1 písm. a), ods. 3 písm.
por. takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2019, sp. zn. 5 To 12/2018 z r u š u j e vo výroku o uloženom ochrannom dohľade; vo zvyšnej časti ostáva rozsudok nedotknutý. III.
c) Tr. por. dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a . Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom z 9. júla 2018, č. k. PK-1T/1/2018-2082 uznal obvineného Š. L. za vinného v bodoch 1/ až 5/ z obzvlášť závažného zločinu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme
1 písm. a), ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm. a), písm.
záverov znaleckého posudku, vypracovaného Katedrou jadrovej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa
záverov znaleckého posudku, vypracovaného Katedrou jadrovej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa
záverov protokolu o meraní nebezpečných látok Kontrolného chemického laboratória CO v Nitre, Centrum bezpečnostnotechnických činností Topoľčianky Ministerstva vnútra SR zo dňa
3, § 38 ods. 2, ods. 8, § 41 ods. 1, § 47 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na doživotie, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia [§ 48 ods. 3 písm. a) Tr. zák.]. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, na podklade ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. októbra 2019, sp. zn. 5 To 12/2018
1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
3 Tr. por. rozhodol sám tak, že obvineného uznal za vinného v bodoch 1/ až 3/ z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia
1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm.
1 Tr. zák. v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a v bodoch 4/ až 5/ z pokračovacieho prečinu útoku na orgán verejnej moci
1 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom šírenia poplašnej správy
2 Tr. zák. v znení zákona č. 214/2019 Z. z. na tom skutkovom základe, že 1) dňa
záverov znaleckého posudku, vypracovaného Katedrou jadrovej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa
záverov znaleckého posudku, vypracovaného Katedrou jadrovej chémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa
záverov protokolu o meraní nebezpečných látok Kontrolného chemického laboratória CO v Nitre, Centrum bezpečnostnotechnických činností Topoľčianky Ministerstva vnútra SR zo dňa
2, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, na ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia [§ 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák.]. Zároveň mu uložil
1 písm. a), ods. 5 Tr. zák. trest prepadnutia veci špecifikovanej v rozsudku a
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky v zastúpení špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolateľ“), ktoré oprel o dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Prokurátor podal dovolanie v neprospech obvineného z dôvodu nestotožnenia sa so závermi odvolacieho súdu. Vyjadril názor,
ktorého boli v predmetnej trestnej veci zabezpečené dôkazy umožňujúce záver o naplnení skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme
1 písm. a), ods. 3 písm.
názoru dovolateľa, konanie obvineného spĺňalo najvšeobecnejšie znaky terorizmu v zmysle Trestného poriadku a medzinárodnoprávnych aktov, ktorými je Slovenská republika viazaná (pričom príkladmo uviedol rámcové rozhodnutie Rady EÚ z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu, Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2017/541 o boji proti terorizmu a tiež Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu, publikovaný v Zbierke pod číslom 308/2007 Z. z.). Dovolateľ dôvodil, že napriek absencii univerzálnej definície terorizmu je možné poukázať na „akademickú“ definíciu, z ktorej vyplýva, že trestného činu terorizmu sa môže dopustiť i jednotlivec, bez prepojenia na teroristickú skupinu, bez „prihlásenia sa“ k svojmu konaniu, pričom konanie môže smerovať proti konkrétnym vybraným cieľom (v danom prípade vopred určení, aj náhodní predstavitelia E., G. E. a D.). Podmienky uvedené odvolacím súdom pre trestný čin terorizmu preto nemajú oporu nielen v právnych aktoch, ale ani v teórii. V histórii sa pritom vyskytli prípady, keď páchateľom bol terorista ako individuálna osoba (napr. F. L.). Páchateľom býva najmä jedinec s narušenou, ale i zdravou psychikou, konajúci z rozličných motívov. Nezriedka však ide o osobu netrpiacu duševnou chorobou, ale pociťujúcu prenasledovanie, nespravodlivé perzekvovanie alebo inú nespravodlivosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený v dôsledku osobnostnej výbavy trpel predstavou o nespravodlivom perzekvovaní orgánmi štátu, resp. demonštroval pocit nespravodlivosti v iných prípadoch, o ktorých sa dozvedel z médií alebo svojho okolia. Svoj pocit „vyriešil“ útokom na predstaviteľov štátu, ktorí sa
neho dopustili nespravodlivosti. Jeho konanie pritom nesmerovalo len proti konkrétnym osobám, ale aj voči bežným zamestnancom štátnych orgánov. Obvinený sa pokúsil dosiahnuť reálne ohrozenie zamestnancov štátnych orgánov a narušiť ich činnosť zaslaním sčasti kontaminovaných listových zásielok. Jeho konanie predstavovalo mimoriadne závažné ohrozenie, s konkrétnym následkom. Iba zhodou okolností a „amatérskym prístupom“ obvineného nedošlo k závažným fyzickým ujmám na zdraví osôb, ktoré prišli so zásielkami do styku. Omyl na strane obvineného, že nepriložil dostatočné množstvo rádioaktívnej látky, nemôže mať dopad na možnosť právneho posúdenia skutku. Z vykonaného dokazovania možno obvineného dôvodne považovať za teroristu. Obvinený bol minimálne uzrozumený s tým, že svojim konaním ohrozuje okrem konkrétnych osôb, aj ďalšie bližšie neurčené osoby - zamestnancov dotknutých štátnych orgánov. O jeho úmysle svedčí znenie listov doručených G. E. E. A., L. A. D. Q. D., resp. O. E. L.,
ktorých vedel, že list bude doručený administratívnym pracovníkom a prípadná kontaminácia prebehne predovšetkým u nich. Zo znenia listov a spôsobu spáchania skutkov je zrejmé, že motívom obvineného nebola iba pomsta konkrétnemu sudcovi, ale bol naopak uzrozumený s tým, že zasielaním kontaminovaných listových zásielok adresovaných konkrétnym alebo všeobecne určeným subjektom, spôsobí vážne narušenie činnosti dotknutých štátnych orgánov. Zasielanie predmetných zásielok by malo za následok dôsledky najmä v podobe vytvorenia atmosféry strachu medzi zamestnancami daných štátnych orgánov, ako aj medzi ďalšími osobami, ktoré by sa vyhýbali postihnutým miestam, úradom a prípadne by sa v obavách navzájom kontrolovali a podozrievali. Takýto stav by mohol mať dosah na činnosť jednotlivých štátnych inštitúcií a v krajnom prípade by mohol spôsobiť nefunkčnosť a rozvrat. Podstatou trestných činov terorizmu je práve šírenie strachu medzi obyvateľmi, a to medzi dotknutými subjektmi (zamestnancami a predstaviteľmi štátnych orgánov), ako aj medzi širšou verejnosťou (z dôvodu medializácie prípadu). Prokurátor síce pripustil podobnosť objektívnych stránok obzvlášť závažného zločinu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme
zák. v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia
zák. v znení zákona č. 214/2019 Z. z., avšak zdôraznil odlišnosť v podobe predpokladaného „politického“ aspektu, t. j. o. i. úmyslu „závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo“.
jeho názoru, v danej trestnej veci takýto úmysel (aspoň nepriamy) bol preukázaný. Odvolací súd preto nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia vo vzťahu k právnej kvalifikácii a následne dospel k nesprávnemu rozhodnutiu o vine a treste. Prokurátor súčasne spochybnil aj správnosť použitej právnej kvalifikácie skutkov pod bodmi 1/ až 3/ rozsudku, ktoré odvolací súd posúdil ako trestné činy spáchané v štádiu pokusu. Obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia patrí medzi tzv. ohrozovacie trestné činy, ktoré sú dokonané už spôsobením, resp. vyvolaním stavu nebezpečenstva, bez ohľadu na to, či k spôsobeniu poruchy reálne došlo. V predmetnej trestnej veci k takémuto vyvolaniu stavu došlo a len zhodou okolností porucha nebola spôsobená.Vzhľadom na to, že konanie obvineného bolo potrebné posúdiť v súlade s obžalobou, resp. rozsudkom súdu prvého stupňa, dovolaciemu súdu navrhol, aby vyslovil, že došlo k porušeniu zákona v príslušných ustanoveniach v prospech obvineného Š. L., aby napadnutý rozsudok
2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu a
por. súdu prvého stupňa prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. zaslal rovnopis dovolania na vyjadrenie obvinenému a jeho ustanovenému obhajcovi Mgr. Petrovi Leimbergerovi. Obvinený reagoval na dovolanie rukou písaným podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 29. apríla 2020 s tým, že predovšetkým namietol podanie dovolania neoprávnenou osobou, a to špeciálnym prokurátorom JUDr. Dušanom Kováčikom, PhD., čo má byť v rozpore s ustanovením § 369 ods. 2 písm.
1, ods. 2 Tr. zák. Z tohto dôvodu je na uvážení, či prípad patril do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v zmysle § 14 písm. k) Tr. por. a či súd prvého stupňa nemal pri prejednaní obžaloby
por. postupovať v zmysle § 244 ods. 1 písm. a) Tr. por. a teda nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. a) Tr. por. Zároveň poukázal na dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por., pretože súd prvého stupňa urobil rozhodnutie, ktoré bolo založená na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V ďalšej časti porovnal rádioaktivitu a škodlivosť zaisteného amerícia s uránom nachádzajúcim sa v morskej vode, resp. v bežne predávanej jodidovanej morskej jedlej soli, ktorá je
obvineného nebezpečnejšia, ako látka nájdená v plastových vrecúškach. Dovolaciemu súdu odporučil preštudovať prílohy č. 1 a 2 nariadenia, nakoľko orgány činné v trestnom konaní skutok zveličili. Vyjadrenie obvineného bolo zaslané dovolateľovi, ktorý na neho nereagoval. Po predložení veci najvyššiemu súdu, požiadal obvinený o zmenu ustanoveného obhajcu Mgr. Petra Leimbergera z dôvodu dlhodobého neplnenia si povinností. Dovolací súd preto vyzval ustanoveného obhajcu na vyjadrenie sa k žiadosti obvineného. Nakoľko obhajca na výzvu súdu nereagoval a následne bola doručená opätovná žiadosť obvineného o zmenu obhajcu, dovolací súd sa telefonicky spojil s ustanoveným obhajcom, aby zaslal súdu písomné stanovisko. V telefonickom rozhovore obhajca uviedol, že obvinený sa domáha jeho návštevy v ÚVTOS, čo je vzhľadom na pandemickú situáciu problematické, pričom prisľúbil, že súdu zašle písomnú odpoveď. Následne však žiadne podanie súdu nepredložil. Z dôvodu, že ustanovený obhajca si nielen neplnil svoje povinnosti voči klientovi (obvineného písomne, ani osobne nekontaktoval), ale aj evidentne ignoroval výzvy súdov (súd prvého stupňa ho pred predložením veci najvyššiemu súdu vyzval na vyjadrenie sa k dovolaniu generálneho prokurátora), predseda senátu najvyššieho súdu uznesením z 11. marca 2021, sp. zn. 2 TdoV 3/2020
1 Tr. por. oslobodil obhajcu Mgr. Petra Leimbergera od povinnosti obhajovania obvineného Š. L.. V rovnaký deň bol opatrením sp. zn. 2 TdoV 3/2020, Spr 27/2021 (na základe predchádzajúceho vyjadrenia obvineného, že nedisponuje finančnými prostriedkami na zvoleného obhajcu, a preto žiada o ustanovenie nového obhajcu) obvinenému ustanovený pre dovolacie konanie obhajca Mgr. Michal Kovarčík. Ustanovený obhajca 16. apríla 2021 predložil v mene obvineného dovolaciemu súdu vyjadrenie k dovolaniu generálneho prokurátora, v ktorom sa nestotožnil s jeho názorom o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por., keďže odvolací sú vyhodnotil konanie obvineného v zmysle skutkových zistení, ktoré mal k dispozícii, správne a rozhodnutie náležite odôvodnil. Špeciálny prokurátor pritom nebol oprávnený podať v mene generálneho prokurátora dovolanie, pretože k dovolaniu nebola pripojená listina, ktorá by ho k tomu oprávňovala. Dovolaciemu súdu preto navrhol, aby dovolanie
b), písm. c) Tr. por. odmietol. Následne 20. mája 2021 ustanovený obhajca dovolaciemu súdu zaslal doplnenie k vyjadreniu, ktoré predstavovalo prílohu rukou písaného podania obvineného. V podaní rozviedol nemožnosť podania dovolania špeciálnym prokurátorom, keďže Trestný poriadok dáva oprávnenie iba generálnemu prokurátorovi, ktorého zastupuje prvý námestník, ktorým v čase podania dovolania bola JUDr. Viera Kováčiková. Právnu kvalifikáciu skutkov v bodoch 1/ až 3/
zák. považoval za nesprávnu, nemajúcu oporu v zákone, vychádzajúcu z nezákonných dôkazov. V tejto súvislosti dal do pozornosti nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. (ďalej len „nariadenie“) a znalecký posudok, z ktorých vyplýva, že namerané hodnoty boli pod limitom uvedenom v nariadení, a preto nebola naplnená skutková podstata trestného činu
zák. Skutky v bodoch 1/ až 3/ obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa nemali oporu v zákone. Ďalej poznamenal, že vznesenie obvinenia za skutky v bodoch 1/ a 2/ boli právne irelevantné, pretože firma vykonávajúca merania nemala oprávnenia na analýzy hodnotenia ožiarenia osôb v zmysle ustanovenia § 45 ods. 4 písm.
1 písm. a) Tr. por.
názoru obvineného spočívalo v nesprávnej právnej kvalifikácii skutkov, ktoré nespadali do pôsobnosti špecializovaného trestného súdu. Obžalobou ustálená právna kvalifikácia skutkov ako obzvlášť závažný trestný čin
1 písm. a), ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm. a), písm.
ktorého sa určuje bez/trestnosť skutku, ako aj závery znaleckého skúmania. Hodnoty intenzity rádioaktivity v skúmaných vzorkách
nariadenia vlády nezakladali trestnoprávnu zodpovednosť skutkov ako trestného činu
zák. a v nadväznosti na to ani
zák., čo potvrdil aj odvolací súd. Aj keď skutky nespadali do pôsobnosti špecializovaného trestného súdu, tento nepostupoval v zmysle ustanovenia § 243 ods. 1 Tr. por. a § 244 ods. 1 písm. a) Tr. por. Porušenie práva na obhajobu obvinený vzhliadol v znemožnení uplatnenia jeho práv
por., § 69 Tr. por. a § 208 ods. 1 Tr. por. 1/ Obhajobe nebolo počas prípravného konania umožnené oboznámiť sa s vecnými dôkazmi označenými ako VEC č. 1 až VEC č. 7 (listové zásielky na O. E. D., O. E. D. R., G. E. E. A., L. A.E. D. Q. D. a O. E. L.), s výnimkou čiernobielej fotokópie predmetu označeného ako VEC č. 2 z
1 písm. g) Tr. por. Predseda senátu súdu prvého stupňa dal pokyn na vykonanie týchto nezákonných dôkazov, v dôsledku čoho vyšlo najavo hrubé porušenie ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. por. Prokurátor týmto priznal, že v čase záverečného preštudovania spisu v dňoch
zák. a trestného činu marenia spravodlivosti
zák. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. vytkol pri skutkoch v bodoch 1/ a 2/ rozsudku (O. E. D. a O. E. D. R.) pripustenie nezákonných dôkazov - obálky, listy a plastové vrecúška, ktoré boli zaistené v rozpore s ustanoveniami § 89 až 93 Tr. por. Zásielky neboli zaistené počas ohliadky miesta činu, aj keď na to nebol dôvod. Obava z kontaminácie rádioaktívnymi látkami sa po meraní dvoma nezávislými laboratóriami ukázala ako bezpredmetná. Zásielky zaistili príslušníci hasičského a záchranného zboru a po negatívnych meraniach laboratóriami boli prevezené na ďalšie skúmanie do RÚVZ Košice, resp. RÚVZ Banská Bystrica. Zásielka doručená na O. E. D. bola
1 Tr por. zaistená 11. novembra 2016 o 13.00 h. V zápisnici o vydaní veci absentoval riadny popis vydaných vecí (bol iba všeobecný), čo bolo v rozpore s ustanovením § 93 ods. 1 Tr. por.
zápisnice o vydaní veci boli zásielky doručené na O. E. D. R. po prvotných meraniach dňa
Trestného poriadku. Keďže zásielka nebola zaistená
Trestného poriadku alebo osobitného zákona, ako dôkaz je procesne nespôsobilá. Ďalším nepoužiteľným dôkazom je Správa o orientačnej analýze vypracovanej firmou T.-M. K. E..A..O.. na zásielky doručené na O. E. D. a O. E. D. R., nakoľko daná firma nemala v zmysle ustanovenia § 45 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. oprávnenie na hodnotenie ožiarenia osôb. Na základe správ však došlo k prekvalifikovaniu skutkov z ustanovenia § 361 Tr. zák. na § 419 Tr. zák. v súbehu s § 298 Tr. zák. Výsledky meraní, ktoré neboli prvotnými meraniami, boli zmätočné, keď v jednej analýze sa uvádzala okrem Amerícia aj prítomnosť Thória. Nie je preto zrejmé, čo bolo obsahom vrecúšok (v tejto časti podrobným spôsobom spochybnil správnosť meraní a z toho vyplývajúcu manipuláciu s vrecúškami). Zásadné nezrovnalosti boli i ohľadne celkového času merania. Súd prvého stupňa ďalej nekonfrontoval rozhodnutia ÚVZ SR predložené dodatočne danou firmou so stanoviskom RÚVZ Banská Bystrica. Ak by tak spravil, nemohol by dospieť k záveru o oprávnenosti spoločnosti pracovať s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi. V ďalšej časti sa obvinený rozsiahlo zaoberal ním tvrdenými nezrovnalosťami týkajúcimi sa plastového vrecúška doručeného na O. E. D. 7. novembra 2016 (absencia materiálu, svedecké výpovede k tomu, rozpor s fotografiou vyhotovenou znalcom a neodstránenie nezrovnalosti v prípravnom konaní, rozpor v prípade potlače vrecúška, zničenie vrecúška), nezdokumentovaním obsahu zásielok a ich nezaistením v zmysle Trestného poriadku. Súdy nižšieho stupňa sa s uvedenými pochybeniami a nezákonnosťou tohto dôkazu nevyrovnali. Naplnenie daného dovolacieho dôvodu obvinený vzhliadol aj vo výpovedi znalca prof. RNDr. Ľ. G., CSc., v záveroch znaleckého posudku a v postupe súdu prvého stupňa. Znalec uviedol, že rádioaktívna látka nachádzajúca sa v plastových vrecúškach nemohla nikoho ohroziť na živote. Svoj záver nepodporil zákonnou normou (nariadením vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., ktorá určuje rádioaktívnu látku), ktorá v znaleckom posudku absentovala.
názoru obvineného v zmysle nameraných hodnôt sa nejednalo o rádioaktívne látky. Súd prvého stupňa k tvrdeniam znalca nevykonal dokazovanie a nezákonne vychádzal zo záverov znalca, v čoho dôsledku konštatoval naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
zák. Zároveň nevykonal dokazovanie, či úroveň rádioaktivity pri skutku v bode 3/ rozsudku prekračuje limity uvolňovacej úrovne a rozhodnutie oprel len o vetu z Protokolu o meraní nebezpečných látok, avšak ignoroval ďalšiu vetu o intenzite žiarenia. Stanoviská RÚVZ a celotelové meranie vylúčilo kontamináciu rádioaktívnymi látkami. Protokol o celotelovom meraní nebolo súčasťou spisu a spoločnosť C. K.. E.. odmietla daný dokument vydať. S rozporom ohľadne intenzity rádioaktivity sa nevyrovnal ani odvolací súd, ktorý zmenil právnu kvalifikáciu skutkov, avšak nevyriešil bez/trestnosť skutkov. Súd prvého stupňa teda nezákonným spôsobom vyhodnotil dôkazy a vykonal dokazovanie, keď ignoroval zákonné dôkazy a právne záväzné stanoviská RÚVZ a preferoval dôkazy v prospech obžaloby. V nadväznosti na to poukázal na neposkytnutie všetkých relevantných podkladov znalcovi zaistených v budove H. K.. E.. E., z ktorých by bolo možné zistiť čas zdemontovania ionizačných hlásičov požiaru, nakladanie s nimi; na nepreskúmanie zistených predmetov znalcom a z toho plynúce vyvodenie nesprávneho záveru o type pätice; prebratie informácií a fotografií znalcom z neovereného blogu; na úradný záznam, ktorý vyvracal tvrdenie, že obvinený mal prístup do miestnosti. Obvinený namietal aj nezákonný spôsob vykonania rekognície zaistených predmetov, obálok a listov doručených na O. E. D. R.
názoru dovolateľa predmety označené ako VEC č. 6 a VEC č. 7 sú dôkazy nezákonné, pretože pre skutky č. 4 a 5 nebolo začaté trestné stíhanie. V tejto súvislosti uviedol chronologicky jednotlivé úkony spojené so začatiami trestných stíhaní a prekvalifikovaním skutkov, pričom skonštatoval beztrestnosť skutkov pre nízku intenzitu žiarenia a absenciu kvalifikovania niektorých skutkov ako čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu. Dňa 16. decembra 2016 mu bolo vznesené obvinenie
1 Tr. por. pre skutky ohľadom zásielok doručených O. E. D., O. E.N. D. R., G. E. E. A., L. A. D. Q. D., O. E. L. (právna kvalifikácia skutkov neobsahovala skutočnosť o čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu). Trestné stíhania
1 Tr. por. bolo začaté pre skutky zásielok na O. E. D., O. E. D. R., G. E. E. A.. Pre zvyšné skutky (4/ a 5/) trestné stíhania neboli začaté. Uznesenie o začatí trestného stíhania pre skutky 1/ až 3/ pokrývalo obdobie do
názoru obvineného bol daný dovolací dôvod naplnený aj z dôvodu nezákonne uloženého ochranného dohľadu odvolacím súdom v trvaní 3 rokov. Obvinenému bol rozsudkom sp. zn. 5T/91/2016 uložený ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Rovnako aj rozsudkom sp. zn. 6To/23/2018. Odvolací súd v aktuálne posudzovanej veci uložil ochranný dohľad v rovnakej výmere, čo odporuje ustanoveniu § 78 ods. 2 Tr. zák., lebo oba ochranné dohľady v súhrne prevyšujú výmeru 5 rokov. Súd prvého stupňa pritom ochranný dohľad neuložil a za absencie odvolania prokurátora došlo k porušeniu zásady reformatio in peius. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený uviedol, že pri trestnom čine všeobecného ohrozenia
zák. pokus
zák. nie je možný. Zároveň pri skutkoch v bodoch 1/ a 2/ rozsudku odvolací súd považoval tvrdenia z listov, ktoré mali preukazovať úmysel „vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví“, za pravdivé bez vykonania dokazovania. Páchateľ však textom listov len deklaroval úmysel spôsobiť fiktívny následok, a to privodiť smrť daným osobám do 24 mesiacov, resp. ich chcel iba informovať, pričom páchateľovi muselo byť zrejmé, že zásielky budú zachytené pred ich odovzdaním adresátom. Úmysel nebol preukázaný a nevyplýva ani zo skutkovej vety.
názoru obvineného preto, došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu útoku na orgán verejnej moci
1 písm. b) Tr. zák. Pokiaľ ide o rádioaktívnu látku, táto bola v uzatvárateľnom plastovom vrecúšku a nemohlo dôjsť k jej uvoľneniu a ohrozeniu života a zdravia, ako to vyžaduje ustanovenie § 284 Tr. zák. Páchateľ slovným spojením „...je vzorka rádioaktívnej látky...“ iba adresáta informoval o jej prítomnosti. Nakoľko páchateľ zamedzil preniknutiu škodlivých látok, nemal úmysel spôsobiť ohrozenie života, ale úmysel adresáta varovať. Ďalej v skutkových vetách skutkov v bodoch 1/ a 2/ rozsudku absentovala nezákonnosť prechovávania a nakladania s rádioaktívnou látkou v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. Vzhľadom na túto absenciu nie je možné skutok trestne postihovať. V ďalšej časti obvinený rozviedol, čo sa v zmysle nariadenia vlády č. 345/2006 Z. z. považuje za rádioaktívnu látku, aká je intenzita miery radiácie, resp. jej uvoľňovacia úroveň a následne polemizoval s nameranými hodnotami uvedenými v znaleckom posudku, z čoho vyvodil nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu
zák., pretože v plastových vrecúškach nebola, vzhľadom na uvoľňovaciu úroveň, rádioaktívna látka. Súčasne v právnej vete absentovalo slovné spojenie „bez dovolenia prechovával a dal na poštovú prepravu rádioaktívny materiál“. Taktiež namietol rozpor medzi skutkovými vetami skutkov v bodoch 1/ a 2/ rozsudku a právnou vetou, keďže ustanovenie § 284 Tr. zák. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok - úmysel a bezprostrednú reálnu hrozbu spôsobenia následku na objekte chránenom Trestným zákonom. Skutkové vety vyjadrujú, že k bezprostrednej reálnej hrozbe s ohľadom na množstvo a skupenstvo látky nedošlo, preto je rozpor s právnou vetou, pričom z popisu skutkov nie je zrejmý dôvod nedokonania činu. Štádium pokusu nie je možné. Súčasne nebol naplnený pojem „vydať ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví“, ktorým sa
judikátu R 39/1982 rozumie najmenej sedem osôb. V skutkoch v bodoch 1/ a 2/ boli štyri pracovníčky O. E. D. a dve O. E. D. R..
názoru obvineného páchateľ úmyselne zabránil nebezpečenstvu a nie omylom, preto skutok nie je možné kvalifikovať ako trestný čin
zák. v štádiu pokusu
zák. Vo vzťahu ku skutku v bode 3/ rozsudku poukázal na absenciu stanoviska KCHL Nitra v Protokole o meraní nebezpečných látok, že intenzita žiarenia vzorky nebola taká vysoká, aby došlo k ožiareniu s následkom poškodenia zdravia, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výsledku merania hasičského a záchranného zboru. V súvislosti s týmto skutkom obvinený uviedol obdobnú argumentáciu ako pri skutkoch 1/ a 2/ rozsudku (absentujúci úmysel, nespôsobilosť následku, absencia nedovolenej výroby a nakladania s rádioaktívnymi materiálmi v právnej vete, nedostatočný počet osôb, nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu
zák., nemožnosť pokusu
zák.). Následne polemizoval s nameranými hodnotami, z ktorých vyvodzoval vlastné závery o absencii Amerícia v zásielke doručenej G. E. E. A.. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu vzhliadol aj v nesprávnosti výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest prepadnutia veci, pretože majiteľom počítačového zariadenia bol D. L. H. O.. Q.. D.. Tým došlo k porušeniu ustanovenia § 60 ods. 4 Tr. zák. K chybe došlo aj v nariadení výkonu trestu, v ktorom sa uvádza, že trest prepadnutia veci uložený nebol. Dovolaciemu súdu obvinený navrhol, aby
1 rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 316 ods. 1 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v ustanovení § 34 ods. 4, § 39 ods. 1 Tr. zák. v jeho neprospech.
2 Tr. por. aby zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a
1 Tr. por. najvyššiemu súdu, resp. špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Nakoľko si obvinený bol vedomý vád rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, nemal výhrady k tomu, aby dovolací súd dovolanie prejednal a rozhodol na neverejnom zasadnutí
por. Zároveň požiadal, aby súd v súlade s ustanovením § 380 ods. 4 Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov až do rozhodnutia. Obvinený v priebehu dovolacieho konania opakovane a perzistentne doplňoval a rozširoval dovolacie dôvody vrátane početných príloh, ktoré mali prisvedčovať pravdivosti jeho tvrdení ohľadom naplnenia dovolacích dôvodov. K spojeniu a spoločnému prejednaniu vecí Najvyššiemu súdu bolo dovolanie generálneho prokurátora predložené 25. júna 2020, pričom dovolanie obvineného Š. L. dňa 26. apríla 2022.
3 Tr. por. ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby. Cieľom je prejednať v jednom konaní všetky trestné činy toho istého obvineného, prípadne rozdielne súvisiace trestné činy rôznych obvinených najmä z hľadiska hospodárnosti, účelnosti a účinnosti trestného konania. Nakoľko dovolania smerujú proti totožnému rozhodnutiu s tým, že dovolanie generálneho prokurátora bolo podané v neprospech obvineného Š. L. a dovolanie obvineného naopak v jeho prospech, dovolací súd na neverejnom zasadnutí v zmysle § 18 ods. 1 Tr. por. a § 21 ods. 3 Tr. por. per analogiam spojil trestné veci na spoločné prejednanie a rozhodnutie, pričom rozhodol, že ďalej bude vec vedená pod sp. zn. 2 TdoV 3/2020. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaniach skúmal procesné podmienky pre ich podanie a zistil, že dovolanie generálneho prokurátora, ako aj dovolanie obvineného Š. L. sú prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], podané v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňajú obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolanie obvineného bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom zvoleného obhajcu [§ 369 ods. 2 písm. b), § 373 ods. 1 Tr. por.] a v konaní o dovolaní podaného generálnym prokurátorom je obvinený riadne zastúpený tým istým obhajcom (§ 373 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd zistil, že dovolanie generálneho prokurátora je nedôvodné a dovolanie obvineného Š. L. je čiastočne dôvodné. K dovolaniu generálneho prokurátora Pokiaľ ide o dovolanie generálneho prokurátora, v tomto sa namieta výlučne naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku,
ktorého je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. K uvedenému dovolací súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia (R 3/2011). Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i) TP potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie skutku vyjadreného v skutkovej vete rozhodnutia tak, ako bol ustálený súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Ak teda dovolateľ (špeciálny prokurátor) namieta nesprávnu (chybnú) právnu kvalifikáciu skutku odvolacím súdom z pôvodného (prvostupňovým súdom kvalifikovaného) obzvlášť závažného zločinu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme a zločinu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov na pokračovací obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia a pokračovací prečin útoku na orgán verejnej moci, je potrebné jednoznačne uviesť, že právna úvaha odvolacieho súdu pri rekvalifikácii a subsumovaní obvineným vykonaného skutku pod už uvedené a oproti obžalobe upravené skutkové podstaty trestných činov bola správna a dovolací súd sa s ňou plne stotožňuje. Obiter dictum, pokiaľ ide o samotné znenie skutkovej vety trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme
júna 2018, je potrebné replikovať (správne) právne úvahy odvolacieho súdu,
ktorých de facto absentujú dôkazy, ktoré by nasvedčovali naplneniu znaku subjektívnej stránky konania obvineného vo forme úmyslu vážneho zastrašenia obyvateľstva. Dokazovaním (a to nie len znaleckým) bolo zistené, že úmyslom obžalovaného nebolo vážne destabilizovať resp. zničiť ústavné resp. spoločenské zriadenie, ale prechovávaním pocitu zášti voči súdom, prokuratúre a polícii plynúcej z jeho predchádzajúceho trestného stíhania sa týmto pomstiť. Obvinený svojim konaním síce útočil na štátne orgány, pričom sprievodným listom deklaroval „ukončenie doby neobmedzenej moci súdov, ktorá sa skončí spolu so stratou moci nad telesnou schránkou sudcov...“, čo by mohlo evokovať naplnenie subjektívnej stránky trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme vo forme úmyslu vážne destabilizovať alebo zničiť ústavné alebo spoločenské zriadenie štátu, avšak po vykonaní rozsiahleho dokazovania tento úmysel u obvineného nebol preukázaný. Dovolateľ síce s odkazom na odbornú literatúru uviedol, že páchateľom teroristického útoku sú nezriedka aj osoby, ktoré síce netrpia duševnou chorobu v pravom zmysle slova, ale v dôsledku vlastnej osobnosti pociťujú prvky prenasledovania, nespravodlivého perzekvovania či iného pocitu nespravodlivosti. Je potrebné uviesť, že obvinený cielil svoje útoky výlučne na tie subjekty (a to nie len v granularite konkrétnych organizácii ale až konkrétnych osôb), ktoré sa určitým spôsobom „podieľali“ na procese jeho predchádzajúc
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.