súdu prvej inštancie bez opory v zákone. Výpoveď svedka p. K., že o zmluve nemá vedomosť, bola vyvrátená súdnym znalcom, ktorý pravosť jeho podpisu na zmluve potvrdil. 6. V ďalšom poukázal súd aj na kópiu zmluvy zo dňa 1.4.2001 uzavretej medzi spoločnosťami ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK Kft. a KALCIT spol. s r. o. (vymazaná z obchodného registra dňa 21.10.2003 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou žalovaného), pričom uviedol, že predmetná zmluva je uzavretá medzi inými účastníkmi ako stranami sporu, predložená len vo fotokópii a za spoločnosť KALCIT spol. s r. o. podpísaná len jednou osobou, čo je v rozpore s výpisom z obchodného registra,
ktorého sa podpisujú vždy dvaja štatutári. Žalovaný tak
súdu prvej inštancie neuniesol dôkazne bremeno ohľadom pravosti tejto listiny.
1 písm.
odvolacieho súdu predstavuje záver súdu prvej inštancie, že žalovaný ako predávajúci porušil svoje povinnosti
kúpnej zmluvy. 10. Z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu porušenia povinností žalovaného
kúpnej zmluvy ako dôvodu vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, odvolací súd ako právne irelevantnú už opätovne neriešil otázku platnosti tejto zmluvy v súvislosti s jej údajným antidatovaním, nemožnosťou plnenia, resp. údajnou existenciou kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK. Predmetná zmluva (medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK) mala byť v platnosti od 1.4.2001 a
nej mal byť žalobca iba akýmsi „platobným miestom“ pre úhradu kúpnej ceny za predaj tovaru, k čomu mala údajne slúžiť práve zmluva medzi žalobcom a žalovaným. S ohľadom na značný odstup času a cudzí prvok (kupujúci je spoločnosť z Maďarskej republiky), by
odvolacieho súdu nebolo možné dostatočne spoľahlivo zistiť bližšie okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK. K námietkam žalobcu ohľadom nezrovnalostí v spornej kúpnej zmluve s uvedením identifikačného čísla a bankového spojenia ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK odvolací súd dodal, že tieto údaje v nej boli uvedené správne, pričom toto je zrejmé práve z výpisu z obchodného registra, na ktorý poukázal žalobca. 11. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že sa nemohol dostať do omeškania s dodávkou tovaru, pretože žalobca si u neho tovar vôbec neobjednal (takéto stanovisko akceptoval odvolací súd už vo svojich skorších rozhodnutiach). Vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy, vyplýva z nej povinnosť objednávky tou formou, že presná dispozícia dodania mala byť predávajúcemu v písomnej forme doručená najmenej 5 dní pred odoslaním tovaru. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že všetky objednávky a dodanie tovaru boli po vzájomnej dohode vykonávané osobne alebo telefonicky. S takouto argumentáciou žalobcu o neskoršej ústnej dohode ohľadne objednávok, resp. dispozície dodávok, sa pre tento zmluvný vzťah nebolo možné
odvolacieho súdu stotožniť, pretože strany sporu sa v bode 8.8 článku VIII. predmetnej zmluvy dohodli na tom, že akákoľvek zmena zmluvy je možná iba v písomnej forme, pričom žiadna písomná dohoda o zmene zmluvy v tomto smere nebola uzavretá. 12. Pokiaľ žalobca nepredložil písomnú objednávku (respektíve upresňujúce písomné dispozície) na dodávku tovaru
uzavretej kúpnej zmluvy, tak nemožno konštatovať, že žalovaný sa dostal do omeškania s dodaním tovaru, čo by
bodu 8.5 zmluvy mohlo spôsobiť vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dodávka mala byť žalovaným zrealizovaná do 5 dní od obdržania písomnej dispozície, ktorá však nebola žalovanému vôbec doručená. 13. Žalobca v konaní predložil svoj list zo dňa 8.4.2002, ktorým žalovaného žiadal o realizáciu zmluvy, a tiež predložil aj telefax od spoločnosti ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK (adresovaný žalobcovi), ktorým táto spoločnosť potvrdzovala záujem o dodávku tovaru od žalobcu. Ani tieto písomnosti však neboli
odvolacieho súdu dôkazom o písomnej objednávke tovaru od žalobcu pre žalovaného. V súvislosti s listom žalovaného zo dňa 15.5.2002 (odpoveď na list žalobcu zo dňa 8.4.2002) odvolací súd poznamenal, že list vyhotovil a podpísal Ing. Wesselényi a ten v čase jeho vyhotovenia už nebol konateľom žalovaného. 14. K samotnému zmluvnému ustanoveniu o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500 000 Eur
bodu 8.5 zmluvy zároveň odvolací súd dodal, že toto ustanovenie je absolútne neplatným právnym úkonom
Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty. Predmet kúpy mal byť žalobcovi dodávaný na základe samostatných objednávok
potreby žalobcu (resp. jeho odberateľov), pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
tohto zmluvného ustanovenia vznikol „v prípade ak predávajúci (žalovaný) nedodá objednaný tovar do 14 dní odo dňa objednávky kupujúcim“. Vychádzajúc z obsahu príslušných zmluvných dojednaní by mal vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 000 Eur za omeškanie s akoukoľvek dodávkou tovaru (nielen celého dohodnutého objemu 50 000 t obchodu na 3 roky), a to bez ohľadu na predmet konkrétnej objednávky. Z uvedeného je zrejmé, že hodnota pohľadávky žalobcu zabezpečovaná dohodnutou zmluvnou pokutou (jednotlivé samostatné dodávky tovaru vo vopred neurčenej výške), je v príkrom rozpore s výškou dohodnutej zmluvnej pokuty. Odvolací súd poznamenal, že najvyššia hodnota objednávky žalobcu v priebehu roka 2001 predstavovala len sumu 4 677,57 Eur a aj v prípade omeškania s dodávkou tohto tovaru by zmluvná pokuta 500 000 Eur bola jednoznačne neprimerane vysoká. 15. Poukázal na to, že z obsahu žaloby dostatočne nevyplýva, že by si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj
bodu 8.4 zmluvy, t.j. za porušenie povinnosti určenej v bode 8.3 - nedodávať predmet kúpy na územie Maďarska inej spoločnosti ako žalobcovi. Žalobca prioritne tvrdil, že žalovaný mu prestal dodávať tovar. Vo svojich neskorších podaniach už tvrdil aj to, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu za porušenie tejto povinnosti, čo mal potvrdiť znalecký posudok prof. RNDr. C., CSc. K uvedenému odvolací súd uviedol, že ani v tomto smere žalobca nepreukázal dostatočne existenciu tohto svojho nároku. Žalovaný vo svojom poslednom odvolaní poprel porušenie svojej povinnosti s tým, že na územie Maďarska dodával iný druh vápna ako je predmetom kúpy
zmluvy so žalobcom, čo žalobca nijako konkrétne nerozporoval. Pokiaľ žalobca ako dôkaz označil znalecký posudok prof. Tkáča, tak ani toto nie je dostatočným dôkazom o porušení povinnosti žalovaného, čo vyplýva priamo z obsahu tohto posudku, kde znalec priamo konštatuje, že v predloženej dokumentácii sa nenachádza žiadny doklad o tom, žeby žalovaný počas trvania zmluvy plnil do zahraničia. 16. Odvolací súd na záver uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil svoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar. Naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal dostatočne, že by u žalovaného dodávku jeho tovaru objednal. Pokiaľ by žalovaný v danom období dodával tovar aj inému subjektu do Maďarska, tak takéto jeho konanie by bolo pochopiteľné a napriek obsahu zmluvy ospravedlniteľné, nakoľko účelom každého podnikania je vytváranie zisku, ktorý výrobcovi prináša práve predaj jeho tovaru. Za tejto situácie sa uplatňovanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia bodu 8.3 zmluvy javilo odvolaciemu súdu ako výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom, t.j. tento výkon práva
K odvolacím dôvodom
1 písm.
1 písm.
nej mal byť žalobca iba akýmsi platobným miestom, sú nesprávne, a to vzhľadom na dôvody ním opakovane uplatňované, preukazujúce neplatnosť uvedenej zmluvy. 19. Namietal, že odvolací súd nevenoval pozornosť a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalobca presne konkretizoval faktúry s fakturovanými čiastkami, ktoré boli žalovanému fakturované a ním aj hradené, čím je
dovolateľa nesporné, že k akceptácii objednávok zo strany žalovaného došlo a k plneniu dodávok na základe zmluvy. Dovolateľ tiež poukazoval na bod
dovolateľa jednoznačne preukazujú zmluvný vzťah a plnenie zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd nevenoval pozornosť a ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca opakovane konkretizoval faktúry i fakturované čiastky. 20. Ďalej dovolateľ nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu o neprimeranosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom dal pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/17-18/2015 zo dňa 29.3.2017,
ktorého „posúdeniu, či je právny úkon v súlade s dobrými mravmi, nebráni skutočnosť, že právny úkon bol výsledkom zmluvnej voľnosti strán v rámci ich profesionálneho podnikania, prípade rizika spojeného s týmto podnikaním.“ Dovolateľ namietal, že ohľadom zmluvnej pokuty odvolací súd konštatoval, že jej dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a že táto bola neprimerane vysoká, avšak odvolací súd sa nezaoberal závermi znaleckého posudku Ing. C., ktorý konštatoval odhad ušlého zisku u žalobcu vo výške 941 805,91 Eur, čím nebola splnená podmienka na znižovanie zmluvnej pokuty ako neprimerane vysokej a v rozpore s dobrými mravmi. 21. Dovolateľ dovolací dôvod
ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP videl najmä v tom, že odvolací súd neriešil preukázanie platnosti kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a žalovaným, resp. jej riešenie považoval za irelevantné, neriešil preukázanie platnosti zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, a s tým spojené naplnenie podmienok pre zmluvnú pokutu. Podporne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/7/1998,
ktorého „Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.“.. Dovolateľ mal za to, že uzatvorením zmluvy a jej plnením preukázal existenciu hlavného záväzku a
uvedenej judikatúry (sp. zn. 3Obo/7/1998) má žalobca nárok na zmluvnú pokutu. 22. V závere dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, tvrdiac, že v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami a skutočnosťami žalobcu uvedenými vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaného, čo zakladá porušenie práva na spravodlivý proces (pozn. najvyššieho súdu - vada
ust. § 420 písm. f) CSP).
dovolateľa odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, prečo netrval na svojich záveroch vyslovených vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach o potrebe doplnenia ďalšieho dokazovania, ktoré malo prispieť k náležitému objasneniu veci.
ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je daný, nakoľko dovolateľ nekonkretizuje právnu otázku, ktorá dovolacím súdom zodpovedaná nebola. K vade
ust. § 420 písm.
dovolateľa nekorešpondujú s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu, súd nevyhodnotil tvrdenia a argumenty žalobcu v spore a neprihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, čím je rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne a svojvoľné. Z obsahu dovolania možno ďalej vyvodiť, že dovolateľ v zásade namietal aj to, že odvolací súd mu znemožnil, aby v konaní uskutočňoval jemu patriace procesné práva, ktoré môže vykonávať len registrový súd, a nie súd prvej inštancie resp. odvolací súd v tejto veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 29. Aby bola daná prípustnosť dovolania
ustanovenia § 420 písm.
výsledkov dokazovania a jeho hodnotenia. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré konštatoval, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancia, pre ktoré došlo k zmene rozhodnutia a zamietnutiu žaloby. Z procesného hľadiska preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu obsahovalo právnu argumentáciu produkovanú oboma sporovými stranami, odvolací súd sa námietkami a argumentami oboch sporových strán zaoberal a nie je mu možné vytýkať to, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu. 32. Odvolací súd identifikoval pochybenie súdu prvej inštancie čo do skutkových zistení, týkajúcich sa záveru, že žalovaný ako predávajúci porušil svoje povinnosti
zmluvy, pričom takéto závery z obsahu vykonaného dokazovania vôbec nevyplynuli. To, že odvolací súd konštatoval, že „z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu porušenia povinností žalovaného
Kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 (dôvod vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty), odvolací súd ako právne irelevantnú už opätovne neriešil otázku platnosti tejto kúpnej zmluvy v súvislosti s jej údajným antidatovaním, nemožnosťou plnenia, resp. údajnou existenciou Kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK“, vôbec neznamená, že túto zmluvu prejudiciálne ako platnú nevyhodnotil. Len konštatoval, že sa nezaoberal dôvodmi neplatnosti v citovanom konštatovaní uvedené, avšak je logické z vysloveného záveru o neexistencii porušenia zmluvnej povinnosti konštatovanej odvolacím súdom, že tento zmluvu vyhodnotil ako platnú, avšak nevzhliadol jej porušenie žalovaným. Podstatným skutkovým záverom, a okolnosťou, ktorá mala rozhodujúci charakter pre posúdenie žalovaného nároku, bolo to, že samotný žalobca nepostupoval
zmluvy a nepreukázal písomnú objednávku tak, ako zmluva predpokladala, teda následne nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalovaným.
zmluvy so žalobcom, pričom žalobca toto tvrdenie žalovaného nijako konkrétne nerozporoval. Zároveň odvolací súd konštatoval aj nepreukázanie omeškania žalovaného s dodaním tovaru, ako aj neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty (odporujúcej dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku). Odvolací súd sa riadne vysporiadal so zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu porušenia povinnosti žalovaného
kúpnej zmluvy, ako aj jeho prípadného omeškania s dodávkou tovaru, tiež sa vysporiadal s námietkou týkajúcou sa zmluvného ustanovenia o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu žalobcovi, a rovnako tak sa vysporiadal aj so záverom o ne/primeranosti a ne/platnosti dojednania o zmluvnej pokute. Tu dovolací súd výslovne upriamuje pozornosť na podrobné a precízne odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v odsekoch 84 až 96 rozsudku, z ktorého je zrejmé, z akých dôvodov napokon žalobu žalobcu zamietol.
tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm.
predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením. Pokiaľ teda aj zvyšná časť námietok dovolateľa týkajúcich sa procesného postupu súdov v konaní smerovala v podstate k nesprávne zistenému skutkovému stavu a z neho vyplývajúcemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak dovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania nešlo o prípustné dovolacie dôvody.
výsledkov dokazovania a jeho hodnotenia. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a zamietnutia žaloby, tiež uviedol podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zhrnul skutkový stav a tiež ako právne vec posúdil, v potrebnom rámci sa vyjadril aj k námietkam sporových strán, preto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok dovolateľa považovať za arbitrárne, resp. nedostatočne odôvodnené a z tohto dôvodu za vykazujúce vadu zmätočnosti v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP, ktorá by znamenala porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 39. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v danej veci nejde o taký prípad zmätočnosti ako namieta dovolateľ. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu nebolo odôvodnené
jeho predstáv, nezakladá vadu
ust. § 420 písm. f) CSP. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, nie je spôsobilá založiť prípustnosť dovolania
ust. § 420 CSP ani
ust. § 421 ods. 1 CSP. 40. Dovolací súd uzatvára, že na základe vyššie uvedených dôvodov boli vo vzťahu k tejto časti dovolania splnené podmienky pre jeho odmietnutie
ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolací súd ešte poznamenáva, že pokiaľ dovolateľ v bode IV. svojho dovolania odôvodnil prípustnosť dovolania súčasne z dôvodov v zmysle § 421 ods. 1 písm. a), písm.
CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). 43. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania
ustanovenia § 447 písm. f) CSP,
ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435. 44. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm.
ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).
ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP vidí v nesprávnom posúdení otázky, ohľadom skutočnosti, že odvolací súd neriešil preukázanie platnosti kúpnej zmluvy č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 medzi žalobcom a žalovaným, resp. jej riešenie považoval za irelevantné, neriešil preukázanie platnosti zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou ÓAM ÓZDI ACÉLMUVEK, a s tým spojené naplnenie podmienok pre zmluvnú pokutu. Dovolateľ paradoxne (v kontexte toho, že vyvodzuje nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom pri doposiaľ neriešenej právnej otázke), poukazuje vo svojom dovolaní na rozhodnutie najvyššieho súdu z 2. 4. 1998, sp. zn. 3Obo 7/98 (publikované v ZSR 14/1999),
ktorého: „Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.“, a domáha sa jeho aplikácie, tvrdiac tým judikatórny odklon. Z citovaného rozhodnutia dovolateľ ako správne právne posúdenie dovodzuje, že „žalobca uzatvorením zmluvy a jej plnením preukázal existenciu hlavného záväzku a v zmysle uvedenej judikatúry má nárok na zmluvnú pokutu.“
kúpnej zmluvy, keďže žalobca si písomne neobjednal dodanie tovaru ani žalovanému od žalobcu nebola v písomnej forme doručená presná dispozícia dodania tovaru najmenej 5 dní pred odoslaním, preto sa žalovaný nedostal do omeškania s dodaním tovaru ani do omeškania viac ako 14 dní, čo by
bodu 8.5 zmluvy mohlo spôsobiť vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, čoho dôvodom preto nevznikla ani povinnosť žalovaného dodať tovar, a teda ani nemohlo vzniknúť omeškanie s dodávkou tohto tovaru spôsobujúce vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Dovolateľ vlastne tvrdí, že stačí mať platne uzavretú zmluvu a
nej plniť, čím automaticky vzniká nárok na zmluvnú pokutu. Takejto úvahe, prirodzene, nemožno vyhovieť.
tohto ustanovenia je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Hoci dovolateľ výslovne nesformuloval žiadnu právnu otázku, z obsahu jeho dovolania vyplýva, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ktorým konštatoval potrebu písomných objednávok pre naplnenie predpokladu o porušení zmluvnej povinnosti v prípade, že zmluvná pokuta zabezpečuje práve plnenie
danej zmluvy. Dovolateľ sa snaží o revíziu takéhoto právneho názoru poukazom na to, že zmluva bola riadne plnená a následne očakával jej plnenie aj na základe inej formy objednávok (telefax medzi subjektami odlišnými od zmluvných strán), a teda, že následne tvrdené neplnenie aj takýchto objednávok znamená porušenie zmluvy. 52.
1 OBZ zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
2 OBZ ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
ust. § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.
ktorého „zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.“ 58. Dovolanie žalobcu bolo preto v tejto časti posúdené ako nedôvodné. Z tohto záveru, v spojení s predtým konštatovanou neprípustnosťou dovolania z hľadiska dôvodov v zmysle § 420 písm. f) CSP [§ 447 písm. c) CSP], dovolací súd vo výsledku rozhodol meritórne o zamietnutí dovolania
59. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
môjho názoru bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu na základe podaného dovolania
f/ CSP zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento názor zastávam aj napriek skutočnosti, ktorú si ako vážnu uvedomujem, že celé súdne konanie trvalo od 23.3.2004 (!), teda k dnešnému dňu by to bolo už 20 rokov, čo je mimoriadne nepriaznivá dĺžka súdneho konania, avšak mám za to, že snaha o uzavretie sporu nemôže ísť na úkor kvality a zrozumiteľnosti konečného rozhodnutia vo veci. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry pod porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP možno zahrnúť aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu nedochádza len úplnou absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou - viď napr. II. ÚS 419/2021), ako aj právo na predvídateľnosť rozhodnutia a na zachovanie rovnosti strán v konaní. Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania
f/ CSP v zmysle aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z
CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Nedá sa
mňa považovať za dostatočne odôvodnené rozhodnutie, ak odvolací súd, napr. v rozhodnutí nevysvetlí aké dôkazy zopakoval, prípadne doplnil a čo z nich zistil, teda ak jasne nevymedzí, v ktorej časti nie je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V danom prípade bolo pred súdom prvej inštancie vykonané rozsiahle dokazovanie od výsluchov svedkov, listinných dôkazov, cez znalecké posudky. Tieto dôkazy súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne uviedol a vyhodnotil. V zmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci som sa však nedozvedela, ktoré dôkazy odvolací súd opakoval alebo doplnil, prečo niektoré navrhnuté dôkazy nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť, a v ktorej časti vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, len inak ho právne posúdil, alebo prečo určité súdom prvej inštancie zistené skutkové okolnosti považoval za pre vec nepodstatné a nevychádzal z nich. Strany sporu by mali záverečnému rozhodnutiu súdu porozumieť, mali by dostať odpovede na relevantné sporné otázky, či námietky vznesené počas súdneho konania a (v tomto prípade) žalobca by mal dostať zrozumiteľnú odpoveď a riadne vysvetlenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré nebolo jeho žalobe odvolacím súdom po takmer 20 rokoch trvania sporu a vykonaného rozsiahleho dokazovania vyhovené. Na základe dovolania žalobcu po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a súdneho spisu, som dospela k záveru, že dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú dostatočné, zrozumiteľné a úplné, pričom vzhľadom k tomu, že tento nedostatok sa týka vysvetlenia rozhodujúcich dôvodov, na ktorých odvolací súd postavil svoje žalobu zamietajúce rozhodnutie, mám za to, že toto porušenie dosahuje v tomto prípade takú intenzitu, že spôsobilo porušenie práva na spravodlivý proces, a preto malo byť dovolaniu žalobcu pre naplnenie dovolacieho dôvodu
f/ CSP vyhovené.
Občianskeho zákonníka, pretože výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, ako aj, uzavrel, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný porušil svoju povinnosť dodávať žalobcovi tovar, ale naopak z dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že by si u žalovaného vôbec písomne dodanie tovaru objednal.
CSP dovolaciemu súdu neprináleží, avšak považujem v súvislosti s otázkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu uviesť, že uvedená zmluvná pokuta bola
zistenia súdu prvej inštancie dohodnutá v Kúpnej zmluve č. 2001-04-01 zo dňa 1.4.2001 pre prípad zabezpečenia plnenia povinnosti nedodávať tovar mimo teritória v čl. 1.2 zmluvy (Maďarsko) inej osobe ako žalobcovi, ako aj pre prípad zabezpečenia povinnosti dodať objednaný tovaru do 14 dní od objednávky. Vzhľadom na tento rozsah dohody o zmluvnej pokute zabezpečujúcej plnenie viacerých povinností je úvaha odvolacieho súdu uvedená v dovolaním napadnutom rozsudku o neprimeranosti zmluvnej pokuty pre jej výšku a o absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z tohto dôvodu nedostatočná, z môjho pohľadu veľmi zjednodušená a nezodpovedajúca obchodnoprávnej úprave. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia k neprimeranosti zmluvnej pokuty, neuvádza, že by zohľadnil všetky pokutou zabezpečované povinnosti, resp. rozsah a význam týchto zabezpečovaných povinností. V odôvodnení teda absentuje úvaha súdu o hodnote a význame zabezpečovanej povinnosti pri vzniku vzťahu, kedy došlo aj k dohode o výške zmluvnej pokuty. Dôvody súdu tiež opomínajú skutočnosť, že aj prípadné dojednanie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v zmysle § 301 Obchodného zákonníka nemožno kvalifikovať ako neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale odpoveďou na námietku neprimeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom vzťahu je aplikácia moderačného práva súdu
Obchodného zákonníka, a to až na primeranú výšku pokuty, teda na výšku pokuty zodpovedajúcu hodnote a významu zabezpečovaného a porušeného záväzku. Zmluvná pokuta môže byť aj vysoká, ak z pohľadu veriteľa išlo o zabezpečenie kľúčového záväzku alebo záväzku, ktorý nestrpel omeškanie, alebo od ktorého bol veriteľ existenčne závislý. Vysoká zmluvná pokuta by mohla byť ponechaná aj vtedy, ak sa pre dlžníka tzv. „oplatilo“ na úkor veriteľa nesplniť uvedený záväzok. Limit moderácie je stanovený len pre obchodnozáväzkové vzťahy, a to do výšky škody vzniknutej do rozhodnutia súdu porušením zabezpečovanej povinnosti. V rozpore s dobrými mravmi preto nemôže byť výška pokuty ako takej. Musela by k tomu pribudnúť ďalšia okolnosť (posúdenie prípadu v danom čase, mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov vzťahu), ktorá by dohodu o pokute kvalifikovala ako tzv. dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Posudzovanie absolútnej neplatnosti zmluvnej pokuty len na základe jej výšky, je aj v zmysle doktríny neprijateľný. Napr. ak je riziko nesplnenia povinnosti dlžníkom vyššie alebo neodhadnuteľné pri uzavieraní vzťahu, je na mieste aj prísnejšia, dôraznejšia sankcia na zabezpečenie plnenia tohto dlžníka. Posúdením platnosti dohody o zmluvnej pokute nielen
výšky zmluvnej pokuty sa odvolací súd vôbec nezaoberal, resp. v odôvodnení takáto úvaha nie je uvedená a v dôvodoch je absolútna neplatnosť dohody o zmluvnej pokute tak vysvetlená len veľmi zjednodušene. Takéto zdôvodnenie vyslovenej absolútnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute je z môjho i doktrinálneho pohľadu nedostatočné, pretože neobsahuje vysvetlenie všetkých atribútov, ktoré by sa mali pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty a platnosti dohody o nej zvažovať. 6. Odvolací súd tiež
môjho názoru v odôvodnení nevychádzal zo skutkového stavu zisteného dokazovaním pred súdom prvej inštancie v tej časti, kde dokazovanie neopakoval (hoci toto ťažko pre absenciu dôvodovo vzťahu k vykonanému dokazovaniu pred odvolacím súdom určiť). Opomenul pri posudzovaní otázky dodržania zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a posudzovaní zadávania objednávky zo strany žalobcu zohľadniť prax akú medzi sebou v obchodnom vzťahu tieto sporové strany zaviedli pri zadávaní objednávok zo strany žalobcu, ktorú skutkovo zistil súd prvej inštancie, ako i fakt, že písomná forma objednávok vyplynula len z dohody sporových strán (resp. právneho predchodcu žalovaného so žalobcom), a preto aj prípadné nedodržanie tejto dohodnutej formy objednávok by spôsobilo len relatívnu neplatnosť objednávacieho úkonu (teda tejto neplatnosti je potrebné sa dovolať v 4 - ročnej premlčacej lehote). Bez dostatočného vyhodnotenia a posúdenia vyššie uvedeného, odvolací súd v bode 94. odôvodnenia uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by si u žalovaného dodávku jeho tovaru objednal. Následne vlastne odobril konanie žalovaného, že aj keby v tom období do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.