Najvyšší súd 5 Obdo 18/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Ing. Š.Š.S., K.T., IČO: X., proti žalovanému: A.D., D.N., IČO: X., o zapla

§ 142ods.

2 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v časti trov konania 5.996,94 EUR priznaných právnemu zástupcovi žalovaného. Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b) a c ) O.s.p.. S ohľadom na § 237 O.s.p. považuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie za zmätočné z dôvodu, že nie je v súlade so zákonom. Súd rozhodol na základe nepravdivých znaleckých posudkov a v rozpore s bežnou praxou. Z listu obecného úradu C.-V. z

1. októbra 1996 bolo dokázané, že žalovaný sa na - 5 - 5Obdo/18/2011 rokovaní
2. alebo
3. júna 1996 vyjadril, že nemieni ďalej spolupracovať so žalobcom, ďalej uviedol, že na stavbu presúva vlastné mechanizmy a svojich pracovníkov, ktorí budú pokračovať v prácach na dokončení stavby. Na toto rokovanie žalobca nebol prizvaný. Žalovaný
4. júna 1996 oznámil žalobcovi, že ruší zmluvu o dielo, pričom pred týmto dňom nijako neprejavil nespokojnosť s rýchlosťou alebo kvalitou prác. Žalobca s odstúpením zmluvy nesúhlasil, napriek tomu žalovaný začal navážať pred obecný úrad piesok na obsyp plynového potrubia a
5. júna 1996 na práce aj nastúpil, ktoré mal na základe zmluvy vykonať žalobca. Žalovaný bez povrchových úprav práce ukončil
6. júna
7. Žalovaný spôsobil dodatočnú nemožnosť plnenia časti diela a záväzok plynúci zo zmluvy týkajúci sa časti diela zanikol, a preto nebolo potrebné dokazovať odstúpenie od zmluvy žalovaným. Žalobca považuje za účelové a právne bezvýznamné konanie žalovaného vyzývať žalobcu na dokončenia a odovzdanie práv. Žalovaný odňal žalobcovi právo na plnenie dohodnuté v zmluve v čase keď bol žalobca povinný plniť, čím žalobcovi spôsobil dodatočnú nemožnosť časti plnenia. Dovolateľ poukázal na § 354 a § 373 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalovaný neodovzdal žalobcovi stavenisko tak ako sa v článku III v bode 4 Zmluvy o dielo dohodli. Poukázal na § 5 ods.

§ 18ods.

2 Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/

1. Z dôvodu neodovzdania staveniska žalobca začal vykonávať práce neskôr ako bolo v zmluve dohodnuté. Žalobca nastúpil na práce na naliehanie žalovaného s tým, že počas realizácie splní všetko pre plynulý výkon prác. Postup prác a dohodnutá zmena trasy boli riešené bez účasti žalobcu na Obecnom úrade
2. a
3. júna
4. Žalovaný zrejme zmenu trasy dohodnutú v zmluve neobhájil, investorov o nesplnení povinností neinformoval a namiesto toho vyhlásil, že so žalobcom nemieni ďalej spolupracovať. Dovolateľ ďalej uviedol, že na pojednávaní
5. apríla 2009 súd vyhlásil uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí, pričom pred skončením dokazovania nebol sudcom poučený, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť do vyhlásenia tohto uznesenia (§120 ods. 4 O.s.p.). Preto dovolateľ predložil dôkazy odvolaciemu súdu. Uviedol, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol aj na základe nepravdivých znaleckých posudkov. Ceny uvedené v znaleckom posudku nezodpovedajú cenníkom organizácie C. spol. s r.o., dokazovala to aj kontrola faktúry skutočne vykonaných prác, o ktorých súd rozhodoval, vykonaná samotným autorom cenníka. Podaním z
6. januára a zo
7. februára 2011 žalobca na výzvu súdu dovolanie doplnil. V doplnení dovolania už okrem vyššie uvedeného poukázal na judikát R 56/
8. - 6 - 5Obdo/18/2011 Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že žalobcom uvádzané tvrdenia sú nepravdivé, neúplné alebo vytrhnuté z kontextu a riadne neodôvodnené. Žalobca fakturoval práce, ktoré nikdy nevykonal a neodovzdal, aj napriek výzvam žalovaného. Túto skutočnosť dokazuje videozáznam, ktorý bol už na pojednávaní premietnutý, súd ho však nevzal do úvahy. Žalovaný mu uznal 1/3 prác, čo korešpondovalo so žalobcom vyčíslenými nákladmi. Žalobca nijako nepreukázal tvrdenia, že mu žalovaný neumožnil pokračovať v prácach, bol to žalobca, ktorý bezdôvodne odišiel zo stavby. Zápisy v stavebnom denníku žalovaný nepovažuje za preukázané, pretože neboli prebrané objednávateľom. Žalobca v rozpore so zmluvou vystavil faktúru na práce vykonané podľa neho iba do
9. júna
10. Neodovzdaním a neprevzatím diela z dôvodu na strane zhotoviteľa – žalobcu nebol naplnený základný predpoklad k vystaveniu faktúry a jej úhrady. Nie je pravdou, že žalovaný odstúpil od zmluvy, ani že bránil žalobcovi vo výkone jeho činnosti na stavbe. Žalobca požaduje absolútne nereálny zisk z ním vykonaných prác ako aj ušlý zisk v niekoľkonásobnej výške čo je v rozpore s § 381 Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného nejde ani o nemožnosť plnenia, pretože žalobca mal možnosť pokračovať v prácach čo však neučinil a zo stavby odišiel. Žalovaný mu vo vykonávaní diela nebránil. Keďže žalovaný bol upozorňovaný na nedostatočný priebeh prác, ktoré vykonával žalobca, zo strany obce a investora S. a mal nastúpiť na realizáciu prác
11. júna
12. Keďže žalobca nejavil záujem pokračovať v ním nedokončených prácach nasadil žalovaný na stavbu viacero stavebných skupín, aby bolo dielo dokončené v termíne. Znalecké posudky považuje žalovaný za zmätočné, nakoľko nevychádzali zo skutočného stavu veci, vychádzali iba z podkladov žalobcu – ním vedeného stavebného denníka bez potvrdenia vykonania prác. Zo znaleckých posudkov považuje za preukázané určenie výšky zisku vo výške 15 %. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, - 7 - 5Obdo/18/2011 ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
13. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. nie je daná. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné – nie je v súlade so zákonom, a tým je naplnená prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.. Dovolateľ presný dôvod prípustnosti dovolania uvedený v ustanovení § 237 O.s.p. neuviedol. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených vád. Dovolateľ naplnenie ust. § 237 O.s.p. vidí v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné a žalobca na pojednávaní pred skončením dokazovania nebol súdom poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené neskôr súd neprihliada. Dovolací súd tieto tvrdenia žalobcu subsumoval pod dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) O.s.p.. - 8 - 5Obdo/18/2011 Podľa § 237 písm. f) O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. (IV. ÚS 329/04). Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní, by bolo možné v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa a nezistil, že by bola postupom súdov žalobcovi znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd aj súd prvého stupňa rozhodovali v súlade s Občianskym súdnym poriadok. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti. Tvrdenie dovolateľa, že nebol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nie je dôvodné. Okresný súd Trenčín doručil žalobcovi poučenie (č. l. 55), v ktorom bolo uvedené aj ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. spolu s predvolaním na pojednávania a výzvou na zaplatenie súdneho poplatku,
14. februára
15. Nakoľko súd prvého stupňa si týmto svoju poučovaciu povinnosť splnil, na pojednávaní na ktorom uznesením vyhlásil za dokazovanie za skončené - 9 - 5Obdo/18/2011 a na ktorom vyhlásil rozsudok už povinnosť účastníkov poučiť v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. opätovne nemal. Dovolací súd je toho názoru, že rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 písm. f) O.s.p. Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v § 237 O.s.p. Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalovanému v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods.

§ 142ods.

1 O.s.p., t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretože v dovolacom konaní nepodal návrh priznanie náhrady trov dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová