Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/23/2022 Identifikačné číslo spisu: 3709202705 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Lenka Praženková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 435

CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. 45. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. §

§ 435CSP.

1. V posudzovanej veci žalovaný (ďalej tiež „dovolateľ“) v dovolaní argumentuje prípustnosťou dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, súčasne podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
2. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
3. Podľa ustanovenia § 447 písm. f/ CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

§ 435. 49.

Dovolací súd na tomto mieste vo všeobecnosti uvádza, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP sa vždy vzťahuje na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania potom bude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP), závisieť od toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho významu (kľúčovú) pre rozhodnutie veci. Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom je teda uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a konkretizovať, ako podľa jeho názoru mal odvolací súd konkrétnu právnu otázku správne vyriešiť. Až po splnení týchto predpokladov prípustnosti dovolania, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu. Povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania a na ňu nadväzujúcu povinnosť doložiť ju buď konkrétnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, od ktorej sa odvolací súd odchýlil, tvrdením o absencii rozhodovacej praxe, alebo konkretizáciou rozdielností v rozhodovaní dovolacieho súdu.

1. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť - okrem špecifikovaných podmienok - predovšetkým o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/222/2009 z
2. februára 2010). K tomu treba ešte uviesť, že záver súdu o tom, či je určitá skutočnosť preukázaná alebo nie, je výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov. Ide o skutkovú úvahu, nie o právne posúdenie (viď napr. II. ÚS/205/2022). Ani samotné spochybňovanie výsledkov dokazovania nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP viď napr. I. ÚS 190/2022).
3. Dovolací súd z dovolania zistil, že dovolateľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP položil právnu otázku v znení „...či mestské zastupiteľstvo mesta Považská Bystrica schválilo dôležitý úkon týkajúci sa majetku mesta“. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP za základnú právnu otázku označil otázku týkajúcu sa „...miery konkretizácie právneho úkonu, predmetom ktorého je nakladanie s majetkom mesta.“, teda „...či sa vyžaduje pre schválenie dôležitého právneho úkonu týkajúceho sa majetku obce (§ 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) jeho určité a určiteľné vymedzenie v uznesení mestského zastupiteľstva príp. v inej objektívne preskúmateľnej listine, ktorej obsahom je predmet schvaľovaného právneho úkonu.“ Za odvodenú právnu otázku označil „...použiteľnosť interpretačných kritérií upravených v § 266 ods. 3 ObchZ na posudzovaný skutkový stav“, najmä otázku „miery použiteľnosti kritéria “rokovania o uzavretí zmluvy“ na právne úkony, ktoré sa týkajú majetku mesta a ktoré podliehajú schváleniu zo strany mestského zastupiteľstva, osobitne ak o takomto rokovaní neexistuje žiadna písomná dokumentácia“, zároveň otázku „časového rozsahu použiteľnosti kritéria následného správania strán”.
4. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom vo vzťahu k otázke, „...či mestské zastupiteľstvo Mesta Považská Bystrica uznesením č. 42/2006 schválilo trvalú úpravu (zmenu) zmluvných podmienok (zvýšenie kvartálnej odplaty o 250.000,-- Sk a rozšírenie obsahu vysielania), dohodnutých medzi stranami sporu tohto konania v základnej zmluve“. Za nesprávne právne posúdenie považuje záver súdov nižšej inštancie o tom, že zámer žalovaného rozšíriť vysielanie za účelom zvyšovania informovanosti obyvateľov Mesta Považská Bystrica a publicity Mesta Považská Bystrica v rámci existujúceho obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, spolu s úpravou zmluvne dohodnutej ceny za vysielanie, sa netýkal len obdobia
5. štvrťroka 2006, ale aj nasledujúceho obdobia existencie záväzkového vzťahu, do budúcna. Žalovaný s takýmto výkladom pojmu „štvrťročne“, v zmysle ktorého malo dôjsť k trvalému zvýšeniu ceny aj na ďalšie obdobia, t. j. aj na obdobie od
6. štvrťroku 2007 a neskôr, nesúhlasí, tvrdiac, že dodatkom č. 1 došlo k jednorazovému zvýšeniu ceny len na obdobie štvrtého štvrťroku 2006, t. j. za mesiace október, november a december
7. Tvrdí, že z textu uznesenia č. 42/2006 nie je možné bez ďalšieho vysloviť záver o tom