Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/63/2023 Identifikačné číslo spisu: 4118215196 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4118215196.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu D. T., narodený XX. XX. XXXX, Q.. I. U. XX, F., zastúpený Mgr. Martin Hurtaj, Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanej C. T., narodená XX. XX. XXXX, Š. XXX/.XX, F., zastúpená JUDr. Jaroslav Veis advokát, Štefániková 22, Nitra, o zaplatenie vyrovnacieho podielu 41.600 eur, vedenom na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 15C/163/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 08. septembra 2022 spisová značka 8Co/36/2022, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a. Žalobcovi priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Odôvodnenie 1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. júla 2021 č. k. 15C/163/2018 - 236 rozhodol tak že: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 35.150 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta. III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to z priznanej sumy. IV. Žalobcovi sa vracia preplatok 20,64 eur z preddavku zloženého pod položkou denníka 1257 po právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou, ktorí boli manželia existoval spoločný nájom k družstevnému bytu podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý vznikol počas trvania ich manželstva a pretože po rozvode sa žalobca a žalovaná nedohodli na nájme tohto bytu, súd na návrh žalobcu podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka v konaní, ktoré sa na Okresnom súde Nitra viedlo pod sp. zn. 25C/263/2013 právo spoločného nájmu zrušil a učil, že členom družstva a ďalším nájomcom bytu bude žalovaná. V konaní nebolo sporné a aj bolo zmluvou a osvedčením pravosti podpisu preukázané, že družstvo v zastúpení JUDr. E. T. následne uzavrelo so žalovanou, ktorá bola v tom čase členkou družstva a aj nájomníčkou bytu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu k dome, ktorá byt odkúpila za jeho zostatkovú hodnotu. Z uvedených dôvodov súd navrhnutý výsluch JUDr. T.P. nevykonal, pretože ho vzhľadom na nesporné a preukázané skutočnosti považoval za nadbytočný. Pretože právo spoločného nájmu môže vzniknúť iba medzi manželmi a z čl. 2 bod. 1 zápisnice vyplýva, že deti strán sporu majú právo iba v byte bývať spolu so stranami sporu a to titulom ich príbuzenského pomeru a nie sú nájomcami bytu tak ako tvrdila žalovaná, je táto obrana žalovanej nedôvodná. 1.2. Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve, je majetkovou hodnotou a ak stanovy neurčujú inak, jeho výška sa určuje ako pomer členského vkladu k základnému imaniu družstva a preto sa pri zániku členstva člena družstva v družstve a to aj podľa § 705 ods. 2 veta posledná Občianskeho zákonníka ak v danom prípade podlieha vyporiadaniu. Súd nespochybňuje, že člen družstva má okrem práv aj svoje povinnosti, ale porušenie tých, ktorými sa bránila žalovaná a to napr. užívanie bytu, platenie nájomného nemá vplyv na jeho nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu a tak žalobca, ktorý nie je členom družstva má právo domáhať sa od žalovanej, ktorá zostala členkou družstva, aby mu vyplatila hodnotu jeho členského podielu (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/590/2003). Hoci žalovaná v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu deklarovala, že žalobcovi hodnotu členského podielu vyplatí, na čo súd prvej inštancie aj pri rozhodovaní prihliadol a aj z rozhodnutí súdov v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu jej muselo byť zrejmé, že hodnota členského podielu bude predmetom vyporiadania, v tomto konaní už proti nároku žalobcu na jeho zaplatenie namietala. 1.3. K vyporiadaniu hodnoty členského podielu dohodou strán sporu a ani rozhodnutím súdu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprišlo, ale ani prísť nemohlo, pretože k právoplatnému zrušeniu práva spoločného nájmu a členstva v družstve prišlo až po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, pričom k vyporiadaniu je možné pristúpiť až po zrušení práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/5384/2007). Vyporiadanie sa tak vykoná podľa zásad upravených v § 150 Občianskeho zákonníka. (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/590/2003 alebo sp. zn. 22Cdo/2565/2003), podľa ktorého sú podiely v zásade rovnaké, s výnimkami, ktoré pripúšťa ustanovenie § 150 OZ (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.), ktoré umožňujú určiť pomer iným spôsobom avšak za podmienky, že mali vplyv na zhoršenie majetkových pomerov strán sporu. Žalovaná sa proti nároku žalobcu bránila tvrdením o násilnom správaní sa žalobcu počas trvania manželstva, opustením spoločnej domácnosti a neplnením si jeho povinností spojených s nájmom. Rovnakými tvrdeniami sa žalovaná bránila aj v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu a členstva v družstve, z ktorých mal súd preukázané iba, že žalobca sa svojim správaním vo väčšej miere pričinil o rozvod manželstva a preto súd na tento záver súdu prihliadol. Ani v tomto konaní nebola obrana žalovanej, proti ktorej žalobca namietal preukázaná. Rozhodujúcimi kritériami v tomto konaní ako súd už uviedol je to, či sa žalobca staral alebo nestaral o rodinu alebo či sa zaslúžil alebo nezaslúžil na nadobudnutí a udržaní bytu za podmienky, že tým prispel k zmenšeniu majetkových pomerov rozvedených manželov. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca nestaral o rodinu a aj keď nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca sa z bytu vysťahoval skôr ako bolo právo spoločného nájmu a členstvo zrušené a nájomné začala platiť žalovaná, tým, že neprišlo k strate bytu a ani výpovedi z nájmu bytu, neprišlo k zmenšeniu majetku, nemá to vplyv na veľkosť jeho podielu a táto obrana žalovanej je nedôvodná. Podiel žalobcu je preto rovnaký ako podiel žalovanej t. j. 1 - ina a žaloba žalobcu je preto čo do základu nároku dôvodná. 1.4. Pri stanovení hodnoty členského podielu bytu sa vychádza zo stavu bytu ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. (Najvyšší súd ČR sp. zn. 22Cdo/2244/1999) a hoci pri vyhotovení uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania prišlo k chybe v písaní vo výroku, kde absentuje slovné spojenie „zo stavu bytu“, tak ako je uvedené v odôvodnení, v konaní nebolo sporné, že byt bol v čase zániku spoločného členstva dňa 24. 2. 2016 a aj doposiaľ je v pôvodom stave z ktorého znalec vychádzal. Znalec určil hodnotu členského podielu ku dňu zániku spoločného členstva a aktuálnu ku dňu jeho vyporiadania a pretože proti znaleckému posudku neboli žiadne námietky, je zistená hodnota nesporná. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní namietal proti nariadeniu znaleckého dokazovania pred výsluchom strán sporu, ktorý postup však podľa súdu nie je zo zákona vylúčený a vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť právneho zástupcu žalovanej a žiadosti o odročenie pojednávania, resp. zmeny termínu ohliadky aj v súlade so zásadou hospodárnosti. Súd v tejto veci opakovane poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, tak ako to urobil aj žalobca, pretože sa týkajú skutkovo rovnakých vecí a hoci nejde o najvyššiu súdnu autoritu v Slovenskej republike, právna úprava je totožná a preto môžu byť pre súd pri rozhodovaní inšpiráciou. Zároveň uvedené rozhodnutia nie sú ani v rozpore napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6MCdo/18/2011, podľa ktorého členský podiel má byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pretože však byt po zrušení práva spoločného nájmu užívala výlučne žalovaná, ktorej aj bol byt prevedený do výlučného vlastníctva, platila náklady spojené s jeho užívaním, súd odchylne od zásady, že pri vyporiadaní sa vychádza z trhovej hodnoty členského podielu, z ktorej vychádza žalobcom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vychádzal z ceny tohto podielu v čase zániku spoločného členstva rozvedených manželov spoločného v družstve. Takýto postup pripúšťa slovenská súdna prax, napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 6MCdo/18/2011 v obdobnej veci, podľa ktorého, ak je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov členský podiel v bytovom družstve, ktorý už pripadol na základe rozhodnutia súdu iba jednému z manželov ako výlučnému členovi družstva, pri jeho oceňovaní nemožno vychádzať z ceny podielu v dobe jeho vysporiadania, ale v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva manželov v družstve alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 6Cdo/202/2017, podľa ktorého na rozdiel od vecí, treba hodnotu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM zisťovať v čase zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve a nie v čase vyporiadania BSM. Pretože členský podiel mal v dobe zániku spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva manželov v družstve hodnotu 70.300 eur a žalobca má nárok na zaplatenie 1-iny, je žaloba, ktorá bola v priebehu konania doplnená a tak je bez vád, dôvodná iba v časti o zaplatenie 35.150 eur (70300/2=35150). 1.5. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 35.150 eur vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Pretože žiadna zo strán netvrdila, že podľa § 232 ods. 3 veta druhá CSP ide o odôvodnený prípad na určenie dlhšej lehoty na plnenie a ani súd ho nevzhliadol, určil žalovanej zaplatiť uvedenú sumu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 232 ods. 3 veta prvá CSP. 1.6. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca bol čo do nároku celkom úspešný a aj keď nebol celkom úspešný, čo do výšky nároku, ktorá ale závisela od znaleckého dokazovania, ktoré žalobca nemohol bez súčinnosti žalovanej vykonať pred začatím konania. Pretože išlo o odbornú otázku, ktorá prevyšovala možnosti žalobcu a ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku tak ako tomu bolo podľa úpravy v Občianskom súdom poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019) žalobca má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a to z priznanej sumy. Hoci to strany netvrdili, súd sa zaoberal aj tým, čo tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi nemal náhradu trov konania priznať. V konaní bolo preukázané, že žalovaná je poberateľkou opatrovateľského príspevku a preto by mohli byť jej majetkové pomery priznaním tejto náhrady neprimerane dotknuté, čo však súd nemal bez ďalšieho preukázané, ale pretože žalobca je nemajetný, bolo mu priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto jeho pomery by boli celkom určite nepriznaním tejto náhrady neprimerane dotknuté. Súd zohľadnil aj to, že žalovaná svojím konaním bola príčinou tohto sporu, hoci už z konania sp. zn. 25C/263/2013 vyplývalo, že žaloba žalobcu je dôvodná. Pretože žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa neboli preukázané, súd rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. 1.7. Pretože žalobca zložil na trovy znaleckého dokazovania preddavok vo výške 180 eur, z ktorého iba 159,36 eur bolo poukázaných znalcovi podľa uznesenia z 3. 5. 2021 č. k. 15C/163/2018-214 súd rozhodol, že sa mu po právoplatnosti rozsudku vráti nespotrebovaný preddavok vo výške 20,64 eur (180-159,36=20,64). 2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 08. septembra 2022 sp. zn. 8Co/36/2022 rozhodol tak že: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a výroku o náhrade trov konania (III.) p o t v r d z u j e . Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie. 2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom ako aj dôvodmi podaného odvolania, ako i skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (keď dôvod zopakovania alebo doplnenia dokazovania nevzhliadol) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi podľa §§ 396 a 255 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2.2. Predmetom tohto sporu je zaplatenie vyporiadacieho podielu súvisiaceho s členským podielom strán sporu v bytovom družstve, ktorý strany sporu nadobudli počas trvania manželstva, pričom nebol predmetom ich vzájomnej dohody alebo vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) z dôvodu, že až po uplynutí troch rokov od rozvodu došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu (v konaní začatom už 19. 09. 2013) a určeniu žalovanej za ďalšiu (pokračujúcu) nájomníčku bytu a pokračujúcu členku bytového družstva, na základe ktorého rozhodnutia a následnej Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 14. 06. 2017 sa žalovaná vkladom vlastníckeho práva k 02. 08. 2017 stala vlastníčkou bytu č. XX, na Š.Q. K. XXX/XX v F., zapísanom na LV pre okres, obec a katastrálne územie F. č. XXXX. V dôsledku prechodu vlastníctva k predmetnému bytu došlo k zániku podielového spoluvlastníctva strán sporu k členskému podielu v bytovom družstve, ktoré podielové spoluvlastníctvo s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi po 1 vzniklo uplynutím troch rokov (14. 06. 2015) od zániku ich manželstva rozvodom dňa 14. 06. 2012. Súd prvej inštancie podanej žalobe čiastočne vyhovel, keď členský podiel v bytovom družstve u oboch strán sporu považoval za majetkovú hodnotu nadobudnutú za trvania ich manželstva podliehajúcu po zániku členstva žalobcu v družstve vyporiadaniu, keď výšku tohto vyporiadacieho podielu stanovil s poukazom na znalecký posudok na určenie všeobecnej ceny členského podielu v bytovom družstve ku dňu stavu zániku spoločného členstva strán sporu v družstve. Žalovaná, vychádzajúc z odvolacích dôvodov jej odvolania, považuje daný rozsudok za nepreskúmateľný a za nesprávny z hľadiska skutkových i právnych jeho záverov, s poukazom na náležité nevysporiadanie sa s okolnosťami platenia nájomného a odchodu žalobcu z bytu, nesplnenia si jeho povinnosti vyplývajúcej zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu z roku 1985 a s nevypočutím označeného svedka JUDr. E. T., resp. s konaním vylúčeného sudcu, keďže zákonnú sudkyňu považuje za zaujatú. Rovnako k stanoveniu výšky vyporiadacieho podielu namietala hrubé porušenie povinnosti žalobcu k bytovému družstvu, ako aj k nej a deťom počas trvania spolužitia v predmetnom byte a manželstve, keď nebyť jej konania, by nebolo čo rozdeľovať (došlo by k výpovedi z nájmu) a teda žalobca nárok pre hrubé porušenie jeho povinnosti vo vzťahu k bytovému družstvu mať nemôže. 2.3. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na nasledovné. Čo sa týka námietky odvolateľky o tom, že rozhodoval vylúčený sudca odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v priebehu konania sporu námietku zaujatosti zákonnej sudkyne nevzniesla, keď tak mala povinnosť učiniť najneskôr do 7 dní, pričom dôvodom pre vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti spočívajúce v jeho procesnom postupe v spore a v jeho rozhodovacej činnosti, keď priateľský vzťah medzi zákonnou sudkyňou a právnym zástupcom žalobcu preukázaný nebol. Poukaz žalovanej na porušenie povinností žalobcu vo vzťahu k bytovému družstvu vyplývajúcich predovšetkým z čl. 10 Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 22. 05. 1985 považuje odvolací súd za nedôvodný, nakoľko samotná žalovaná nemala záujem byt vyprázdniť a odovzdať bytovému družstvu a bytové družstvo by riešilo výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu členom - sporovým stranám len v prípade, ak by byt uvoľnili obaja nájomcovia a tento obaja bytovému družstvu vrátili. Treba teda rozlišovať medzi vyplatením zostatkovej hodnoty členského podielu členom bytovým družstvom a vyporiadaním zostatkovej hodnoty členského podielu medzi spoločnými členmi a nájomcami bytového družstva medzi sebou navzájom. Výpoveď označeného svedka JUDr. E. T. bola preto pre rozhodnutie v spore nepodstatná a teda toto dokazovanie nehospodárne, keďže postačovali predložené listiny a (vzhľadom k zhora uvedenému) by jeho výpoveď pre rozhodnutie v spore nič nezmenila. Nesplnenie povinností žalobcu vo vzťahu k bytovému družstvu, vypratanie bytu a ukončenie platenia nájomného ako porušenie jeho povinností k bytovému družstvu vplyv na jeho nárok na vyporiadací podiel nemalo, keďže uvedené skutočnosti vplyv na samotný jeho spoluvlastnícky podiel k členskému podielu v bytovom družstve nemali. Pokiaľ aj žalovaná od roku 2014 by výlučne sama nájom platila, práv žalobcu k členskému podielu v bytovom družstve sa to nedotklo, keďže toto právo len opustením bytu nezaniklo, keď túto hodnotu členského podielu vždy treba určovať ako všeobecnú cenu tohto členského podielu na trhu (dosiahnuteľnú voľným prevodom na inú osobu), bez ohľadu na jeho zostatkovú hodnotu (evidovanú bytovým družstvom), a na nárok žalobcu nemalo vplyv ani to, že po zrušení spoločného nájmu a členstva v bytovom družstve už žalobca stratil - nemal právo na uzatvorenie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva. Vzťahy medzi stranami sporu súvisiace s ich manželstvom ako aj vzťahom k deťom a k plneniu si povinností s užívaním bytu boli tak právne významné len pre konanie o zrušenie spoločného nájmu a členstva strán sporu k predmetnému bytu. Dôkazné bremeno pre inú ako polovičnú hodnotu členského podielu pre každú sporovú stranu zaťažovalo toho, kto sa tohto domáhal (žalovaná), keď týmto dôvodom nemôže byť porušovanie povinností člena bytového družstva žalobcom počas spoločného členstva i po jeho zániku, po ktorom povinnosti žalobcu vo vzťahu k družstvu naviac zanikli a vo vzťahu k žalovanej by existovali len pri reálnom užívaní bytu (povinnosť podieľať sa primerane na nákladoch bývania). Nesprávnosť pôvodného žalobného petitu bola pred rozhodnutím v spore odstránená a samotné nestotožnenie sa odvolateľky so závermi súdu prvej inštancie pre zmenu rozsudku nepostačujú. Pre chýbajúce odvolacie dôvody sa odvolací súd nezaoberal správnosťou znaleckého posudku k určenej cene členského podielu, lehotou na plnenie žalobcovi prisúdeného nároku ako ani so správnosťou výroku o náhrade trov konania pre žalobcu v plnom rozsahu. Odvolací súd tiež napadnutý rozsudok nepovažoval za nepreskúmateľný a tiež ani za vecne nesprávny (pre nesprávne skutkové a právne dôvody obsiahnuté v jeho odôvodnení), keď v zásade nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie dôvody, ale len na tie, ktoré sú pre spor podstatné. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej ako „dovolateľka“) dovolanie prípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.