Obsah (4)

§ 365§ 206§ 66b§ 28

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/8/2023 Identifikačné číslo spisu: 1000898160 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Izakovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

schválenej Konečnej správy mal odovzdať Správcovi za účelom uspokojenia oddelených veriteľov.

1. Proti uvedenému opatreniu súdu prvej inštancie podal odvolanie I.. T. T., narodený XX. C. XXXX, bytom P. č. X, XXX XX J., resp. Predchádzajúci správca (ďalej aj ako „odvolateľ“), ktorým žiadal o vyslovenie prípustnosti podania odvolania, odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a napokon aj jeho zrušenie.
2. Odvolateľ má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež súd vo svojom rozhodnutí vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto sú

názoru odvolateľa dané odvolacie dôvody

ust. § 365 ods. 1 písm. d),

1. f)a
2. h)CSP. Dodal, že Civilný sporový poriadok umozˇnˇuje namietatˇ aj vadnostˇ uznesenia neuvedene´ho v § 357 CSP, a to s poukazom na výklad k § 365 ods. 2 CSP. 14. Odvolateľ považuje napadnuté opatrenie súdom prvej inštancie za nesprávne, nepreskúmateľné a nedostatočné ako aj nelogicky odôvodnené.

ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP nakoľko sa opatrením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. augusta 2022 uložila povinnosť I.. T. T. (predchádzajúcemu SKP) v konkurznej veci úpadcu ATLAS s.r.o. v konkurze (konanie vedené na súde prvej inštancie pod č. k. 6K/234/2000, voči ktorému nie je možné s poukazom na ust. § 66b ods. 3 ZKV podať odvolanie, a to určujúcim výrokom na zaplatenie sumy 238 175,80 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na opravný prostriedok) je preto

názoru odvolateľa potrebné analogicky aplikovať (analógia práva) primerane ustanovenia CSP v časti rozsudok. 15. Nakoľko súd prvej inštancie

odvolateľa nevysvetlil dôvod, ktorý ho viedol k tej skutočnosti, že prostredníctvom inštitútu - opatrenie, si uzurpoval právo bez riadneho, náležitého dokazovania vydať meritórne rozhodnutie s určujúcim výrokom, ktorým zaviazal povinnú osobu k zaplateniu (analógia s rozsudkom na zaplatenie v Cb veciach), odklonil sa

odvolateľa od bežnej rozhodovacej praxe pri vydávaní opatrení,

zákona č. 328/1991 Zb. (ZKV), ktorý sa na uvedené konkurzné konanie aplikuje. Odklon od bežnej rozhodovacej činnosti, a to vydaním opatrenia bez náležitej právomoci súdu k určujúcim výrokom, zaväzujúcim povinnú osobu uvedenú v rozhodnutí (opatrenie) bez možnosti riadnej procesnej obrany v podobe opravného prostriedku, je

odvolateľa nelegitímnym postupom zo strany konajúceho súdu, ktorý bez ďalšieho zakladá nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Nezákonnosť preto nemôže požívať právnu ochranu. Povinná osoba - I.. T. T. (,,povinná osoba“), zaviazaná opatrením súdu na zaplatenie, bez riadnej možnosti podať opravný prostriedok sa dostala do procesného postavenia bez možnosti nápravy veci. Takéto procesné postavenie nie je prípustné opatrením

ZKV, ktorý sa na dané konanie vzťahu bolo možné / je možné v tzv. starých veciach ukladať povinnosti správcovi.

1. Nesprávnosť postupu vidí odvolateľ aj v tom, že v čase vydania opatrenia dňa
2. augusta 2022 už nevystupuje v postavení správcu (vyše 13 rokov). Ak nemá postavenie správcu v čase vydania rozhodnutia - opatrenie zo dňa
3. augusta 2022, nie je možné tento procesný inštitút v konaní 6K/234/2000 aplikovať vôbec. A to z dôvodu, že opatrením nie je možné ukladať povinnosti inej osobe, než osobe správcu, opatrovníka, osobitného správcu v zmysle ust. § 66b ods. 1 ZKV. Povinná osoba nemá procesné postavenie ani v jednom prípade z vymedzených osôb, tak ako ich upravuje § 66b ods. 1 ZKV, preto je vylúčené zaväzovať túto osobu vydaním opatrenia v konaní.
4. Na takto vyššie uvedenom skutkovom základe preto pochybenie súdu prvej inštancie je

odvolateľa potrebné odstrániť a to:

1. Vyslovením prípustnosti odvolania voči vydanému opatreniu súdom prvej inštancie v konaní 6K/234/2000 zo dňa
2. augusta 2022;
3. Vydaním rozhodnutia o odklade vykonateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia z dôvodu možnej exekúcie/a vymoženie plnenia nezvratným procesom exekúcie / bez možnosti reparácie stavu veci po vykonanej exekúcií;
4. Prejednaním odvolania.
5. Porušenie práva na spravodlivý proces odvolateľ vidí v tom, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktorým ho zaviazal na peňažné plnenie, pričom voči tomuto rozhodnutiu - opatrenie nie je prípustné odvolanie. Odvolateľ nemá možnosť v riadnom konaní uplatniť procesné prostriedky obrany , napr. námietku premlčania a pod., nakoľko mu nebolo umožnené sa k tomuto návrhu, ktorý viedol k vydaniu opatrenia žiadnym spôsobom nevyjadril. V konaní mu boli preto upreté práva, ktoré priznáva CMP a CSP ako procesné normy upravujúce konanie pred súdom, ktoré žiaľ nemohol uplatniť vôbec. Postupom súdu prvej inštancie preto

odvolateľa nepochybne došlo k porušeniu ústavnej zásady rovnosti strán, zásady spravodlivého konania a práva na spravodlivý proces, ako aj práva na prejednanie veci pred nezávislým súdom, čo zakladá okrem iného aj nárok na podanie ústavnej sťažnosti zo strany odvolateľa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na obsah predchádzajúcich vyjadrení, odvolateľ má za to, že preukázal naplnenie odvolacieho dôvodu

ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a žiada, aby odvolací súd aj na tomto základe zrušil ním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. 19. Vada konania, ktorá mala za následok neprávne rozhodnutie vo veci

názoru odvolateľa spočíva v tom, že súd prvej inštancie nebol oprávnený opatrenie, ako procesný inštitút upravený v ust. § 66b ods. 1 ZKV vôbec aplikovať voči osobe odvolateľa, ako osobe povinnej a to z dôvodu, že vyššie uvedené ustanovenie ukladá možnosť rozhodovať opatrením, výlučne za predpokladu, že súd ukladá správcovi povinnosť pri dohliadacej činnosti (I. T.) v čase vydania rozhodnutia nemá procesné postavenie SKP (jeho funkcia zanikla pred vyše 13timi rokmi). Ako aj rozhoduje o ustanovení opatrovníka a osobitného správcu (I.. T. nemá postavenie opatrovníka ani osobitného správcu, a nemá postavenie ani likvidátora. Iným osobám, než sú vymedzené v ust. § 66b ods. 1 ZKV nie je možné opatrenie vydať, a to ani pri dohliadacej činnosti súdu. V prípade, ak súd

ust. § 12 ZKV vykonáva dohliadajúcu činnosť rozhoduje uznesením. V danom prípade je preto na strane konajúceho súdu

odvolateľa chyba v procesnom postupe, hrubá svojvôľa zakladajúca vydanie nezákonného rozhodnutia v podobe napadnutého opatrenia zo dňa 22. augusta 2022. Táto vada konania má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a

odvolateľa zakladá naplnenie odvolacieho dôvodu

§ 365ods.

1 písm.

1. d)CSP s následkom zrušenia takto vydaného rozhodnutia v celom rozsahu. 20. Nesprávne skutkové zistenia, zakladajúce naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
2. f)CSP odvolateľ vidí v tom, že súd nemal právomoc vydať opatrenie s obsahom výroku, ktorý prináleží vydať výlučne v riadnom procese, a to po riadne vykonanom dokazovaní, v žalobách o zaplatenie. Opatrenie však nie je výsledkom dokazovania v riadnom procese,

zásad spravodlivého procesu, v súlade s ustanoveniami CSP. Súd prvej inštancie mal

odvolateľa v čase vydania opatrenia vedomosť, že na súde sa vedie konanie pod sp. zn. 1Cbi/3/2013, predmetom ktorého je nárok na vydanie plnenia (totožnosť predmetu konania) a to bez meritórneho rozhodnutia o podanom návrhu. Súd prvej inštancie, preto

odvolateľa prejudikoval konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 1Cbi/3/2013, čo je neprípustný postup a to navyše bez riadneho dokazovania, vyjadrenia strán konania a ďalších procesných práv, ktoré priznáva stranám konania procesný poriadok upravujúci konanie pred súdom. 21. Nesprávne právne posúdenie veci

§ 365ods.

1 písm. h) CSP má spočívať v tom, že opatrením nemožno ukladať povinnosti alebo zaväzovať osoby, ktoré nemajú procesné postavenie, ktoré vyplýva z ust. § 66b ods. 1 ZKV. V danom prípade nie je možné vymáhať nárok od odvolateľa formou vydania opatrenia s výrokom, ktorý ho zaväzuje na zaplatenie, bez možnosti podania opravného prostriedku. Povinnosťou konkurzného súdu prvej inštancie bolo

odvolateľa počkať na výsledok konania, ktoré je vedené na tunajšom súde pod č. k. 1Cbi/3/2013 (totožnosť predmetu konania), nakoľko sa konanie začína doručením žaloby na súd, ide o neodstrániteľnú prekážku konaniu (litispendencie), pričom samostatná žaloba vedená na súde pod vyššie uvedeným číslom konania je predmet sporu (povinnosť vydať plnenie) podstatná aj jej výsledok bude mať zásadný význam, pri rozhodnutí v merite veci. Nárok na vydanie plnenia považuje odvolateľ za premlčaný, pričom v konaní sp. zn. 1Cbi/3/2013 má možnosti uplatniť procesné prostriedky obrany a útoku, pričom tieto procesné prostriedky nemá možnosť uplatniť pri vydaní opatrenia. Opatrením nemožno prejudikovať výsledok konania v samostatnom sporovom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 1Cbi/3/2013. Prekážka litispendencie - začatého sporového konania pod sp. zn. 1Cbi/3/2013 zakladá nemožnosť prejednať totožnosť vecí v inom konaní a to v konaní sp. zn. 6K/234/2000 s následkom vydania opatrenia, voči ktorému nie je prípustné odvolanie. Takýto postup súdu je

odvolateľa nezákonným postupom zakladajúcim bez ďalšieho zrušenie vydaného opatrenia zo dňa

1. augusta 2022 v celom rozsahu.
2. V závere odvolania odvolateľ uviedol, že na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je možné viesť exekučné konanie, k čomu zrejme bude smerovať prvý procesný úkon ustanoveného SKP Ing. Ladislava Bódiho, čo je potrebné zastaviť a to z dôvodu, že na strane odvolateľa z dôvodu prípadného vedeného exekučného konania dôjde k nezvratnému procesu speňažovania jeho majetku. Po vykonaní exekúcie, až do rozhodnutia o jeho návrhu na prípustnosť odvolania, následne odvolania samotného, preto môžu byť jeho práva ohrozené výkonom rozhodnutia - exekúciou a nastane nezvratný proces vymáhania nezákonne priznaného nároku v tomto konaní. Z dôvodu, že sú naplnené všetky podmienky a predpoklady pre dôvodnosť odkladu vykonateľnosti, odvolateľ navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací, prejednal odvolanie I.. T. T., narodeného XX. C. XXXX, bytom P. č. X, XXX XX J., resp. bývalého správcu úpadcu

ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie treba odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný. 24.

§ 206ods.

1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“), konkurzy a vyrovnania vyhlásené, alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú

doterajších právnych predpisov.

1. Z obsahu spisu vyplýva, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6K 234/2000 zo dňa
2. marca 2001, z ktorého dôvodu sa tento konkurz riadi ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinného ku dňu vyhlásenia konkurzu (ďalej aj „ZKV“, § 206 ods. 1 ZKR). 26.

§ 66bods.

1 ZKV, súd rozhoduje opatrením, ak ukladá správcovi povinnosť, pri dohliadacej činnosti, ak rozhoduje o ustanovení opatrovníka a osobitného správcu, odmene opatrovníka, predbežnej odmene správcu, zbavení správcu mlčanlivosti, odmene likvidátora alebo ak dáva súhlas

tohto zákona. 27.

§ 66bods.

3 ZKV, proti opatreniam v dohliadacej činnosti súdu a opatreniam, ktorými súd dáva súhlas s výnimkou súhlasu

§ 28, nie je prípustný opravný prostriedok.

28. Súd prvej inštancie v konkurznom konaní vedenom

zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, rozhoduje uznesením a opatrením. Zákon pripúšťa možnosť podať opravný prostriedok iba proti opatreniu vydanému

§ 28

ZKV, proti iným opatreniam súdu vydaným v dohliadacej činnosti, alebo ktorými súd dáva súhlas, odvolanie a ani iný opravný prostriedok nie je prípustný. 29. V rozhodovanej veci napadol I. T. T., ako bývalý správca úpadcu, opatrenie súdu prvej inštancie, ktorým mu konkurzný súd uložil povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu, k rukám správcu konkurznej podstaty 238 175,80 eura do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto opatrenia. Napádané opatrenie bolo vydané

§ 66bods.

1 ZKV, resp. v rámci dohliadacej činnosti súdu, ktorým bola predošlému správcovi uložená povinnosť vydať späť do konkurznej podstaty sumu vo výške 238 175,80 eura predstavujúcu neschválené výdavky Predchádzajúceho správcu, ktorá bola v zmysle uznesenia o schválení konečnej správy určená na uspokojenie oddelených veriteľov (210 827,66 eura + 27 348,14 eura). Uvedené je zrejmé z uznesenia č. k. 6K/234/2000-510 zo dňa

1. júna 2011, ktorým bola Konečná správa v znení jej doplnenia schválená, a to s výnimkou výdavkov správy v hodnote 210 827,66 eura a odmeny správcu presahujúcej sumu 1 000 000 Sk, t.j. 33 193,92 eura, konkrétne presah odmeny a výdavkov správcu predstavuje sumu 27 348,14 eura. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
2. decembra
3. Z obsahu spisu vyplýva, že túto povinnosť uloženú konkurzným súdom si predošlý správca I.. T. T. nesplnil, hoci si ju

právoplatného uznesenia konajúceho súdu splniť mal.

1. Z uvedeného dôvodu konajúci konkurzný súd pristúpil k vydaniu napádaného opatrenia v rámci dohliadacej činnosti konkurzného súdu, proti ktorému opravný prostriedok nie je prípustný. Napriek uvedenému odvolací súd uvádza, že konkurzný súd zrozumiteľne a výstižne uviedol v odôvodnení napádaného opatrenia, aké dôvody ho viedli k tomuto procesnému postupu s tým, že sa vysporiadal aj s prípadnou litispendenciou iného prebiehajúceho sporu, ako aj so skutočnosťou, že opatrenie môže vydať aj voči predchádzajúcemu, t.č. už odvolanému správcovi konkurznej podstaty.
2. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje aj na stanovisko č. 51/2017 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
3. septembra 2017 sp. zn. Tpj 28/2017, ktorým sa zjednotil výklad a aplikácia ustanovení § 237 a § 238 Trestného zákona v súvislosti s povinnosťami správcu podstaty v konkurznom konaní. V dotknutom stanovisku sa uvádza, že „právna povinnosť je charakterizovaná príkazom postupovať určitým spôsobom (konať, alebo zdržať sa konania), ktorý zároveň znamená zákaz postupovať akokoľvek inak (na rozdiel od práva, ktoré je možnosťou, nie však povinnosťou). Povinnosť môže byť vymedzená užšie, alebo širšie, avšak s potrebnou určitosťou - v právnej norme býva povinnosť vymedzená širšie, nakoľko sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu“. Zároveň trestnoprávne kolégium zdôraznilo, že „Povinnosť správcu spravovať cudzí majetok v konkurznom konaní, relevantná v zmysle § 237 ods. 1 a § 238 Trestného zákona (ide o majetok podliehajúci konkurzu), vzniká už ustanovením správcu do funkcie.

povahy tejto povinnosti musí ísť o čestnú, zodpovednú a svedomitú správu, ktorej výslovnou zákonnou konkretizáciou je aj postup s odbornou starostlivosťou - § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (účinného do

1. decembra 2005), § 86 ods. 1 (a iné ustanovenia) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od
2. januára 2006), pričom konanie s odbornou starostlivosťou je v § 7 naposledy označeného zákona aj legálne definované“. Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto judikoval, že právne povinnosti a zodpovednosť za dobu výkonu funkcie predošlého správcu konkurznej podstaty, zbavením jeho funkcie správcu konkurznej podstaty, nezanikli.
3. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd odvolanie I. T. T., bývalého správcu úpadcu odmietol

ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie odvolania sa odvolací súd nemohol zaoberať ani vecnou správnosťou odvolaním napadnutého opatrenia v zmysle odvolateľom predostretých odvolacích námietok.

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu, nie je prípustný opravný prostriedok (§ 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s § 66f zákona č. 328/1991 Zb.).