← Slovensko

uložení pokuty podľa § 13 zák.č. 315/2016 Z.z.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/10/2023 Identifikačné číslo spisu: 5118213280 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5118213280.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, vo veci partnera verejného sektora FARMEDIX, s.r.o., so sídlom Palisády 56, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 673 515, zastúpeného JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s.r.o. - pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom Miletičova 5A, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, za účasti člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora: A.. S. F., X. XX. O. XXXX, pobytom Z. XXXX/XX, XXX XX L. - R. H., zastúpeného JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5PPok/11/2018, o spoločnom dovolaní partnera verejného sektora a štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a dovolaní oprávnenej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. augusta 2021 č. k. 13Cob/51/2021-317, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. augusta 2021 č. k. 13Cob/51/2021-317 a uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 5PPok/11/2018-176 zo dňa 2. júla 2020 v časti výrokov I., II., III., V. v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 5PPok/11/2018-291 zo dňa 14. januára 2021 č. k. 5PPok/11/2018-300 zo dňa 9. marca 2021 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina. II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Odôvodnenie 1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") uznesením č. k. 5PPok/11/2018-176 zo dňa 2. júla 2020 podľa: - výroku I. uložil partnerovi verejného sektora FARMEDIX, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 673 515 pokutu vo výške 20 000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, - výrokom II. uložil členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, t.j. konateľovi A.. S. F., X. XX. februára XXXX, bytom V. XX, XXX XX L. pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov, - podľa výroku III. uložil oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544 pokutu vo výške 20 000 eur (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, - podľa výroku IV. návrhy na prerušenie konania zamietol, - podľa výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na podnet oznamovateľa, keď dňa 12. septembra 2018 bolo okresnému súdu doručené podanie oznamovateľa C. Y., v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj partnera verejného sektora FARMEDIX, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 374 069, čo vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné. 3. Okresný súd v odseku 2., 3., 4., 5., 6., 7. odôvodnenia uznesenia poukázal na obsah podnetu zo strany C. Y. a v odsekoch 8., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 31., 32. až odsek 49. odôvodnenia uznesenia poukázal na podania oprávnenej osoby, vyjadrenia partnera verejného sektora, ako aj vyjadrenia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, podania oznamovateľa. 4. Okresný súd uviedol, že v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12. februára 2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania. 5. Okresný súd v samostatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sa vyjadroval k návrhu na prerušenie konania partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu. Podaním zo dňa 30. augusta 2019 navrhla právna zástupkyňa partnera verejného sektora a členov jeho štatutárneho orgánu, aby okresný súd prerušil konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm.

  1. b)CSP. V odseku 52. odôvodnenia uznesenia okresný súd v podrobnosti poukázal na náležitosti návrhu a v odseku 53. odôvodnenia napadnutého uznesenia bolo poukázané na návrh na prerušenie konania oprávnenej osoby podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. septembra 2019, ktorým návrhom oprávnená osoba žiadala prerušiť konanie, a to z podobných dôvodov ako bolo vyjadrené právnou zástupkyňou partnera verejného sektora, členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. V odseku 53. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol dôvody podaného návrhu na prerušenie konania oprávnenou osobu. 6. V samostatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia bol vyjadrený skutkový stav, keď z vykonaných listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov okresný súd zistil stav, ktorý posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 14. júla 2017. 7. Okresný súd uviedol, že štatutárnym orgánom partnera verejného sektora ku dňu 14. júla 2017 bol konateľ A.. S. F.. Jediným spoločníkom spoločnosti bola spoločnosť GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava. Konečným užívateľom výhod partnera bol G. J.. A. F., J.. 8. Ďalej okresným súdom bolo poukázané na obchodnú spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, ktorá mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, s vkladom 750 eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1 500 eur a spoločnosť G GROUP LTD. s vkladom 5 250 eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli J.. A. F. a J.. J. F., H. Ďalej okresný súd poukázal, že obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 858 463, mala jediného spoločníka a konateľa, a to p. E. L.. Obchodný podiel spoločníka E. L. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. H. R.. 9. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. mala ku dňu 14. júla 2017 dvoch spoločníkov a to H.. E. L. a E.. J. H., oboch s vkladom 3 320 eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol H.. E. L.. Vykonaním lustrácie obchodného registra okresným súdom bolo zistené, že obchodná spoločnosť GGFS s.r.o. je jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 396 (pôvodné obchodné meno SLOVENSKÉ PEDAGOGICKÉ NAKLADATEĽSTVO a.s.). Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je predseda predstavenstva, ktorým je od 10. októbra 2014 J.. J. F., H. Obchodná spoločnosť má troch členov dozornej rady, a to A. F., A.. Z. P. a E.. C. M. H.. Od 10. októbra 2014 do 2. októbra 2018 bol namiesto E.. C. M. H. členom dozornej rady H.. E. L.. Podľa stanov spoločnosti EBR SERVICES a.s., založenej v zbierke listín, voľba a odvolávanie členov dozornej rady patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (článok 15 bod 2 stanov). Dozorná rada menuje a odvoláva členov predstavenstva (článok 28 bod 3 písm.
  2. g)stanov). Podľa zápisnice zo zasadnutia dozornej rady spoločnosti EBR SERVICES a.s. zo dňa 10. októbra 2014 dozorná rada jednohlasne odvolala dovtedajších troch členov predstavenstva a do funkcie člena predstavenstva ustanovila J.. J. F., H. a určila ho za predsedu predstavenstva. 10. Okresný súd uviedol, že na zistený skutkový stav aplikoval právne normy, a to ust. § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora v znení účinnom do 31. augusta 2019 (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z. z."). 11. V časti právneho posúdenia okresný súd uviedol, že zo strany účastníkov boli predložené rozsiahle vyjadrenia s množstvom argumentov. Vo vzťahu k uvedenému okresný súd zvýraznil to, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe okrem iných práv a záruk zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci" (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, m. m., rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B). 12. Okresný súd k rozsahu a náležitostiam odôvodnenia súdneho rozhodnutia poukázal na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a mal za to, že nie je ani vo svetle judikatúry ESĽP dôvodné odpovedať v súdnom rozhodnutí na každý argument účastníkov, ale je potrebné zamerať sa iba na podstatné dôvody rozhodnutia, keďže iný postup by bol na úkor zákonnej požiadavky jasnosti a výstižnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Aj napriek rozsiahlosti vyjadrení účastníkov, nie je úlohou súdu v odpovedi na vyjadrenia účastníkov vytvoriť zo súdneho rozhodnutia z hľadiska jeho rozsahu „dizertačnú prácu", ale vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s nosnými argumentmi účastníkov. 13. Okresný súd k rôznym výkladom a stanoviskám k sporným otázkam, ktoré upravuje zákon č. 315/2016 Z. z. uviedol, že v končenom dôsledku je to súd, ktorý robí právne relevantný výklad zákona vo svojich rozhodnutiach. Rôzne výkladové stanoviská nemôžu byť a ani nie sú pre súd záväzné a ich sila a použiteľnosť závisia len od sily argumentov v nich obsiahnutých. Ako oznamovateľ podnetu p. C. Y., tak aj oprávnená osoba, vo svojich podaniach zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. predchádzajúcim konaním podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Je pravdou, že výmaz partnera verejného sektora v konaní podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. automaticky v zmysle § 12 ods. 7 predmetného zákona vyvolá začatie konania o uložení pokuty. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2019 v konaní o kvalifikovanom podnete okresný súd rozhodoval podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania súdu. Vyplývalo to z ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení CMP v konaniach podľa § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a ustanovením § 217 ods. 1 CSP. K rozhodnutiu o výmaze partnera verejného sektora podľa ust. § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. dochádzalo len vtedy, ak údaje o ňom zapísané v RPVS boli neúplné, alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute v zmysle ust. § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z. z. teda nenastávalo, napr. v situácii, keď údaje o partnerovi verejného sektora zapísané v RPVS boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje. Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute bolo a je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou, či boli vymazané z registra. Ak by bolo sankčné konanie podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2019 podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by do 31. augusta 2019 možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Novela právnej úpravy od 1. septembra 2019, keď sa zmenil moment, ku ktorému súd posudzuje skutkový a právny stav ku dňu začatia konania, z hľadiska možnosti začať konanie o uloženie pokuty bez predchádzajúceho konania podľa ust. § 12, nič nezmenila. Podľa názoru okresného súdu je potrebné vychádzať zo znenia ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., ktoré ustanovenie sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia (porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z.) nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli, alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená, alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z. z., (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19. Podľa okresného súdu rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd uzavrel, že konanie o pokute podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12 predmetného zákona, ale je možné ho viesť samostatne. 14. Okresný súd uviedol, že ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia § 19 do zákona č. 315/2016 Z. z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod, či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevyplýva iba z ustanovenia § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., ale aj z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z. a ust. § 16 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti. 15. Okresný súd mal za to, že na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby s určitými výhradami je možné aplikovať aj judikatúru, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Podľa okresného súdu a ustálenej judikatúry týkajúcej sa vylúčenia sudcov z rozhodovania veci, nie je možné sa uspokojiť len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, svedkom a podobne. 16. Okresný súd mal za to, že názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci je síce na diskusiu, avšak ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby nemožno brať na ľahkú váhu, a to nielen berúc do úvahy výšku sankcií za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. Podľa okresného súdu je potrebné zohľadniť aj účel zákona č. 315/2016 Z. z., ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch. Nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. 17. Okresný súd poukázal na to, že v danej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažuje za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu H.. E. L. a J.. A. Kmotríka presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. Z objektívneho hľadiska personálne prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (H.. E. L.) so spoločníkom partnera verejného sektora (J.. A. F.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. Na tom nič nemení to, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS, s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a G GROUP Limited (J.. F. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). Podľa okresného súdu je potrebné si uvedomiť, že obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu, či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi preberať práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom H.. L.. Nemôže podľa okresného súdu obstáť poukaz na to, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli H.. L. a J.. F. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak je z verejných registrov zistiteľná vzájomná interakcia medzi J.. F. a H.. L. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti, a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (hoc aj H.. L. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok), a potom jedna z týchto osôb má vykonať verifikáciu druhej osoby, ktorá je jedným zo spoločníkov posudzovaného subjektu, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou. 18. Poukaz partnera verejného sektora na to, že zákon č. 315/2016 Z. z. neobsahuje definíciu personálneho a majetkového prepojenia a to, že pri aplikácii analógie legis zákona o energetike, či daniach z príjmov takéto majetkové a personálne prepojenie medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou nemožno nájsť, nemôže podľa záveru okresného súdu obstáť. Personálne a majetkové prepojenie partnera verejného sektora a oprávnenej osoby uvedené v ust. § 19 písm.
  3. c)zákona č. 315/2016 Z. z. je len príkladným uvedením dôvodu pre vylúčenie oprávnenej osoby, a to použitím slova „najmä", z čoho vyplýva, že vzťahom 7 13Cob/51/2021 oprávnenej osoby a partnera verejného sektora zakladajúcim vylúčenie oprávnenej osoby nie je iba ich personálne alebo majetkové prepojenie. 19. Okresný súd mal za to, že hoci vzťah H.. L. a J.. F. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie v zmysle jeho legálnej definície podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, no ide nepochybne o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 6 písm.
  4. a)Obchodného zákonníka. Tento vzťah by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Ak by sa posudzovala nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kde jednou zo strán by prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti bol spoluvlastník, napr. nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastníkom by bol aj sudca konajúci vo veci, objektívne by to mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti takéhoto sudcu. Aj stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník a konateľ partnera verejného sektora, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci vzťah medzi H.. L. a J.. F. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny, ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu tento vzťah spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. 20. Podľa okresného súdu je potrebné poukázať aj na to, že osoby J.. A. F. a H.. E. L. sa stretli aj v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s., keď obaja boli v posudzovanom čase členmi jej dozornej rady, pričom jediným akcionárom obchodnej spoločnosti EBR SERVICES a.s. je spoločnosť GGFS s.r.o. Dozorná rada spoločnosti EBR SERVICES a.s. pritom nemá len kontrolnú funkciu, ale do jej pôsobnosti patrí, napr. aj menovanie a odvolávanie členov štatutárneho orgánu spoločnosti, pričom za predsedu predstavenstva bol dozornou radou vymenovaný p. J. F.. O spoločnom členstve s J.. A. F. v dozornej rade spoločnosti EBR SERVICES a.s. sa oprávnená osoba nezmienila, hoci údaje o členoch dozornej rady sú priamo zistiteľné z obchodného registra. Zdôrazňovala však, že spoločníci spoločnosti vykonávajúci svoje práva prostredníctvom valného zhromaždenia sa stretávajú naozaj len sporadicky, a teda ani z hľadiska periodicity zasadnutí valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. nemohol vzťah p. E. L. a p. A. F. alebo p. J. F. objektívne prerásť do pomeru kolegiálneho a už vôbec nie do pomeru priateľského. V tomto ohľade, keďže je zrejmé, že p. E. L. a p. A. F. boli spolu členmi dozornej rady, ktorá okrem iného dohliada na činnosť členov štatutárneho orgánu, potom podľa okresného súdu vyjadrenia oprávnenej osoby vyzneli nedôveryhodne. 21. Hoci tvrdenia oznamovateľa p. Y. o závislosti, či vďačnosti H.. L. voči J.. F. neboli v konaní preukázané, objektívnym faktom je, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa H.. L. mohol stať len na základe vôle J.. Kmotríka ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o. Spoločnosť GGFS s.r.o. je totiž v zmysle čl. VII jej spoločenskej zmluvy, tzv. uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka je viazaný na súhlas valného zhromaždenia spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup H.. L. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle J.. F.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie, a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, nestrannosť danej sudkyne bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/68/2015 zo dňa 11. januára 2017 (následne posúdené ako ústavné konformné uznesením Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 504/2017-21 zo dňa 1. augusta 2017), kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci. 22. Okresný súd poukázal na to, že zákon č. 315/2016 Z. z. je nepochybne predpisom verejného práva. Pokuty zakotvené v § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. majú verejnoprávny charakter. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ak má byť verejnoprávna sankcia postihom za protiprávne konanie, musí takto právnou normou aprobované konanie napĺňať všetky jeho zákonom stanovené definičné znaky. Ustanovenie § 19 písm.
  5. c)zákona č. 315/2016 Z. z. však výslovne ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo členom jeho orgánov. Zákon výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k partnerovi verejného sektora alebo členom orgánov partnera verejného sektora, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. 23. Z verifikačného dokumentu partnera verejného sektora, vypracovaného oprávnenou osobou vyplynulo, že J.. A. F. bol identifikovaný ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora s poukazom na ust. § 6a ods. 1 písm.
  6. a)bod 1 a 4 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to na základe jeho nepriamej účasti na partnerovi verejného sektora zodpovedajúcej podielu 48,41% na základom imaní partnera verejného sektora, a to prostredníctvom GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 750 791, ktorá je 100%-tným spoločníkom partnera verejného sektora, spoločnosti SLOV COUPON, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 30 842 000, ktorá má 50,83% podiel na základnom imaní GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, spoločnosti BMC international, a.s., so sídlom Moskovská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 47 258 861, ktorá má podiel 95,50% na základnom imaní SLOV COUPON, a.s. a ktorej 99,70% akcionárom je J.. A. F.. Podľa okresného súdu partner verejného sektora je v tomto prípade právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má vlastnú právnu subjektivitu, majetkový základ a vlastné orgány, medzi ktoré obligatórne patrí aj valné zhromaždenie, ktoré je tvorené akcionármi. J.. A. F. má nepriamy podiel na základnom imaní partnera verejného sektora vo veľkosti 48,41%. Bolo zrejmé, že J.. A. F., ako nepriamy spoločník partnera verejného sektora sa v prípade jeho účasti na valnom zhromaždení podieľa na prijímaní rozhodnutí patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne rozhodnutí, ktorých prijímanie si valné zhromaždenie vyhradilo, a teda spolurozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa partnera verejného sektora. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa H.. L. s najväčším spoločníkom partnera verejného sektora je úplne zjavný a ľahko spoznateľný jednoduchým nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť H.. L. a J.. F. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o., ako spoločníkov, či už najskôr priamo J.. F. a následne prostredníctvom G GROUP a H.. L. nepriamo cez BIZZ, s.r.o. Okresný súd uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora FARMEDIX, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa ust. § 19 písm.
  7. c)zákona č. 315/2016 Z. z. 24. Okresný súd v odseku 93. odôvodnenia napadnutého uznesenia zovšeobecnene uviedol, že vzťah medzi najväčším vlastníkom, (či už priamym, alebo nepriamym) partnera verejného sektora a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora a oprávnená osoba je tak podľa ust. § 19 písm.
  8. c)zákona č. 315/2016 Z. z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. 1. K uloženým pokutám okresný súd poukázal na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. Sankčný mechanizmus podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. je možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora, preto okresný súd preskúmal, či partner verejného sektora bol do registra partnerov verejného sektora zapísaný dobrovoľne, alebo obligatórne. Z tvrdení a dôkazov predložených partnerom verejného sektora okresný súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava partner verejného sektora od zdravotných poisťovní, vysoko prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Okresný súd preto uzavrel, že partnerovi verejného sektora je ako obligatórne zapisovanému subjektu možné uložiť pokutu podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. 2. Súd prvej inštancie poukázal na význam pokuty, ktorá nemá mať iba sankčný charakter, ale aj výchovný a stimulačný. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora (ďalej len „PVS") získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10 000 eur do 1 000 000 eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, prípadne ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona, t.j. napr. dobu trvania protiprávneho stavu, aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, prípadne tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie). 3. K pojmu „hospodársky prospech" okresný súd vyjadril, že považuje za správne chápanie tohto pojmu tak, ako to bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu č. 315/2016 Z. z., podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak PVS nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal". Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat PVS s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol PVS vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) PVS vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady). 4. V danom prípade vyčíslenie hospodárskeho prospechu PVS poskytlo okresnému súdu prehľad o úhradách zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za lekárenskú starostlivosť PVS za obdobie od zápisu PVS do registra partnerov verejného sektora do 26. júla 2018 a prehľad o celkových nákladoch PVS za toto obdobie. PVS navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy na základe predpokladu, že pomer výnosov PVS zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom PVS je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým nákladom partnera. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa PVS určil, ako rozdiel výnosov zo zmluvy (celková suma úhrad zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za rozhodné obdobie) a pomerných nákladov. S uvedeným prepočtom by podľa názoru okresného súdu bolo možné v zásade súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady PVS možno považovať za oprávnené náklady. Uvedené však nebolo v danom prípade možné konštatovať. Aj sám PVS priznáva, že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a súčasne okresný súd doplnil, že PVS zahrnul do nákladov celkové náklady PVS (napr. ostatné náklady /mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň PO), pričom nebolo možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Podľa okresného súdu sa v posudzovanom prípade javilo, že hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere by bolo nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne a v konečnom dôsledku by zrejme dospelo k podobnému výsledku ako dospel PVS pomerným výpočtom, preto bol namieste záver zo strany okresného súdu, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti okresný súd pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10 000 eur do 1 000 000 eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií. 5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že primárnym účelom sankcie ukladanej PVS podľa ust. § 13 ods. 1 písm.
  9. a)zákona č. 315/2016 Z. z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Sankcia za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. Podľa okresného súdu bolo namieste, aby pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, prípadne z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania, prípadne zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky PVS v snahe vyhnúť sa tomu, aby PVS považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa § 2 ods. 1 písm.
  10. d)zákona č. 315/2016 Z. z. za „bezvýznamnú", z ktorého dôvodu by nemohla naplniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter. 6. Okresný súd pri stanovení výšky pokút v zákonom stanovenom rozpätí považoval za inšpiratívny Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9. marca 2004 sp. zn. PL. ÚS 38/02. Okresný súd sa stotožnil aj s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20. apríla 2010, č.j. 1 As 9/2008-133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb. Pri rešpektovaní zásady proporcionality, t.j. aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná, potreby individuálnej, a to náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil a generálnej, t.j. výchovné pôsobenie sankcie na iných partnerov verejného sektora, prevencie, potom podľa názoru okresného súdu bolo primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť PVS pokutu vo výške 20 000 eur. Táto výška pokuty nebude mať likvidačný charakter pre PVS, keď okresný súd zohľadnil osobitný charakter činnosti PVS ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. PVS porušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 315/2016 Z. z. prvýkrát, na čo reflektovala aj výška uloženej pokuty na spodnom rozmedzí zákonnej sadzby. K pokute uloženej členom štatutárneho orgánu okresný súd uviedol, že pokuta ukladaná štatutárnemu orgánu je v zásade pokutou za nesprávny výber oprávnenej osoby, o ktorej člen štatutárneho orgánu PVS musel vedieť, že s ohľadom na znenie § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. je táto vylúčená z vykonávania úkonov vo veci PVS. Dôvodov, pre ktoré viedli k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia, bolo viacero. V prvom rade okresný súd skonštatoval, že išlo o prvé porušenie zákona č. 315/2016 Z. z. zo strany člena štatutárneho orgánu PVS. Okresný súd zobral do úvahy kritéria uvedené v § 13 ods. 6 zákona č. 315/2016 Z. z. a zohľadnil, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o PVS v registri partnerov verejného sektora a porušenie § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj to, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z. z. je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry, nie je ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu okresný súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedal záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975: Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi" istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného"). 7. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že táto má preventívny charakter, keďže nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Úvahy o výške pokuty, ktoré uviedol v odseku 94. napadnutého uznesenia platili v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz uvedený v § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona č. 315/2016 Z. z. vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá, má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu PVS a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil pokutu oprávnenej osobe vo väčšej výške ako členom štatutárneho orgánu PVS, avšak takisto v dolnej polovici zákonného rozpätia, a to vo výške 20 000 eur. 8. V samostatnom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov uvedených v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd upozornil účastníkov konania na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného PVS, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas, okresný súd určil lehotu na zaplatenie pokuty na 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia. 9. Okresný súd k návrhu na prerušenie konania uviedol, že nezistil dôvody pre vyhovenie tomuto návrhu s poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm.
  11. b)CSP. Kľúčové bolo analyzovať, či pokuty, ktoré môžu byť ukladané podľa zákona č. 315/2016 Z. z. majú trestný charakter. Aj vzhľadom na poukaz účastníkov konania na rozhodnutie ESĽP vo veci Engel vs. Holandsko, ale aj z hľadiska, že toto rozhodnutie ESĽP nebolo doposiaľ prekonané vo veci stanovenie kritérií pre zistenie, či konanie vedúce k uloženiu sankcie má trestný charakter alebo nie, bolo podľa názoru okresného súdu vhodné podrobnejšie sa venovať kritériám vymedzeným týmto rozhodnutím pre určenie, či vec, resp. sankciu, ktorá môže byť uložená účastníkovi konania, možno považovať za sankciu trestného charakteru. Pri tzv. Engelovom teste sa uplatňujú tri kritériá, ktoré boli veľmi presvedčivo vysvetlené v Náleze Ústavného súdu Českej republiky PL. ÚS 33/09 zo dňa 29. septembra 2010, N 205/58 Sb. NU 827. Podrobne tieto kritériá vyjadril okresný súd pod odsekom 109. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súčasne za aplikácie kritérií Engelovho testu na právnu úpravu zákona č. 315/2016 Z. z. okresný súd skonštatoval, že prvé kritérium pri pokutách ukladaných podľa zákona č. 315/2016 Z. z. zjavne nebolo naplnené, pretože zákon č. 315/2016 Z. z. formálne nie je systematicky zaradený medzi predpisy práva trestného. Ďalej okresný súd uviedol, že pokuta uložená v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm.
  12. a)zákona č. 315/2016 Z. z. nemá sankčný, ale reparačný charakter. Akokoľvek môže výška potencionálnej pokuty pôsobiť drakonicky, cieľom tejto pokuty je odčerpať PVS hospodársky prospech (zisk), ktorý získal zo zmluvy s verejným sektorom, pri ktorej porušil zákon. Podľa okresného súdu sa nejedná teda o trest, ale len o aplikáciu klasického princípu, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Druhé Engelovské kritérium nebolo v prípade pokút ukladaných podľa zákona č. 315/2016 Z. z. takisto naplnené, ak porušenie sankcionovaných povinností zjavne nemá trestný charakter. Pokuty ukladané podľa ust. § 13 ods. 1 písm.
  13. b)a
  14. c)zákona č. 315/2016 Z. z. sa prima facie môžu javiť ako pokuty trestného charakteru, v zmysle Engelovských kritérií však nespĺňajú ani tretie kritérium, keďže nemôžu byť uložené každému, ale len osobám v postavení štatutárneho orgánu PVS alebo v postavení oprávnenej osoby. Posúdenie otázky prípustnosti odvolania voči rozhodnutiu okresného súdu nie je úlohou okresného súdu, pretože prípustnosť odvolania musí v prvom rade posúdiť odvolací súd. 10. Okresný súd zdôraznil, že v prípade ukladania pokút podľa zákona č. 315/2016 Z. z. jednoznačne vystupuje ako nezávislý súd, čo vyplýva z toho, že jeho procesný postup určuje zákon č. 315/2016 Z. z. s odkazom na CMP (§ 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z.). Okresný súd nepostupoval ako správny orgán podľa Správneho poriadku alebo trestný súd podľa Trestného poriadku. Uvedené bolo dôvodom, prečo nemôže okresný súd pri ukladaní pokút vo výroku uznesenia vymedzovať skutok, za ktorý ukladá pokutu, jeho právnu kvalifikáciu a podobne, keďže takáto forma výroku je predpísaná Trestným poriadkom, kde výslovne z ust. § 163 ods. 1 písm.
  15. c)Trestného poriadku vyplýva, že ustanovenia, podľa ktorých súd rozhodol, musia byť uvedené vo výroku rozsudku, na rozdiel od rozsudku alebo uznesenia v civilnom konaní, kde právne posúdenie súd v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP uvedie nie vo výroku, ale v odôvodnení a rovnako z ust. § 163 ods. 3 Trestného poriadku vyplýva, že vo výroku súd opíše skutok, jeho právnu kvalifikáciu, atď. Okresný súd pri ukladaní pokút podľa zákona č. 315/2016 Z. z. nepostupuje podľa zákona o priestupkoch, či podľa Správneho poriadku, pretože v zmysle ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z. výslovne postupuje podľa ustanovení CMP, ktorý upravuje postup súdu, nie správnych orgánov, či trestného súdu. 11. Podľa okresného súdu nemohol obstáť ani argument podobnosti registračného konania podľa zákona č. 315/2016 Z. z. a konania podľa zákona o obchodnom registri, pretože pri ukladaní pokút podľa § 11 zákona o obchodnom registri súd v zmysle ust. § 11 ods. 3 tohto zákona pri ukladaní pokút postupuje podľa ust. § 102 CSP. Ani podľa zákona o obchodnom registri nie sú pokuty pokutami za spáchanie priestupku, či správneho deliktu, ale poriadkovými pokutami ukladanými podľa CSP. 12. Okresný súd súčasne poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach, kedy rozhodoval o kasačných sťažnostiach vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Okresného súdu Žilina o uložení pokút v obdobných veciach, keď napr. v uznesení sp. zn. 3Asan 4/2020 zo dňa 20. mája 2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z. z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o prenesený výkon štátnej správy". Bolo zrejmé, že Okresný súd Žilina v tomto prípade nie je správnym orgánom, ktorý by ukladal administratívnu sankciu. 13. Okresný súd mal za to, že pokuty ukladané podľa zákona č. 315/2016 Z. z. nemajú trestný charakter a úprava zákona č. 315/2016 Z. z. je tak ústavne konformná, preto nenašiel dôvod na predloženie veci Ústavnému súdu SR a návrhy na prerušenie konania zamietol. 14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na to, že dôvod na aplikáciu ustanovení § 55 CMP a § 56 CMP nezistil, pričom konateľky PVS navrhli, aby okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili. 15. O odvolaní partnera verejného sektora, štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a oprávnenej osoby rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd") uznesením zo dňa 4. augusta 2021 č. k. 13Cob/51/2020-317, tak, že uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 5PPok/11/2018-176 zo dňa 2. júla 2020 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 5PPok/11/2018-291 zo dňa 14. januára 2021 č. k. 5PPok/11/2018-300 zo dňa 9. marca 2021 v napadnutých výrokoch I., II., III., V., potvrdil. Zároveň žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 16. Primárnu riešil krajský súd otázku (ne)prípustnosti odvolania podaného partnerom verejného sektora (ďalej len „PVS" alebo „FARMEDIX, s.r.o."), konateľom partnera verejného sektora (ďalej len „konateľ PVS") a v konečnom dôsledku rozsah odvolania podaného oprávnenou osobou. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 odseku 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z. z.") môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa § 13 ods. 1 písm.
  16. b)zákona č. 315/2016 Z. z., a to do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej v poučení bolo vyjadrené, že proti výroku IV. uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a proti výroku V. možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina, ktorý výrok bol výrokom o nároku na náhradu trov konania, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z výrokovej časti II. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že bola konateľovi PVS: A.. S. F., X. XX. O. XXXX, bytom Z. XX, XXX XX L., uložená pokutu vo výške 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15-tich dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, t.č. obchodné meno: ADAUS, s.r.o., pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Krajský súd uviedol, že u oprávnenej osoby došlo od 28. apríla 2021 k zmene obchodného mena: ADAUS, s.r.o. (výpis z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 44323/B), avšak pre zabezpečenie kontinuity s napadnutým uznesením okresného súdu sa ďalej uvádza oprávnená osoba pod pôvodným obchodným menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. 17. Podľa odvolacieho súdu bolo nepochybné, že uznesenie okresného súdu je zo dňa 2. júla 2020. V zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z. z. účinného od 1. septembra 2019, proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Krajský súd mal za to, že podstatné pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby bolo, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty konateľovi PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544. Toto ručenie oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z. Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. vo vzťahu k ust. § 13 ods. 7 uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti". Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z. z., účinného od 1. septembra 2019, potom prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba. Krajský súd zvýraznil, že v zmysle výroku II. uznesenia okresného súdu vo vzťahu k oprávnenosti podania odvolania oprávnenou osobou bolo určujúce vyjadrenie ručiteľského záväzku tejto oprávnenej osoby za pokutu uloženú konateľovi PVS. Ručeniu už podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá výrok plnenia tak, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Podľa vyjadreného krajský súd konštatoval, že oprávnenej osobe priamo zákon č. 315/2016 Z. z. zveruje podanie odvolania. Oprávnená osoba v podanom odvolaní zo dňa 31. júla 2020 uviedla rozsah odvolania, ktorým napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu (odsek 3 podaného odvolania). 18. K prípustnosti odvolania podaného PVS a konateľom PVS, krajský súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, na ktoré rozhodnutie ústavného súdu poukázala aj právna zástupkyňa PVS a konateľa PVS (týmto rozhodnutím ÚS SR bola ústavná sťažnosť J.. A. F. a obchodnej spoločnosti APOTHEKA, s.r.o. odmietnutá pre nedostatok právomoci ÚS SR na ich prerokovanie - uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 5PPok/7/2018-198 zo dňa 19. augusta 2019). 19. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona č. 315/2016 Z. z. v spojení s uznesením okresného súdu je podľa odvolacieho súdu konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd poukázal na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské" kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10 000 eur do 100 000 eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora". Ďalej z odseku 32. odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu Civilného sporového poriadku k Civilnému mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčené". V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného, alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/1/2018 zo dňa 29. januára 2019. Aj v uznesení ÚS SR sp. zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020, ktoré sa týka inej veci (sp. zn. Okresného súdu Žilina 43PPok/9/2018, sp. zn. Krajského súdu Žilina 13Cob/152/2020), v odsekoch 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučné spoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia CSP o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. vylúčené. 20. Na základe skutočnosti, že priamo ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z. poukazuje na primerané použitie CMP na konanie o pokute, pričom podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty tak PVS, konateľovi PVS, ako aj oprávnenej osobe, krajský súd v zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 konštatoval, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo strany PVS a konateľa PVS. 21. Krajský súd uviedol, že pokiaľ poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, tak z dôvodu hodnotenia prípustnosti odvolania podaného PVS, štatutárnym orgánom PVS proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, pričom dôraz sa kladie na to, že rozhodnutie vydané okresným súdom nie je rozhodnutím, vydaným orgánom verejnej správy, ale ide o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. 22. Po skonštatovaní odvolacím súdom, že tu bola daná prípustnosť odvolania podaného PVS, konateľom PVS, oprávnenou osobou, bolo následne posudzované, či krajský súd má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom požadované náležitosti, t.j. nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia. 23. PVS, konateľ PVS a oprávnená osoba v podanom odvolaní namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, je nedostatočne odôvodnené. Krajský súd uviedol, že na základe ust. § 2 ods. 1 CMP sa subsidiárne aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, t.j. aj ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s uznesením okresného súdu mal za to, že toto má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z. z. aplikoval samostatne, s dôrazom prehľadnosti vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj konateľovi PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). 24. Odvolaním oprávnená osoba okrem iného napádala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, konateľovi PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod nehodnotil krajský súd ako relevantný. Považoval za potrebné poukázať na účel právnej úpravy prijatý zákonom č. 315/2016 Z. z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. Predmet úpravy zákona č. 315/2016 Z. z. v § 1 je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register"), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia"), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č. k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora (zákona č. 315/2016 Z. z.) je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP. 25. V inej veci (sp. zn. krajského súdu 13Cob/167/2020 zo dňa 8. júna 2021) bolo odvolacím súdom zistené, že proti rozhodnutiu okresného súdu bola podaná správna žaloba, označená vo veciach správneho trestania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 31S/94/2019 zo dňa 4. decembra 2019 tak, že žalobu PVS a konateľa PVS o preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 5 PPok/7/2018-198 zo dňa 19. augusta 2019 odmietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline bolo konštatované, že v posudzovanej veci sa žalobcovia, t.j. PVS a konateľ PVS domáhali zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vyd

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.