2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) majúc za to, že príslušným na rozhodnutie o príslušnosti je Krajský súd v Bratislave (ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava I a Mestskému súdu Bratislava IV). Uviedol, že návrh na zníženie výživného bol podaný na Mestský súd Bratislava I, ktorý postúpil vec Mestskému súdu Bratislava IV. Ten s postúpením nesúhlasil (mal za to, že v predmetnej veci je daná príslušnosť Mestského súdu Bratislava II) a predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave postúpil vec na rozhodnutie o príslušnosti Krajskému súdu v Trnave s poukazom na skutočnosť, že tento rozhoduje o odvolaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, a preto je príslušný na rozhodnutie aj v tomto prípade. 2.
čl. 3 ods. 1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 3.
čl. 3 ods. 2 CMP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 4.
1 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. 5.
2 CMP ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 6.
5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach
prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. 7. Najvyšší súd, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Trnave
2 CMP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, posúdil dôvodnosť nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením mu veci je dôvodný. 8. Krajský súd v Bratislave nepostupoval správne, keď postúpil
1 CMP vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave, ktorý nie je možné považovať za súd nadriadený Mestskému súdu Bratislava IV a ani za spoločne nadriadený súd Mestskému súdu Bratislava IV a Mestskému súdu Bratislava I. V tejto veci je ďalej dôležité to, že týmto súdom nie je ani Krajský súd v Bratislave. V danej veci ide o spor o kauzálnu príslušnosť (pozn. Mestský súd Bratislava III je v zmysle § 22 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/ príslušný na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Bratislave, pričom uvedené ustanovenie zákona je systematicky zaradené v rámci kauzálnej príslušnosti a potom rovnako treba nazerať ako na kauzálnu príslušnosť i na vymedzenie príslušnosti
3 CMP pokiaľ ide o konanie vo veciach
prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP, ktorý určuje ako príslušný súd Mestský súd Bratislava II pre obvod Mestského súdu Bratislava II). Mestský súd Bratislava I (ktorého procesný postup upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) a Mestský súd Bratislava IV (ktorého postup upravuje CSP, príp. CMP) vzhľadom na rozdielnosť vybavovanej agendy a predpisov,
ktorých postupujú, nemajú spoločne nadriadený súd. CSP ani CMP s uvedenou situáciou nepočítali (pretože boli prijaté ešte pred zriadením mestských súdov v Bratislave a Košiciach), rovnako tak neurobili ani zákony prijaté na zavedenie tzv. novej súdnej mapy, a preto pri aplikácii vyššie citovaného ust. čl. 3 ods. 2 CMP nemožno dospieť k inému záveru ako k takému, že v danom prípade (neexistencie spoločne nadriadeného súdu) bude na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci príslušný najvyšší súd. V danej veci bude potrebné, aby súd, ktorý s postúpením nesúhlasí, t. j. Mestský súd Bratislava IV, predložil vec na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti najvyššiemu súdu, predtým však zaobstará všetky podklady na to, aby bolo možné rozhodnúť, ktorý súd (v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) je na jej prejednanie kauzálne (a súčasne i miestne) príslušný. 9. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia. 10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.