Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/27/2023 Identifikačné číslo spisu: 8113207968 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2024 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 32ods.

1 Občianskeho zákonníka“, kedy sa odvolací súd mal odkloniť od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Cdo/16/2019, 5Cdo/99/2013). Presnejšie k odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu malo dôjsť prijatím záveru, že žalovaná 1/ uzavrela Zmluvu na dodávku a odber tepla č. 1068501100 v mene žalovaných 2/ až 4/ v zmysle Zmluvy č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti a nie zo Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 1068501100. V tejto súvislosti dovolatelia s poukazom na § 32 ods. 1 OZ zdôraznili, že zo Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 1068501100 konanie žalovanej 1/ v mene dovolateľov nevyplýva a jej súčasťou nie je ani žiadne plnomocenstvo, z ktorého by táto skutočnosť mala vyplývať. Preto odvolací súd nesprávne podľa dovolateľov vyložil ust. § 32 ods. 1 OZ, ak dospel k záveru, že uvedenou Zmluvou na dodávku a odber tepla č. 1068501100 konala žalovaná 1/ v mene žalovaných 2/ až 4/, keďže táto zaväzuje priamo žalovanú 1/, ktorá je v danom prípade aj pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná 1/ bola totiž podľa dovolateľov odberateľom tepla v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z., a množstvo dodaného tepla rozpočítaval konečnému spotrebiteľovi na základe Zmluvy č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti. Pasívna vecná legitimácia žalovanej 1/ napokon podľa dovolateľov je zrejmá aj z faktúr doložených žalobkyňou, ktoré sú vystavené na žalovanú 1/ a jedine jej aj doručované. Odvolací súd preto podľa dovolateľov síce použil správny predpis, a to § 32 ods. 1 OZ, tento však nesprávne interpretoval a za právny úkon mal považovať Zmluvu na dodávku a odber tepla č. 1068501100, nie Zmluvu č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti. 5.5. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení dovolatelia dovolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že im prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že Zmluva na dodávku a odber tepla č. 1068501100 obsahuje Dodatok č. 8 z 25. júna 2013, ktorým došlo k zmene odberateľa z pôvodnej žalovanej 1/ na vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. 4 v Bratislave. V záujme zabezpečenia kontinuálnej dodávky tepla pre tento bytový dom došlo k uzatvoreniu Dodatku č. 9 z 15. septembra 2013. Za dodané teplo na rok 2014 žalobkyňa vystavila faktúry, ktoré boli vystavené v súlade so Zmluvou a jej Dodatkov, ktoré boli žalovaným 2/ až 4/ doručené, avšak neboli uhradené. Túto skutočnosť žalovaní 2/ až 4/ nerozporujú, preto je podľa žalobkyne táto skutočnosť medzi stranami nesporná. 7. K dovolaniu žalovaných 2/ až 4/ sa vyjadrila aj žalovaná 1/, ktorá sa so závermi vyslovenými v rozsudku súdu prvej inštancie ako aj rozsudku odvolacieho súdu stotožnila. Aplikáciu Občianskeho zákonníka žalovaná 1/ odmieta s s poukazom na zásadu „lex specialis derogat legi generali”, kedy má pred aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka prednosť ZoVB. Dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm.

1. f)CSP nie je podľa názoru žalovanej 1/ daný, nakoľko nedošlo k takej chybe konania, ktorá by mohla znemožnila uskutočňovanie procesných práv žalovaných 2/ až 4/ v intenzite vedúcej k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. V závere vyjadrenia žalovaná 1/ navrhla, aby dovolací súd dovolanie podľa ust. § 447 písm.
2. f)CSP odmietol. 8. O dovolaní podanom žalovanými 2/ až 4/ rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. mája 2022, č. k. 2Obdo/84/2021-592, ktorým dovolanie žalovaných 2/ až 4/ odmietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Predmetné uznesenie dovolacieho súdu napadli žalovaní 2/ až 4/ ústavnou sťažnosťou. 8.1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ústavný súd“) o podanej sťažnosti rozhodol nálezom z 20. apríla 2023, č. k. I. ÚS 54/2023 - 43 (ďalej len „Nález“), v ktorom skonštatoval porušenie základného práva žalovaných 2/ a ž 4/ (sťažovateľov) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého dôvodu napadnuté uznesenie dovolacieho súdu (sp. zn. 2Obdo/84/2021) zrušil a vec vrátil dovolaciemu súdu na ďalšie konanie. 9. V rámci nálezu ústavný súd zhrnul, že krajský súd vo svojom rozsudku vychádzal z obsahu plnej moci obsiahnutej v zmluve o výkone správy so záverom, že žalovaná 1/ uzavrela zmluvu na dodávku tepla v mene sťažovateľov a na ich účet a v rámci svojho pomerne stručného odôvodnenia dal odvolací súd v podstate do protikladu § 31 ods. 1 a § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, so záverom, že keďže platí § 31 ods. 1 OZ, nemôže platiť § 32 ods. 1 OZ. Ústavný súd (v súlade s názorom konajúcich súdov) konštatuje, že zo Zmluvy na dodávku tepla nevyplýva, že žalovaný 1/ pri jej uzatváraní konal za niekoho iného, a napriek zneniu § 32 ods. 1 OZ, ktorého aplikácie sa domáhali žalovaní 2/- 4/, dospel krajský súd k záveru, s ktorým sa stotožnil i dovolací súd, a síce že žalovaný 1/ konal v mene sťažovateľov, ergo krajský súd priznal právnemu úkonu žalovaného v 1. rade (zmluva na dodávku tepla) účinky predpokladané § 22 ods. 1 OZ, podľa ktorého zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Ústavný súd SR vysvetlil, že Občiansky zákonník subsumuje pod pojem zastúpenie iba priame zastúpenie, medzi ktorého princípy patrí princíp reprezentácie (§ 22 ods. 1 a 2 OZ), princíp publicity ( § 32 ods. 1 OZ) a princíp abstrakcie (§ 32 ods. 2 OZ). Zdôraznil, že princíp publicity vyžaduje, aby zástupca (žalovaný 1/) voči tretej strane (žalobca) prejavil, resp. dal zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale v mene zastúpeného. Princíp publicity vyžaduje zverejnenie priameho zastúpenia, v opačnom prípade sa uplatní nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z toho konania zaviazaná. Ak by aj takáto osoba v skutočnosti konala v záujme inej osoby a na jej účet, môže ísť len o nepriame zastúpenie. Nakoľko krajský súd vyvodil záver o priamom zastúpení žalovaných 2/ až 4/ žalovanou 1/, pre ktoré je nevyhnutné naplnenie požiadavky publicity vyplývajúcej zo žalovanými 2/ až 4/ navrhovanej aplikácie § 32 ods. 1 OZ, išlo podľa Ústavného súdu o vo veci podstatný argument v znení, že krajský súd žalovaným 2/ až 4/ nedal presvedčivú odpoveď na ne/aplikáciu ust. § 32 ods. 1 OZ. Ústavný súd následne uviedol, že najvyšší súd považoval za dostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, z ktorého sa sťažovatelia síce dozvedeli, že hoci zo zmluvy na dodávku tepla nevyplýva, že žalovaná 1/ konala za sťažovateľov, platí, že konala v ich mene (napriek tomu, že sa na ich právny vzťah so žalovanou v 1. rade neaplikuje zákon o vlastníctve bytov a z neho vyplývajúci záver, že z právnych úkonov správcu sú priamo zaviazaní vlastníci bytov), nedozvedeli sa však prečo. Inými slovami, najvyšší súd považoval odôvodnenie krajského súdu za dostatočné napriek tomu, že sa nevysporiadal s nevyvrátiteľnou domnienkou vyplývajúcou z § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka napriek výslovnej námietke sťažovateľov. Preto ústavný súd považuje námietku sťažovateľov o arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu za opodstatnenú, keďže najvyšší súd bez náležitého odôvodnenia odmietol ich dovolanie podané z dôvodu podľa § 420 písm.
3. f)CSP“. Z Nálezu súčasne vyplýva, že Ústavný súd SR napriek vysloveným záverom nespochybnil možnosť najvyššieho súdu vysporiadať sa s podaným dovolaním spôsobom upraveným v § 447, § 448 alebo § 449 CSP. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) po vrátení veci Ústavným súdom SR (ust. § 35 zákona č. 160/2015 CSP), po zistení, že dovolanie podali včas žalovaní 2/ až 4/, zastúpení v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 2/ až 4/ je treba odmietnuť. 11. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 12. V posudzovanom prípade dovolatelia vyvodzujú prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
4. f)CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videli dovolatelia v tom, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 31, 32 a nasl.) bez toho, aby dal stranám sporu možnosť sa k tomuto novému právnemu posúdeniu v zmysle Občianskeho zákonníka vyjadriť, čím odvolací súd mal konať v rozpore s ust. § 382 CSP. 12.1. S touto argumentáciou dovolateľov sa dovolací súd vysporiadal už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (sp. zn. 2Obdo/84/2021), ktoré síce Ústavný súd svojím nálezom zrušil, ale v tejto časti konštatoval, že: „V prejednávanej veci teda podľa ústavného súdu nejde o prekvapivé rozhodnutie, keďže nie je naplnená okolnosť, že sťažovatelia nemali možnosť namietať ne/správnosť nového právneho názoru krajského súdu. Samotná skutočnosť, že krajský súd dospel k inému právnemu záveru, než aký prezentovali sťažovatelia, nezakladá prekvapivosť rozhodnutia a tým ani vadu konania v zmysle § 420 písm.
5. f)CSP. Záver najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania v tejto časti považuje ústavný súd za ústavne udržateľný.“. Vzhľadom na uvedené dovolací súd nevidí dôvod sa s touto dovolacou námietkou opätovne zaoberať, keďže správnosť názoru dovolacieho súdu vyjadreného v predchádzajúcom uznesení (2Obdo/84/2021) potvrdil aj Ústavný súd SR v Náleze. 13. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm.
6. f)CSP dovolatelia vytýkali odvolaciemu súdu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dodatočné odôvodnenie, nakoľko v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, na základe čoho považujú rozhodnutie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne. Nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie dovolatelia namietali v odvolaní s poukazom na to, že zo Zmluvy nevyplýva, že by žalovaná 1/ konala za žalovaných 2/ až 4/, resp. že by Zmluvu uzatvárala v ich mene ako zástupca (§ 32 ods. 1 OZ: „Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.“) a tiež z dôvodu, že sa ust. § 8a ods. 3 ZoVB na žalovaných 2/ až 4/ nevzťahuje rovnako ako ani na zmluvný vzťah medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ až 4/ založený Zmluvou o výkone správy. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd podľa dovolateľov nezaoberal. Dovolatelia trvali na tom, že nikdy žiadne úkony žalovanej 1/ vo vzťahu k žalobkyni neodsúhlasili, preto žalovaná 1/ konala bez súhlasu žalovaných 2/ až 4/, teda priamo proti ich prejavenej vôli, ktorá jej bola známa. Faktúry vystavené žalobkyňou v zmysle Zmluvy, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa domáha v predmetnom spore, boli vystavené na základe objednávky žalovanej 1/, žalovaná 1/ preto musí znášať zodpovednosť za svoje konanie. 13.1. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí v tejto súvislosti, konkrétne v bode 22 odôvodnenia uviedol, s poukazom na Zmluvu o výkone správy a Zmluvu na dodávku tepla, že žalovaná 1/ ako správca konala v mene vlastníkov bytového domu t.j. žalovaných 2/ až 4/, zabezpečovala v ich mene služby spojené s užívaním bytov, uzavrela zmluvu na dodávku tepla a TÚV v ich mene a na ich účet. Z uvedených dôvodov Zmluva na dodávku a odber tepla zaväzuje priamo vlastníkov bytového domu - žalovaných 2/ až 4/ a žalovaná 1/ nie je pasívne vecne legitimovaná. Žalovaní 2/ až 4/ ako vlastníci domovej nehnuteľnosti prijali od žalobkyne plnenie /dodávku tepla a TÚV/ s tým, že faktúry vystavené žalobkyňou ako dodávateľom neuhradili. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sú pasívne vecne legitimovaní žalovaní 2/ až 4/ ako vlastníci domovej nehnuteľnosti. Žalovaná 1/ ako správca domovej nehnuteľnosti bola splnomocnená žalovanými 2/ až 4/ na zabezpečovanie služieb spojených s užívaním bytov, o. i. aj dodávku tepla a TÚV /§ 31 a nasl. Obč. zák./. Neobstojí preto tvrdenie žalovaných 2/ až 4/, že konala vo vlastnom mene /§ 32 ods. 1 Obč. zák./, nakoľko zo zmluvy o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti jednoznačne vyplýva, že žalovaná 1/ koná menom vlastníkov a na ich účet. Nie je bez právneho významu aj vyjadrenie žalovaných 2/ až 4/ uvedené vo výpovedi zo zmluvy o výkone správy č. 158/2005, kde žalovaní 2/ až 4/ upozorňovali žalovanú 1/ ako správcu na jej povinnosti pri ukončení výkonu správy, a to najmä povinnosti uvedené v čl. II bod 2/ o .i. zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytov -dodávka tepla a TÚV/a v čl. VI. bod 3 zmluvy. Odvolací súd skonštatoval, že aj z e-mailu žalovanej 2/ zo dňa 27.8.2014 /č. l. 117/ adresovaného žalobkyni vyplýva, že žalovaní boli pripravení dlžnú sumu za dodávku a odber tepla na vykurovanie a prípravu TÚV uhradiť, avšak chceli vyhovieť zákonu č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve /návrh dohody o vyrovnaní nebol vypracovaný tak, aby spĺňal požiadavky zákona o účtovníctve/. 13.2. Napriek tomu, že dovolací súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu za dostatočné, ako to vyplýva z uznesenia sp. zn. 2Obdo/84/2021, Ústavný súd SR v Náleze tento názor nezdieľal. Podľa názoru Ústavného súdu odvolací súd nedal žalovaným 2/ až 4/ presvedčivú odpoveď na ne/aplikáciu § 32 ods. 1 OZ, pričom to bol práve najvyšší súd, kto mal prvýkrát možnosť žalovaným 2/ až 4/ vysvetliť právnu úvahu o jeho neaplikovaní. 14. S prihliadnutím na vyššie v bode 13 tohto uznesenia uvedené, pri podaní vysvetlenia a objasnenia právneho záveru odvolacieho súdu o nemožnosti aplikácie ust. § 32 ods. 1 OZ, s odkazom na záver ústavného súdu v jeho náleze, považuje najvyšší súd za potrebné poukázať na nesporné a preukázané skutočnosti a relevantné dôkazy, ktoré v priebehu konania pred súdmi nižšej inštancie tvorili základ pre rozhodnutie vo veci samej. 14.1. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovanou 1/ (pôvodné obchodné meno STAROMESTSKÁ, a. s.) a vtedajšími vlastníkmi nehnuteľnosti na G. ul. č. X (v súčasnosti už žalovanými 2/ až 4/) bola dňa 4. januára 2006 uzavretá Zmluva o výkone správy č. 158/2005, ktorej účinnosť nastala 1. januára 2006. Zmluva o výkone správy bola výslovne uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. OZ. V Čl. I. Zmluvy o výkone správy pod označením „Predmet zmluvy“ bod 1. obsahoval nasledovné znenie: „Predmetom tejto zmluvy je výkon komplexnej správy a údržby, konanie menom vlastníkov a na ich účet v praktických činnostiach v súvislosti s domovou nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa v Y. na G. ul. č. X, ...“. V bode 2 Čl. I. Zmluvy o výkone správy je jasne uvedené, že: „Spoluvlastníci 1 a 2 touto zmluvou poverujú výkonom správy a údržby v odseku 1. uvedenej domovej nehnuteľnosti správcu v rozsahu a za podmienok upravených v tejto zmluve. Správca poverenie v tomto rozsahu prijíma.“. Z Čl. III. bod 2 písm.
7. f)Zmluvy o výkone správy vyplýva, že medzi povinnosti žalovanej 1/ patrilo aj: „zabezpečovanie služieb spojených s užívaním bytov - dodávka tepla a teplej úžitkovej vody“. Medzi práva a povinnosti žalovanej 1/ patrí podľa Čl. III. bod 2 písm.
8. i)Zmluvy o výkone správy okrem iného aj: „vypracovanie vyúčtovania skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytov s predpísanými preddavkovými platbami za obdobie kalendárneho roka pre jednotlivých nájomníkov v zmysle platných právnych predpisov v lehote do 31.05. roka nasledujúceho;“. 14.2. Žalovaná 1/ následne dňa 14. februára 2006 uzavrela so žalobkyňou ako dodávateľom Zmluvu na dodávku a odber tepla č. 106850110. Predmetom Zmluvy bola dodávka a odber tepla na vykurovanie, dodávka a odber tepla na prípravu teplej a úžitkovej vody, dodávka a odber vody na prípravu teplej a úžitkovej vody zo zariadenia dodávateľa do odberného miesta odberateľa pre objekt spotreby: G. X.. Účinnosť Zmluvy bola od 1. januára 2006 (pozn. dovolacieho súdu - zhodná s účinnosťou Zmluvy o výkone správy uzavretej 4. januára 2006, ale účinnej od 1. januára 2006). 14.3. Zmluva o výkone správy bola žalovanými 2/ až 4/ vypovedaná listom doručeným žalovanej 1/ dňa 27. marca 2013 s tým, že výpovedná 6-mesačná doba mala začať plynúť 1. apríla 2013 a jej uplynutie malo nastať ku 30. septembru 2013. V rámci predmetnej výpovede žalovaní 2/ až 4/ upozornili žalovanú 1/ na jej povinnosti pri ukončení výkonu správy uvedené v Zmluve o výkone správy, hlavne na povinnosti uvedené v Čl. III, v bode 2 a v Čl. VI. v bode 3. 14.4. Z e-mailu žalovanej 2/ z 27. augusta 2014 (č. l. 117 spisu) adresovaného žalobkyni podľa dovolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaní 2/ až 4/ nepopierajú žalovanú 1/ ako svojho zástupcu a súčasne osobu kompetentnú na samotné uzavretie Zmluvy na dodávku tepla, naopak boli pripravení dlžnú sumu za dodávku a odber tepla na vykurovanie a prípravu TÚV uhradiť, avšak chceli vyhovieť zákonu č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, pretože návrh dohody o vyrovnaní nebol vypracovaný tak, aby spĺňal požiadavky zákona o účtovníctve). Splatné faktúry, ktoré sú predmetom sporu, boli vystavené žalovanou 1/ na základe Zmluvy za obdobie 11/2013 - 09/2014. 14.5. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov dovolací súd pri formovaní svojho záveru, rovnako ako i odvolací súd, vychádzal z toho, že Zmluva o výkone správy bola uzavretá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Dovolací súd zohľadňoval, že žalovaní 2/ až 4/ nie sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako to predpokladá ZoVB, pretože vlastnia domovú nehnuteľnosť, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve s tým, že jednotlivé byty a spoločné priestory v dome užívajú jednotliví nájomníci, ktorí nie sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. 14.6. Existenciu splnomocnenia na výkon komplexnej správy a údržby, konanie menom vlastníkov a na ich účet v praktických činnostiach v súvislosti s domovou nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa v Y. na G. ul. č. X potvrdzuje okrem bodu 1 Čl. I Zmluvy o výkone správy znenie bodu 2 Čl. I. Zmluvy o výkone správy, ktorým spoluvlastníci žalovanú 1/ poverili výkonom správy a údržby uvedenej domovej nehnuteľnosti v rozsahu a za podmienok upravených v tejto zmluve. Žalovaná 1/ podpisom Zmluvy o výkone správy toto poverenie výslovne prijala. Z formulácie „konanie menom vlastníkov a na ich účet“ zakotvenej v bode 1 Čl. I Zmluvy o výkone správy je podľa dovolacieho súdu zrejmé, že sa jednalo o priame zastúpenie spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti žalovanou 1/. K rovnakému záveru o priamom zastúpení žalovaných 2/ až 4/ žalovanou 1/ dospel aj odvolací súd. 14.7. Ústavný súd SR v Náleze kládol dôraz na to, že v prípade priameho zastúpenia je nevyhnutné naplnenie požiadavky publicity vyplývajúcej z ust. § 32 ods. 1 OZ. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné upozorniť predovšetkým na skutkové osobitnosti daného sporu. Pokiaľ sa na prvý pohľad javí, že princíp publicity (§ 32 ods. 1 OZ) v Zmluve na dodávku a odber tepla č. 106850110 vyjadrený nebol, dovolací súd (a nepochybne i súd odvolací) tento vzhliadol v skutočnosti, že dodávka a odber tepla na vykurovanie, dodávka a odber tepla na prípravu teplej a úžitkovej vody, dodávka a odber vody na prípravu teplej a úžitkovej vody zo zariadenia dodávateľa do odberného miesta odberateľa je určená pre objekt spotreby: G. X. Z predmetnej formulácie čl. I Zmluvy na dodávku tepla, v ktorej je definovaný ako objekt spotreby ,,G. X“, je zrejmé i určenie konečného spotrebiteľa v zmysle čl. 2 Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ktorými sú v súdenej veci podieloví spoluvlastníci domovej nehnuteľnosti, ktorá je objektom spotreby a v ktorých mene a na ktorých účet konala žalovaná 1/ v zmysle Zmluvy o výkone správy, teda v súvislostiach konkrétnej veci je zrejmé, že z právneho úkonu, ktorým je Zmluva na dodávku tepla, zreteľne vyplýva, že tento je právnym úkonom žalovanej 1/ za žalovaných 2/ až 4/. Skutočnosť, že podielovými spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti na G. ul. č. X boli práve žalovaní 2/ a 4/, a nie žalovaná 1/, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, konkrétne z výpisu z listu vlastníctva (č. l. 7 spisu). Pozornosť dovolací súd upriamuje na verejnosť katastrálneho operátu a s tým súvisiaci princíp formálnej publicity, ktorý je založený na verejnej dostupnosti a známosti údajov. Žalobkyni tak boli informácie o vlastníkovi (v danom prípade spoluvlastníkoch) domovej nehnuteľnosti verejne prístupné v katastri nehnuteľností a bola povinná ich rešpektovať, tak ako všetci, a to aj s ohľadom na princíp materiálnej publicity katastra nehnuteľností. 14.8. Obrana žalovaných 2/ - 4/ týkajúca sa nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie vyznieva podľa dovolacieho súdu vzhľadom na okolnosti daného sporu účelovo. Žalovaní 2/ - 4/ služby (teplo a teplú úžitkovú vodu) dodávané žalobkyňou na základe Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 106850110 účinnej od 1. januára 2006 (uzavretej žalovanou 1/ dňa 14. februára 2006, tzn. následne po uzavretí Zmluvy o výkone správy, aby svoje povinnosti riadne v prospech žalovaných 2/ až 4/ plnila) do domovej nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve bez akýchkoľvek námietok od počiatku prijímali a riadne uhrádzali. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. Konanie žalovaných 2/ až 4/ sa tak javí ako konkludentné odsúhlasenie postupu žalovanej 1/, ktorá pre nich ako podielových spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti v zmysle Zmluvy o výkone správy zabezpečila dodávku tepla a teplej úžitkovej vody prostredníctvom žalobkyne, a to práve na základe Zmluvy na dodávku a odber tepla č. 106850110. Za týchto okolností dovolací súd posúdil argumentáciu žalovaných 2/ až 4/ obsiahnutú vo vyjadrení (č. l. 251 - 255 spisu), že: „žalovaní 2/ až 4/ nemohli úkony žalovaného v 1. rade odsúhlasiť, a to ani len konkludentne. Dodávky tepla boli uhrádzané na základe Zmluvy č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti a uhrádzali ich priamo nájomcovia jednotlivých bytov a tiež žalovaná v 2. rade a žalovaný v 4. rade, ktorí v nehnuteľnosti bývajú.“ ako neopodstatnenú a irelevantnú. V tejto súvislosti dovolací súd ako nemenej významné pripomína i znenie ust. § 33 OZ a zdôrazňuje, že aj v prípade ak by žalovaná 1/ (ako splnomocnenec žalovaných 2/ až 4/ v zmysle Zmluvy o výkone správy) aj prekročila rozsah svojho oprávnenia zastupovať žalovaných 2/ až 4/ (čo sa však v prejednávanej veci nestalo), platí nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej zastúpený (žalovaní 2/ - 4/) prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámil osobe (žalobkyni), s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní zo dňa 30.1.2017 vyplýva, že prebiehali rokovania so žalovanou 2/ ako zástupkyňou vlastníkov nehnuteľnosti ,,G., ktorá prejavila záujem pokračovať v tomto zmluvnom vzťahu a bolo i podľa žalobkyne nesporné, že žalovaní 2/ - 4/ majú záujem, o odber služieb od žalobkyne. 14.9. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že i upozornenie žalovaných 2/ až 4/ vo výpovedi (č. l. 88 spisu) zo Zmluvy o výkone správy žalovanej 1/ na jej povinnosti pri ukončení správy, hlavne povinnosti uvedené v Čl. III bode 2 a v Čl. VI v bode 3 Zmluvy o výkone správy vyznieva tak, že žalovaní 2/ až 4/ majú záujem na pokračovaní dodávaných služieb (napr. tepla a teplej úžitkovej vody). Do pozornosti dovolací súd dáva, že zo znenia Zmluvy o výkone správy nevyplýva povinnosť žalovanej 1/, aby v prípade ukončenia zmluvného vzťahu so žalovanými 2/ až 4/ založeného Zmluvou o výkone správy, právne vzťahy, resp. právne úkony uskutočnené žalovanou 1/ v mene a na účet žalovaných 2/ až 4/ za účelom plnenia v nej uvedených zmluvných povinností ukončila, ani že si komplexnú správu a údržbu budú uskutočňovať žalovaní 2/ až 4/ sami vo vlastnej réžii. 14.10. Dovolací súd upozorňuje, že aj keď Zmluva o výkone správy bola ukončená ku dňu 30. septembru 2013 (na základe výpovede žalovaných 2/ až 4/), v konaní nebolo žiadnou zo sporových strán namietané, že by žalovaní 2/ až 4/ za teplo a teplú úžitkovú vodu žalobkyňou dodanú v mesiaci október 2013 fakturovanú žalobkyňou v novembri 2013 riadne neuhradili. Týmto má dovolací súd túto skutočnosť v konaní za nespornú, teda preukázanú. Žalovaní 2/ až 4/ prestali uhrádzať faktúry vystavené v decembri 2013 až októbri 2014, a to za služby (teplo a teplú úžitkovú vodu) dodané žalobkyňou v období november 2013 až september 2014. 14.11. Za dôkaz podstatného významu rovnako ako súdy nižšej inštancie považoval dovolací súd e-mail žalovanej 2/ v postavení zástupcu vlastníkov z 27. augusta 2014 adresovaný žalobkyni (č. l. 117 spisu). Žalovaná 2/ tu poukazovala na to, že dodávky tepla žalobkyňou už boli v čase, kedy Zmluva o výkone správy neplatila a na faktúrach vystavených žalobkyňou bola uvedená žalovaná 1/. Dovolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaní 2/ až 4/ nemali problém s úhradou faktúry žalobkyne vystavenej a splatnej v novembri 2013 za teplo a teplú úžitkovú vodu žalobkyňou dodanú v mesiaci október 2013, ktorá bola vystavená už po ukončení Zmluvy o výkone správy a bola s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vystavená za totožných podmienok a okolností ako faktúry, ktoré žalovaní 2/ až 4/ už neuhradili. 14.12. Dovolací súd upozorňuje, že sa v danom prípade nejedná o klasickú zmluvu (napr. kúpnu zmluvu / darovaciu zmluvu / zmluvu o pôžičke a pod.), v prípade ktorej pri absencii naplnenia princípu publicity zverejnením priameho zastúpenia platí nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z toho konania aj zaviazaná. Skutkové okolnosti daného sporu vyhodnotil dovolací súd za tak zásadné a významné pre rozhodnutie v merite veci, keď uzavrel, že Zmluvu na dodávku a odber tepla nemožno posudzovať ako právny úkon, z ktorého nie je zrejmé, že zástupca (žalovaná 1/) pri jej uzavretí konal v mene a na účet splnomocniteľov (žalovaných 2/ až 4/). Princíp publicity priameho zastúpenia je v danom prípade zhmotnený práve v podobe zreteľnej definície objektu spotreby, teda nehnuteľnosti vo vlastníctve osôb, ktoré Zmluvou o výkone správy splnomocnili žalovanú 1/ ako zástupcu na konanie menom vlastníkov a na ich účet v praktických činnostiach v súvislosti s domovou nehnuteľnosťou. Z uvedeného dôvodu dovolací súd posudzovanie Zmluvy na dodávku a odber tepla ako samostatného právneho úkonu, na ktorý sa podľa žalovaných 2/ až 4/ vzťahuje ust. § 32 ods. 1 OZ, čím odôvodňujú, že v konaní nie sú pasívne vecne legitimovaní, aby sa vyhli povinnosti zaplatiť za riadne dodané a spotrebované služby do ich domovej nehnuteľnosti, považuje za prísne formalistické. Z objektu spotreby - adresy domovej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve je zrejmé, že zmluva (Zmluva na dodávku a odber tepla) je uzavretá zástupcom (žalovanou 1/) v prospech konkrétnych osôb (podielových spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na tejto adrese) zapísaných v katastri nehnuteľností. Žalovaná 1/ nikdy nebola vlastníkom objektu spotreby, tzn. domovej nehnuteľnosti na danej adrese, preto dovolací súd nevidel dôvod na pochybnosti o tom, v koho prospech (v mene koho) bola Zmluva (na dodávku a odber tepla) žalovanou 1/ uzatváraná, najmä keď boli faktúry za dodané teplo a teplú úžitkovú vodu od januára 2006 riadne uhrádzané až do novembra 2013, vrátane. V prípade, ak by súdy dospeli k opačnému záveru, vznikol by stav, kedy žalovaní 2/ až 4/ prijali a spotrebovali dodávku tepla a teplej úžitkovej vody od žalobkyne, ale neboli by povinní za túto zaplatiť, čo by podľa dovolacieho súdu odporovalo princípom spravodlivosti. S prihliadnutím na všetky dôvody, na ktoré upozornil odvolací súd a vo svojom skoršom rozhodnutí dovolací súd, najvyšší súd zotrval na tom, že zohľadnením všetkých špecifických okolností daného prípadu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom dospel k rovnakému záveru o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ až 4/ považuje za vecne správne. 14.13. Ústavný súd vo svojom náleze konkretizoval, že za opodstatnenú hodnotí námietku sťažovateľov, že rozhodnutie odvolacieho ako i dovolacieho súdu je arbitrárne v časti odôvodnenia jeho záveru o priamom zastúpení sťažovateľov (žalovaných 2/ až 4/) žalovanou 1/, pre ktorého naplnenie je nevyhnutné naplnenie požiadavky publicity vyplývajúcej zo sťažovateľmi navrhovanej aplikácie ust. § 32 ods. 1 OZ. Predmetným sa dovolací súd zaoberal vyššie v bode 14. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Dovolací súd záverom pripomína bod 29. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento (rovnako ako ústavný súd v bode 31. nálezu) uviedol, že nie je povinnosťou súdu dať odpovede na všetky otázky, ktoré nastolia sporové strany, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (viď odvolacie námietky týkajúce sa Dodatku č. 8 (ako aj č. 9) k Zmluve na dodávku a odber tepla č. XXXXXXXXXX a . pod., pozn. dovolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/84/2021). 15. Dovolatelia dovolací dôvod vyvodený ust. § 421 ods. 1 písm.
9. a)CSP vzhliadli v tvrdenom nesprávnom právnom posúdení „

§ 32ods.

1 Občianskeho zákonníka“, kedy sa odvolací súd mal odkloniť od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Cdo/16/2019, 5Cdo/99/2013). K odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu malo dôjsť prijatím záveru, že žalovaná 1/ uzavrela Zmluvu na dodávku a odber tepla č. 1068501100 v mene žalovaných 2/ až 4/ v zmysle Zmluvy č. 158/2005 o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti a nie zo Zmluvy na dodávku a odber tepla č.

1. Odvolací súd podľa dovolateľov síce použil správny predpis, a to § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tento však nesprávne interpretoval, ak dospel k záveru, že uvedenou Zmluvou na dodávku a odber tepla č. 1068501100 konala žalovaná 1/ v mene žalovaných 2/ až 4/, keďže táto zaväzuje priamo žalovanú 1/, ktorá je v danom prípade aj pasívne vecne legitimovaná.
2. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
3. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020, podľa ktorého už zo samotného znenia § 421 CSP, je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“.
4. Dovolací súd preskúmaním dovolania žalovaných 2/ až 4/ v prvom rade konštatuje, že v ňom absentuje jednoznačné vymedzenie právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu s tým, že túto nie je možné jednoznačne vyvodiť ani z obsahu podaného dovolania s dopadom na jej zovšeobecnenie (III. ÚS 123/2020). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalovaných 2/ až 4/ opreté o nesprávne právne posúdenie podľa § 421 CSP, nenapĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom na dovolanie v časti vymedzenia dovolacích dôvodov, ktorých garanciou splnenia má byť povinné právne zastúpenie dovolateľa. Dovolací súd súčasne dodáva, že konštatovanie dovolateľov o nesprávnom právnom posúdení „

§ 32ods.

1 Občianskeho zákonníka“ nie je možné považovať za dostatočne vymedzený nedostatok právneho posúdenia odvolacím súdom, ktorým malo dôjsť aj k odklonu od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR rozhodnutiami sp. zn. 4Cdo/16/2019 a 5Cdo/99/2013, ku ktorým je navyše nutné uviesť, že tieto svojim obsahom s prejednávaným sporom skutkovo nesúvisia, pretože v nich riešené právne posúdenie „konania za zastúpeného“ nie je viazané na dodávku a odber tepla podľa osobitného zákona č. 657/2004 Z. z., o tepelnej energetike, resp. nie je viazané na zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti. (rovnako v sp. zn. 2Obdo/84/2021) 17.1. Dovolací súd záverom zdôrazňuje, že s argumentáciou dovolateľov týkajúcou sa dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP, sa už vysporiadal vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm.
2. f)CSP. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaných 2/ až 4/ podľa § 420 písm.
3. f)CSP, a § 421 ods. 1 písm.
4. a)CSP, nie je procesne daná, preto ich dovolanie podľa § 447 písm.
5. c)CSP, odmietol. 19. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, s dôrazom na skutočnosť, že žalobkyňa si ich náhradu v dovolacom konaní neuplatnila. 20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.