Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obo/3/2023 Identifikačné číslo spisu: 7007200691 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Nemčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

žalobcu bola likvidátorka oprávnená uzatvárať nové zmluvy len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov úpadcu, a preto dodatok č. 1 je v rozpore so zákonom stanovenou povinnosťou likvidátora, nakoľko išlo o vznik nových právnych vzťahov. Preto ide

§ 39

OZ o absolútne neplatný právny úkon a nemohli z neho vzniknúť žiadne práva a záväzky pre zmluvné strany. Na základe dodatku č. 1 nedošlo zo strany BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. (úpadcu) ani k zaplateniu nájomného (vopred) za obdobie od 1.2.2028 do 31.12.2028 a žalobca neeviduje v účtovníctve takúto pohľadávku voči úpadcovi, ako ani úhradu nájmu od úpadcu za toto obdobie, ako je uvedené v dohode o vzájomnom vyrovnaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 10.7.2002.

žalobcu z neplatného právneho úkonu nebolo možné postúpiť žiadne práva ani ich oceniť, a preto nemohli byť dôvodne a oprávnene zaradené do súpisu. Zo znaleckého posudku č. 38/2004/SKA

žalobcu vyplýva, že hodnota nájmu bola stanovená ako finančné aktívum úpadcu, v skutočnosti však nemôže ísť o aktíva úpadcu, pretože sa nejedná o také aktívum, ktoré by bolo postihnuteľné výkonom rozhodnutia. Preto ani nemalo byť ocenené aktívum uvedené v znaleckom posudku č. 38/2004/SKA zaradené do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. 6. K ďalšiemu aktívu, ocenenému znaleckým posudkom č. 39/2004/SKA, ktorým bola určená všeobecná hodnota aktív úpadcu, vyplývajúca z prevodu nájmu práva vzniknutého na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.1.1998 medzi NÁKUPNÉ CENTRUM s.r.o. Bratislava a BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o., v sume 415.310,- Sk, žalobca uviedol, že táto nájomná zmluva nadväzovala na zmluvu o dlhodobom nájme pozemku medzi žalobcom a BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. zo dňa 29.1.1998 a na kúpnu zmluvu uzavretú totožného dňa medzi žalobcom a NÁKUPNÉ CENTRUM s.r.o. Bratislava. Z posudku vyplynulo, že nakoľko bolo dohodnuté priebežné financovanie a vyúčtovanie nájomného vzťahu, nevzniklo úpadcovi žiadne aktívum v podobe pohľadávky, takéto aktívum sa nenachádza v účtovnej evidencii úpadcu. Z tohto posudku nie je

žalobcu zrejmý ani spôsob, akým by malo dôjsť k získaniu možnosti nájmu nebytových priestorov prenajatých úpadcovi, nakoľko zmluva bola uzavretá na dobu určitú a strany sa vzdali práva výpovede do 1.3.2028.

žalobcu predmetné majetkové práva ocenené predmetnými znaleckými posudkami nepatria do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a navrhol ich zo súpisu vylúčiť. 7. Žalovaná správkyňa sa k žalobe pôvodne vyjadrila tak, že majetkové práva sú do konkurznej podstaty úpadcu zaradené dôvodne a správne, pretože ide o majetkové práva, ktoré nesporne patria úpadcovi, a ktorých hodnota bola stanovená znalcami z príslušného odboru. Ďalej uviedla, že majetkové práva nie sú vecou, a preto nemožno

ust. § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej tiež „ZKV“) žalovať ich vylúčenie z konkurznej podstaty. A keďže žalobca netvrdí, že má k týmto majetkovým právam vlastnícky alebo iný vzťah, neuplatňuje k nim žiaden nárok, nemá vecnú aktívnu legitimáciu v spore. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. 8. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo 16. decembra 2020, č. k. 2Cbi/7/2007-250 žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Na odvolanie žalobcu tento rozsudok, primárne z dôvodov

§ 365ods.

1 písm. b/ CSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením z

1. júna 2022, sp. zn. 5Obo/5/2021, zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Najvyšší súd v tomto uznesení okrem iného uložil súdu prvej inštancie opätovne sa vecou zaoberať, a to viacerými otázkami, ktoré mohli mať vplyv na vecne správne rozhodnutie v spore: 1/ či likvidátor neskoršieho úpadcu pri uzatvorení dodatku č. 1 konal oprávnene (zákonne), t. j. v rozsahu danom ustanovením § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení ku dňu
2. júla 2002, a teda či dodatok č. 1 z hľadiska tohto konania likvidátora je alebo nie je (absolútne) neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), a potom, 2/ či nájom pozemku špecifikovaného v zmluve o nájme pozemku uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa
3. januára 1998, má skončiť
4. januára 2028, alebo (v zmysle dodatku č. 1)
5. decembra 2028, a tiež, 3/ na ktorú dobu nájmu sa vzťahuje vopred zaplatené nájomné

zmluvy o nájme pozemku uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa

1. januára 1998, 4/ či „Súhlas s prevodom práva nájmu“ z
2. júla 2002 je platným právnym úkonom, ak bol žalobcom udelený „na prevod práva nájmu na iný subjekt“, t. j. do budúcna všeobecne bez určenia konkrétneho subjektu, či 5/ je právne možné považovať za „aktívum“ úpadcu speňažiteľné správcom v konkurze na majetok úpadcu „aktívum vyplývajúce z prevodu nájmu pozemku po 31.1.2028 do 31.12.2028“, resp. „aktívum vyplývajúce z prevodu nájmu nebytového priestoru na tretiu osobu“, ak by k takému „prevodu práva“ chýbal súhlas prenajímateľa (vlastníka) a napokon, 6/ či (ne)má na možnosť považovať „právo prevodu“ nájmu za „aktívum“ na strane úpadcu vplyv okolnosť vzájomnej prepojenosti v konaní doložených zmlúv uzavretých dňa
3. januára 1998 - Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena medzi žalobcom a Nákupné centrum s.r.o., - Zmluva o nájme pozemku medzi žalobcom a úpadcom, - Zmluva o dlhodobom podnájme pozemku medzi úpadcom a Nákupné centrum s.r.o. (ďalej tiež „otázka 1/ - až 6/“). Odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť odôvodnenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie, keď na uvedené otázky, nastolené žalujúcou stranou v konaní pred súdom prvej inštancie, malo byť, avšak nebolo adekvátne, resp. vôbec odpovedané.
4. Súd prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní opätovne vykonal a doplnil dokazovanie a po zistení, že P. A. ako likvidátorka úpadcu od 23.05.2002, podpísala dodatok č. 1 dňa 08.07.2002 k zmluve o nájme pozemku z 29.01.1998 (dodatok o predĺžení nájmu od 31.01.2028 do 31.12.2028, t.j. o ďalších 11 mesiacov), v napadnutom v poradí druhom rozsudku, v odpovedi na otázku č. 1/ konštatoval, že tým prekročila svoje právomoci likvidátorky. S poukazom na § 70 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ObZ“) uviedol, že likvidátor má obmedzenú pôsobnosť, pričom nové zmluvy môže uzatvoriť len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Likvidátor teda nemôže uzatvárať nové zmluvy, ktoré nevedú k ukončeniu nevybavených obchodov a ak tak uvedená likvidátorka v danom prípade urobila, ide o porušenie § 72 ods. 1 ObZ (aktuálne § 75b ods. 3 ObZ), dodatok č. 1 je z tohto dôvodu neplatný

§ 39Občianskeho zákonníka (zák.

č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej tiež „OZ“) a z tohto dodatku nevznikli žiadne práva, ktoré by žalovaná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. mohla zapísať do súpisu konkurznej podstaty. Vo výsledku

súdu prvej inštancie ide o nedostatok súpisu konkurznej podstaty (ďalej tiež „súpis“), keď žalovaná správkyňa do súpisu zaradila neexistujúce právo z neplatného úkonu (dodatku č. 1), nejedná sa teda o majetkové právo úpadcu, a preto nemôže byť predmetom speňažovania v konkurznom konaní. Zároveň konštatoval, že nemôže byť ani vylúčené zo súpisu, ako sa domáha žalobca, „pretože do súpisu konkurznej podstaty bolo zapísané niečo, čo neexistuje. Nedostatok súpisu konkurznej podstaty nemôže viesť k tomu, aby žalobca mohol žiadať vylúčiť toto majetkové právo zo súpisu konkurznej podstaty.“ 10. Súd prvej inštancie ďalej nadviazal svojím záverom, že „právo k veciam a majetkovým právam zapísaným do konkurznej podstaty nesvedčí úpadcovi. Žalobca v tomto konaní ani netvrdil to, že právo prenájmu svedčí žalobcovi, iba sa domáhal, aby zo súpisu bolo vylúčené predmetné majetkové právo - právo prenájmu pozemku na ďalšie obdobie od 1.2.2028 do 31.12.2028“. Dodal, že „ak do súpisu sú zapísané veci alebo majetkové práva, ktoré tam zapísané byť nemali, je vecou konkurzného súdu a správcu konkurznej podstaty, aby súpis upravili tak, aby v súpise bolo iba to, čo je majetkom alebo majetkovým právom úpadcu a je možné speňažiť v konkurznom konaní“. Uzavrel, že „žalobca nie je aktívne legitimovaný k tomu, aby žalobou o vylúčenie neexistujúcich majetkových práv naprával chyby súpisu konkurznej podstaty. K tomu je oprávnený iba konkurzný súd a žalovaná správkyňa“. 11.

súdu prvej inštancie toto konanie o vylúčenie majetku zo súpisu nie je takým konaním, ktoré môže zlepšiť právne postavenie žalobcu vo vzťahu k jeho iným zmluvným vzťahom alebo k žalovanej strane. Nejedná sa o konanie o určení práva, ale o vylúčenie majetku zo súpisu a jeho výsledok (kladný alebo záporný) nemôže byť podkladom pre žiadny iný súdny spor, týkajúci sa predmetných majetkových práv (o to viac, ak pre neplatnosť dodatku č. 1 právo prenájmu na ďalšie obdobie neexistuje). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie už odpoveď na ďalšie otázky (tu uvedené v ods. 10 pod bodom 2/ až 6/) nepovažoval za významné pre rozhodnutie v spore, a preto sa nimi nezaoberal „v rámci zásady hospodárnosti súdneho konania“. 12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol

§ 257

CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov konania, keď vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalobca podal žalobu o vylúčenie dotknutých majetkových práv úpadcu (ocenených znaleckými posudkami č. 38/2004/SKA a č. 39/2004/SKA) na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K/183/2002-134 z

1. júna
2. Uviedol, že neúspech žalobcu bol z toho dôvodu, že žalovaná správkyňa nedôvodne do súpisu zapísala predmetné majetkové práva, a to právo prenájmu pozemkov na ďalšie obdobie 11 mesiacov bez toho, aby dôsledne skúmala, či dodatok č. 1 je platný a či bola likvidátorka P. A. oprávnená uzatvoriť dodatok, ktorým na ďalších 11 mesiacov v časovom horizonte o 26 rokov od uzatvorenia dodatku predĺži nájomný vzťah, namiesto toho, aby nájomný vzťah ukončila. Ďalej súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že žalovaná správkyňa ani v priebehu konania „neprejavila záujem upraviť súpis konkurznej podstaty tak, aby zodpovedal reálnemu stavu majetku úpadcu a aby v súpise konkurznej podstaty nebol majetok, ktorý tam nemal byť zaradený“. Zvýraznil, že žalobca podal žalobu nedôvodne a žalovaná správkyňa zaradila predmetné majetkové právo prenájmu pozemkov do súpisu taktiež nedôvodne, a preto súd nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán sporu.
3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) v zákonnej odvolacej lehote, a to z dôvodov ním vyvodzovaných z ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“). Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

odvolacieho návrhu tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi prizná proti žalovanej správkyni náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Odvolateľ poukázal na znenie ust. § 365 ods. 1 CSP,

ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že

1. a)neboli splnené procesné podmienky,
2. b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
3. c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
4. d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
5. e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
6. f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
7. g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
8. h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Odvolateľ vzhľadom na vyššie zvýraznenú právnu úpravu v odvolaní vzniesol voči napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie viacero podrobne odôvodnených námietok (ďalej tiež „námietka a/ až h/“),

ktorých súd prvej inštancie: a/ nepostupoval

záväzného právneho názoru vysloveného v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 5Obo/5/2021 z 21.06.2022, ktorým bol zrušený prvý rozsudok súdu prvej inštancie, keďže okrem otázky č. 1 nedal žiadnu odpoveď na ďalšie otázky č. 2 až 6 rovnako vymedzené v ods. 48 uvedeného kasačného rozhodnutia najvyššieho súdu, a to ako relevantné skutkové a právne otázky, kľúčové pre rozhodnutie vo veci; b/ hoci dal skutkovo a právne správnu odpoveď na prvú z týchto otázok, so záverom o neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme pozemku z 29.01.1998, za obdobie od 01.02.2028 do 31.12.2028, nesprávne následne vyvodil, že ak predmetné právo prenájmu na základe tohto dodatku nevzniklo, nemôže byť ani vylúčené zo súpisu konkurznej podstaty, „pretože do súpisu konkurznej podstaty bolo zapísané niečo, čo neexistuje“. K rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v tejto časti súd prvej inštancie neuviedol žiadny logický argument, ani právnu normu, ustálenú súdnu prax, či názor právnej vedy, z ktorého by mali tieto závery vyplývať. Ak správkyňa takéto neexistujúce „právo“ do súpisu zapísala a odmieta ho zo súpisu vyradiť, nie je na strane žalobcu iný právny prostriedok na dosiahnutie nápravy, než excindačná žaloba. Rozhodnutie je v tejto časti nielen nesprávne, ale aj nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné až arbitrárne, čím malo dôjsť k zásahu do odvolateľovho práva na spravodlivý súdny proces; c/ nesprávne (v ods. 31) konštatoval, že žalované právo nesvedčí úpadcovi a že žalobca ani netvrdil, že mu právo prenájmu svedčí; uvedené je v rozpore so závermi najvyššieho súdu v jeho uznesení z 21.06.2022 (ods. 59),

ktorých predmetná vylučovacia žaloba predstavuje jediný možný procesno - právny prostriedok vylúčenia majetku zo súpisu. V tejto súvislosti odvolateľ uviedol, že nahliadnutím do konkurzného spisu sám zistil, že ako ku dňu 10.11.2022, tak ku dňu 13.12.2022 dotknuté „práva ocenené znaleckými posudkami č. 38/2004/SKA a č. 39/2004/SKA ... boli súčasťou súpisu“; d/ nezobral do úvahy, že žalobca sa domáha nielen vylúčenia majetkových práv vyvodzovaných z dodatku č. 1 k zmluve o nájme (za dobu od 01.02.2028 do 31.12.2028), ale aj majetkových práv za dobu od 01.02.1998 do 31.01.2028, vyplývajúcich zo zmluvy o nájme, pričom ich zaradenie do súpisu sa týka žalobcu ako zmluvnej strany tejto zmluvy o nájme (zmluvnou stranou nebol len úpadca, ale aj žalobca). Ďalej súd nezobral do úvahy to, že účelom súpisu je speňaženie do súpisu zaradeného majetku, preto podanie predmetnej žaloby má speňaženiu zabrániť a nebolo samoúčelné. Aj vzhľadom na žalobcovo odvolanie predchádzajúceho súhlasu s prevodom práva nájmu, nemá nikto iný než žalobca „lepšie právo“ k majetkovým hodnotám zaradeným do súpisu, keď bez súhlasu žalobcu správkyňa nemôže postúpiť - speňažiť tieto majetkové práva, čo platí pokiaľ ide o práva ocenené oboma znaleckými posudkami č. 38/2004/SKA a č. 39/2004/SKA. V tejto súvislosti nebola súdom zohľadnená ani prepojenosť nájomného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom s ďalšími právnymi vzťahmi, týkajúcimi sa podnájomnej zmluvy z 29.01.1998, ktorou úpadca prenechal do podnájmu predmetné pozemky na totožnú dobu spoločnosti Nákupné centrum s.r.o. a kúpnej zmluvy z 29.01.1998, ktorou žalobca ako predávajúci previedol vlastnícke právo k stavbe súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, LV č. XXXX pre obec A., kat. úz. B. na kupujúceho Nákupné centrum s.r.o., v ktorej čl. IV boli dojednané vecné bremená, vrátane predkupného práva viazaného na skončenie nájmu; e/ z hľadiska § 19 ods. 2 ZKV nesprávne uzavrel, že žalobca nie je aktívne legitimovaný k tomu, aby žalobou o vylúčenie neexistujúcich majetkových práv naprával chyby súpisu a že k tomu je oprávnený iba konkurzný súd a žalovaná správkyňa, keďže žalobca okrem podanej žaloby nemá iný prostriedok nápravy voči nedôvodne alebo nesprávne zapísaným majetkovým právam, a tieto dôvody ako aj zamietnutie celej žaloby vykazuje znaky denegatio iustitiae; f/ nesprávne uzavrel, že toto konanie nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcu, keďže

odvolateľa mu nemôže byť jedno, na koho by prešli pri prípadnom speňažení (postúpení) do súpisu zapísané majetkové práva; g/ nesprávne a vnútorne rozporne, nelogicky a zmätočne uzavrel (v ods. 34 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že ak likvidátorka uzavrela neplatný dodatok č. 1, tak toto samé o sebe vedie k tomu, že nemohlo byť žalobe vyhovené; h/ nesprávne a v rozpore so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu považoval posudzovanie ďalších otázok č. 2 až 6 vymedzených v kasačnom uznesení za nadbytočné, keďže v odpovedi na otázku č. 1/ sa venoval iba dodatku č. 1, avšak opomenul, že žaloba sa týkala aj do súpisu zahrnutých majetkových práv za dobu od 01.02.1998 do 31.01.2028, hoci v ods. 4 odôvodnenia sám zdôraznil obe súpisové zložky majetku, jednu týkajúcu sa doby nájmu 11 mesiacov a druhú doby nájmu 30 rokov. Toto opomenutie

odvolateľa nemožno racionálne vysvetliť, ani ospravedlniť zásadou hospodárnosti konania, či iným právne relevantným dôvodom.

1. V ďalšej časti odvolania odvolateľ podrobne vysvetľuje a ponúka vlastnú odpoveď na otázky č. 2 až 6, odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí nezodpovedané. V podstate uvádza (k otázke č. 2), že vo väzbe na závery súdu prvej inštancie k otázke č. 1, nájom pozemku špecifikovaného v zmluve o nájme medzi žalobcom a úpadcom z 29.01.1998, má skončiť 31.01.
2. K ukončeniu tohto nájomného vzťahu nedošlo ani v súvislosti s výpoveďou správkyne z 18.02.2010, a to

záverov právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Cbi/6/2010 z 11.05.2016; neplatnosť ďalšej výpovede správkyne z nájmu z 08.08.2022 je predmetom samostatnej žaloby a iného konania na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. 1Cbi/1/2022.

odvolateľa (k otázke č. 3) vopred zaplatené nájomné

zmluvy o nájme z 29.01.1998 sa vzťahuje na obdobie od 01.02.1998 do 31.01.2028, pričom, vo väzbe na neplatnosť dodatku č. 1 a na to, že nájomné bolo vopred uhradené pred uzavretím dodatku č. 1, je neplatná aj dohoda o vzájomnom vyrovnaní pohľadávok a záväzkov z 10.07.2002 (keďže zahŕňala aj dobu nájmu

dodatku č. 1). Ďalej odvolateľ (k otázke č. 4) uviedol, že ako vlastník pozemkov dotknutých nájmom má právo sa rozhodnúť, komu tieto prenechá do užívania a na tom nič nemení ani vyhlásenie konkurzu na majetok nájomcu, ani to, že nájomné už bolo vyplatené, keďže právo užívať predmet nájmu (nájomného vzťahu) sa napĺňa až postupne v priebehu času do 31.01.

1. A napokon (k otázkam č. 5 a č. 6) uviedol, že z Nájomnej zmluvy z 29.01.1998, Zmluvy o dlhodobom podnájme pozemku z 29.01.1998 a Kúpnej zmluvy z 29.01.1998 vyplývajú pre žalobcu ale aj pre úpadcu práva (aktíva) ako aj povinnosti (pasíva). Preto žalovaná správkyňa nebola oprávnená práva a povinnosti vyplývajúce z možného prevodu nájmu zaradiť do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, keďže aktíva tu nemožno oddeliť od pasív, o to viac, ak k týmto právam a povinnostiam nebol žalobcom udelený platný súhlas a aj predchádzajúci (neplatný) súhlas bol žalobcom odvolaný a vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z podnájomnej zmluvy a z kúpnej zmluvy žalobca neudelil žiadny súhlas. V nájomnom vzťahu v danom prípade ide nielen o pohľadávku (aktívum) úpadcu, ale o komplex práv a jeho povinností (aj pasív úpadcu).
2. Odvolateľ za „absurdné“ označil odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania, keď súd prvej inštancie konštatuje neúspech žalobcu v konaní a súčasne to, že žalovaná správkyňa zapísala právo prenájmu pozemkov na ďalších 11 mesiacov nedôvodne. Súd sa však v rozhodnutí nevysporiadal s ďalším nárokom, týkajúcim sa doby nájmu od 01.02.1998 do 31.01.2028, čo má vplyv aj na vecnú správnosť a preskúmateľnosť rozhodnutia o náhrade trov konania. Postup a rozporuplnú obranu žalovanej vo vzťahu k predmetu sporu v tomto konaní a (odchylnú) v konaniach súvisiacich, odvolateľ považuje za taký výkon práva žalovanou, ktorý odporuje dobrým mravom a ako taký by nemal požívať právnu ochranu.
3. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná (v podaní z 19.01.2023) tak, že odvolanie považuje za nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne i právne správne, navrhla ho preto potvrdiť a žalovanej priznať plnú náhradu trov konania. Ďalej uviedla, že „bez ohľadu na správnosť záverov súdu prvej inštancie, žaloba by musela byť zamietnutá aj z dôvodov, že dňa 4.11.2022 žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty vylúčila sporné majetkové práva zo súpisu konkurznej podstaty, o čom bol súd informovaný podaním dňa 7.11.2022“ (najvyšší súd poznamenáva, že v záhlaví podania z 19.01.2023 adresovaného Krajskému súdu v Košiciach žalovaná uviedla „ku sp. zn.: 2Cbi/7/2010“, avšak správna spisová značka prvoinštančného konania mala byť 2Cbi/7/2007).
4. Odvolateľ vo svojej replike (v podaní z 31.01.2023) tvrdenie žalovanej o vylúčení predmetných majetkových práv zo súpisu poprel. Uviedol, že podaním zo 4.11.2022, doručeným krajskému súdu 7.11.2022, žalovaná v konkurznom konaní sp. zn. 3K 183/02 predložila „vylúčenie majetkových práv zo súpisu konkurznej podstaty ohodnotených znaleckým posudkom č. 81 znaleckej organizácie SK AKTIVE, s.r.o. zo dňa 09.09.2018 vo výške 141.294,00 eur s týmto nájmom spojených...“. Tento znalecký posudok však nepripojila a v pochybnostiach má odvolateľ za to, že došlo k vylúčeniu iných, než žalovaných práv, ktoré sú predmetom jeho žaloby v danom konaní. Žalobca poukázal na dôvodnosť svojho odvolania a navrhol mu vyhovieť.
5. Žalovaná vo svojej duplike (v podaní z 20.02.2023) uviedla, že „vylúčila zo súpisu konkurznej podstaty majetkové práva, ktoré sú predmetom žaloby a konania vedeného pod sp. zn.: 2Cbi/7/
6. Majetkové práva boli pôvodne ocenené znaleckými posudkami č. 38/2004/SKA a č. 39/2004/SKA a neskôr Znaleckým posudkom č. 81 zo dňa 9.8.
7. Ide však o totožné majetkové práva. V súpise konkurznej podstaty sa už nenachádzajú majetkové práva ocenené znaleckými posudkami č. 38/2004/SKA a č. 39/2004/SKA a preto ich nie je možné z majetkovej podstaty vylúčiť“ (najvyšší súd poznamenáva, že správna spisová značka prvoinštančného konania v texte dupliky mala byť 2Cbi/7/2007). 20.

ďalšieho vyjadrenia odvolateľa (v podaní zo 14.11.2023), z doterajšieho stavu spisového materiálu v konaniach Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cbi/7/2007 ani sp. zn. 3K 183/02 nevyplýva, že by boli zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu vylúčené tie majetkové práva, ktoré sú predmetom žaloby v súdnom konaní sp. zn. 2Cbi/7/

1. Poukázal na nesprávne uvedené spisové značky prvoinštančného konania vo vyjadrení a duplike žalovanej k odvolaniu a taktiež na svoj návrh z 2.1.2023 na odstránenie neurčitosti súpisu, adresovaný konkurznému súdu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania 10.11.2022 vo veci v konaní sp. zn. 2Cbi/7/2007 nemal reálnu vedomosť o podaní žalovanej správkyne zo 4.11.2022 o vylúčení dotknutých majetkových práv zo súpisu, keďže podanie bolo adresované k inej spisovej značke (3K 183/02). Preto aj v prípade, ak by žalovaná vylúčila zo súpisu predmetné majetkové práva a toto oznámila súdu až po podaní odvolania, prípadný neúspech žalobcu v doterajších konaniach by zavinila žalovaná, čo by malo mať vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania. Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o skutočnom vylúčení predmetných majetkových práv zo súpisu, žalobca trval na podanom odvolaní a zopakoval svoj odvolací návrh.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 470 ods. 4 CSP) po zistení, že odvolanie, ktoré má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 356 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom po dokazovaní (§ 384 CSP) vykonanom na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť. K procesnému postupu v odvolacom konaní
3. Odvolací súd k procesnému postupu v odvolacom konaní primárne uvádza, že sa pokúsil spor vyriešiť zmierom (čl. 17, § 144, § 148 ods. 1 vo väzbe na § 378 ods. 1 CSP), resp. vzhľadom na tvrdenie žalovanej v jej vyjadrení k odvolaniu, odkazujúcom na jej podanie zo 4.11.2022 adresované Krajskému súdu v Košiciach, že sporné „majetkové práva“, ktoré sú predmetom excindačnej žaloby v danom konaní zo súpisu už vylúčila, viedol žalobcu k späťvzatiu žaloby. Žalobca však s poukazom na svoje pretrvávajúce pochybnosti, či správkyňa skutočne zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu vylúčila dotknuté majetkové práva, čo súviselo aj s nejednoznačnosťou vyjadrení žalovanej a ňou uvádzaných chybných údajov v podaniach adresovaných súdom, zotrval v celom rozsahu ako na podanej excindačnej žalobe, tak na podanom odvolaní.
4. Odvolací súd následne vo veci nariadil pojednávanie

§ 385ods.

1 CSP a vykonal ho dňa 28.05.2024 v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, ktorí v podaní z 21.05.2024, doručenom najvyššiemu súdu 27.05.2024, ospravedlnili svoju neúčasť, pričom súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Žalovaná zároveň pripojila kópiu svojho podania označeného „Súpis konkurznej podstaty - doplnenie“ zo dňa 4.11.2022, doručeného Krajskému súdu v Košiciach elektronicky 6.11.2022 a

prezentačnej pečiatky podateľne krajského súdu dňa 7.11.

2. Z vyššie uvedeného opisu konania pred súdom prvej inštancie, napadnutého rozsudku, podaného odvolania a následných vyjadrení sporových strán, je možné zosumarizovať, že predmetom tohto odvolacieho konania je odvolanie žalobcu proti (druhému) zamietavému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o excindačnej (vylučovacej) žalobe podanej žalobcom

ust. § 19 ods. 2 ZKV na výzvu Krajského súdu v Košiciach, konajúceho o konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uznesením z

1. apríla 2003, sp. zn. 3K/183/
3. Aj keď Zákon o konkurze a vyrovnaní bol s účinnosťou od
4. júla 2005 zrušený Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii (§ 208, článok IV, zák. č. 7/2005 Z. z., ďalej tiež „ZKR“),

prechodných ustanovení (§ 206 ods. 1 a nasl. ZKR), konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú

doterajších predpisov. 26. Z uvedeného vyplýva, že právnym základom konania a rozhodovania o vylučovacej žalobe v danom konaní je úprava v ust. § 19 ods. 1 a 2 ZKV,

ktorého, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

§ 470ods.

1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 28.

§ 380ods.

1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 29.

§ 390

CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak

1. a)rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
2. b)odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 30. Odvolací súd v rámci vykonaného odvolacieho prieskumu v rozsahu (§ 379 CSP) a z dôvodov ako odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), zistil opodstatnenosť odvolania primárne z dôvodov

§ 365ods.

1 písm.

1. b)CSP v tej časti, v ktorej odvolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý okrem toho, že nezodpovedal všetky skutkové a právne otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci, ako mu to uložil odvolací súd v predchádzajúcom kasačnom uznesení, predovšetkým celkom opomenul odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí tej časti žaloby, ktorá sa týkala do súpisu majetkovej podstaty zapísaných majetkových práv ocenených znaleckým posudkom č. 39/2004/SKA. Ide o takú vadu nesprávneho procesného postupu, ktorou súd prvej inštancie nepochybne znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keď totiž absentuje uvedenie (časti) dôvodov podstatných pre rozhodnutie o celom predmete sporu, toto v zásade bráni strane, aby mohla svoje námietky, skutkovú a právnu argumentáciu súvisiacu s dôvodmi, pre ktoré súd návrhom (či obrane) strany nevyhovel, znovu predostrieť v (riadnom alebo mimoriadnom) opravnom konaní (pokiaľ je opravný prostriedok prípustný). Takáto vada by v situácii odvolania voči prvému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyhnutne viedla k jeho zrušeniu a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Avšak v tu nastolenej odvolacej veci je predmetom konania pred odvolacím súdom v poradí už druhý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom platí osobitná úprava obsiahnutá v ustanovení § 390 písm.
2. a)a
3. b)CSP, ktorej podmienky boli bezo zvyšku splnené. Preto vo veci konal a meritórne rozhodol odvolací súd a sanoval tak aj namietané vady postupu, ktoré nastali v prvoinštančnom konaní, v súvislosti s nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 31. Odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP, § 380 CSP), v potrebnom rozsahu zopakoval a doplnil dokazovanie, a to listinnými dôkazmi (§ 384 CSP) obsiahnutými v spise Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cbi/7/2007, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci. K skutkovému stavu 32. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K/183/02-35 zo dňa 30.4.2003 bol na majetok úpadcu BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o., vyhlásený konkurz, za správkyňu bola pôvodne ustanovená JUDr. C. K., ktorá bola uznesením č. k. 3K/193/2002-36 zo dňa 4.7.2003 zbavená funkcie a za novú správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená Ing. Alexandra Chapčáková, PhD (žalovaná). Do súpisu boli zahrnuté pod bodom II/A Finančné investície, kde je uvedené, že tieto budú ocenené správcom alebo úpadcom. Pod bodom IV. sú uvedené Finančné investície - podielové cenné papiere a iné finančné investície, ktoré zahŕňajú majetok ocenený znaleckými posudkami. Z názvu znaleckých posudkov vyplýva, že ide o „Stanovenie všeobecnej hodnoty pohľadávok a záväzkov spoločnosti BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o. v likvidácii, Košice vyplývajúci zo zmlúv o nájme pozemku a dlhodobom podnájme“ (znalecký posudok č. 38/2004/SKA z 8.9.2004), resp. o „Stanovenie všeobecnej hodnoty aktív spoločnosti BIANCO NEGRO HOLDING, spol. s r. o. v likvidácii, Košice, vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov“ (znalecký posudok č. 39/2004/SKA z 15.12.2004). Znalecké posudky vypracovala spoločnosť SK ACTIVE, s.r.o., IČO: 36 207 543, znalecká organizácia v odbore Podnikové hospodárstvo - oceňovanie a hodnotenie podnikov, so znaleckou licenciou udelenou MS SR, na základe objednávok správkyne. 33. V prípade posudku č. 38/2004/SKA (č.l. 84 a nasl. spisu) zadanie správkyne znelo na stanovenie všeobecnej hodnoty pohľadávky a záväzku spoločnosti BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. v likvidácii, vzniknutých na základe zmlúv o nájme a podnájme pozemkov a z toho plynúcich práv a povinností. Išlo o Zmluvu o nájme pozemku z 29.1.1998 a Dodatku č. 1 z 8.7.2002 medzi Bratislavské tlačiarne, a. s. a BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. a o Zmluvu o dlhodobom podnájme pozemku z 29.1.1998 medzi BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. a NÁKUPNÉ CENTRUM s.r.o. Znalecká organizácia stanovila hodnotu „aktíva vyplývajúceho z možného ďalšieho prenájmu pozemku po 31.1.2028 do 31.12.2028“ (11 mesiacov) na 6 085 080,50 Sk (hodnota práva nájmu s DPH). 34. V prípade posudku č. 39/2004/SKA (č.l. 127 a nasl. spisu) zadanie správkyne znelo na stanovenie všeobecnej hodnoty aktív spoločnosti BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. v likvidácii, vzniknutých na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 29.1.1998 a z toho plynúcich práv a povinností. Znalecká organizácia stanovila hodnotu „aktíva vyplývajúceho z prevodu nájmu nebytového priestoru na tretiu osobu“ na 415 310 Sk (vrátane DPH). V závere posudku je uvedené, že ide o všeobecnú hodnotu aktíva spoločnosti BIANCO NEGRO HOLDING spol. s r. o. v likvidácii, vyplývajúceho z prevodu nájomného práva, vzniknutého na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi Nákupné centrum, s.r.o. Bratislava a BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. v likvidácii, za účelom jeho predaja z konkurznej podstaty, „...s predpokladom možného speňaženia v tejto hodnote s tým, že skutočnú cenu vyjadrí záujem trhu. Všeobecná hodnota je stanovená na úrovni s DPH“. 35. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K/183/2002-134 zo dňa 12.6.2007 (č.l. 96 spisu) konkurzný súd uložil žalobcovi, aby v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia podal proti správkyni žalobu na vylúčenie majetkových práv úpadcu, ocenených znaleckými posudkami č. 38/2004/SKA a č. 39/2004/SKA. Uznesenie bolo žalobcovi doručené 19.6.2007 a tento podal žalobu na Krajský súd v Košiciach dňa 3.7.2007, teda včas. 36. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Cbi/7/2007-139 zo dňa 26.9.2014 konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cbi/6/2010. V uvedenom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 5Cbi/6/2010-84 zo dňa 11.5.2016, právoplatným dňa 3.1.2020, pričom tento rozsudok bol predmetom odvolacieho konania (sp. zn. 2Obo/4/2017; pozn. najvyššieho súdu) ako aj dovolacieho konania, v ktorom dovolací súd (rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2ObdoV/11/2019 z 11.12.2019; pozn. najvyššieho súdu) zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Cbi/6/2010-84 zo dňa 11.5.2016 potvrdil. V uvedenej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak, že „určuje, že právny vzťah založený zmluvou o nájme pozemku zo dňa 29.1.1998 uzatvorenej medzi prenajímateľom Bratislavské tlačiarne akciová spoločnosť a nájomcom BIANCO NEGRO HOLDING spol. s r. o. v likvidácii, trvá aj po 31.5.2010.“ V uvedenom konaní žalobca žaloval správkyňu (totožné strany sporu v rovnakom postavení strán ako v prejedávanej veci), o určenie, že po dátume 31.5.2010 trvá právny vzťah založený zmluvou o nájme pozemku) zo dňa 29.1.1998, teda zmluvou, ktorá je základom aj pre tu riešený spor v konaní o vylúčenie zo súpisu, a to aktívum vyplývajúce z možného ďalšieho prenájmu predmetného pozemku. V konaní sp. zn. 5Cbi/6/2010 súd dospel k záveru, že pokiaľ správkyňa „jednostranným právnym úkonom zo dňa 21.5.2010 v rámci výpovednej lehoty odvolala výpoveď z nájmu predmetných pozemkov a uvedeným podaním zároveň deklarovala, že nájomný pomer

zmluvy o nájme pozemku zo dňa 29.1.1998 naďalej trvá, je potrebné považovať následne učinenú výzvu zo strany žalovaného zo dňa 8.10.2010, ktorou vyzval žalobcu k vydaniu nespotrebovaného nájomného, za rozpornú s existujúcim právnym stavom. Preto je potrebné považovať žalobcom uplatnenú žalobu o určenie existencie právneho vzťahu za dôvodnú, pretože právne postavenie žalobcu v nadväznosti na zmluvu o nájme pozemkov zo dňa 29.1.1998 je s ohľadom na rozporné úkony žalovanej neisté a podaná určovacia žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, môže vytvoriť pevný základ pre právny vzťah žalobcu a žalovaného, resp. môže vytvoriť predpoklady pre vyriešenie sporu o plnenie mimosúdnou dohodou, teda vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Po rozhodnutí v spore sp. zn. 5Cbi/6/2010, vychádzajúc z jeho záverov, pokračoval krajský súd v prerušenom prvoinštančnom incidenčnom konaní (sp. zn. 2Cbi/7/2007).

1. Zo zápisnice z valného zhromaždenia BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. z 23.5.2002 vyplýva jeho vstup do likvidácie, pričom od uvedeného dátumu bola za likvidátorku vymenovaná P. A., S. XX, K..
2. Medzi žalobcom ako vlastníkom - prenajímateľom pozemkov na jednej strane a BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. ako nájomcom na strane druhej, bola uzavretá Zmluva o nájme pozemku z 29.1.1998 (č.l. 33 spisu), predmetom ktorej bol prenájom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A. - B. Dohodnutá bola doba nájmu od 1.2.1998 do 31.1.2028, t.j. na 30 rokov, bez možnosti výpovede a výška ročného nájomného 4.407.004,- Sk a DPH. V zmluve bolo osobitne dohodnuté právo prenajímateľa počas účinnosti zmluvy prenajať predmet zmluvy tretím osobám. V Dodatku č. 1 zo dňa 8.7.2002 (č.l. 30 spisu), uzavretej k uvedenej zmluve o nájme pozemku, zmluvné strany zmenili pôvodný text zmluvy v čl. II o dobe nájmu, predlžujúc ju do 31.12.2028 (pôvodne do 31.1.2028); ostatné časti zmluvy o nájme pozemku zo dňa 29.1.1998 zostali nezmenené. Tento dodatok mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme pozemku. Dodatok v mene BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. v likvidácii podpísala likvidátorka P. A.. Medzi stranami nebolo sporné, že úpadca ako nájomca uhradil žalobcovi ako prenajímateľovi (vopred) celé dohodnuté nájomné

nájomnej zmluvy a jej dodatku. 39. Žalobca udelil úpadcovi dňa 10.7.2002 písomný súhlas s prevodom práva nájmu

zmluvy o nájme pozemku zo dňa 29.1.1998 a dodatku č. 1 s tým, že právo prevodu nájmu sa udeľuje odo dňa udelenia súhlasu (10.7.2002) až do doby trvania nájmu, t.j. do 31.12.2028. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 16.12.2020 doložil svoje „odvolanie súhlasu s prevodom práva nájmu zo dňa 11.12.2020“ (ďalej tiež „odvolanie súhlasu“). Z odvolania súhlasu vyplýva, že žalobca odvolal súhlas udelený dňa 10.7.2002 úpadcovi na prevod práva nájmu na iný subjekt

zmluvy o nájme pozemku z 29.1.1998 a dodatkov k tejto zmluve. Žalobca trval na plnení

nájomnej zmluvy, keďže podal žalobu voči úpadcovi, v ktorej sa domáhal určenia, že právny úkon žalovanej správkyne, a to jej výpoveď zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.2.2010 je neplatný právny úkon a nájomný vzťah

zmluvy trvá aj po 31.5.2010 (rozhodnutie sp. zn. 5Cbi/6/2010 zo dňa 11.5.2016, ktorým súd žalobe vyhovel a rozhodol, že nájomný vzťah trvá aj po 31.5.2020).

1. K žalobe bola doložená aj písomná Kúpna zmluva z 29.1.1998 (č.l. 8 a nasl. spisu) - Kúpna zmluva uzavretá v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka a zmluva o zriadení vecného bremena, uzavretá medzi predávajúcim Bratislavské tlačiarne a. s. (žalobcom) a kupujúcim Nákupné centrum s.r.o., IČO: 35 700 831, s predmetom predaja a kúpy - nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, domu súpisné číslo XXXX v A. na R. ulici č. XX, ktorý je postavený na pozemku parcela číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie B. (parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X nie sú predmetom predaja). V časti III. tejto kúpnej zmluvy dohodli/deklarovali zmluvné strany ako ťarchy a záväzky na nehnuteľnosti okrem iného to, že predávajúci uzavrel s BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. zmluvu o nájme pozemkov parc. č. XXXX a XXXX/X na dobu určitú 30 rokov, pričom BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. má právo predmetné pozemky dať do podnájmu. Kupujúci sa o. i. zaviazal pri podpise zmluvy vysporiadať voči BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. jeho finančné nároky zo zhodnotenia budovy, prevziať všetky záväzky z podnájmu a rekonštrukcie budovy voči súčasným podnájomníkom a Bezpečnostnej službe D.F. a v časti IV. zmluvné strany dohodli zriadenie vecných bremien v súvislosti s kúpou budovy (nadstavby súp. č. XXXX), týkajúcich sa parciel č. XXXX a XXXX/X - práva prechodu, prejazdu a parkovania a osobitne predkupného práva kupujúceho, za podmienky, že ich ponúkne do 30 dní k predaju ako skončí ich nájom s BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o., za dohodnutú cenu. Kupujúci ďalej zriadil v prospech BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. vecné bremeno na právo odplatného užívania kancelárskych priestorov na celé
2. poschodie v časti predmetu zmluvy pod označením „C“ o rozlohe 320 m2 na obdobie 30 rokov, pričom kupujúci uzavrie s touto spoločnosťou nájomnú zmluvu v súlade s týmto vecným bremenom, ktorou bude konkretizovať podmienky nájmu týchto nebytových priestorov. Zmluvné strany dohodli platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy tak, že platnosť nadobudne jej podpísaním zmluvnými stranami a zároveň podpísaním zmluvy o podnájme pozemkov parc. č. XXXX a XXXX/X s BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o., a účinnosť rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Z výpisu z 5.2.2003 z LV č. XXXX pre kat. úz. B. vyplýva, že výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX, XXXX/X bol žalobca, pričom boli zapísané vecné bremená v prospech vlastníka budovy s. č. XXXX,

V-XXX/XX z 9.2.1998, a ďalej nájom do 31.1.2028 pre BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. a podnájom pre Nákupné centrum s.r.o.,

Zmluvy o nájme pozemku z 29.1.1998 s Zmluvy o dlhodobom podnájme pozemku N. z 29.1.

2. Zmluva o dlhodobom podnájme pozemku z 29.1.1998 (č.l. 31 a nasl. spisu) bola uzavretá medzi BIANCO NEGRO HOLDING s.r.o. ako nájomcom a Nákupné centrum s.r.o. ako podnájomcom pozemkov parc. č. XXXX a XXXX/X, kat. úz. B., na dobu určitú od 1.2.1998 do 31.1.2028 (30 rokov) s tým, že nájomnú zmluvu nemožno vypovedať. Okrem iného sa podnájomca zaviazal dojednané nájomné uhradiť vopred za celé obdobie podnájmu. Nájomca sa zaviazal uhradiť nájomné vopred vlastníkovi prenajatej nehnuteľnosti.
3. Správkyňa dňa 24.5.2007 upresnila súpis konkurznej podstaty úpadcu tak, že majetok úpadcu uvedený v súpise konkurznej podstaty, bod č. 4 - Finančné investície - podielové cenné papiere a iné finančné investície - zahŕňa majetok ocenený súdnoznaleckým posudkom znaleckej organizácie SK AKTIVE, s.r.o., č. 38/2004 z 8.9.2004 a č. 39/2004 z 15.12.
5. Žalovaná vo vyjadrení z 19.1.2023 k odvolaniu uviedla, že 4.11.2022 vylúčila (vyškrtla) zo súpisu predmetné zapísané majetkové práva - aktíva úpadcu. K právnemu posúdeniu
6. Preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu, po zopakovaní a doplnení dokazovania, dospel odvolací súd na základe vlastných skutkových zistení a nižšie uvedeného právneho posúdenia veci, za aplikácie najmä § 19 ods. 1 a 2 ZKV, k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, pokiaľ napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom predmetnú excindačnú žalobu zamietol.
7. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom (kasačnom) rozhodnutí konštatoval, že pre vecne správne rozhodnutie vo veci samej je potrebné sa zaoberať a dať adekvátnu odpoveď na viaceré prejudiciálne, s predmetom sporu súvisiace otázky č. 1/ až 6/. Súd prvého stupňa odpovedal len na prvú z nich, keď správne uzavrel, že P. A., ktorá 8.7.2002 podpísala Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme pozemku z 29.1.1998, čím predĺžila pôvodnú dobu nájmu v trvaní od 1.2.1998 do 31.1.2028 (30 rokov) o ďalších 11 mesiacov od 1.2.2028 do 31.12.2028, nebola z titulu funkcie likvidátorky spoločnosti úpadcu na toto oprávnená. Odvolací súd v tejto časti zhodne so zisteniami a právnym posúdením vykonaným súdom prvej inštancie uvádza, že

právnej úpravy platnej v dobe podpísania Dodatku č. 1 likvidátorkou, táto nadobudla práva a povinnosti štatutárneho zástupcu likvidovanej spoločnosti. Vyplýva to z § 70 ods. 2 a ods. 3 veta prvá ObZ (v znení k 8.7.2002),

ktorého spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom "v likvidácii". Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti

§ 72

.

§ 72ods. 1 Ob

Z (v znení k 8.7.2002), likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Z uvedeného vyplýva, že likvidátor má ex lege obmedzenú pôsobnosť, keď môže robiť úkony smerujúce k naplneniu účelu likvidácie obchodnej spoločnosti (zistenie a speňaženie majetku, uspokojenie veriteľov). Likvidátor teda nemôže uzatvárať nové zmluvy, ktoré nevedú k ukončeniu nevybavených obchodov. V danom prípade však likvidátorka úpadcu P. A. prekročila svoje právomoci likvidátorky, keď po tom, ako bola dňa 23.5.2002 menovaná za likvidátorku, uzatvorila dňa 8.7.2002 dodatok č. 1 na obdobie ďalších 11 mesiacov trvania nájomného vzťahu, novo od 1.2.2028 až do 31.12.2028. Likvidátorka nekonala v súvislosti s ukončením, resp. vysporiadaním prebiehajúceho základného zmluvného nájomného vzťahu likvidovanej spoločnosti (úpadcu), ale v rozpore s § 72 ods. 1 ObZ (v znení k 8.7.2002) uzavrela novú zmluvu - dodatok č. 1, ktorý je tak (absolútne) neplatný

§ 39

Občianskeho zákonníka.

tohto zákonného ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 46. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu

odvolacieho súdu vyplýva, že bol vecne správny záver súdu prvej inštancie,

ktorého z neplatného dodatku č. 1 k zmluve o nájme pozemku nemohli úpadcovi vzniknúť žiadne majetková práva, ktoré by ako aktíva mohli byť (odhadom znalca) oceniteľné (ako speňažiteľné v konkurze) a ktoré by mohla žalovaná správkyňa dôvodne zapísať a naďalej viesť ako zapísané v súpise konkurznej podstaty úpadcu.

1. Súd prvej inštancie však, z hľadiska právneho záujmu žalobcu na podaní excindačnej žaloby ako aj jeho aktívnej legitimácie v takomto spore, zo svojho záveru, že tento nedostatok súpisu konkurznej podstaty, keď správkyňa do súpisu zaradila neexistujúce právo z neplatného právneho úkonu, a to dodatku č. 1 z 8.7.2002 k Zmluve o nájme pozemku zo dňa 29.1.1998, nie je majetkovým právom úpadcu a preto nemôže byť predmetom speňažovania v konkurznom konaní, nesprávne vyvodil, že ak predmetné právo prenájmu pozemkov na základe dodatku č. 1 nevzniklo, nemôže byť ani vylúčené zo súpisu, pretože do súpisu konkurznej podstaty bolo zapísané niečo, čo neexistuje. Nedostatok súpisu konkurznej podstaty nemôže viesť k tomu, aby žalobca mohol žiadať vylúčiť toto majetkové právo zo súpisu konkurznej podstaty. Uvedené úvahy súd prvej inštancie ďalej rozvinul v ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, so zhrnutím v ods. 31, že právo k veciam a majetkovým právam zapísaným do konkurznej podstaty nesvedčí úpadcovi a v ods. 32, že žalobca nie je aktívne legitimovaný k tomu, aby žalobou o vylúčenie neexistujúcich majetkových práv naprával chyby súpisu konkurznej podstaty. K tomu je oprávnený iba konkurzný súd a správkyňa konkurznej podstaty, teda žalovaná. Bude preto úlohou konkurzného súdu a žalovanej správkyne toto právo nájmu, ktoré vzniklo z neplatného právneho úkonu vysporiadať a upraviť súpis konkurznej podstaty. Tieto dôvody, s ktorými sa odvolací súd nestotožnil, viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu celej exindačnej žaloby.
2. Odvolací súd zdôrazňuje, čo uviedol už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 5Obo/5/2021 (ods. 59), že pre legitímnu možnosť podať voči správcovi konkurznej podstaty excindačnú žalobu

§ 19ods.

2 ZKV, ktorou sa súd v sporovom konaní musí zaoberať, je postačujúce to, že „aktívum“, ku ktorému žalobca tvrdí „lepšie právo“ než úpadca, prípadne to, že o žiadne „aktívum“ či právo sa vôbec nejedná, správca do súpisu zahrnul, pričom podstatné je to, že (okrem prípadného dobrovoľného vyškrtnutia zo súpisu správcom) takáto žaloba predstavuje jedinú možnosť ako tento majetok („aktívum“) zo súpisu konkurznej podstaty vylúčiť. Excindačná žaloba totiž predstavuje jediný dostupný procesno - právny prostriedok, ktorým možno dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu. Pri interpretácii § 19 ods. 2 ZKV je v tomto prípade za „lepšie právo“ žalobcu potrebné v širšom kontexte považovať to, že je vlastníkom nehnuteľností prenajatých neskoršiemu úpadcovi, vo vzťahu ku ktorým správkyňa konkurznej podstaty zapísala do súpisu ako aktívum (hoci len domnelé) právo prevodu nájmu, s ktorým tento vlastník nesúhlasil (pôvodne udelený súhlas odvolal). Pre dostatočné osvedčenie právneho záujmu žalobcu ako aj jeho aktívnej legitimácie vo vzťahu k podanej excindačnej žalobe v danom prípade potom je podstatné to, čo vyplynulo z dokazovania už v konaní pred prvoinštančným súdom, že predĺžená doba nájmu od 1.2.2028 do 31.12.2028, na ktorú sa viazalo domnelé aktívum úpadcu (odhadom znalca ocenené v posudku č. 38/2004/SKA), a ktoré správkyňa mienila speňažiť v konkurznom konaní (a to bez súhlasu prenajímateľa), nemala platný zmluvný základ v Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme pozemku z 29.1.1998. 49.

odvolacieho súdu výklad § 19 ods. 2 ZKV, ktorý v napadnutom rozsudku zvolil súd prvej inštancie, vedie v takom prípade aký predstavuje vec tu posudzovaná, k touto normou nezamýšľanému a neželanému výsledku. Uvedené je dané tým, že na jednej strane konkurzný súd uznesením priamo uložil žalobcovi - vlastníkovi a prenajímateľovi nehnuteľností, aby podal excindačnú žalobu na vylúčenie (vyškrtnutie) zo súpisu tam zapísané majetkové práva týkajúce sa nájmu, resp. podnájmu týchto vecí, ktoré správca konkurznej podstaty považuje za aktíva úpadcu speňažiteľné v konkurze, avšak na strane druhej ten istý krajský súd, konajúc v incidenčnom spore vyvolanom týmto konkurzom, žalobu zamietne s odôvodnením, že toto aktívum síce do súpisu nemalo byť zapísané (neexistuje), ale žalobca môže/má len čakať, či správca dobrovoľne, alebo na základe pokynu konkurzného súdu v rámci dohľadu v konkurznom konaní, tieto zapísané majetkové práva sám nevylúči (nevyškrtne) zo súpisu, považujúc uvedenú situáciu len za „chybu súpisu“. S takýmto výkladom sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho aj z hľadiska základných princípov civilného sporového konania za formalistické, nezodpovedajúce čl. 2 ods. 1 CSP,

ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Práve na dôvody svojej právnej neistoty, a teda aj opodstatnenosť svojej žaloby, osvedčujúc svoj právny záujem ako aj aktívnu legitimáciu v danom spore, žalobca dostatočne poukázal už pred súdom prvej inštancie, ktorý tieto dôvody síce konštatoval v ods. 30 napadnutého rozhodnutia, avšak ich nesprávne vyhodnotil. V tejto súvislosti vnútorne rozporne a paradoxne vyznievajú aj dôvody uvádzané súdom prvej inštancie v ods. 35 napadnutého rozsudku, keď dospel k záveru, že v konaní boli neúspešné obe strany sporu. Uviedol k tomu, že žalobca v konkurzným súdom určenej lehote 15 dní podal žalobu, pričom jeho neúspech v tomto konaní vidí v tom, že (rovnako neúspešná) žalovaná správkyňa nedôvodne do súpisu ... zapísala predmetné majetkové práva. 50. V tomto prípade správkyňa zahrnula do súpisu (domnelé) aktíva úpadcu, u ktorých boli pochybnosti, či vôbec existujú a či ide o aktíva (prevoditeľné práva) úpadcu, čo vyplýva aj z toho, že samotné ocenenie týchto aktív sa týkalo nielen práv, ale aj povinností úpadcu, súvisiacich s uzavretými nájomnými zmluvami. Odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn. 5Obo/5/2021 (ods. 60) konštatoval, že samotný súpis konkurznej podstaty nedokazuje, že v ňom zahrnuté veci (aktíva) do konkurznej podstaty patria. Podstatnou je tiež otázka, či ide o veci (aktíva), ktoré právne môžu byť predmetom speňaženia, ktoré je konečným účelom súpisu, pre splnenie základnej funkcie konkurznej podstaty úpadcu, a to rovnomerného (pomerného) uspokojenia veriteľov. Odvolací súd ďalej uviedol (ods. 63), že s ohľadom na úpravu v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pokiaľ prenajímateľ v priebehu nájomného vzťahu svojím jednostranným právnym úkonom, adresovaným nájomcovi, udelí súhlas „s prevodom práva nájmu“, ktorý má predstavovať zmenu v osobe nájomcu v rámci existujúceho zmluvného záväzkového právneho vzťahu, bez zmeny jeho obsahu, tak pred tým, než k takému „prevodu práva nájmu“ z nájomcu na tretiu osobu dôjde, prenajímateľovi nič nebrániť svoj súhlas odvolať. Ide totiž o prejav jeho právnej moci nad vecou (predmetom nájmu), ktorá na nájomcu (detentora) neprechádza, a to bez ohľadu na to, či nájomca nájomné už zaplatil. Iba prenajímateľ môže dispozične určiť, komu chce zveriť užívanie veci do nájmu. Z povahy nájomného vzťahu vyplýva, že súhlas prenajímateľa sa má týkať určitého konkrétneho subjektu (fyzickej alebo právnickej osoby), v opačnom prípade by len všeobecne do budúcna vyjadrený súhlas