1, ods. 4 Trestného zákona, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky podanom proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/5/2023, z 30. mája 2023 rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 3T/112/2016, z
1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe uvedenom vo výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa. Krajský súd postupom
Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladal trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/46/2011, zo 6 augusta 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8To/86/2021, z 15. marca 2022, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyri roky s probačným dohľadom a uloženými obmedzeniami za dostatočný. Proti rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor dovolanie s poukazom na dôvody dovolania
1 písm.
1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku. Týmto rozsudkom bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3, § 322 ods. 3 Trestného poriadku a v ustanoveniach § 34 ods. 2, § 44 Trestného zákona, v prospech odsúdeného X. S., narodeného XX.X.XXXX v H., bytom H. č. XXX, okres H.-Q..
12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu
alebo od uloženia ďalšieho trestu
, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
10 Trestného zákona sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok. Krajský súd v Košiciach v rámci rozsudku z 30.5.2023, sp. zn. 8To/5/2023-1129, zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II z 22.9.2022, sp. zn. 3T/112/2016-1089, čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Okresný súd Košice II rozsudkom z 22.9.2022, sp. zn. 3T/112/2016-1089, uznal obžalovaného za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Trestného zákona, ktorý mal spáchať ako štatutárny zástupca daňového subjektu BOA Constr., s. r. o., 28.3.2007, kedy podal na Daňovom úrade Košice V daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2006 s nulovou daňovou povinnosťou, pričom do účtovníctva daňového subjektu a následne aj do daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 neoprávnene zahrnul náklady za 43 faktúr od spoločnosti VIKA Košice, s. r. o., so sídlom na ul. Cottbuskej č. 2 v Košiciach, a to faktúr ako sú uvedené v skutkovej vete datovaných od 6.1.2006 do 31.12.2006, a tak urobil napriek tomu, že reálne k uskutočneniu zdaniteľných plnení deklarovaných na uvedených faktúrach nedošlo, čím znížil Štátny rozpočet SR v zastúpení Daňovým úradom Košice o sumu vo výške 178 895,95 eur. Okresný súd Košice II rozsudkom z 22.9.2022, sp. zn. 3T/112/2016-1089, súčasne
2 Trestného zákona zrušil vo výroku o treste rozsudok Krajského súdu Košice z 15.3.2022, sp. zn. 8To/86/2021, ktorým bol obžalovanému
4 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom v skúšobnej dobe vo výmere 4 roky s primeranou povinnosťou
4 písm. h) Trestného zákona vo veci Okresného súdu Košice II z
1, ods. 4 Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 30.3.2008 ako konateľ spoločnosti BOA Constr,. s. r. o., podal na Daňovom úrade Košice V daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2007, do ktorého zahrnul na strane výdavkov úhrady faktúr v prospech spoločnosti VIKA Košice, s. r. o,. so sídlom na ul. Cottbuská č. 2, a to faktúr ako sú uvedené v skutkovej vete datovaných od 31.1.2007 do 31.12.2007, a tak urobil napriek tomu, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, čím skrátil daň z príjmov právnických osôb v celkovej výške 89 398,85 € a spôsobil Štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpenému Daňovým úradom Košice škodu, vo výške 89 398,85 €. Vyššie špecifikované konanie je možné v súlade s ustanovením § 122 ods. 10 Trestného zákona považovať za pokračovací trestný čin.
3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Krajský súd Košice pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného mal v rozsudku z 30.5.2023, sp. zn. 8To/5/2023-1129, postupovať
1 písm. b), d) Trestného poriadku, a mal zrušiť rozsudok Okresného súdu Košice II pre chyby vo výroku rozsudku a z dôvodu, že boli porušené ustanovenia Trestného zákona. Okresný súd Košice II v rámci rozsudku z 22.9.2022, sp. zn. 3T/112/2016-1089, mal
3 Trestného zákona zrušiť rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15.3.2022, sp. zn. 8To/86/2021-1311, čo do výroku o treste ako aj rozsudok Okresného súdu Košice II z 15.3. 2022, sp. zn. 5T 46/2011, čo do výroku o vine. Následne mal postupovať
ustanovenia § 41 ods. 3 Trestného zákona a rozhodnúť o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Okresný súd Košice II v rámci rozsudku z 22.9.2022, sp. zn. 3T/112/2016-1089, v rozpore s hmotnoprávnym ustanovením Trestného zákona (§ 41 ods. 3 Trestného zákona) ukladal nie spoločný trest, ale súhrnný trest, kedy na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Krajský súd v Košiciach nepostupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, teda neodstránil chyby konania, naopak
Trestného zákona upustil od potrestania páchateľa.
1 písm. i) Trestného poriadku možno dovolanie podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z obsahu dovolania je nesporné, že Krajský súd v Košiciach pri svojom rozhodovaní nesprávne aplikoval § 44 Trestného zákona, pretože mal pri rozhodovaní o vine a pri ukladaní trestu postupovať
3 Trestného zákona. Pri postupe
3 Trestného zákona nie je možné od uloženia spoločného trestu upustiť, a teda postavenie odsúdeného bolo postupom Krajského súdu v Košiciach zásadne ovplyvnené, keďže mu nebol uložený zákonný trest a nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o jeho vine. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: 1/
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 30.5.2023, sp. zn. 8To/5/2023-1129, bol z dôvodov
1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3, § 322 ods. 3 Trestného poriadku, § 34 ods. 2, § 44 Trestného zákona, v prospech odsúdeného X. S., 2/
2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30.5.202,3 sp. zn. 8To/5/2023-1129, v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a 3/
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol". K dovolaniu prokurátora sa vyjadril obvinený, ktorý uviedol: „K dôvodom dovolania uvádzam, že k môjmu prvému právoplatnému odsúdeniu, k uznaniu viny a uloženiu trestu zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. došlo 15.3.2022 v odvolacom konaní 8To/86/2021, keď došlo k zrušeniu výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 5T/46/2011 a bol mi uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom na dobu štyroch rokov. V uvedenej trestnej veci relevantným obdobím bol r. 2007. Je potrebné uviesť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo konané pod: - sp. zn. 5T/46/2011, pre zločin krátenia dane a poistného,
1 ods. Tr. zák. za rok 2007, - 3T/112/2016, pre zločin krátenia dane a poistného,
1 ods. 4 Tr. zák. za rok 2006. Medzi uvedenými trestnými konaniami, ich nápadom na Okresnom súde Košice II - doručením obžaloby konajúcemu súdu je 5 ročný odstup. Kým v konaní, 5T/46/2011, posudzovaným - relevantným obdobím „páchania" zločinu
1, ods. 4 Tr. zák. bolo obdobie r. 2007, v konaní, 3T/112/2016, bol posudzovaný r.
1, ods. 4 Tr. zák. za skutky v r. 2007. Uznesením ČVS: ORP-2728/6-OEK-KE-2012 z 2.1.2013 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre zločin skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. za zníženie daňového základu v r. 2006.
13 Tr. zák. ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení o vznesení obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.
3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorý iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných v jednočinnom súbehu, celý výrok ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Dovolanie sa nezaoberá vymedzením jednotlivých čiastkových konaní v časových súvislostiach pri zohľadnení časového odstupu medzi jednotlivými uzneseniami o vznesení obvinenia voči mojej osobe a nevenuje pozornosť obdobiu, t. j. roku, v ktorom mal byť skutok spáchaný a jeho vplyvu na ustálenie, že či ide o pokračovací trestný čin, ktorým je konanie páchateľa, ktorý pokračuje v konaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin.
10 Tr. zák. musia byť kumulatívne splnené tri znaky naplnenia rovnakej skutkovej podstaty trestného činu, všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania, v predmete útoku. Uvádzam, že napriek svojej obrane v konaní, 3T/112/2016, bol som uznaný za vinného z krátenia dane a poistného
1 ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že na základe fakturácii bez reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení som znížil daňový základ daňového subjektu BOA Constr., s. r. o., za rok 2006. V konaní, 5T/46/2011, bol som uznaný za vinného pre zločin krátenia dane a poistného
1 ods. 4 Tr. zák. za rok 2007. Preto je skutková podstata trestného činu skrátenia dane v tom ktorom kalendárnom roku naplnená konaním spočívajúcom v tom, že daňovník v rozpore s príslušným daňovým zákonom neuvedie celkom alebo z časti, či inak neprizná svoje príjmy, ktoré tejto dani za uvedené zdaňovacie obdobie podliehajú. Skutok v konaní, 3T/112/2016, mal byť spáchaný skôr, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný a ukladal sa trest rovnakého druhu, preto platia zákonné obmedzenia
zák.
10 za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu, čo v tejto trestnej veci vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii nie je možné konštatovať. Z dôvodov už uvedených nie je argumentácia v dovolaní generálneho prokurátora SR
3 Tr. zák. správna, nakoľko súd vo veci ma neuznal za vinného za ďalší čiastkový útok. Podstata trestného činu skrátenia dane v tom ktorom kalendárnom roku je naplnená konaním spočívajúcom v tom, že daňovník v rozpore s príslušným daňovým zákonom neuvedie celkom alebo z časti, či inak neprizná svoje príjmy, ktoré tejto dani za uvedené zdaňovacie obdobie začalo 1. januára 2006 a končilo 31. decembra 2006. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ide o prvé čiastkové konanie, v dôsledku čoho nejde o pokračovací trestný čin.
ustanovenia § 44 - súd upustí od uloženia súhrnného trestu
alebo od uloženia ďalšieho trestu
, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Rozhodne nesúhlasím s tvrdením v dovolaní, že uvedené konanie je možné v súlade s ustanovením § 122 ods. 10 Tr. zák. považovať za pokračovací trestný čin. Ide o extenzívny výklad pokračovacieho konania, a preto iný, než gramatický výklad zákonného ustanovenia na prvotný úkon páchateľa je neprípustný. Preto aj postup Krajského súdu v Košiciach v rozsudku z
ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zák. 300/2005 Z. z. Po 17 rokoch od relevantného zdaňovacieho obdobia, t. j. od r. 2006 nie je daný právny, ani spoločenský dôvod k zmene rozsudku Krajského súdu v Košiciach, 8To/5/2023, vo výroku o treste. Na záver k podanému dovolaniu uvádzam, že bol som právoplatne uznaný za vinného, že v r. 2007 a v r. 2006 som sa v oboch prípadoch dopustil zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. V uvedených veciach došlo k vzneseniu obvinenia po 3, resp. 7 rokoch a právoplatné rozhodnutia boli na Krajskom súde v Košiciach vyhlásené po 16, resp. 17 rokoch. Dovolanie bolo podané v môj neprospech zo zrejmého dôvodu - zmeny výroku príslušného súdu o treste. Nezávisle od mojej výhrady voči námietke generálneho prokurátora SR, že v danom prípade nejde o uloženie trestu mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu, poukazujem na zmenu v prístupe spoločnosti k ukladaniu trestov. V tejto trestnej veci boli prekonané násobky rokov, čo Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o treste zohľadnil, nakoľko obdobie, ktoré uplynulo od r. 2006, resp. r. 2007 do môjho právoplatného odsúdenia muselo mať vplyv na spoločenskú nebezpečnosť môjho konania. Preto navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie generálneho prokurátora SR zamietol". + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
Preto sú pre dovolací súd podstatné vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012). K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku.
1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Tento dovolací dôvod môže byť naplnený v dvoch alternatívach spočívajúcich v tom, že obvinenému bol uložený - trest vo výmere mimo zákonnej trestnej sadzby alebo - taký druh trestu, ktorý trestný zákon nepripúšťa. Uloženie trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa týka len tých trestov, ktoré majú odstupňovateľnú trestnú sadzbu vymedzenú zákonom - trest odňatia slobody (§ 46 Trestného zákona), trest domáceho väzenia (§ 53 Trestného zákona), trest povinnej práce (§ 54 Trestného zákona), peňažný trest (§ 56 Trestného zákona), náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest (§ 57 ods. 3 Trestného zákona), trest zákazu činnosti (§ 61 Trestného zákona), trest zákazu pobytu (§ 62 Trestného zákona), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62 Trestného zákona), trest vyhostenia (§ 65 Trestného zákona). Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu obvinenému pod minimálne povolenú výmeru trestu ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu pri odstupňovateľných druhoch trestov (odňatia slobody, domáceho väzenia, povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia). Uložením takého druhu trestu, ktorý zákon nepripúšťa sa rozumie, uloženie takých trestov, ktoré popri sebe nemôžu byť uložené - § 34 ods. 7 Trestného zákona, ale aj napríklad uloženie trestu zákazu pobytu za nedbanlivostný trestný čin - § 62 ods. 2 Trestného zákona, uloženie trestu vyhostenia občanovi Slovenskej republiky - § 65 ods. 1 Trestného zákona alebo „podmienky na podmienku" - § 49 ods. 2 Trestného zákona, či dokonca takého druhu trestu, ktorý v trestnom zákone vôbec nie je uvedený - trest pokánia a podobne. Pre správnu subsumpciu námietok dovolateľa k výroku o treste považuje dovolací súd za potrebné ozrejmiť vzájomnú konkurenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku s dovolacím dôvodom
1 písm. i) Trestného poriadku. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku, a preto najvyšší súd konštatuje jeho nenaplnenie. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku z nasledovných dôvodov.
5 Trestného poriadku dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Zásadným ovplyvnením postavenia obvineného sa rozumie situácia, keď chyba vytknutá dovolateľom v dovolaní podanom v neprospech obvineného (generálnym prokurátorom alebo ministrom spravodlivosti) vykazuje takú intenzitu, že v prípade jej nenapravenia by bolo namieste prijatie iného rozhodnutia o vine alebo o treste, pričom ale musí byť splnená podmienka zásadného negatívneho dopadu na postavenie obvineného. Uvedené platí aj opačne, to znamená, že ak je podané dovolanie obvineným, resp. generálnym prokurátorom
odseku 1 písm. i) Trestného poriadku alebo ministrom spravodlivosti z dôvodu
odseku 1 písm. i) a/alebo
odseku 3 Trestného poriadku v prospech obvineného, tak zistená chyba a jej prípadná náprava musí mať takú intenzitu, aby jej náprava v pôvodnom konaní mala zásadný pozitívny dopad na postavenie obvineného. V predmetnej veci prokurátor namieta rozhodnutie krajského súdu vo výroku o treste, „ ... pretože mal pri rozhodovaní o vine a pri ukladaní trestu postupovať
3 Trestného zákona. Pri postupe
3 Trestného zákona nie je možné od uloženia spoločného trestu upustiť, a teda postavenie odsúdeného bolo zásadne ovplyvnené, keďže mu nebol uložený zákonný trest a nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o jeho vine". Prokurátor ale už nevysvetlil, čoho sa v neprospech obvineného domáha, preto možno len predpokladať, že zrejme sprísnenia trestu. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na znenie druhej vety § 41 ods. 3 Trestného zákona,
ktorej „Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom". Pokiaľ ide o výmeru spoločného trestu za pokračovanie v trestnom čine, zákon výslovne ustanovuje, že spoločný trest nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Ide o obdobný zákonný príkaz, aký platí pri súhrnnom treste, čo na jednej strane znamená, že musí byť buď prísnejší, ale na druhej strane (oproti súhrnnému trestu) tiež aj to, že môže byť rovnaký ako trest uložený skorším rozsudkom. Na rozdiel od súhrnného trestu totiž Trestný zákon neumožňuje upustiť od spoločného trestu za pokračovanie v trestnej činnosti (ani za analogického použitia § 44 Trestného zákona), pretože súd rozhodujúci neskôr o uložení spoločného trestu musí zrušiť výrok o vine, ktorý sa týka už odsúdených čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu. Zrušením tohto výroku o vine, hoci aj len v časti, stráca podklad aj celý nadväzujúci výrok o skoršom treste, ktorý musí byť tiež zrušený. Za takejto situácie je súd rozhodujúci neskôr povinný znovu rozhodnúť aj o treste, pričom uloží spoločný trest za pokračovací trestný čin pozostávajúci zo všetkých čiastkových útokov (pôvodných aj nových), ktorý aj keď bude rovnaký ako pôvodný trest, vyhovie podmienke, že nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Ak by súd, ktorý má uložiť spoločný trest, upustil od jeho uloženia, tak po povinnom zrušení výroku o treste v skoršom rozsudku by ostal celý súhrn čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu bez uloženého trestu, a tým by bol neprípustne revidovaný záver skoršieho rozsudku v otázke trestu, a naviac by nebola splnená zákonná podmienka, že spoločný trest za pokračovací trestný čin nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že ak by aj dovolací súd pripustil, že prokurátor má pravdu v tom, že obvinenému mal byť uložený spoločný trest, prípadná náprava v tomto smere by nijak (a už vôbec nie zásadným spôsobom - § 371 ods. 5 Trestného poriadku) neovplyvnila postavenie obvineného, pretože krajský súd by mohol obvinenému uložiť spoločný trest v rovnakej výmere, v akej mu bol uložený trest pôvodným rozsudkom, čomu napokon zodpovedá terajšie rozhodnutie krajského súdu o upustení od súhrnného trestu. Nemožno tiež prehliadnuť, že prokurátor sa domáha nápravy len v tom, aby obvinenému bol uložený „zákonný spoločný trest", ale nedomáha sa (správne) uloženia prísnejšieho trestu (čo samozrejme nie je v dovolaní prípustné, ak bol „trest uložený v sadzbe"). Prípadné vyhovenie dovolaniu prokurátora, s ohľadom na uvedené, postráda racionalitu a bolo by rozporné s ustanovením § 371 ods. 5 Trestného poriadku. Nad rámec nevyhnutného možno uviesť, že pri eventuálnom ukladaní spoločného trestu
3 Trestného zákona by u obvineného nedošlo ani k zmene (sprísneniu) právnej kvalifikácie skutku tvoriaceho súčasť čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu, nakoľko obvinený bol v tomto prípade (ako aj vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 5T/46/2011) uznaný za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Trestného zákona, a teda v najprísnejšej kvalifikovanej skutkovej podstate. Na podklade týchto úvah najvyšší súd rozhodol spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.