Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/43/2023 Identifikačné číslo spisu: 8118214786 Dátum vydania rozhodnutia: 23.04.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8118214786.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu ZILES, s.r.o., Poprad, Dostojevského 3311/35, IČO: 50 067 028, proti žalovaným 1/ X. Q., narodenej XX. F.Ú. XXXX, G. S. W. XX/X a 2/ F. Q.R., narodenému XX. V. XXXX, G. S. W. XX/X, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Zdeňkou Vokálovou, Prešov, Hlavná 61, o zaplatenie 49 077,72 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/22/2018, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- marca 2023 sp. zn. 17Co/17/2022, o návrhu žalovaných na odklad vykonateľnosti rozsudku, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky odkladá vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- marca 2023 sp. zn. 17Co/17/2022, do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovaných 1/ a 2/. Odôvodnenie
- Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ príp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom z
- novembra 2021 sp. zn. 29C/22/2018-469 rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 28 484,29 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne do
- decembra 2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.021,20 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od
- novembra 2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.); žalovaný 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.566,23 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od
- decembra 2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok IV.); žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 % (výrok V.); žalobcovi priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
- Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo
- marca 2023 sp. zn. 17Co/17/2022 podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok I.), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/, voči každému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, v ktorom namietali nesprávne právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými súdmi oboch nižších inštancií. Podľa žalovaných nesprávne právne posúdenie plynie z toho, že súdy neposúdili právny vzťah ako spotrebiteľský. Odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah, keďže žalobca nevystupoval v pozícii dodávateľa, pretože pri kúpe nehnuteľnosti nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaní mali za to, že odvolací súd rovnako pochybil a rozhodol v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pokiaľ uviedol, že ak žalovaní odstúpili od zmluvy a žalobca to nerozporoval, tie isté dôvody nemôžu byť tvrdené pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ako nepreskúmateľný považovali rozsudok odvolacieho súdu v časti argumentácie, že rozhodnutie o zastavení exekučného konania vedeného na podklade zmenky v spotrebiteľskom konaní (teda nezákonná exekúcia, neexistujúci dlh - zmenka nemala byť nikdy vydaná) nemá konštitutívny charakter, ale charakter deklaratórny. Rovnako sa súdy nesprávne vyporiadali s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, teda Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k neplatnosti plnej moci C. Š.. (sp.zn. III. ÚS 353/2012). Dovolatelia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského i prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznal im nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
- Podaním z
- apríla 2024 žalovaní navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku. Na podporu návrhu poukázali na judikatúru tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. 5Cdo 85/99 ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 327/
- Najvyššiemu súdu predložili oznámenie súdneho exekútora o nariadení ohliadky ich rodinného domu na účely jeho dražby v súdnej exekúcii na vykonanie rozsudku, ktorý je predmetom dovolacieho prieskumu, ktorá sa má konať
- apríla
- Kým žalobca je zabezpečený exekučným záložným právom na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných, ktorej hodnota je približne v dvojnásobnej výške oproti vymáhanej pohľadávke a plynú mu súdom judikované úroky , tak žalovaní vykonaním dražby prídu o svoje obydlie. Pri pomerovaní rizík ide o hrubý nepomer v neprospech žalovaných, z ktorých najväčším je hrozba straty rodinného domu žalovaných, ktorý je ich a ich dvoch detí dlhoročným obydlím. Žalovaní ďalej uviedli, že vedú konanie proti banke o nároky založené na interpretácii rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-598/21 a perspektívu vyrovnania podstatnej časti dlhu voči žalobcovi, čím by všetky strany mohli byť relatívne uspokojené. Žalovaní si uvedomujú podstatu sporu a svoj dlh v skutočnej výške aj vyrovnajú. Priebežne aj splácajú exekútorovi a exekúcia sa vedie aj na zrážky z príjmov žalovaných. Problém je v čiastke 15 000 eur, ktorú žalovaní síce musia rešpektovať, no považujú ju za otvorenú. Túto čiastku hotovostne odovzdali žalobcovi a ide o čiastku dosahujúcu približne tretinu priznanej sumy, čo je pre žalovaných značná časť peňazí (žalovaný je dôchodcom), a o ktorej súdy neumožnili vykonať dokazovanie v rozpore s princípmi procesného práva.
- Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
- Dovolanie nemá suspenzívne účinky, a preto nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napadnutého rozhodnutia. Ide o zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného rozhodnutia. Zákon však pripúšťa, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť takto dotknutého rozhodnutia alebo jeho právoplatnosť, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
- Účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku ktorého by na strane sporu, ktorá dovolanie iniciovala, v prípade jej úspechu v tomto konaní vznikla škoda (I. ÚS 357/2012). Odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonaj exekúcie (m. m. R 90/2000).
- S poukazom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre vyhovenie predmetnému procesnému návrhu žalovaných, preto odložil vykonateľnosť rozhodnutia súdu nižšej inštancie, a to až do právoplatnosti skončenia konania o dovolaní žalovaných 1/ a 2/.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.