Obsah (5)

§ 387§ 419§ 420§ 421§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/50/2022 Identifikačné číslo spisu: 6416201623 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:

§ 387ods.

1 aj 2 CSP potvrdil (I.) a žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie (II.). Na podporu argumentácie súdu prvej inštancie pridal citácie § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 460 a § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolanie žalovanej 2/ nepovažoval za dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Námietka, že súd prvej inštancie nezistil žiaden dôvod neplatnosti darovacej zmluvy, nemala opodstatnenie preto, že žalobe tu nebolo vyhovené z takéhoto dôvodu, alepre nenadobudnutie vlastníctva sporných nehnuteľností poručiteľa do času jeho smrti (právoplatným povolením vkladu) inou osobou. Rovnako nemala význam ani motivácia počínania žalobcu pripisovaná mu žalovanou 2/, majúca spočívať v podaní žaloby až po rozvode manželstva žalovaných, keďže je právom dediča domáhať sa svojich práv, dôvodil tiež odvolací súd, v odôvodnení svojho sa vyporiadavajúci tiež s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uvádzanými v odvolaní a použiteľnosťou záverov v nich vyslovených na tentoraz posudzovanú vec. 3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) aj c) CSP. Namietanou tzv. zmätočnostnou vadou

nej odvolací súd konanie zaťažil tým, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie najmä pokiaľ šlo o vplyv rozhodnutia na právne postavenie žalobcu voči žalovanej 2/, keď žalobca neuviedol žiaden hmotnoprávny dôvod neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalovanými, Ak potom odvolací súd uzavrel, že táto otázka nebola rozhodujúca, nebol daný naliehavý právny záujem (ďalej aj „NPZ“) na požadovanom určení a ak by aj nedošlo k zamietnutiu žaloby z tohto dôvodu, malo sa tak stať pre nedostatok jej vecnej (tzv. pasívnej) legitimácie. Otázka existencie NPZ vo vzťahu k dávno ukončenému katastrálnemu konaniu bez akéhokoľvek dôvodu neplatnosti zmluvy je

dovolateľky aj dosiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nevyriešenou otázkou, čo platí obdobne o otázke pasívnej legitimácie toho, kto svoje vlastníctvo odvodzuje až od ďalších právnych skutočností, ktoré nastali až po úmrtí poručiteľa a do tretice je takou otázkou danosť NPZ proti žalovanému nadobudnuvšiemu vlastníctvo v dobrej viere. Napokon otázkou riešenou

dovolateľky dovolacím súdom rozdielne je otázka záväzkovoprávnych a vecnoprávnych účinkov zmluvy, namietalo sa dovolaním poukazujúcim na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/196/2005, 2Cdo/124/2003 a 2Cdo/184/2005 a v tejto časti opäť sa vracajúcim k otázke prítomnosti NPZ, ak už nastali záväzkovoprávne účinky a neexistuje žiaden dôvod neplatnosti zmluvy.

1. Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť, majúc za to, že dovolaním nastolené otázky nižšie súdy vyriešili správne a námietky z dovolania žalovanej 2/ okrem ich neopodstatnenosti sú len opakovaním skoršej argumentácie tejto strany, s ktorou sa najmä odvolací súd riadne vysporiadal.
2. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 CSP), na to oprávnenou osobou (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
3. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.

§ 419

CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. K časti dovolania opieranej o úpravu z § 420 písm. f) CSP 7.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak (o. i.) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písmeno

1. f)ustanovenia). 8. Dovolateľka v časti dovolania tvrdiacej vadu tzv. zmätočnosti popri citácii záverov najvyššieho súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky aj Európskeho súdu pre ľudské práva na podporu argumentácie vytýkala odvolaciemu súdu nezaujatie stanoviska k tým argumentom, ktoré sú reprodukované v úvodnej časti bodu 3. tohto odôvodnenia. 9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm.
2. f)CSP, sú a/ zásah súdu do práva (strany sporu) na spravodlivý proces, b/ nesprávnosť procesného postupu súdu reprezentujúceho takýto zásah a c/ intenzita zásahu, ktorého dôsledkom je znemožnenie procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere, že už dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení (takých, od ktorých sa nemožno odchýliť), ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o práva na verejné prejednanie sporu v prítomnosti strán sporu, vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, na zastúpenie zvoleným zástupcom, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 12. K podobe tzv. zmätočnostnej vady, namietanej aj dovolaním v prejednávanej veci, pritom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v minulosti judikatúra najvyššieho súdu k otázke dopadov nepreskúmateľnosti rozhodnutia (finálneho produktu rozhodovacej činnosti súdu) na spravodlivý proces (skôr možnosť účastníkov konať pred súdom) síce nebola jednotná, ešte pred prijatím CSP však došlo k zjednoteniu prijatím stanoviska R 2/2016. I keď vo vzťahu k jeho použiteľnosti aj v režime novej procesnej úpravy panujú rôzne názory, tým, čo možno považovať za naďalej platné, je jednak konštatovanie o výnimočnosti zhliadnutia porušenia práva na spravodlivý proces aj v spôsobe, akým (odvolací) súd odôvodnil svoje rozhodnutie (ktorou výnimočnosťou treba rozumieť použitie úpravy z § 420 písm.
4. f)CSP naozaj len na tie najzávažnejšie, t. j. hrubé argumentačné nedostatky a opomenutia, v dôsledku ktorých vôbec nie je zrejmé, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol), na druhej strane potom to, že ustáliť, či v konkrétnom prípade prišlo k prekročeniu hranice zadefinovanej v zákone ako miera zásahu do (procesných) práv strany sporu, patrí súdu (dovolaciemu). 13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). 14. Tentoraz posudzovaný prípad

názoru dovolacieho súdu nie je tým, v ktorom by obsah spisu a predovšetkým odôvodnenia dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu poskytoval podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Okrem toho, že za prípad výskytu vady, o ktorej je reč, nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv dovolateľky, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu nešlo), dovolací súd považuje odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku v tejto veci za štandardné a také, ktoré pri čítaní s porozumením poskytuje odpovede aj na tie otázky, o ktorých sa dovolaním tvrdilo, že je to naopak. 15. Špecificky k námietkam údajného neodôvodnenia vplyvu požadovaného určenia na právne postavenie žalobcu voči žalovanej 2/ pri neuvedení hmotnoprávneho dôvodu neplatnosti zmluvy žalovaných a nezamietnutia žaloby ani pre nedostatok vecnej legitimácie dovolateľky sa javí vhodné podotknúť (doplniť) nasledovné : I. Na preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení bolo postačujúcim zlepšenie jeho právneho postavenia či odstránenie existujúceho stavu právnej neistoty, kde mimo akúkoľvek pochybnosť nemôže byť jedno, či sa docieli právny podklad na prejednanie sporných nehnuteľností ako majetku poručiteľa (v osobe otca žalobcu) v konaní o dedičstve po ňom, alebo naopak taký podklad bude chýbať. II. Pre vyhovenie žalobe o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva (rovnako ako u možnej alternatívy k takejto žalobe v podobe žaloby o určenie, že poručiteľ bol k času svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností) je významným výlučne to, že do dňa smrti poručiteľa vlastníctvo majetku, o ktorý ide, nenadobudla žiadna iná osoba (teda v intenciách tohto prípadu ani žalovaný 1/ ako obdarovaný zo zmluvy, ktorej vklad do katastra sa nepodarilo právoplatne uzavrieť ešte za života darcu a poručiteľa). III. Logickým dôsledkom už spomenutej výlučnosti musí byť, že z pohľadu existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení aj možnosti vyhovenia žalobe po zistení, že NPZ je daný, je celkom bez významu, či až následná kúpna zmluva obdarovaného a tretej osoby (o prevode spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach) je platným alebo neplatným právnym úkonom a v druhom prípade, aký by mal byť dôvod neplatnosti (pričom jeden taký dôvod, spočívajúci v prevode spoluvlastníckeho podielu niekým, kto sa do času uzavretia zmluvy vlastníkom sám nestal, teda aj so zreteľom k ustanoveniam OZ citovaným odvolacím súdom v evidentnom porušení zásady „nemo plus iuris transfere ad alium potest quam ipso habet“, čiže že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám, sa v tomto prípade doslova ponúka). IV. Na nesplnenie podmienky vecnej (tzv. pasívnej) legitimácie dovolateľky by sa pri žalobe, ktorej dôsledkom má byť právne obnovenie stavu vlastníckeho práva poručiteľa, mohlo usudzovať len vtedy, ak by táto v čase rozhodovania nebola vôbec osobou, ktorej svedčí ostatný vlastnícky zápis v katastri (keďže účelom každej tzv. vlastníckej žaloby je nahradenie vlastníka zapísaného v katastri žalobcom alebo

okolností prípadu inou osobou a práve preto musí byť žaloba nasmerovaná proti tomu, kto je vlastníkom

údajov katastra). 16. Neexistencia dovolaním tvrdeného dôvodu jeho prípustnosti

§ 420písm.

1. f)CSP tak spôsobovala, že dovolanie v tejto časti nebolo prípustné (pričom u dovolaní z tohto dôvodu ide prípustnosť a dôvodnosť takpovediac ruku v ruke). K časti dovolania opieranej o úpravu z § 421 ods. 1 písm.
2. b)a
3. c)CSP 17.

§ 421ods.

1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 18. Pokiaľ dovolateľka zastávala názor o prípustnosti jej dovolania aj

ustanovenia § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP, resp. aj písmena
2. c)v predošlom odseku citovaného ustanovenia, k tomuto je žiadúce uviesť, že z pohľadu posudzovania prípustnosti dovolania jednotiacim prvkom pre všetky dovolania podávané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci je to, že u otázky riešenej

dovolateľa odvolacím súdom nesprávne musí ísť o otázku právnu (questio iuris) a zároveň otázku pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúcu (teda takú, na ktorej určitom posúdení závisel celkom konkrétny spôsob rozhodnutia o odvolaní, kým pri jej posúdení inak by bol očakávateľným úplne iný výsledok odvolacieho konania). Z už uvedeného plynie, že spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu nie sú a prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci nezakladajú ako otázky skutkové (questio facti), tak ani také právne otázky, od ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo (otázky len akademického rázu). Napokon stále platí a ani v tejto konkrétnej veci nevznikol dôvod revidovať ten záver z už dostatočne ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, že ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo na riešení viacerých (prinajmenšom dvoch) právnych otázok, z ktorých riešenie každej je spôsobilé podporiť zvolený spôsob rozhodnutia a to i samostatne, iný než akademický spôsob položenia rozhodnej právnej otázky dovolaním je len taký, pri ktorom dovolateľ nastolí takpovediac „na pretras“ všetky (obe) otázky, u všetkých (oboch) vytkne odvolaciemu súdu nesprávnosť ich riešenia alebo prinajmenšom istú medzerovitosť v uvažovaní a sám poskytne alternatívny spôsob riešenia takýchto otázok vrátane argumentácie na jeho podporu (pričom ak ide o takýto prípad, t. j. prípad kumulácie viacerých právnych otázok, akceptovať treba aj inak do úvahy neprichádzajúci postup dovolateľa spočívajúci v kumulácii viacerých či dokonca aj všetkých skutkových podstát nesprávneho právneho posúdenia, zanesených zákonodarcom do jednotlivých písmen § 421 ods. 1 CSP). 19. Pri takomto nazeraní na problém síce dovolateľke nešlo vyčítať, žeby ostala celkom pasívnou a nepokúsila sa o sformulovanie

nej či už dosiaľ dovolacím súdom neriešenej otázky alebo takej otázky, na riešení ktorej sa dovolací súd zatiaľ nedokázal zjednotiť, na ujmu vecnej prejednateľnosti dovolania v tejto časti však bolo jednak to, že otázky

dovolateľky významné aj pre napádané rozhodnutie odvolacieho súdu neboli položené dostatočne konkrétne (tak aby na ne šlo nájsť len jednu odpoveď zovšeobecniteľnú ako pravidlo, či ešte presnejšie aj významový protiklad takejto odpovede, reprezentovaný taktiež možným, avšak už objektívne neuspokojivým a preto nesprávnym riešením), najmä ale akýkoľvek pokus interpretovať otázky položené dovolaním musel nevyhnutne naraziť na bariéru predstavovanú ich nespôsobilosťou prispieť k želanému výsledku, t. j. k rozhodnutiu priaznivejšiemu pre dovolateľku. 20. Všetky dovolaním nastolené otázky existencie NPZ vo vzťahu k dávno ukončenému katastrálnemu konaniu bez akéhokoľvek dôvodu neplatnosti zmluvy; pasívnej legitimácie toho, kto svoje vlastníctvo odvodzuje až od ďalších právnych skutočností, ktoré nastali až po úmrtí poručiteľa; danosti NPZ proti žalovanému nadobudnuvšiemu vlastníctvo v dobrej viere a tiež rozdielov medzi záväzkovoprávnymi a vecnoprávnymi účinkami zmluvy (od ktorých všetkých /?/

dovolateľky záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) sú totiž otázkami skrývajúcimi buď toľko premenných, že snaha pokryť riešením v konkrétnej veci všetky možné alternatívy bola vylúčená (u prvej a tretej otázky pre použitie príliš neurčitého pojmu „dávno“, resp. pre nezohľadnenie aj časového rozmeru tvrdenej dobrej viery), alebo sú nepochopením konštrukcie skôr teoretického pojmu vecná legitimácia a jeho naplnenia patričným obsahom (toto u otázky druhej) či napokon aj pokusom zastrieť naozaj významnú skutočnosť tou významnou menej či dokonca celkom bezvýznamnou (u otázky tretej). Ku všetkým súhrnne potom platí, že spôsob rozhodnutia v prejednávanej veci nemohli ovplyvniť a to prvá pre neexistenciu súvisu medzi prípadným dôvodom neplatnosti zmluvy aj časovým hľadiskom problému na jednej a NPZ na strane druhej, druhá naopak pre evidentný súvis vecnej legitimácie osoby označenej žalobou za žalovanú s jej vlastníckym právom evidovaným v katastri a s praktickou nevýznamnosťou času nástupu právnych skutočností majúcich viesť k nadobudnutiu vlastníctva, tretia pre nedostatok súvisu dobrej viery nadobúdateľa a NPZ na strane žalobcu (kde dobrá viera a s ňou spojená držba trvajúca dostatočne dlhý čas, v tomto konkrétnom prípade však neprítomný, by mohli privodiť nadobudnutie vlastníctva inak a to vydržaním) a štvrtá pre pokus o zastretie v tejto veci právne nevýznamnou otázkou rozdielov záväzkovoprávnych a vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva inej naopak významnej otázky, či žalovaný 1/ ešte pred časom smrti poručiteľa nadobudol (platne) vlastníctvo sporných nehnuteľností. 21. Zo všetkých už uvedených dôvodov preto dovolací súd dospel k tomu, že dovolanie žalovanej 2/ ani v časti opieranej o úpravu z § 421 ods. 1 CSP nejde považovať za prípustné (pričom cesta k posudzovaniu jeho dôvodnosti by sa tu otvorila až po prekonaní obraznej brány prípustnosti, čo sa ale nestalo). 22. Preto rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia, t. j. dovolanie (ako celok)

§ 447písm.

c) CSP odmietol.

1. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.