4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného C. I.E.. z a m i e t a . Odôvodnenie Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom, sp. zn. 6Ntc/1/2024, zo 7. mája 2024 tak, že: „I.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa rozsudok Krajinského súdu Viedeň zo 14.12.2022, sp. zn. 44 Hv 136/22y, právoplatný 14.12.2022, vo vzťahu k osobe C. I.Á., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom Y. D. XXX, t. č. vo výkone trestu vo väznici v Simmering (ďalej aj „odsúdený"), ktorým bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania v bode I./A./ a B./ zločinu obchodovania s návykovými látkami
1 piaty prípad, ods. 4 bod 3 Zákona o návykových látkach, § 15 rakúskeho Trestného zákona a v bode II./ zločinu prípravy obchodovania s návykovými látkami
1 druhý prípad a tretí prípad, ods. 2 Zákona o návykových látkach, na tom skutkovom základe, že C. I. a G. L. sú vinní z toho, že vo E. a na iných miestach územia Rakúskej republiky v rozpore s predpismi predali, resp. sa pokúsili predať iným subjektom omamnú látku, konkrétne Crystal Meth (kryštalický metamfetamín), obsahujúci minimálne 70,6 % účinnej látky metamfetamín, I./ v množstve prevyšujúcom hraničnú hodnotu (§ 28b Zákona o návykových látkach), a to viac ako dvadsaťpäť násobne a síce A./ C. I. a G. L. vo vedomej a zámernej spolupráci ako spolupáchatelia (§ 12 rakúskeho Trestného zákona)sa 20.7.2022 v meste K. F. pokúsili o predaj takým spôsobom, že celkovo 6 371,4 gramu brutto, s obsahom 3 578 gramov čistej substancie, chceli predať utajenému vyšetrovateľovi s cenou za kilogram 13 000,- EUR, pričom pri pokuse zostalo len preto, lebo kriminálna polícia zasiahla pred odovzdaním omamnej látky. B./ C. I. odovzdal sám nižšie uvedeným osobám, a síce 1./ 13.7.2022 vo E. 152,1 gramu brutto, s obsahom 102,4 gramu čistej substancie, utajenému vyšetrovateľovi za cenu celkovo 3 000,- EUR, 2./ 18.7.2022 vo E. 10,8 gramu brutto, s obsahom 7,45 gramu čistej substancie, utajenému vyšetrovateľovi zadarmo, 3./ v júli 2022 vo viacerých zásahoch voči G. L. minimálne 40 gramov brutto zadarmo, II./ C. I. a G. L. vo vedomej a vzájomnej spolupráci ako spolupáchatelia (§ 12 rakúskeho Trestného zákona) 13.7.2022 držali a prepravovali množstvo, ktoré prevyšovalo hraničnú hodnotu (§ 28b Zákona o návykových látkach), viac ako päťnásobne s úmyslom dať ho do obehu tým, že prepravili minimálne omamnú látku uvedenú v bode I./A./ z Y. do N.. Za tieto skutky bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. II.
2 Trestného poriadku s poukazom na § 48 ods. 2 písm.
lustrácie v registri obyvateľov sú Q. E., I. E., S. I., D. I. (iba toto dieťa je maloleté). E. K., ktorú uviedol v zápisnici ÚVTOS Simmering z 24.5.2023 nie je vedená ako jeho dieťa. Z lustrácie na jednotlivé deti odsúdeného vyplynulo, že tieto majú trvalý pobyt vedený na území SR. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že odsúdený má rodinné, sociálne a pracovné väzby na území SR, teda aj podmienka obvyklého pobytu bola u odsúdeného splnená. V osvedčení z 15.1.2024 vydanom
článku 5 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27.11.2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii justičný orgán štátu pôvodu priradil trestný čin spáchaný odsúdeným ku kategórii trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 písm. e) zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, kde sú uvedené kategórie trestných činov ako nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, pričom z predmetného osvedčenia vyplýva, že v štáte pôvodu je možné za trestné činy, ktoré odsúdený spáchal, uložiť trest odňatia slobody za skutky v bode I.A./ a B./ na jeden až pätnásť rokov a v bode II. od jedného roka do desať rokov, preto krajský súd neskúmal, či ide o trestné činy
právneho poriadku Slovenskej republiky (tzv. obojstranná trestnosť). Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po oboznámení sa predovšetkým s predloženým rozhodnutím ako aj s ďalšími predloženými listinami, najmä osvedčením, krajský súd, aj s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, resp. § 16 ods. 1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali odmietnuť vydanie rozhodnutia o uznaní vo vzťahu k rozsudku Krajinského súdu Viedeň zo 14.12.2022, sp. zn. 44 Hv 136/22y, právoplatný 14.12.2022. Krajský súd konštatuje, že slovenským ekvivalentom právnej kvalifikácie s ohľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8.9.2015, sp. zn. 2Urtost/1/2015, je § 14 ods. 1 v spojení s § 172 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 20 Trestného zákona". Napokon krajský skonštatoval: ,,...po preskúmaní predloženého spisového materiálu a po oboznámení sa so všetkými predloženými listinami, najmä s osvedčením a s rozsudkom Krajinského súdu Viedeň zo 14.12.2022, sp. zn. 44 Hv 136/22y, právoplatným 14.12.2022, nezistil žiaden dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozsudku Krajinského súdu Viedeň zo 14.12.2022, sp. zn. 44 Hv 136/22y, právoplatného 14.12.2022, tak postupom
1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí rozhodol o uznaní tohto rozhodnutia a súčasne o výkone uloženej trestnej sankcie spojenej s odňatím slobody vo výmere 5 rokov bez jej premeny, nakoľko táto trestná sankcia a jej trvanie sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky". V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Urto/5/2013, zo 4. februára 2014 a na judikát R 122/2014. V závere tiež uviedol: ,,...
2 Trestného poriadku s poukazom na § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon uznaného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko takéto zaradenie rešpektuje princíp nezhoršenia postavenia odsúdeného zakotvený v § 17 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a súčasne reflektuje na právne závery vyplývajúce z cit. judikátu R 122/2014". Odsúdený C. I. podal proti označenému rozsudku krajského súdu stručné odvolanie, v ktorom uviedol, že skutok, pre ktorý bol odsúdený, nesmierne ľutuje. Z vykonaním trestu na území Slovenskej republiky nesúhlasí, nakoľko má obavy o svoj život súvisiace s činom, za ktorý bol odsúdený. Ďalej tiež uviedol, že pre svoje správanie vo výkone trestu si vytvoril adekvátne podmienky na prácu a celkový rozvoj vo väznici Simmering, v ktorej má zároveň len pozitívne hodnotenie, a preto 8. júna 2024 dostal povolenie na opustenie ústavu na desať hodín. Po tejto vychádzke si podáva žiadosť na voľný pohyb, čím sa môže zaradiť do normálneho života a pomaly sa pripravovať na život na slobode. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného C. I. nie je dôvodné. Pokiaľ ide o úvahy a závery Krajského súdu v Trnave, týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie rozhodnutia o uznaní a výkone (§ 16 zákona č. 549/2011 Z. z.) a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie
1 zákona č. 549/2011 Z. z., prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené a dostatočné. Príslušný súd v prípade občana Slovenskej republiky odsúdeného na trestnú sankciu v niektorom z členských štátov Európskej únie, za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovení § 16 a § 17 zákona č. 549/2011 Z. z. nemôže konať inak, než také rozhodnutie uznať. V rámci uznávacieho konania odsudzujúce rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie nie je možné preskúmavať zo žiadnych iných hľadísk. V zmysle Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, je totiž jedným zo základných pilierov uznávacieho konania vzájomná dôvera v právne systémy ostatných členských štátov, pričom má uľahčiť uznávanie a výkon rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii. Zjednodušene povedané, ak súd nezistí niektorý z dôvodov odmietnutia špecifikovaný v § 16 ods. 1, ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z., rozhodne o tom, že rozhodnutie sa uzná a vykoná; nepostupuje teda ako ďalšia odvolacia inštancia a konanie v štáte pôvodu neskúma nad rámec priloženého osvedčenia a rozhodnutia, ktoré má byť predmetom uznávacieho konania. Krajský súd postupoval správne i v tom, keď pri uznaní rozsudku súdu štátu pôvodu rozhodol
2 Trestného poriadku tak, že výrok o treste odňatia slobody ponechal bez premeny. S ohľadom na druh trestu, dĺžku jeho trvania a trestnú sadzbu je takýto postup zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V súlade so zákonom postupoval krajský súd aj v prípade, keď v zmysle naposledy citovaného ustanovenia v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdeného C. I. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže takéto zaradenie rešpektuje princíp nezhoršenia postavenia odsúdeného zakotvený v § 17 ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí a súčasne reflektuje na právne závery vyplývajúce z judikátu R 122/
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.