Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/43/2023 Identifikačné číslo spisu: 7216223976 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 421CSP.

12. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 13. Žalovaný 2/ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.

1. f)a § 421 ods. 1 písm.
2. a)a
3. b)CSP. 14. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - t. j., či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné, pričom objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami §

§ 421CSP.

Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - t. j., či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania; pokiaľ teda dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristupuje už k skúmaniu prípustnosti dovolania z hľadiska ustanovení §

§ 421CSP.

15. Z obsahu napadnutých rozhodnutí súdov nižšej inštancie vyplýva, že žalovaný 2/ nie je stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané, resp. nie je osoba, ktorá by bola oprávnená dovolanie podať. 16. Krajský súd I. výrokom svojho rozhodnutia potvrdil výroky III., IV., VI. a VII., ktoré sa však netýkajú žalovaného 2/, ale týkajú sa žalovaného 1/. Pretože uvedené výroky III., IV., VI. a VII. rozhodnutia okresného súdu v spojitosti s výrokom I. krajského súdu neukladajú žalovanému 2/ žiadnu povinnosť, resp. žiadne plnenie alebo obmedzenie, nie sú v neprospech dovolateľa. 16.1. Krajský súd II. výrokom odmietol odvolanie žalovaného 1/ proti výroku I., II. a V. okresného súdu, ako podané neoprávnenou osobou, žalovaný 2/ odvolanie nepodal. Pričom vzhľadom na odmietnutie odvolania žalovaného 1/ ostalo rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k žalovanému 2/ nedotknuté. Z obsahu rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že z procesného hľadiska teda dovolateľ - žalovaný 2/, ktorý v danom spore vystupoval na strane žalovaného, bol v spore úspešný, žaloba bola vo vzťahu k jeho osobe v celom rozsahu zamietnutá (výrok I. rozsudku okresného súdu), a rozhodnutia súdov nižších inštancií nemožno hodnotiť ako rozhodnutia, ktoré by boli vydané v neprospech tejto sporovej strany. Ich dôsledky sú totiž v skutočnosti pre túto sporovú stranu priaznivé a z obsahu spisu nevyplývajú iné okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre opačný záver. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd nemal inú možnosť, než konštatovať, že žalovaný 2/ nie je sporovou stranou, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Táto okolnosť znemožňuje považovať dovolateľa (žalovaného 2/) za osobu oprávnenú na podanie tohto dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, a preto dovolanie dovolateľa ako podané neoprávnenou osobou podľa § 447 písm.

1. b)CSP dovolací súd odmietol. 18. Pre úplnosť dovolací súd navyše v súvislosti s podaným dovolaním žalovaného 2/ a jeho dovolacími námietkami považuje za potrebné uviesť, že žalovaný 2/ proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nepodal, preto tak nedostatky v rámci odvolacieho konania ani nenamietal. Vo všeobecnosti platí, že dovolateľ nemôže opierať svoje dovolanie o procesné skutočnosti, ktoré už mohol a mal uviesť v priebehu odvolacieho konania. 18.1. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal, a či k nim zaujal správny právny záver. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne, teda vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už v rámci riadneho opravného prostriedku, a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech (R 73/2019). 18.2. Ak potom žalovaný 2/ dovolacie námietky neuplatnil v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv, nemohol by ich dovolací súd ani posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne jeho procesný postup v konaní namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť (obdobne tiež sp. zn. 7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019, 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Preto dovolací súd, ak by dovolateľ hypoteticky bol býval oprávnenou osobou, na jeho dovolacie námietky by v danom prípade prihliadnuť ani nemohol a jeho dovolanie by v takomto prípade odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm.
2. c)CSP. 19. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci dovolanie žalovaného 2/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm.
3. b)a
4. c)CSP. 20. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalobcovi 1/ vznikol zásadne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 20.1. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade bol žalobca 1/ v dovolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. 20.2. Podľa R 72/2018 ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. 20.3. Na základe uvedeného v súlade so svojou judikatúrou dovolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi 1/ nárok na ich náhradu nepriznal (R 72/2018). 21. Žalobkyňa 2/ bola v dovolacom konaní úspešná, bola aktívna a k dovolaniu sa písomne vyjadrila, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu. 22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.