Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9CdoPr/1/2024 Identifikačné číslo spisu: 8721200747 Dátum vydania rozhodnutia: 19.06.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 81písm.

g) Zák. práce. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, čo neostalo ani medzi stranami sporným, že

1. septembra 2020 žalobca ako zamestnanec žalovaného, ktorého pracovnou náplňou o.i. bolo aj vedenie motorových vozidiel, bol počas pracovnej doby kontrolovaný políciou, mal pozitívnu dychovú skúšku, v dôsledku čoho mu bol na mieste zadržaný vodičský preukaz. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie taktiež vyplynulo, že o tejto skutočnosti žalobca sám osobne v rovnaký deň informoval starostu žalovaného, ktorý sa následne u policajných orgánov telefonicky dopytoval na stav tejto veci, pričom až na základe jeho písomnej žiadosti mu OR PZ, ODI Stará Ľubovňa, listom z
2. decembra 2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa
3. januára 2021, oznámil, že žalobca bol za svoje protiprávne konanie z
4. septembra 2020 priestupkovo postihnutý, o.i. aj zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov. Konkrétne išlo o rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu, Stará Ľubovňa, č. ORPZ-SL-ODI2-180/2020-P zo dňa
5. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
6. novembra
7. Týmto rozhodnutím bola žalobcovi za uvedené protiprávne konanie uložená pokuta vo výške 150 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 6 mesiacov so zápočtom času, od kedy mu bol vodičský preukaz zadržaný. Požitie alkoholických nápojov počas pracovnej doby je

ustálenej rozhodovacej praxe závažné porušenie pracovnej disciplíny (ZSP č. 3/2000), čo ani stranami v spore nebolo spochybňované. 2.3. Odvolací súd uviedol, že pri samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru Zákonník práce stanovuje určitý časový priestor existencie práva zamestnávateľa skončiť pracovný pomer okamžite. Márnym uplynutím prekluzívnych lehôt podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce toto právo zamestnávateľa zaniká. Lehoty sú dve, jedna je subjektívna (dvojmesačná), závislá od zistenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom, a druhá lehota je objektívna (jednoročná), začína plynúť odo dňa, keď vznikol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a ohraničuje objektívnu možnosť skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, u ktorého nastali dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru musia byť súčasne dodržané obidve lehoty. Subjektívna lehota začne nanovo plynúť v dvoch prípadoch: (

1. i)ak zamestnanec naplnil dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru počas práce v cudzine (závažne porušil pracovnú disciplínu počas práce v cudzine, alebo ak bol zamestnanec počas práce v cudzine právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin), začne plynúť po návrate zamestnanca z cudziny, a (
2. ii)ak počas lehoty dvoch mesiacov od zistenia závažného porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľom začne procesné konanie pred iným orgánom za účelom posúdenia konania zamestnanca, začne plynúť po tom, ako sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku takéhoto konania pred iným orgánom. V tomto prípade Zákonník práce opakovane priznáva tejto dvojmesačnej lehote subjektívny charakter, keďže začatie plynutia tejto lehoty je závislé od subjektívneho zistenia výsledku zamestnávateľom a nie od objektívnej skutočnosti, napríklad právoplatného skončenia predmetného procesného konania (príkladom je priestupkové konanie, v ktorom podozrivým je zamestnanec). 2.4. Ak potom sa žalobca dopustil konania zakladajúceho dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru 22. septembra 2020, o ktorom bolo rozhodnuté správnym orgánom 05. novembra 2020, kde o výsledku priestupkového konania sa žalovaný dozvedel 05. januára 2021, pričom k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pristúpil žalovaný 02. februára 2021 potom, ako to prerokoval so zástupcami zamestnancov 28. januára 2021, učinil tak v zákonom stanovenej 2-mesačnej prekluzívnej lehote, a to bez ohľadu na to, že fragmentálne informácie o situácii, ktorá napokon vyústila do okamžitého skončenia pracovného pomeru, mu boli samým žalobcom posunuté v rovnaký deň, ako ku nej došlo. 2.5. Odvolací súd nemal ani za potrebné postupovať podľa § 382 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a strany sporu vyzývať na vyjadrenie sa k možnej aplikácii § 63 ods. 4 a 5 Zákonníka práce na súdenú vec, pretože na uvedené zákonné ustanovenia sa žalovaný dovolával jednak v rámci prvoinštančného konania (vyjadrenie k žalobe) ako aj odvolacieho konania (vyjadrenie k odvolaniu) a žalobca svoju procesnú možnosť na to reagovať nevyužil (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 1/2019). 3. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Rozhodnutie krajského súdu považoval za nezákonné a nesprávne, keď zo strany súdu prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (dovolateľ zrejme omylom uviedol nesprávne označenie § 421 písm.
3. b)CSP, vychádzajúc z ďalšie textu dovolania, pozn. dovolacieho súdu). Nestotožnil sa s právnym posúdením odvolacieho súdu, ktorý za okamih subjektívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa určil deň, v ktorý sa žalovaný dozvedel o výsledku priestupkového konania, teda dňa 05. januára 2021. Poukázal na priebeh dokazovania a mal za to, že žalovaný vedel, že žalobcovi bolo dňa 22. septembra 2020 zadržané vodičské oprávnenie, a teda hrubo porušil pracovnú disciplínu a súčasne stratil spôsobilosť vykonávať prácu, teda zo strany žalovaného neboli žiadne zákonné dôvody, aby čakal na akékoľvek rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré by potvrdilo skutočnosť, ktorá mu bola známa od 22. septembra 2020. Zdôraznil právny názor Najvyššieho súdu v judikáte č. R 59/1991, podľa ktorého za závažné porušenie pracovnej disciplíny je možné považovať požívanie alkoholu na pracovisku. Žalovanému nič nebránilo, aby tohto dňa okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu požitia alkoholických nápojov ako aj z dôvodu, že v ten istý deň bolo žalobcovi odňaté vodičské oprávnenie a teda stratil spôsobilosť vykonávať prácu

pracovnej zmluvy.

1. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že dovolanie žalobcu je zmätočné a dovolateľ z hľadiska prípustnosti nevymedzil právnu otázku, od ktorej riešenia sa mal odvolací súd odkloniť, prípadne, ak uviedol dovolací dôvod s odkazom na § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá nebola doposiaľ riešená dovolacím súdom. V dovolaní uvádza len skutkový stav a polemizuje s právnym názorom, ktorý prijali nižšie súdy. Navrhol preto dovolanie zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalobca (ďalej aj dovolateľ), v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného vyhodnotil ako prípustné, snažiac sa autenticky porozumieť textu, ale nedôvodné.
3. V predmetnej veci, ako už bolo uvedené, sa dovolací súd musel sám zaoberať vymedzením právnej otázky, ktorú mal zodpovedať, vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, čím sa súčasne dostal až na hranu zásady rovnosti strán v konaní (m.m. II. ÚS 172/03).
4. Dovolací súd viazaný skutkovým stavom, na ktorý nadväzovalo právne posúdenie v predmetnej veci, dospel k záveru, že dovolateľ namieta záver súdov nižších stupňov, že v jeho prípade uplynula subjektívna dvojmesačná lehota, počas ktorej mohol zamestnávateľ (žalovaný) uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru. Z prvého pohľadu ide o otázku najmä skutkovú, a skutkové okolnosti v danom spore, neboli medzi stranami sporné. Vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam bolo potrebné preto vyriešiť vo všeobecnosti otázku začiatku plynutia dvojmesačnej subjektívnej lehoty. 8.

§ 68ods.

1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

1. a)bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
2. b)porušil závažne pracovnú disciplínu.

§ 68ods.

2 zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

§ 63ods.

4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

§ 63ods.

5 Zákonníka práce, ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov od dňa , keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

1. Zamestnanec sa niekedy dopustí takého konania, že zamestnávateľ v ňom môže vidieť porušenie povinnosti vyplývajúcej z právnych predpisov a vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci. Ak sa v dvojmesačnej lehote stane toto konanie zamestnanca predmetom šetrenia iného orgánu, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer okamžite ešte do dvoch ďalších mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel o výsledku tohto šetrenia. Ak posudzujú orgány činné v trestnom konaní konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie povinnosti vplývajúcich z právnych predpisov, sú pre zamestnávateľa významné poznatky, ktoré vyplynuli z rozhodnutí týchto orgánov, prípadne z vyšetrovacích alebo vyhľadávajúcich úkonov. Zistenie v tomto smere umožňuje zamestnávateľovi, aby lepšie a nezávisle na svojich poznatkoch usúdil, či zamestnanec skutočne pracovné povinnosti porušil, aká bola forma jeho zavinenia a aký stupeň intenzity porušenia porušenie pracovných povinností dosiahlo, a aby vyvodil, aké opatrenia z porušenia pracovnej povinnosti zamestnanca prijme; je preto odôvodnené, aby zamestnávateľ mohol po primeranú dobu so svojím zámerom počkať na výsledky činnosti týchto orgánov.
2. Názor, podľa ktorého môže zamestnávateľ za takejto situácie udržovať zamestnanca v neistote, že s ním môže kedykoľvek v budúcnosti z tohto dôvodu skončiť pracovný pomer, nie je správny. So zamestnancom možno skončiť okamžite pracovný pomer len do jedného roku odo dňa, kedy došlo k porušeniu pracovnej povinnosti. To platí nielen vtedy, ak sa v priebehu tejto lehoty zamestnávateľ o porušení pracovnej povinnosti nedozvedel, ale aj v prípade, ak šetrenie iného orgánu o konaní zamestnanca v tejto lehote neskončilo.
3. Právna úprava nedáva priestor pre výklad, že by lehota (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) začala plynúť už na základe predpokladu ( akokoľvek by bol pravdepodobný) že takýto dôvod nastane, alebo na základe domnienky, že zamestnávateľ o porušení pracovnej disciplína zvlášť hrubým spôsobom mohol, či dokonca musel k určitému dátumu vedieť. Dvojmesačná lehota počas ktorej musí zamestnávateľ pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru začína plynúť odo dňa, keď sa o dôvode k okamžitému skončeniu pracovného pomeru preukázateľne dozvedel.
4. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobcom podané dovolanie síce vyvolalo procesný účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, výsledok tohto dovolacieho prieskumu ale vedie k záveru, že jeho dovolanie nie je dôvodné. Najvyšší súd preto dovolanie žalobcu zamietol podľa § 448 CSP.
5. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.