dohodou o urovnaní, ktorou sa všeobecne podriadia režimu Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 262.
bodu I. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah vzniknutý pred 1. januárom 1992 z hospodárskej zmluvy o úvere na TOZ sa bude
Obchodného zákonníka od nadobudnutia účinnosti zmluvy riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. V bode II. zmluvy si dojednali, že v zmysle ust. § 585 Občianskeho zákonníka uzavreli túto zmluvu, ktorou sú upravené všetky práva zmluvných strán k pohľadávkam uvedených v článku II./1. a sú ňou nahradené doterajšie záväzky, vyplývajúce z úveru na TOZ a v nasledujúcom článku III. si splácanie pohľadávky z úveru na TOZ v sume 2,770.000 Kč dohodli spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania aj ďalšie podmienky. Z uvedeného dôvodu súd zamietol žalobu a zamietol ju aj z ďalšieho dôvodu, ktorým je, že F. a Ing. L.P. a T., a.s., Z. ako nový dlžník uzavreli zmluvu o prevzatí záväzku
júna 1999. V tejto zmluve si účastníci dohodli v článku II., že dňom nadobudnutia účinnosti zmluvy o prevzatí záväzkov preberá nový dlžník ( T., a.s., Z.) záväzok pôvodného dlžníka ( Ing. L.P.) voči veriteľovi (F.)
zmluvy o predaji časti podniku č. 429/1993 z
jeho názoru nikdy nedošlo k uzavretiu tejto zmluvy o úvere, lebo mu nikdy nebola doručená. Súd prvého stupňa sa s touto námietkou žalobcu nevysporiadal, vôbec neuviedol, prečo zmluvu považuje za platne uzavretú.
jeho názoru žalovaný použil zmluvu o úvere zo
neho postačujúce na preukázanie doručenia, t.j. akceptáciu návrhu zmluvy. Žalobca túto zmluvu nepovažoval za platne uzavretú a nespájal s ňou žiadne právne následky. Ďalej žalobca tvrdí, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil zmluvu o úvere zo 17. júna 1996 ako dohodu o urovnaní, pretože v nej absentuje základný atribút urovnania a to spornosť záväzku. Z obsahu zmluvy o urovnaní jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán uznať záväzok a podriadiť záväzkové vzťahy vzniknuté
hospodárskeho zákonníka, režimu obchodného zákonníka. V žiadnom z ustanovení zmluvy nie je zmluvnými stranami konštatovaná spornosť záväzku, preto nie je možné konštatovať, že sa jedná o dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka. Spornosť záväzku nevyplýva ani z predchádzajúcej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu K., š.p.ú. a spoločnosťou A., spol.s r.o. Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď posúdil zánik ručenia žalovaného zo zániku pôvodného záväzku a z akcesorickej povahy ručenia. Žalobca poukazuje na ust. § 585 až § 587 Občianskeho zákonníka s tým, že tieto ustanovenia upravujúce dohodu o urovnaní neobsahujú právnu úpravu vo vzťahu k ďalšej existencii zabezpečenia v prípade uzavretia dohody o urovnaní a v komentári k ust. § 585 sa uvádza, že zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však došlo k urovnaniu bez súhlasu ručiteľa, ručiteľ môže voči veriteľovi namietať všetko, čo by mohol, keby nebolo urovnania. Tento právny názor vychádza aj s ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka v spojení s použitím analógie s ust. § 572 ods.1 Občianskeho zák. a je podporený aj logickým a systematickým výkladom. Pokiaľ by následky v prípade urovnania mali byť odlišné od následkov upravených v ust. § 572 ods.1 Občianskeho zák. pri novácii, bolo by to priamo upravené v príslušných ustanoveniach o urovnaní, čím by sa vylúčila aplikácia 5 5Obo/109/2010 5Obo/110/2010 analógie. Samozrejme postavenie osoby, ktorá poskytla zabezpečenie sa pri novom záväzku nemôže zhoršiť, preto platí, že pokiaľ by sa urovnanie uskutočnilo bez súhlasu osoby poskytujúcej zabezpečenie, zabezpečenie pri novom záväzku trvá len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované. Odvolateľ ďalej namieta, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého odôvodnenia pokiaľ ide o dôvod zamietnutia žaloby z dôvodu, že zmluva o predaji časti podniku č. 429/1993 dohodou o odstúpení od zmluvy bola zrušená. Súd nedostatočne rozlišoval v napadnutom rozhodnutí právne vzťahy z úverovej zmluvy na TOZ, resp. zmluvy o úvere zo 17. júna 1996 a vzťahmi vyplývajúcimi zo zmluvy o predaji podniku medzi F. a kupujúcim a následne medzi veriteľmi z úverovej zmluvy a kupujúcimi. Rozhodnutie vôbec neodôvodnil, prečo zaniklo zákonné ručenie. Po podaní odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. augusta 2010, č.k. 34 Cb 160/01-342 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu poplatok za odvolanie v sume 33.193,50 Eur
položky č. 1 písm. a/ poznámka 3 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, lebo
neho súdny poplatok za odvolanie mu bol vyrúbený v nesprávnej výške. Je toho názoru, že správna výška v danom prípade je 19.916 Eur. Odvolanie odôvodnil tým, že za žalobu bol súdom vyzvaný zaplatiť súdny poplatok 600 000 Sk
položky 2 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom ku dňu podania žaloby (
doterajších predpisov. Predmetné súdne konanie začalo podaním žaloby na súd 2. novembra 2001, pričom právny predchodca žalobcu zaplatil za žalobu súdny poplatok
položky č. 2 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov v maximálnej výške, t.j. v sume 600 000 Sk. Zákonom č. 621/2005 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o súdnych poplatkoch, sa sadzba poplatku zvýšila v obchodných veciach zo 600 000 Sk na 1 000 000 Sk.
ust. § 18 ods.2 zákona o súdnych poplatkoch, účinného od 1.1.2006 sa za úkony navrhnuté alebo za konanie začaté pred 1. januárom 2006 vyberajú poplatky
doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po
O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je opodstatnené a proti uzneseniu odvolanie nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky 1 108 449,74 Eur s prísl. z titulu nezaplateného úveru. Úver na trvalo sa obracajúce zásoby (TOZ) bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu štátnemu podniku A.Z. úverovou zmluvou, uzavretou
Občianskeho zákonníka o urovnaní svojich práv a povinností.
ods.4 Obchodného zákonníka ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. 7 5Obo/109/2010 5Obo/110/2010 Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim ( § 477 ods.3 Obchod. zák.).
Obchodného zákonníka ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona. Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom, alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom ( § 311 ods.1, ods.2 Obchod. zák.). V zmysle citovaných ustanovení špecifickým predmetom nepeňažného vkladu spoločníka je podnik alebo jeho časť. Na spoločnosť pri vklade podniku alebo jeho časti prechádzajú nielen práva, ale aj záväzky (napr. z úverovej zmluvy). Na prechod záväzkov sa použijú ustanovenia upravujúce zmluvu o predaji podniku ( § 476 až § 488)
ktorých okrem iného predávajúci veriteľovi ručí zo zákona za splnenie prevedených záväzkov. Trvanie právneho vzťahu ručenia je časovo závislé od existencie zabezpečovaného záväzku, teda ručenie spravidla trvá, pokiaľ trvá zabezpečovaný záväzok. Dve výnimky z tejto zásady sú upravené v § 311 ods.2 Obchod. zák.
ktorého ručenie nezaniká pre nemožnosť plnenia dlžníka aj napriek tomu, že v dôsledku nej došlo k zániku záväzku dlžníka ( § 352), pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom a po ďalšie, ručenie nezaniká zánikom právnickej osoby, ktorá je dlžníkom . Súd prvého stupňa vec vôbec neposudzoval
citovaných ustanovení. O zákonnom ručení žalovaného sa vo svojom rozhodnutí zmienil len pri posudzovaní úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a A., spol. s r.o. Z.
Občianskeho zákonníka ručenie zabezpečujúce zaniknutý (pôvodný) záväzok, zabezpečuje aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Právny inštitút novácie ako aj právny inštitút urovnania sú zaradené v šiestom oddieli, ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje zánik záväzku. Preto následky v prípade urovnania sú také isté ako v prípade novácie, ktoré následky sú upravené v § 572 ods.1 Občianskeho zákonníka. Záver súdu prvého stupňa, že uzavretím úverovej zmluvy zo
položky č. 1 písm. a/ poznámka 3 Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.
71/1992 Zb. v znení platnom v čase podania odvolania, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. V obchodných veciach sa súdne poplatky za žalobu vyberajú
časti I, položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. (ďalej len Sadzobník ) v sadzbe 6% z ceny, najviac 33.193,50 Eur.
poznámky 3. k položke 1 Sadzobníka, poplatky v rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. V danom prípade 6% z ceny sporu je 66.507 Eur. Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, keď súdny poplatok vyrubil vo výške stropu stanoveného vo vyššie uvedenej položke Sadzobníka. Z uvedeného dôvodu je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa správne, preto ho odvolací súd
ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 11. júla 2011 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.