Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/223/2022 Identifikačné číslo spisu: 4409208327 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Valentová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 393ods.

2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

1. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, najmä vtedy, ak odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie, resp. potvrdzuje rozsudok z iných dôvodov, pretože ním nahradzuje napadnutý prvoinštančný rozsudok. V takomto prípade odvolací súd musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
2. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a okrem iného na rozdiel od súdu prvej inštancie posúdil i otázku investícií do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, keď konštatoval, že: „ ... Žalovanému patrí započítanie sumy 100.000 Sk, t. j. 3.319 eur na kúpu vozidla, ktoré mal vo svojom výlučnom vlastníctve darom od matky. Táto suma sa však nutne primerane zníži vzhľadom na zníženie hodnoty veci, ktorá bola za to obstaraná. Vozidlo bolo kúpené za 130.000 Sk, t. j. za 4.315,21 eura; z tejto sumy pomer k sume 100.000 Sk činí 3.319 eur. Keďže vozidlo bolo zaobstarané za sumu 4.315,21 eura a predané bolo za 2.800 eur, došlo tým aj k zníženiu jeho hodnoty v podstate na 65 %. Z výlučných prostriedkov použitá suma 3.319 eur sa znížila na 65 %, t. j. na sumu 2.157 eur, ktorú bolo potrebné pojať do vyporiadania BSM." (pozri bod 37 napadnutého rozsudku).
3. Odvolací súd v rámci daného právneho záveru nepoukázal na žiaden konkrétny právny predpis, z ktorého takéto právne posúdenie odvodil, čím potom nemohol relevantným spôsobom ani vysvetliť svoje právne úvahy s prípadnou citáciou príznačnej judikatúry alebo právnej vedy, v danom prípade priam sa žiadúcej. Bez riadneho zdôvodnenia právneho posúdenia predmetnej čiastkovej otázky, nemôže byť odôvodnenie rozhodnutia súdu presvedčivé a nemôže legitimizovať rozhodnutie samotné v tom, že správne právne posúdenie danej právnej otázky (vyporiadanie investícií tzv. prínosov z výlučného majetku do majetku spoločného) je práve to, ktoré odvolací súd zvolil. V ostatnom námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vo veci samej predstavovala len polemiku so závermi odvolacieho súdu, bez potreby sa ňou osobitne zaoberať.
4. Žalovaný namietal tiež nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu aj vo výroku o náhrade trov konania, dôvodiac, že odvolací súd na žiadnom mieste v rozsudku nevyčísľuje úspech strán sporu v konaní, s tým že následne prepočítal úspech svoj a žalobkyne a uviedol, že za takto zisteného stavu nepriznať mu nárok na náhradu trov konania je hrubým popretím zákonnej zásady rozhodovania podľa procesného úspechu.
5. Odvolací súd vychádzal pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania z pomeru úspechu strán vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o jednotlivých položkách vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva zastávajúc názor, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, keďže v zásade boli v tomto konaní obe strany sporu úspešné len čiastočne. Žalobkyňa nedôvodne nesúhlasila s povinnosťou vyplatenia žalovanému na jeho podiel z BSM a nedôvodne žiadala vyporiadať aj jej úver, navyše nesúhlasila ani s tým, že žalovaný použil na kúpu auta jeho vlastné peniaze; žalovaný rovnako nedôvodne žiadal vyporiadať aj finančnú hotovosť, ktorú podľa neho mali žalobkyňa, okrem toho navrhoval jemu určiť vyšší než polovičný podiel z BSM a napokon nesúhlasil ani so započítaním vlastných peňazí žalobkyne na zaobstaranie bytu. Odvolací súd preto konštatoval len čiastočný úspech u oboch strán sporu a pri rozhodovaní o trovách konania s ohľadom na charakter a predmet sporu (vyporiadanie BSM) rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.
6. Z uvedeného odôvodnenia tak možno vyvodiť, že odvolací súd konštatoval úspech strán v porovnateľnej časti, čo ale postráda bez podrobnejšieho ozrejmenia svoju logiku a vnútornú konzistenciu a nemožno z neho pochopiť spôsob, akým odvolací súd na zistený skutkový stav aplikoval relevantnú právnu normu a ako dospel k svojmu rozhodnutiu, navyše pokiaľ nakoniec odkazuje aj na charakter sporu, ktorý ho viedol k rozhodnutiu, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.
7. Ak odvolací súd nevypravil svoje rozhodnutie tak ako to predpokladá § 220 ods.

§ 393ods.

2 CSP rozhodnutí, v danom prípade obzvlášť náležitým výkladom opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku spôsobom patrične vyčerpávajúcim, keďže svojim rozhodnutím priamo nahradzuje prvoinštančný rozsudok (pozor nedopĺňa ho, to by platilo iba v prípade potvrdzujúceho výroku), stáva sa nepreskúmateľné, pričom táto nepreskúmateľnosť bráni dovolaciemu súdu zhodnotiť správnosť jeho záveru. 26. S námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k čiastkovej právnej otázke týkajúcej sa vysporiadania investícií z výlučného majetku do majetku spoločného podľa bodu 21. dôvodov úzko súvisel aj dovolací argument prekvapivosti napadnutého rozsudku založený na absencii upozornenia zo strany odvolacieho súdu o zmýšľaní inak pristúpiť k posúdeniu hodnoty investície žalovaného do spoločného majetku ako súd prvej inštancie a tým mu poskytnúť priestor reagovať na takéto možné odlišné posúdenie danej právnej otázky. 27. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (por. sp. zn. 7Cdo/1/2018). 28. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by zo strany súdu pri posudzovaní otázky investícií bývalých manželov do spoločného majetku došlo k ich zníženiu pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva (pozri bod 22 ods. 11 a 12 odôvodnenia prvoinštančného rozsudku), preto pokiaľ odvolací súd založil rozhodnutie o predmetnom spore na iných právnych záveroch v danej právnej otázke (bod 37 napadnutého rozsudku) bez splnenia si tzv. manudukčnej (poučovacej) povinnosti vyplývajúcej z § 382 CSP, znemožnil dovolateľovi namietať správnosť „nového" právneho názoru použitého súdom až v odvolacom konaní, čo spôsobilo prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 29. Dovolateľ v rámci dovolania podľa § 420 písm.

1. f)CSP namietal i nevykonanie ním predloženého dôkazu v odvolacom konaní, konkrétne nového znaleckého posudku vzhľadom na odstup času od podaného odvolania a tým došlo nezanedbateľnému nárastu cien nehnuteľností, nevykonanie ktorého dokazovania odvolací súd odôvodňoval nasledovne: „ ... dňa 30.6.2020 bola odvolaciemu súdu doručená zásielka od zástupkyne žalovaného, obsahujúca nový znalecký posudok Ing. B. Q. zo dňa 20.6.2020 na ohodnotenie nehnuteľnosti. K tomuto posudku však nebol pripojený žiadny sprievodný list s nejakým procesným návrhom, takže nie je jednoznačne zrejmé, o čo žalovanému šlo. Navyše sám o sebe tento znalecký posudok presahujúc dôvody odvolania, vrátane možných novôt v zmysle § 366 CSP nemohol byť v odvolacom konaní bez ďalšieho akceptovaný.". 30. Dovolací súd v danej súvislosti uvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. 31. Na druhej strane, odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017). Zároveň z povahy predmetných ustanovení vyplýva, že ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b),
2. e)až
3. h)CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz", nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. 32. Dovolateľ v dovolaní síce tvrdil, že v okolnostiach posudzovanej veci bola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 366 písm. d/ CSP (novoty možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie), tvrdil tak a tvrdenie ozrejmoval až v dovolacom konaní. 33. Dovolací súd pritom pripomína, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS 24/2019). 34. V civilnom sporovom konaní je ale súd limitovaný práve skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Práve preto treba súdu oznámiť, ktorá konkrétna skutočnosť (tvrdenie) má byť predmetom dôkazu. Otázka, či si strana splnila povinnosť návrh na vykonanie dôkazu riadne odôvodniť, je vecou úvahy súdu vykonávajúceho dokazovanie, túto úvahu môže dovolací súd spochybniť len vtedy, ak je zjavne neprimeraná alebo nedostatočne odôvodnená. V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že neprichádza do úvahy, aby predložené listiny nahradili podstatné skutkové tvrdenia sporových strán. Procesná aktivita a zodpovednosť strán by tým bola popretá a prenesená na súd. 35. S ohľadom na prezentované interpretačné východiská bolo prvoradou povinnosťou dovolateľa v postavení odvolateľa [v prípade odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f),
4. h)a
5. g)CSP v spojení s možným pripustením prípadných novôt] návrh na vykonanie listinného dôkazu predloženého až v odvolacom konaní riadne odôvodniť a následne relevantne tvrdiť a preukázať, že tento dôkaz nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže takáto argumentácia v odvolaní absentovala, je namieste záver, že predmetný dôkaz nemá charakter novoty v odvolacom konaní špecifikovanej v § 366 CSP, a preto nebolo možné na neho v odvolacom konaní prihliadať. 36. Kasačným dôvodom (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP) v tejto veci je tak čiastočná nepreskúmateľnosť a prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 37. Za opísanej situácie už v duchu konštantnej judikatúry dovolacieho súdu nevznikol dôvod zaoberať sa druhým z dovolaním uplatnených dovolacích dôvodov, teda nesprávnym právnym posúdením veci (na rozdiel od prípadu, v ktorom by tvrdenú zmätočnosť dovolací súd nezistil). 38. Vo vzťahu k dovolaniu žalovaného voči rozhodnutiu odvolacieho súdu o odňatí mu oslobodenia od súdneho poplatku (výrok X. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu) najvyšší súd zdôrazňuje, že smeruje proti uzneseniu krajského súdu, pre ktoré nie sú splnené podmienky pre jeho podrobenie dovolaciemu prieskumu. 38.1. V zmysle § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 38.2. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 38.3. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho" súdu (Civilný sporový poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu). Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom ako súdom odvolacím (§ 34 CSP). Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie. 38.4. Jednou z podmienok (každého) civilného sporového konania je funkčná príslušnosť súdu. Funkčná príslušnosť súdu vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými článkami sústavy všeobecných súdov tak, že určuje, ktorý článok ma´ prejednať a rozhodnúť konkrétny rovnaký spor (konkrétnu rovnakú vec). Ide o určenie, ktorý súd ma´ uskutočniť konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkčnú príslušnosť súdu upravujú ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, že o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajsky´ súd, ak § 34 ods. 2 CSP neustanovuje inak a o dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). 38.5. V danom prípade dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktorým krajský súd nerozhodoval ako súd odvolací, keďže nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním je teda napádané rozhodnutie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP. V rámci konania o odvolaní môže rozhodovať odvolací súd o rôznych procesných návrhoch strán sporu (ako tomu bolo aj v prípade prejednávanej veci), týmito návrhmi sa však nezačína žiadne samostatné konanie, ale ide stále o jedno odvolacie konanie začaté podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Zároveň však v takomto prípade nejde ani o rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 34 CSP, nakoľko chýba spôsobilý predmet odvolacieho konania, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie (viď sp. zn. 4Cdo/112/2018, 4Cdo/54/2021, 9Cdo/157/2022). 38.6. Keďže dovolanie žalovaného smeruje v danej časti proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý postupom v zmysle ustanovenia § 254 ods. 2 CSP odňal žalovanému priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu o ňom rozhodovať, je potrebne´ konanie o tomto opravnom prostriedku v zmysle § 161 ods.

§ 438ods.

1 CSP zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Rešpektovanie citovanej platnej procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2010 cˇ. k. IV. U´S 389/2010-14). 39. Vzhľadom na uvedené v predchádzajúcom bode najvyšší súd konanie o dovolaní žalovaného proti rozhodnutiu krajského súdu v zmysle § 254 ods. 2 CSP zastavil (§ 161 ods.

§ 438ods.

1 CSP) bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

1. Dovolací súd zároveň pripomína, že ak dovolací súd (obdobne to platí i pre súd odvolací) zruší rozsudok odvolacieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, odvolací súd nesmie odôvodnenie svojho nového rozsudku koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušené rozsudku. Zrušený rozsudok v čase opätovného rozhodovania už právne neexistuje. (obdobne pozri nález Ústavného súdu SR z
2. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 754/2016)
3. Opomenúť nemožno ani to, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa tým stáva neobhájiteľné, čomu je potrebné sa v ďalšom konaní vyvarovať.
4. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku X. podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol, pretože v tejto časti smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
5. Dovolací súd v ostatných výrokoch, t. j. vo výrokoch o veci samej (výroky I. až VII.) a v závislých výrokoch (VIII., IX a XI.) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 449 ods. 1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP mu vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.
6. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
7. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
9. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.