1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného H. C., proti uzneseniu Krajského súdu Košice z 30. septembra 2020, sp. zn. 4To/87/2020, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. C. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej aj len „súd I. stupňa") z 30. júla 2020, sp. zn. 10Tk/1/2018, bol obvinený H. C. (ďalej aj len „obvinený") uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: - dňa
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého súd obvineného
3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona, s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona, súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
1 Trestného poriadku, súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému Š. R., nar. X. M. XXXX škodu vo výške 2324,40 eur a
2 Trestného poriadku súd poškodeného Š. R. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu I. stupňa podali obvinený a prokurátor odvolanie, a to do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj poškodený Š.H. R.. Na základe podaných odvolaní proti označenému rozsudku súdu I. stupňa Krajský súd Košice (ďalej aj len „odvolací súd" ) uznesením z 30. septembra 2020, sp. zn. 4To/87/2020
Trestného poriadku zamietol odvolania obvineného a prokurátora a
4 Trestného poriadku predseda senátu odvolacieho súdu zobral na vedomie späťvzatie odvolania poškodeným Š.H. R.. Prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Gerharda Zvoláneka, advokáta v Košiciach, podal obvinený dovolanie (doručené súdu I. stupňa 24. februára 2023) a to z dôvodov
1 písm. e), písm. g) Trestného poriadku. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. e) Trestného poriadku obvinený uviedol, že na hlavnom pojednávaní 21. júla 2020 vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Miklušovi, ktorý
názoru obvineného po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu konal voči jeho osobe zaujato.
názoru obvineného predseda senátu nesprávne aplikoval ustanovenie § 32 ods. 6 Trestného poriadku, keď rozhodol, že o námietke zaujatosti nebude konať vzhľadom k tomu, že sa vzťahuje na procesný postup súdu.
obvineného sa námietka zaujatosti netýkala procesného postupu súdu, ale spôsobu vykonania rekonštrukcie a súd o námietke obvineného mal rozhodnúť a zároveň umožniť obvinenému podať proti takému rozhodnutiu opravný prostriedok. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku obvinený uviedol, že pred rekonštrukciou nebol riadne poučený, pričom tomuto úkonu odvolací súd prikladal veľkú vážnosť a nevykonanie tohto úkonu bolo dôvodom pre zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorý túto rekonštrukciu nariadil.
obvineného postup zákonného sudcu pri rekonštrukcii tiež nebol v súlade so zákonom. Záverom obvinený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sú opreté dôvody dovolania a zároveň zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu I. stupňa. Vlastnoručným písomným podaním (doručeným súdu
prokurátora brať úvahy odsúdeného za relevantné, pretože predmetný úkon bol vykonaný plne súladne s Trestným poriadkom. Prokurátor zároveň uviedol, že predmetné námietky museli byť odsúdenému známe už v pôvodnom konaní, pričom ich obvinený v prvostupňovom ani v odvolacom konaní nenamietal. Táto skutočnosť, vzhľadom na § 371 ods. 4 Trestného poriadku, predstavuje prekážku ich účinného uplatňovania v dovolacom konaní. Záverom prokurátor navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného
c) Trestného poriadku odmietnuť. Prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Ivana Vanka, advokáta v Košiciach, sa k dovolaniu obvineného písomnými podaniami doručenými súdu I. stupňa
poškodeného účelom Trestného poriadku nie je podávať neobmedzené množstvo podaní zo strany obvineného, pričom zvolená taktika obhajoby predstavuje neprimeranú a nadbytočnú administratívnu záťaž pre konajúci súd. Vzhľadom k tomu, že
poškodeného majú byť dovolacie dôvody spravidla koncentrované do jedného dovolania, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby dovolanie obvineného
c) Trestného poriadku odmietol, alternatívne, aby
1 Trestného poriadku dovolanie obvineného zamietol. Súd I. stupňa predložil vec na rozhodnutie o dovolaní obvineného H. C. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 15. mája 2023. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Dovolací súd pre úplnosť konštatuje, že obvinený už v predmetnej trestnej veci v minulosti (22. januára 2021) podal dovolanie z iných dôvodov [dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku], ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. mája 2021, sp. zn. 3Tdo/30/2021,
c) Trestného poriadku odmietnuté. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. e) Trestného poriadku:
1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z úkonov trestného konania. Na naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje splnenie podmienky, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený (§ 31 Trestného poriadku), pričom o jeho vylúčení nebolo rozhodnuté.
1 Trestného poriadku, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
5 Trestného poriadku námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Pomerom k prejednávanej veci pritom treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu (alebo iného procesne činného orgánu - vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinní príslušníci, osoby jemu blízke a podobne, boli činom poškodení, eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne. Pomerom procesne činného orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa rozumie jeho vzťah k niektorej z osôb tam uvedených, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere procesne činného orgánu k niektorej z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ďalej môže ísť o úzke priateľstvo či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah. Pri posudzovaní (ne)zaujatosti orgánu činného v trestnom konaní sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza prioritne (no nie iba) z osobného presvedčenia konkrétneho predstaviteľa orgánu činného v trestnom konaní, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukážeopak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľomje preveriť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o jeho nezaujatosti. S odkazom na vyššie uvedené bolo úlohou najvyššieho súdu zistiť, či so zreteľom na obsah dovolacích námietok existoval dôvod vylúčenia predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša.
argumentácie obvineného dôvod na vylúčenie predsedu senátu tkvie v tom, že o námietke obvineného, ktorú proti predsedovi senátu vzniesol na hlavnom pojednávaní 21. júla 2020, nebolo meritórne rozhodnuté, a predseda senátu nesprávne aplikoval ustanovenie § 32 ods. 6 Trestného poriadku keď rozhodol, že o námietke zaujatosti sa konať nebude, vzhľadom k tomu, že sa vzťahuje na procesný postup súdu.
6 Trestného poriadku (účinného v čase rozhodovania v predmetnej trestnej veci) o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
4, alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
. Nerozhodovanie o námietke zaujatosti sa vyznačí v zápisnici, v odôvodnení rozhodnutia súdu alebo prípisom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Tdo10/2021 z 25. marca 2021). Týmto ustanovením, v záujme zamedzenia špekulatívneho vznášania námietok zaujatosti stranami, zákonodarca ustanovuje prísnejšie pravidlá pre vznášanie námietky zaujatosti. Dovolací súd konštatuje, že obsah námietky zaujatosti obvineného nie je možné podradiť pod žiaden z dôvodov vylúčenia uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Trestného poriadku. Čo sa týka nekonania o námietke zaujatosti
6 Trestného poriadku, je nevyhnutné uviesť, že ide o obligatórny zákonný postup a vo vzťahu k samotnému jeho ustanoveniu platí prezumpcia súladu právnych predpisov, v tomto prípade neodstrániteľná odlišným výkladom konformným z hľadiska ústavy, rovnako z hľadiska dohovoru a charty (ako medzinárodných zmlúv
čl. 127 ods. 1 ústavy) bez toho, aby taká prezumpcia pominula relevantným spôsobom (primárne derogačným nálezom ústavného súdu), (pozri rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS 242/2023). Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup súdu I. stupňa, keď
6 Trestného poriadku nerozhodol o obvineným vznesenej námietke zaujatosti, bol procesne konformný s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku, a ako taký nie je spôsobilý naplniť dôvod dovolania
1 písm. e) Trestného poriadku. Navyše dovolací súd zdôrazňuje, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 21. júla 2020, na námietku zaujatosti vznesenú obvineným, reagoval spôsobom plne súladným s ustálenou súdnou praxou, keď samotnú námietku, ako aj svoj záver, že o predmetnej námietke v zmysle ustanovenia § 32 ods. 6 Trestného poriadku konať nebude, uviedol do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Skutočnosti uvádzané obvineným v doplnení dovolania, že v spise absentuje zmienka o tom, že by obvinený na hlavnom pojednávaní vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu, sa preto nezakladajú na pravde. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku:
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd rozhodovať len o tom (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz, alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy, boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov. V súvislosti s obvineným udávaným dovolacím dôvodom
1 písm. g) Trestného poriadku (absencia zákonného poučenia obvineného pred vykonaním rekonštrukcie) dovolací súd konštatuje, že tento argument (napriek tomu, že bol obhajobe známy) nebol obhajobou použitý v žiadnom relevantnom procesnom štádiu pôvodného trestného konania (hlavné pojednávanie na súde I. stupňa, záverečné reči obvineného a obhajcu, posledné slovo obvineného, odôvodnenie odvolania obvineného proti rozsudku súdu I. stupňa, vyjadrenia obhajoby v priebehu verejného zasadnutia na odvolacom súde), pričom uvedenú argumentáciu obvinený použil prvýkrát až v dovolaní. Vyjadrenie obvineného na hlavnom pojednávaní konanom 21. júla 2020: „...(predseda senátu) mi nedal možnosť sa rozhodnúť, ako budem vo veci konať a či budem vypovedať, ..." je bezpochyby súčasťou námietky zaujatosti, ktorú obvinený podal proti predsedovi senátu, a nie je ho možné považovať za relevantnú sťažnosť proti tomu, že súd I. stupňa obvineného pred vykonaním rekonštrukcie nepoučil v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona. Marginálne dovolací súd dodáva, že spisový materiál obsahuje rukou písaný originál zápisnice o vykonaní rekonštrukcie, ako aj jej úradný prepis do strojového písma, z ktorého vyplýva, že tak obvinený ako aj jeho obhajca boli na predmetnom procesnom úkone prítomní, pričom priebeh úkonu (v súvislosti s absenciou zákonného poučenia) žiadnym spôsobom nespochybňovali a nenamietali ho.
4 veta prvá Trestného poriadku dôvody
odseku 1 písm.
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. a) až písm. g). Táto úprava je praktickým vyjadrením tzv. koncentračnej zásady ovládajúcej celé trestné konanie a možno ju tiež chápať ako určitú, zo zákona vyplývajúcu procesnú sankciu za dobrovoľnú procesnú pasivitu oprávnených osôb. Dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax,
ktorej: I. Ustanovenie Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) limituje uplatnenie ohrozených alebo porušených subjektívnych práv v konaní pred štátnymi orgánmi postupom týchto orgánov ustanoveným zákonom, z čoho vyplývajú aj obmedzenia ustanovené zákonom (lehota alebo iná podmienka na uplatnenie práva). Nezáleží na tom, či ide o právo vyplývajúce aj priamo z ústavy alebo „len" zo zákona. II. Ak Trestný poriadok ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania
1 písm.
c) Trestného poriadku, t. j. preto že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.