a), písm. b), písm. c) Trestného zákona, prerokoval v Bratislave
1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 6. júna 2023, č. k. 1To/92/2022-366, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku bol porušený zákon v ustanoveniach § 316 ods. 1 Trestného poriadku a § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku v neprospech obvineného Z. E.. II.
2 Trestného poriadku sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. júna 2023, č. k. 1To/92/2022-366, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III.
1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Žiline prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 11. apríla 2022, sp. zn. 22T/35/2020, uznal obvineného Z. E. za vinného z prečinu pohŕdania súdom
a), písm. b), písm. c) Trestného zákona (ďalej „Tr. zák.“) na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že najmenej v čase od 14.06.2019 do 13.12.2019 v Žiline, v budove Okresného súdu Žilina, nachádzajúcej sa na ulici Hviezdoslavovej č. 28, v pojednávacích miestnostiach č. 3 a 6, počas hlavných pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1 T/213/2014 ako obžalovaný, napriek tomu, že bol vždy konajúcim sudcom upozorňovaný a poučený, opakovane bez vyzvania svojimi prejavmi rušil pojednávanie súdu, vstupoval do procesných úkonov vykonávaných súdom, neuposlúchol príkazy súdu, správal sa vulgárne a urážlivo, pričom okrem iného: dňa 14.06.2019 počas výsluchu svedkyne Z. E. bez vyzvania začal kričať a zasahovať do protokolácie vykonávanej sudcom, vo verbálnom prejave pokračoval aj po upozornení sudcom, postavil sa a chcel odísť z pojednávacej miestnosti, pričom sudca bol nútený privolať na zjednanie poriadku príslušníkov ZVJS, dňa 06.08.2019 počas výsluchu svedkyne Z. E. opakovane bez vyzvania zasahoval do protokolácie vykonávanej sudcom a uviedol „pán sudca, vy sa nepočúvate, my sme boli za výmysly vo väzbe a my máme byť ticho, vy ste vtipálek, ja sa balím a idem preč", v ďalšom priebehu hlavného pojednávania po tom, čo bol upozornený a poučený sudcom uviedol, že chce zaprotokolovať, že zabránil lynču svedkyne zo strany sudcu, následne pred skončením hlavného pojednávania opätovne verbálne vstúpil do protokolácie prejavu procesných strán, začal sa smiať, vyjadroval sa vulgárne a kričal, do pojednávacej miestnosti boli následne privolaní príslušníci ZVJS, pričom Z. E. chcel odísť z pojednávacej miestnosti pred skončením hlavného pojednávania bez súhlasu sudcu, dňa 04.10.2019 počas výsluchu svedka A. D. bez vyzvania, napriek upozorneniu sudcu, opakovane zasahoval do protokolácie vykonávanej sudcom a v prítomnosti svedka uviedol „ja som čakal na dnešné pojednávanie, aby som si so svedkom mohol spraviť poriadok,“ dňa 15.10.2019 počas hlavného pojednávania bez predchádzajúceho súhlasu sudcu vstúpil verbálne do priebehu pojednávania a keďže jeho prejav sa stupňoval, konajúci sudca privolal do pojednávacej miestnosti príslušníkov ZVJS, v ďalšom priebehu pojednávania napriek predchádzajúcemu poučeniu zo strany sudcu a napriek prítomnosti príslušníkov ZVJS opakovane bez vyzvania zasahoval do výsluchu svedkyne Z. L. a protokolácie a keď bol sudcom upozornený, že môže byť vykázaný z pojednávacej miestnosti, reagoval tak, že poučeniu neporozumel a že je retardovaný a následne uviedol „na to, že budem vykázaný zo súdnej miestnosti, len čakám, kedy to spravíte, nemôžem sa toho dočkať,“ dňa 29.10.2019 počas hlavného pojednávania neuposlúchol predchádzajúce výzvy sudcu, postavil sa, vytiahol mobilný telefón, následne sudca do pojednávacej miestnosti privolal príslušníkov ZVJS, ktorých vyzval, aby zabránili telefonovaniu obžalovaného, Z. E. uviedol, že odchádza z pojednávacej miestnosti, v čom mu zabránil príslušník ZVJS, neskôr počas výsluchu svedkyne Z. L. bez povolenia napriek predchádzajúcemu poučeniu verbálne vstúpil do výsluchu, ktorý v tom čase vykonával prokurátor a vzhľadom na intenzitu prejavov Z. E. sudca menovaného vykázal z pojednávacej miestnosti, načo Z. E. reagoval tak, že opakovane zakričal „huráá,“ po následnom poučení tlieskal a pri odchode z pojednávacej miestnosti povedal, že „keď sudca je idiot, tak ja neviem...,“ dňa 26.11.2019 počas výsluchu svedkyne Z. L. vykonávaného sudcom, bez predchádzajúceho súhlasu sudcu vstúpil verbálne do priebehu pojednávania, kričal, nereagoval na výzvy sudcu, aby od svojho konania upustil a keďže jeho prejav sa stupňoval, konajúci sudca ho vykázal z pojednávacej miestnosti a privolal do pojednávacej miestnosti príslušníkov ZVJS, Z. E. smerom k sudcovi uviedol: „je tu banda debilov“ a na sudcu ďalej zvyšoval hlas, dňa 13.12.2019 počas výsluchu svedkyne M. S. rušil pojednávanie súdu tým, že na adresu prokurátora povedal „trepe kokotiny, čo môže z prokurátora vypadnúť, len kokotina“ a opätovne po poučení sudcom ako obžalovaný vstupoval do výsluchu vykonávaného prokurátorom zvýšeným hlasom a pokrikmi, pričom pri vykázaní sudcom z pojednávacej miestnosti povedal „hurá,“ pri poučovaní sudcom obžalovaný uviedol, že „ja som to neni povinný počúvať“ a následne za asistencie príslušníkov ZVJS odišiel z pojednávacej miestnosti, po tom čo bol povolaný naspäť do pojednávacej miestnosti okrem iného povedal, že „ja chcem podať námietku a hneď vám to aj doložím pán sudca, na základe tohto hlupáka tu ma obvinili..., som bol obvinený pokynom prokurátora V. z Krajskej prokuratúry Žilina pod číslom 1Kn 503/19/5500-3...“ a kričal, čím naďalej rušil pojednávanie súdu. Za to okresný súd obvinenému uložil
zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere tisíc eur a pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený Z. E. a prokurátor, o ktorých Krajský súd v Žiline (ďalej „krajský súd“) rozsudkom zo 6. júna 2023, č. k. 1To/92/2022-366, rozhodol tak, že
1 Trestného poriadku („Tr. por.“) odvolanie obvineného zamietol ako podané oneskorene a na podklade odvolania prokurátora
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a sám
3 Tr. por. rozhodol tak, že obvinenému uložil
zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením
2 písm.
1 písm. l) Tr. por., pričom podstatou dovolania bolo namietanie nezákonného zamietnutia odvolania obvineného krajským súdom
1 Tr. por. Dovolateľ poukázal na tieto základné skutočnosti: - pre ústavne konformné, zákonné a spravodlivé rozhodnutie o dovolaní treba posudzovať právo a právny poriadok ako celok, teda nie výlučne trestnoprávne predpisy, postupom odvolacieho súdu bolo porušené právo na spravodlivý proces a ide aj o ústavnoprávny rozmer právneho problému, - krajský súd ako odvolací súd vec vyhodnotil tak, že písomné vyhotovenie rozsudku, ktorý bol vyhlásený v neprítomnosti obvineného, mu bolo doručené tzv. fikciou doručenia
3 Tr. por. s tým, že lehota na podanie odvolania mala márne uplynúť
1 Tr. por. potvrdené písomne alebo ústne do zápisnice v lehote do troch pracovných dní, rovnako tak odvolací súd neakceptoval ani ďalšie emailové odvolanie obvineného bez kvalifikovaného elektronického podpisu z
1 Tr. por., čo by bolo subsumovateľné pod § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., - zo spisu vyplýva, že oba nižšie súdy vedeli, že obvinený sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, ale žije v Nemecku, zároveň oba súdy komunikovali s obvineným formou emailov, na ktoré obvinený riadne reagoval, čím prejavoval aktívny záujem o svoje procesné práva, obvinenému boli emailom oznamované termíny hlavného pojednávania na okresnom súde (č. l. 259) či verejného zasadnutia na odvolacom súde (č. l. 342), zároveň obvinený, aby nespôsoboval obštrukcie, emailom dával súhlasy na konanie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti (č. l. 274, 352), - základným argumentom obvineného je, že emailom okresnému súdu z
1 Tr. por.) a obvinený sa týmito nesprávnymi poučeniami o forme a lehote na podanie odvolania proti rozsudku spravoval, - krajský súd ako odvolací súd však tento postup neuznal, k veci pristupoval rýdzo formalisticky, do úvahy nebral to, že sa obvinený riadil poučeniami okresného súdu, ktorý obvinenému uviedol, že odvolanie môže podať aj cit: „takto emailom“, teda bez kvalifikovaného elektronického podpisu a bez nutnosti v trojdňovej lehote podanie potvrdiť do zápisnice alebo písomne a následne na dopyt obvineného, či je jeho odvolanie, ktoré bolo podané iba obyčajným emailom, dostatočné, obvinenému uviedol, že takou formou podané odvolanie berie na vedomie, teda že ho akceptuje v uvedenej forme, nastala teda situácia, kedy okresný súd poskytol v dobrej viere obvinenému nesprávne poučenie v miere rozširujúcej a zjednodušujúcej postup obvineného v konaní pred súdom a obvinený sa týmto nesprávnym poučením tiež v dobrej viere spravoval, nesprávne poučenie súdom vo vzťahu k účastníkovi je pritom jav, ktorého existenciu vníma aj zákonodarca a normy riešiace obdobnú situáciu sa nachádzajú v civilnom aj trestnom procesnom kódexe (§ 362 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 193 ods. 2 Tr. por.),
ktorých ak sa sťažovateľ či odvolateľ riadil nesprávnym poučením súdu, má byť právo vykladané v prospech takej osoby práva neznalej a dôverujúcej súdu, teda aj oneskorené odvolanie, resp. sťažnosť majú byť riadne prejednané (IV. ÚS 397/2010 a R 64/2019), obvinený odvolanie podal, napriek poučeniu, že je postačujúce podanie emailom, pre istotu aj v listinnej forme 25. júla 2022 (č. l. 326 - 329), ktoré krajský súd označil za oneskorene podané, - v doplnení dovolania z 23. apríla 2024 uviedol, že odvolací súd neakceptoval odvolanie obvineného podané formou emailu
sudcovského poučenia z dôvodu jeho nepotvrdenia do zápisnice alebo písomne
1 Tr. por., touto rýdzo formalistickou optikou možno tiež následne vyhodnotiť ako nulitné aj konanie odvolacieho súdu, kedy uznal obyčajným emailom vyjadrený súhlas obvineného s konaním verejného zasadnutia o jeho odvolaní a za nulitné možno považovať aj doručenie predvolania na verejné zasadnutie odvolacieho súdu vytýčeného na 6. júna 2023, ktoré bolo obvinenému doručované rovnako obyčajným emailom (č. l. 342, 352), odvolací súd tak nemal riadne vykázané doručenie predvolania obvinenému na verejné zasadnutie, čo by bolo subsumovateľné pod dovolací dôvod
1 písm. d) Tr. por. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Žilina podaním z 26. septembra 2023 (č. l. 416 - 417), v ktorom navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c) Tr. por. s tým, že krajský súd postupoval správne a zákonne, keď odvolanie obvineného
1 Tr. por. zamietol ako podané oneskorene. Pokiaľ obhajoba poukazuje na nesprávne poučenie súdu ohľadom podania odvolania, bolo poukázané na písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu a v ňom uvedené správne poučenie o možnosti podať odvolanie. Pokiaľ obhajoba poukazuje na emailovú komunikáciu medzi sudcom okresného súdu a obvineným, túto považuje za právne irelevantnú s tým, že z nej nevyplynulo, že obvinenému postačuje podať odvolanie len jednoduchým emailom bez kvalifikovaného elektronického podpisu a bez nutnosti v trojdňovej lehote podanie potvrdiť do zápisnice alebo písomne. Obvinenému bol rozsudok okresného súdu doručovaný na adresu, ktorú na tento účel uviedol, pričom následne bola v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por. správne aplikovaná fikcia doručenia s tým, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 20. jún 2022 a krajský súd správne neprihliadol na emailové podanie obvineného z 30. mája 2022, nakoľko nespĺňalo náležitosti v zmysle § 62 ods. 1 Tr. por. a prvé písomné podanie obvineného, ktoré obhajoba označila ako odvolanie, resp. odôvodnenie, bolo 25. júla 2022 podané oneskorene. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 22. marca 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.
1 písm. l) Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie
1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania. ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. ods. 2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Po predložení spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. l) Tr. por., pretože neboli splnené zákonné podmienky na odmietnutie odvolania obvineného ako oneskorene podaného. O dovolaní obvineného rozhodol dovolací súd na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku, pretože dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por. (§ 382a Tr. por.). Podstata dovolacích námietok obvineného je sústredená na porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku odmietnutia jeho odvolania ako oneskorene podaného, keď na takýto postup a rozhodnutie krajského súdu neboli splnené zákonné podmienky v dôsledku nesprávneho poučenia podaného samosudcom okresného súdu ohľadom formy podaného odvolania. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. l) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod je naplnený v prípade, ak bolo odvolanie zamietnuté odvolacím súdom
1 Tr. por. bez splnenia zákonných podmienok. V prejednávanej veci bolo odvolanie obvineného krajským súdom ako odvolacím súdom zamietnuté
1 Tr. por. s poukazom, že bolo podané oneskorene. K tomu krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že obvinený svoje e-mailové podanie z
3 Tr. por. dňa
ktorého ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. Práve toto zákonné ustanovenie bolo nevyhnutným aplikovať na prejednávaný prípad, keďže obvinený bol nesprávne samosudcom okresného súdu opakovane poučený, že podanie odvolania elektronicky formou e-mailu bez zaručeného podpisu je postačujúce a bude takto akceptované za riadne a včas podané. V tomto ohľade je irelevantným, že samotný rozsudok okresného súdu v poučení obsahuje lehotu 15 dní na podanie odvolania od oznámenia rozsudku, keďže toto poučenie neriešilo situáciu, keď je podané odvolanie elektronicky, ohľadom ktorej samosudca okresného súdu poučoval obvineného (za poučenie treba považovať aj vyjadrenie danej úradnej osoby zaslanej e-mailom, keď zo spisu je zrejmá taká komunikácia okresného súdu s obvineným ohľadom konania na okresnom súde aj predtým, napr. č. l. 259 - 260, 273 - 275). Dovolací súd uvádza, že zo spisu nepochybne vyplýva, že samosudca okresného súdu e-mailom z
ktorého je súd povinný vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Pokiaľ sa teda v prejednávanej veci obvinený riadil nesprávnym poučením zo strany samosudcu okresného súdu o tom, ako postupovať v prípade podania odvolania e-mailom a takým nesprávnym poučením ovplyvnil procesnú aktivitu obvineného, znemožnil tým realizáciu jeho procesného práva podať opravný prostriedok riadne a včas. Za vyššie uvedených okolností ohľadom spoločnej e-mailovej komunikácie medzi samosudcom a obvineným so zreteľom na skutočnosť, že obvinený nebol v trestnom konaní zastúpený obhajcom, je možné dôvodne predpokladať, že ak by bol obvinený správne poučený o nutnosti doplniť e-mailové podanie odvolania spôsobom
1 tretia veta Tr. por., teda že podanie urobené elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná, obvinený, ktorý prejavil vôľu podať odvolanie, by tak aj urobil a odvolanie by za predpokladu správneho poučenia súdom v zákonom ustanovenej lehote doplnil, resp. zo spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mohli viesť dovolací súd k opačnému záveru. Dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax,
ktorej: „Základné právo na súdnu ochranu si v materiálnom zmysle vyžaduje takú aplikáciu zákonných ustanovení o procesnom postupe všeobecného súdu, ktorá zabezpečí reálny prístup účastníka konania k súdu, a to vrátane odvolacieho súdu. A fortiori to platí v prípade, ak všeobecný súd postupoval chybne. Z ústavného hľadiska sa javí ako popretie samej podstaty práva na prístup k súdu, ak účastník konania prišiel o prístup k odvolaciemu súdu (o meritórne konanie a rozhodnutie o odvolaní) v dôsledku pochybenia samotného všeobecného súdu.“ (nález Ústavného súdu SR z 11. októbra 2012, sp. zn. II. ÚS 400/2011, č. 45/2012 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu SR). Skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí krajského súdu týkajúce sa odmietnutia podaného odvolania z dôvodov jeho oneskoreného podania teda porušujú práva obvineného na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“). Zároveň možno pre úplnosť uviesť, že z rovnakých princípov vychádza aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“), z ktorej primárne vyplýva, že štát, ktorý sa rozhodne vytvoriť súdy rozhodujúce o opravných prostriedkoch, je povinný zabezpečiť, aby účastníci konania požívali pred týmito súdmi základné záruky obsiahnuté v čl. 6 Dohovoru (rozsudok Delcourt proti Belgicku zo
1 Tr. por. o nutnosti potvrdenia takého podania písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní s tým, že inak sa o takom podaní nekoná, ale mu výslovne opakovane uviedol, že súd bude akceptovať odvolanie podané e-mailom. Pokiaľ je obvinený súdom nesprávne poučený o jeho podstatnom práve (ktorým je nepochybne spôsob podania riadneho opravného prostriedku), nie je možné na základe takého nesprávneho poučenia obvineného, ktorý nebol zastúpený obhajcom, odvodzovať nesplnenie zákonného ustanovenia obvineným týkajúceho sa práve toho procesného úkonu, ohľadom ktorého bol nesprávne poučený. Z uvedeného potom vyplýva, že obvineným podané odvolanie e-mailovým podaním z 30. mája 2022 doplnené e-mailovým podaným z 5. júna 2022 a následne zaslané poštou 25. júla 2022 bolo nutné posúdiť ako podané včas (pri doručení v neprítomnosti obvineného vyhláseného rozsudku okresného súdu obvinenému
3 Tr. por. dňa 3. júna 2022). Pokiaľ teda krajský súd ako odvolací súd posúdil obvineným podané odvolanie ako podané oneskorene a meritórne posudzoval len odvolanie prokurátora, na podklade ktorého zrušil rozsudok okresného súdu, postupoval v rozpore s Trestným poriadkom. Na základe uvedeného teda musel dovolací súd ods. 1 Tr. por. vysloviť, že predmetným rozsudkom krajského súdu z dôvodu § 371 ods. 1 písm.
1 Tr. por. krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V novom konaní bude musieť krajský súd ako odvolací súd opätovne prejednať a meritórne rozhodnúť o odvolaniach obvineného a prokurátora podaných proti rozsudku okresného súdu, keďže odvolanie obvineného bolo riadne a včas podané. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že o väzbe obvineného
2 Tr. por. nemohol rozhodovať, keďže v čase vydania rozhodnutia dovolacím súdom obvinený fakticky nevykonával trest odňatia slobody uložený mu vo veci, v ktorej zrušil meritórne rozhodnutie a v tomto ohľade je irelevantným, že mu bol výkon daného trestu odňatia slobody nariadený, pokiaľ obvinený tento trest odňatia slobody aj v skutočnosti nevykonáva. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.