Obsah (6)

§ 387§ 365§ 421§ 442§ 432§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/14/2024 Identifikačné číslo spisu: 6121229478 Dátum vydania rozhodnutia: 19.06.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Sedlačková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

názoru súdu prvej inštancie medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá samostatná zmluva, v ktorej by bolo možné odkázať na všeobecné obchodné podmienky, resp. v danom prípade podmienky súťaže (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Aj v prípade, že by došlo k uzavretiu takejto zmluvy s odkazom na obchodné podmienky, ktoré by nahrádzali jednu zo základných náležitostí zmluvy (výšku nároku), vyžadoval by sa súhlas s týmito obchodnými podmienkami, ktorý v danom prípade absentoval. Z formulára účastníka, pripraveného žalobcom, vyplýva len oboznámenie sa žalovaného s organizačným poriadkom rokovania o cene a s VPS, a nie aj s ponukovým katalógom, ktorý mal výšku poplatku obsahovať. K časovým súvislostiam chýbali aj dostatočné skutkové tvrdenia. Stiahnutie dokumentu v elektronickej podobe nemožno považovať za súhlas žalovaného s ponukovým katalógom a za prijatie návrhu žalobcu na uzavretie prípadnej sprostredkovateľskej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal tiež na skutočnosť, že časť ponukového katalógu obsahujúca poplatok bola podpísaná predávajúcim Lesy SR, š.p. a kupujúcim - žalovaným, a nie žalobcom a žalovaným. Z prílohy č. 3 zmluvy nie je ani zrejmé, o aký konkrétny poplatok ide, z akého titulu, na základe čoho a kto komu je povinný ho uhradiť, t.j. absentuje znak určitosti. K nevykonaniu žalobcom navrhnutého dôkazu výsluchom svedka Ing. B. S. súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne a neefektívne, pretože samotný priebeh súťaže nebol medzi stranami sporný. 2. Na základe odvolania žalobcu podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nevykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) rozhodoval Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“), ktorý rozsudkom č. k. 13Cob/178/2022-280 z 24. mája 2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil

§ 387ods.

1, ods. 2 CSP. 3. K odvolaciemu dôvodu

§ 365ods.

1 písm. e) CSP sa odvolací súd vyjadril v bode 31 odôvodnenia tak, že pre posúdenie rozhodujúcich skutočností nebolo potrebné vykonať dokazovanie vypočutím svedka Ing. B. S. k okolnostiam priebehu obchodnej verejnej súťaže, nakoľko ten nebol sporný. 4. S odvolacím dôvodom

§ 365ods.

1 písm. h) CSP sa odvolací súd vysporiadal v bodoch 32 - 39 odôvodnenia. Konštatoval, že na žalobcovi bolo dôkazné bremeno na preukázanie prejavu vôle žalovaného, ktorého výsledkom by bola uzavretá zmluva so žalobcom, z ktorej by vyplýval žalovaný nárok predstavujúci

tvrdení v žalobe dohodnutú odmenu za sprostredkovanie, keďže žalovaný sa zúčastnil žalobcom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže, splnil podmienky obchodnej verejnej súťaže a uzavrel zmluvu s predávajúcim LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Čadca. Na základe vykonaných dôkazov pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal zmluvný a ani iný základ uplatňovaného nároku.

1. Odvolací súd ustálil, že právnym posudzovaním v zmysle § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka (mandátna zmluva), § 724 Občianskeho zákonníka (príkazná zmluva) a § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka (konanie splnomocnenca) nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že sám žalobca kládol dôraz na čl. VIII bod 6 VPS a na vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže, v ktorom je žalobca označený ako spoločnosť vyhlasujúca súťaž v statusovom postavení osoby poverenej a splnomocnenej, tak bolo namieste ak súd prvej inštancie poukázal na vyššie uvádzané zákonné ustanovenia a vyhodnocoval v súhrne listinné dôkazy, či je žalobca osobou, ktorá vstúpila do vzťahu so žalovaným, z ktorého by žalobcovi vyplynul nárok na žalovanú odmenu. Aj v žalobcom doloženej zmluve o predaji uzavretej medzi predávajúcim LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Čadca a žalovaným je v čl. I bod 3 vymedzené postavenie žalobcu ako vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže, ktorý koná buď na základe príkaznej zmluvy alebo inej zmluvy s vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa. Práve v týchto listinách použitú terminológiu súd prvej inštancie prepojil na rozhodujúce zákonné ustanovenia a správne konštatoval vznik práv a povinností priamo len zastúpenému, pre ktorého žalobca vyhlásil obchodnú verejnú súťaž, resp. pre koho ju organizoval.
2. Odvolací súd konštatoval správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a zhodne so súdom prvej inštancie poukázal na znenie § 281 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že nejde o návrh (ofertu), ale o výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy, pričom hlavným cieľom obchodnej verejnej súťaže je zabezpečiť výber najvhodnejšej ponuky. Z tohto dôvodu, pokiaľ žalobca kládol dôraz na čl. VIII bod 6 VPS, tak potom nemohlo dôjsť ani k akceptu zo strany žalovaného ako účastníka žalobcom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže. Z tohto konkrétneho bodu VPS vyplynulo, že za sprostredkovanie predaja môže vyhlasovateľ požadovať poplatok hradený kupujúcim, pričom účastník je o jeho výške informovaný samostatnou položkou v katalógovom liste, ktorý poplatok je stanovený v eurách za predajnú jednotku a nie je súčasťou kúpnej ceny, ku ktorému poplatku bude účtovaná DPH

platnej legislatívy. 7. Aj

názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal zmluvný ani zákonný titul na plnenie žalovanej sumy. Sám žalobca poskytol okrem iného tvrdenia o tom, že ide o odmenu za sprostredkovanie, ale zmluvný vzťah so žalovaným, z ktorého by táto odmena mala vyplývať, nepreukázal. Len samotná účasť žalovaného v žalobcom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaži, z ktorej žalovaný vzišiel ako úspešný účastník, nezakladá bez ďalšieho nárok žalobcu na uplatňovanú odmenu. Všeobecné podmienky súťaže v čl. VIII bod 6 upravujú len možnosť žalobcu ako vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže požadovať za sprostredkovanie predaja poplatok hradený kupujúcim, ktorým bol žalovaný, s ktorým ako úspešným účastníkom vyhlásenej obchodnej verejnej súťaže uzavrel zmluvu predávajúci, a to LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Čadca.

1. Stiahnutie Ponukového katalógu č. 147, tvoriaceho jeden z podkladov tejto súťaže, nie je akceptáciou návrhu, t.j. nie je prejavením vôle žalovaného na uzavretie dohody so žalobcom, z ktorej by vyplýval záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu za sprostredkovanie obchodu. V tomto smere sa odvolací súd taktiež stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a poukázal aj na listinu č. l. 190 spisu, z ktorej vyplýva, že zo stránky žalobcu bol stiahnutý za žalovaného konajúcim P. Ď. Ponukový katalóg č.
2. Vo vyjadrení zo dňa 18.8.2022 žalobca kvalifikuje vzťah so žalovaným ako sprostredkovateľskú zmluvu, čo je uvedené aj v žalobe, avšak aj pri tomto type sprostredkovateľskej zmluvy je potrebné preukázať jej uzavretie, t.j. návrh, ktorý musí byť dostatočne určitý a jeho akceptáciu. Z registračného formulára účastníka (č. l. 119 spisu) vyplýva oboznámenie žalovaného s organizačným poriadkom rokovania o cene a VPS, avšak Ponukový katalóg č. 147 súčasťou tohto prehlásenia nebol.
3. Odvolací súd tiež poukázal na kogentnosť zákonných ustanovení týkajúcich sa obchodnej verejnej súťaže a zhodne so súdom prvej inštancie aj na skutočnosť, že

č. l. 158, 159 spisu sa žalobcom uplatnená suma 23.820,- eur ako poplatok zahrnula v časti ponukového katalógu, ktorá bola podpísaná zmluvnými stranami zmluvy o predaji, a to žalovaným ako kupujúcim a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, odštepný závod Čadca ako predávajúcim. 10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) v zákonnej lehote dovolanie, ktorým sa domáha, aby dovolací súd v zmysle § 449 ods. 3 CSP zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že zaviaže žalovaného k náhrade celej žalovanej sumy a k náhrade trov konania, prípadne aby v zmysle § 449 ods. 2 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalobca odvodzuje od § 421 ods. 1 písm. b) CSP a jeho dôvodnosť od § 432 ods. 1, ods. 2 CSP. 11.

dovolateľa je nesprávnym právnym posúdením súdu druhej inštancie nesprávne posúdenie otázky, či znenie čl. VIII bod 6 VPS, ktoré tvorili časť 2 Ponukového katalógu č. 147 v spojení s následným uzatvorením Zmluvy o predaji stojacich stromov ako vecí budúcich číslo 19-7223 medzi žalovaným a Lesmi SR, vytvára právny základ pre uplatnenie odmeny žalobcu voči žalovanému za uzatvorenie tejto zmluvy, t.j. či vytvára samostatný záväzok.

1. Za nesprávne právne posúdenie súdu druhej inštancie dovolateľ považuje aj nesprávne posúdenie, v zmysle ktorého všeobecné podmienky súťaže by mali byť návrhom na uzatvorenie zmluvy. Uviedol, že túto skutočnosť netvrdil, avšak zastáva názor, že vyhlásené podmienky súťaže sú záväzné pre účastníkov súťaže a žalovaný účasťou na súťaži súhlasil s ich obsahom vrátane úpravy podmienok odmeny (poplatku za sprostredkovanie).
2. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že právny vzťah medzi ním ako vyhlasovateľom súťaže a Lesmi SR ako vlastníkom stromov podradil pod mandátnu, resp. príkaznú zmluvu, a nevzal do úvahy ustanovenie Zmluvy predaji stojacich stromov ako vecí budúcich číslo 19-7223, v zmysle ktorého môže byť tento vzťah upravený aj inou zmluvou, v dôsledku čoho súdy

dovolateľa nesprávne odvodili existenciu výlučne priameho zastúpenia. V tejto súvislosti namietal tiež nemožnosť uvádzania troch rôznych právnych posúdení, o ktorých si súd myslí, že pod ne môže subsumovať zistený skutkový stav veci. Súd by mal presne a jasne vystihnúť, pod ktoré ustanovenie právneho predpisu podriadil zistený skutkový stav. Posudzovaným právnym vzťahom bolo vyhlásenie a organizácia obchodnej verejnej súťaže, ktorej podmienky upravoval Ponukový katalóg č. 147, ktorý obsahoval 8 častí. Dovolateľ uviedol, že na základe účasti žalovaného v obchodnej verejnej súťaži a následného uzatvorenia zmluvy o predaji vznikol žalobcom uplatnený nárok, ktorý mal právny základ v sprostredkovaní, resp. v poskytnutí možnosti žalovanému uzatvoriť ďalší zmluvný vzťah, ktorým bola predmetná zmluva o predaji uzavretá ako dôsledok činnosti dovolateľa v prospech žalovaného, za ktorú dovolateľovi vznikol nárok na odplatu v zmysle čl. VIII bod 6 VPS. Predmetom uplatneného nároku je práve odmena (poplatok za sprostredkovanie) žalobcu hradená žalovaným za možnosť uzatvoriť inú zmluvu s iným zmluvným partnerom, ktorá bola realizovaná prostredníctvom účasti žalovaného v obchodnej verejnej súťaži, podaním návrhu výšky kúpnej ceny zo strany žalovaného a následne uzatvorením zmluvy o predaji. 14. V ďalšej časti dovolania sa dovolateľ venoval skutkovým okolnostiam s tým, že v konaní netvrdil, že stiahnutie ponukového katalógu predstavuje akceptáciu návrhu, ale tvrdil, že účasťou na obchodnej verejnej súťaži žalovaný akceptoval podmienky vyhlásenej súťaže.

dovolateľa neobstojí procesná obrana žalovaného, že nebol oboznámený s inými dokumentmi ako s organizačným poriadkom rokovania o cene a VPS, nakoľko v zmysle tejto úvahy žalovaného by tento nebol oboznámený so špecifikáciou predajnej jednotky. 15. Z ustanovenia čl. VIII bod 6 VPS vyplýva, že žalobou uplatnený nárok náleží dovolateľovi ako vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže a nie predávajúcemu zo zmluvy o predaji a toto ustanovenie

dovolateľa vytvára viacero záväzkov pre viaceré subjekty. Konajúce súdy však citované ustanovenie VPS takto nevykladali a založili tým neprávne právne posúdenie veci.

1. V závere dovolania dovolateľ citoval § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že v konaní preukázal riadny vznik žalobou uplatneného záväzku žalovaného voči žalobcovi s tým, že na uvedený právny vzťah vôbec nedopadá mandátna alebo príkazná zmluva, resp. plnomocenstvo.
2. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu zo dňa 29.2.2024 uviedol, že dovolateľom formulovaná otázka vzhľadom na svoju vysokú špecifickosť nespĺňa kritérium právnej otázky zásadného významu, ktorej posúdenie má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Žalobca síce dovolanie formálne odôvodňuje nesprávnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, z obsahu dovolania je však zrejmé, že nesúhlasí s úvahami a skutkovými závermi súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu a s vyhodnotením zistených skutkových okolností. Dovolateľ nevysvetlil, resp. nekonkretizoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená; nevysvetlil naliehavosť riešenia otázky zásadného právneho významu, ktorú má na mysli; nešpecifikoval, t.j. nedefinoval znenie právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a že zároveň na riešení tejto otázky založil svoje rozhodnutie odvolací súd. Z obsahu dovolania je zrejmé, že sa jedná vo svojej podstate o skryté „ďalšie odvolanie“, čo je neprípustné. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť, alternatívne zamietnuť.
3. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť a na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné.
4. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Súvisí to s tým, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým zákonným obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Dovolanie aj

novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.

1. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu dovolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené zákonné predpoklady, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (III. ÚS 474/2017 a I. ÚS 438/2017).
2. O tom, či je daná prípustnosť dovolania, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ vysvetlil, konkretizoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje ním uvedené zákonné ustanovenie. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom, neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/235/2016 z
3. júla 2017).
4. Dôvod prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku dovolací súd doposiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita takúto otázku (t.j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí) vyriešil. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom (k tomu viď napr. 3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018). To znamená, že musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, teda o právnu otázku rozhodujúcu pre rozhodnutie vo veci samej. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/189/2018 z 26. marca 2019). 23. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. júna 2020 (zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 22/2020) vyslovil, že „Najvyšší súd sa pri posudzovaní dovolacej právnej otázky nemôže zamerať len na jednu vetu, ktorú dovolateľ prípadne v dovolaní označí ako právnu otázku, a izolovať sa od toho, ako je vymedzený dovolací dôvod. Právna otázka

§ 421

CSP a dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie)

432 CSP sú „spojené nádoby“, preto najvyšší súd nemôže posudzovať prípustnosť dovolania striktne len na základe toho, ako dovolateľ túto prípustnosť formálne vymedzil na konkrétnom riadku svojho podania. Je potrebné brať do úvahy aj dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku

§ 421

CSP a až následne možno posúdiť, (

1. a)či od tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a (
2. b)či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen
3. a)až
4. c)v § 421 ods. 1 CSP. Teda na jednej strane je potrebné pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky“. 24. V uznesení sp. zn. IV. ÚS 644/2021 zo 14. decembra 2021 (zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 113/2021) ústavný súd konštatoval, že „V prípade dovolania podaného pre právne posúdenie veci môže byť jeho prípustnosť založená na viacerých dôvodoch, t. j. na odklone od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na neexistencii dovolacej praxe, resp. na rozdielnosti tejto praxe, keďže dovolací súd nie je viazaný konkrétne označenými dôvodmi prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Zákonom ustanovený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov pre nesprávne právne posúdenie (§ 432 CSP), resp. pre existenciu vád zmätočnosti (§ 431 CSP) korešponduje s tým, že ide vo svojej podstate o rozdielne dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť pri rôznych namietaných pochybeniach popri sebe (I. ÚS 643/2017). Pokiaľ dovolateľ označí len jeden z nich, nemôže dovolací súd sám vykonať dovolací prieskum aj z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania zakladajúcich sťažovateľom neoznačený dovolací dôvod“. 25.

§ 442

CSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, tzn. skutkové zistenia a odvolacím súdom ustálený skutkový stav nemôžu byť predmetom dovolacieho prieskumu vzhľadom na citované ust. § 442 CSP a viazanosť dovolacieho súdu skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom. Dovolací súd nie je oprávnený sám vykonávať dokazovanie, preto nie je oprávnený ani nižšími súdmi vykonané dokazovanie prehodnocovať (viď aj 3Obdo/12/2022).

1. V posudzovanom prípade dovolateľ vymedzil právnu otázku v znení, či znenie čl. VIII bod 6 VPS, ktoré tvorili časť 2 Ponukového katalógu č. 147 v spojení s následným uzatvorením Zmluvy o predaji stojacich stromov ako vecí budúcich číslo 19-7223 medzi žalovaným a Lesmi SR, vytvára právny základ pre uplatnenie odmeny žalobcu voči žalovanému za uzatvorenie tejto zmluvy, t.j. či vytvára samostatný záväzok. Takto formulovanú otázku nemožno vyhodnotiť ako kvalifikovanú právnu otázku, keďže vo svojom základe ide o otázku skutkovú priamo súvisiacu s hodnotením celého radu vykonaných listinných dôkazov, čo je zrejmé z ďalšieho obsahu dovolania, v ktorom dovolateľ polemizuje s výkladom sporného ustanovenia VPS nadväzujúcim na hodnotenie ďalších listinných dôkazov predstavujúcich ponukový katalóg a jeho stiahnutie žalovaným v elektronickej podobe. Táto otázka je v časti, ktorou sa naznačuje jej právny rámec formulovaná dovolateľom len veľmi všeobecne ako „právny základ“ a „samostatný záväzok“ bez akejkoľvek relevantnej právnej kvalifikácie, t.j. označenia konkrétnej právnej normy, ktorá by sa mala vzťahovať na tvrdený právny základ či samostatný záväzok. Dovolací súd na dovolanie nazeral optikou zodpovedajúcou záverom vyplývajúcim z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 336/2019 z
2. júna 2020, avšak ani v prípade rezignácie na dokonalú formuláciu dovolacej otázky nie je možné na základe dovolacieho dôvodu a celkového obsahu dovolania z neho vyextrahovať relevantnú právnu otázku. Z dovolania je zrejmé, že dovolateľ nesúhlasí s výkladom konkrétneho a špecifického ustanovenia VPS, ktorý výklad však, ako to vyplýva z rozhodnutí oboch súdov nižšieho stupňa tvoriacich jeden celok, bol ustálený na základe komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (ponukový katalóg č. 147 vrátane vyhlásenia obchodnej verejnej súťaže a VPS, jeho elektronické stiahnutie žalovaným, časť ponukového katalógu obsahujúca sporný poplatok podpísaná predávajúcim a žalovaným, atď.) a v nadväznosti na to súdmi ustálený záver o absencii znaku určitosti, o neunesení dôkazného bremena na preukázanie prejavu vôle žalovaného, ako aj o nedostatočnosti skutkových tvrdení k jednotlivým časovým súvislostiam. Dovolanie okrem polemiky so skutkovými závermi súdov neobsahuje uvedenie žiadneho relevantného zákonného ustanovenia a ani žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné odvodiť konkrétne dôvody, pre ktoré dovolateľ zastáva názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo závislé od vyriešenia práve tejto označenej otázky.
3. Dovolateľ považuje za nesprávne právne posúdenie, v zmysle ktorého všeobecné podmienky súťaže by mali byť návrhom na uzatvorenie zmluvy. Táto argumentácia je však do značnej miery zavádzajúca a nezrozumiteľná, nakoľko na takomto právnom posúdení neboli rozhodnutia nižších súdov založené. Súdy len s odkazom na kogentné zákonné ustanovenie § 281 Obchodného zákonníka poukazovali na jednotlivé fázy obchodnej verejnej súťaže, jej definíciu a účel s tým, že výzva na podávanie návrhov nepredstavuje ofertu (bod 35 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) a zároveň konštatovali neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k ním tvrdenému sprostredkovaniu predaja. Spochybňovanie záveru o neunesení dôkazného bremena nepredstavuje naplnenie dikcie § 421 ods. 1 CSP, nakoľko ide o otázku posudzovania konkrétnych skutkových okolností v rámci procesných zásad platných pre hodnotenie dôkazov.
4. Rovnaký záver v súvislosti s hodnotením prípustnosti dovolania

§ 421

CSP platí aj pre posudzovanie existencie alebo neexistencie prejavu vôle vo vzťahu k akceptácii návrhu. Tak z rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že súdy svoj konečný záver o potrebe zamietnutia žaloby postavili okrem iného aj na konštatácii neurčitosti v dovolaní identifikovaného ustanovenia čl. VIII bod 6 VPS, a to jednak vzhľadom na v ňom použitý pojem „môže“ bez relevantného definovania podmienok realizácie takejto „možnosti“, ako aj vzhľadom na súdmi ustálený záver o existujúcej pochybnosti vyplývajúcej z podpísania časti ponukového katalógu nie dovolateľom, ale zmluvnými stranami zmluvy o predaji, na čo všetko následne nadväzoval záver o absencii znaku určitosti (body 37 - 39 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na názor prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2019 zo 14. marca 2019, s ktorým sa dovolací súd stotožňuje a

ktorého „Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka súdu, že jednotlivé ustanovenia zmluvy interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o dovolaciu námietku nevystihujúcu podstatu § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery. Pokiaľ totiž súd zisťuje obsah zmluvy (v danom prípade zmluvy o budúcej kúpnej zmluve), a to aj za pomoci výkladu prejavov zmluvných strán v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rieši skutkové otázky (skúma a zamýšľa sa nad tým, či sú ustanovenia zmluvy jasné, aký majú zmysel, či si navzájom neprotirečia). Výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové (nie právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nemožno považovať za právne posúdenie. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky (guaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (3Cdo 218/2017, 3Cdo 150/2017, 4Cdo 7/2018, 4Cdo 32/2018, 7Cdo 99/2018)“.

1. V zhode s touto názorovou líniou je aj názor prezentovaný v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 139/2022-15 z
2. marca 2022, v ktorom ústavný súd navyše uviedol, že „S prihliadnutím na účel a zmysel dovolacieho konania z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je v prvom rade zjednocovanie právnej praxe, odstraňovanie právnej neistoty s cieľom dosiahnuť, aby na určitú právnu otázku dostala strana konania za rovnakých podmienok v zásade rovnakú odpoveď, a teda zabezpečenie jednotnosti vo výklade právnych noriem, nemožno dovolaciemu súdu pripisovať úlohu vykladať obsah zmluvných dojednaní, ktoré sa od prípadu k prípadu môžu líšiť, a teda tu absentuje prvok generality a univerzality, ktorý je vlastný všeobecne záväzným právnym predpisom. Zmluva ako dvojstranný právny akt je založená na dohode zmluvných strán a zaväzuje len zmluvné strany, preto výklad zmluvných dojednaní, ktoré si medzi sebou strany sporu upravili v rámci svojej zmluvnej voľnosti, ako to bolo v prejednávnej veci, nespadá pojmovo pod právne posúdenie veci. Nemožno vylúčiť, že aj výklad zmluvy by bol právnym posúdením veci, napr. v prípade, ak by išlo o dojednanie kopírujúce zákonný text, resp. dojednanie vychádzajúce z kogentného ustanovenia príslušného právneho predpisu, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť, čo ale nie je prípad sťažovateľky“.
3. V danom prípade v dovolaní úplne absentuje akákoľvek právna argumentácia, z ktorej by bolo možné ústavne konformným spôsobom nezasahujúcim do práv a oprávnených záujmov protistrany dovolateľa vyextrahovať dostatočne konkrétnu právnu otázku zásadného a všeobecného významu použiteľnú aj pre posudzovanie iných sporov obdobného charakteru, a teda dovolanie okrem iného postráda i prvok generality a univerzality. Súdy sporné ustanovenie podmienok súťaže hodnotili

jeho obsahu a konfrontovali ho aj s ďalšími skutkovými zisteniami a na základe komplexného vyhodnotenia zisteného skutkového stavu ustálili záver o nepreukázaní právneho základu pre úspešné uplatňovanie žalobného nároku. 31.

§ 432ods.

1 CSP dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 32.

§ 432ods.

2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 33. Dovolanie neobsahuje žiadnu relevantnú právnu argumentáciu, nakoľko za takú nemožno považovať strohú citáciu § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka bez akéhokoľvek vysvetlenia súvzťažnosti týchto ustanovení k napádanému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Nemožno považovať za postačujúce, ak namietané nesprávne právne posúdenie je zdôvodnené len odkazom na zákonné ustanovenia bez toho, aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a zároveň zdôvodnil, prečo

jeho názoru odvolací súd pri jej riešení zaujal nesprávny právny názor. Z dovolania nie je ani v širšom kontexte zrejmé, aké právne posúdenie považuje za správne samotný dovolateľ, keď na jednej strane uvádza, že predmetom uplatneného nároku je odmena (poplatok za sprostredkovanie) žalobcu hradená žalovaným za možnosť uzatvoriť inú zmluvu s iným zmluvným partnerom a na strane druhej uvádza, že účasťou na obchodnej verejnej súťaži žalovaný akceptoval podmienky vyhlásenej súťaže, t. j. nie je zrejmé, či

dovolateľa mal byť predmet sporu správne právne posudzovaný

ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o sprostredkovaní (§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo

ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich obchodnú verejnú súťaž (§ 281 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo

iných konkrétnych zákonných ustanovení. Z dovolania nie je možné prípustným spôsobom vyabstrahovať dovolateľom preferované právne posúdenie, ktoré by smerovalo k aplikácii konkrétnej právnej normy.

1. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolacie konanie nie je konaním nachádzacím, ale pre založenie prípustnosti dovolania a ustálenie záveru o danosti relevantných dovolacích dôvodov je nevyhnutné, aby dovolateľ určitým a zrozumiteľným spôsobom formuloval konkrétnu právnu otázku, alebo aby konkrétna právna otázka bola z obsahu dovolania aspoň jasným spôsobom abstrahovateľná a súčasne, aby dovolateľ zákonom predpokladaným spôsobom konkretizoval dovolací dôvod, čomu však obsah daného dovolania nezodpovedá. Napriek snahe o porozumenie dovolateľovi nemôže dovolací súd za neho jeho argumentáciu dotvárať, nakoľko by tým došlo k neprípustnému zásahu do procesných práv druhej sporovej strany.
2. Súčasne je nutné uviesť, že dovolateľom formulovaná otázka smerujúca k tomu, či čl. VIII bod 6 VPS v spojení s následnou zmluvou o predaji vytvára samostatný záväzok žalovaného voči dovolateľovi, ani nebola sama osebe otázkou zásadného významu, na riešení ktorej by bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu založené. Išlo len o jeden z čiastkových záverov, ktoré vo svojom súhrne a komplexnosti viedli k zamietnutiu žaloby súdom prvej inštancie a následne k potvrdeniu vecnej správnosti tohto rozhodnutia odvolacím súdom. Ďalšími čiastkovými závermi boli napríklad tiež závery o neurčitosti sporného bodu VPS spolu s identifikovanou pochybnosťou súvisiacou s podpísaním časti ponukového katalógu predávajúcim a nie dovolateľom, o nedostatočnosti skutkových tvrdení, o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k existencii prejavu vôle žalovaného zakladajúceho žalobný nárok, a teda ani v prípade, ak by bola právna otázka v naznačenom smere kvalifikovaným spôsobom identifikovaná alebo identifikovateľná, nešlo o otázku kľúčovú pre meritórne rozhodnutie, na ktorej by bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu primárne založené.
3. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že bez akejkoľvek relevancie je dovolacia argumentácia, ktorou dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu, že právny vzťah medzi dovolateľom ako vyhlasovateľom súťaže a subjektom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik ako vlastníkom stromov podradil pod mandátnu, resp. príkaznú zmluvu, a nevzal do úvahy ustanovenie predmetnej zmluvy o predaji, v zmysle ktorého môže byť tento vzťah upravený aj inou zmluvou, z čoho mal byť

dovolateľa odvodený nesprávny záver o priamom zastúpení. Zároveň vytýkal uvádzanie troch rôznych právnych posúdení. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že súdy boli pri posudzovaní tohto právneho vzťahu limitované kvalitou a kvantitou skutkových tvrdení a dôkazov predložených dovolateľom ako jednou zo strán právneho vzťahu a v tomto duchu svoje závery aj zdôvodnili (bod 34 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Dovolateľ ako strana sporu pritom neuvádzal žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bol zrejmý konkrétny právny rámec vzťahu medzi ním ako vyhlasovateľom obchodnej verejnej súťaže a vlastníkom stromov a ani nepredložil žiadny listinný dôkaz v podobe zmluvy. Z toho vyplýva, že práve pasivita dovolateľa ako jedinej strany sporu disponujúcej relevantnými informáciami umožňujúcimi prijatie jednoznačného záveru o právnej kvalifikácii tohto právneho vzťahu spôsobila, že súdy boli nútené vychádzať len z formulácií obsiahnutých vo vyhlásení obchodnej verejnej súťaže a v následne uzavretej zmluve o predaji stromov, ktorých obsah však nebol dostatočným podkladom pre podradenie tohto právneho vzťahu po jeden konkrétny zmluvný typ. V dovolaní je okrem iného prezentovaný názor o tom, že uplatňovaný poplatok má vyplývať z vyhlásených podmienok súťaže. K tomu je zo strany dovolacieho súdu nutné uviesť, že v dôsledku vyššie naznačenej pasivity dovolateľa nebolo pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie dovolateľa (namietanej v konaní i žalovaným) možné zo strany súdov nižšieho stupňa ani ustáliť skutkový stav vo vzťahu k právam a povinnostiam vyhlasovateľa súťaže a vlastníka stromov, k obsahu ich vzájomnej dohody vrátane pokynov vlastníka, k rozsahu a obsahu oprávnení vyhlasovateľa pri samotnom vyhlásení obchodnej verejnej súťaže a formulovaní jej podmienok, čo je v prípade absencie totožnosti osoby vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže s osobou vlastníka predávanej komodity podstatnou okolnosťou súvisiacou so samotným predmetom sporu (nárok na zaplatenie peňažnej sumy uplatňovaný vyhlasovateľom ako poplatok/odmena za sprostredkovanie). 37. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

§ 421ods.

1 písm. b) CSP daná nie je a dovolanie ani neobsahuje vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom zodpovedajúcim dikcii § 432 ods. 1, ods. 2 CSP, v dôsledku čoho najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol

ustanovenia § 447 písm. c), f) CSP ako dovolanie bez vymedzenia dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v § 431 až 435 smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 38. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 453ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.