Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo
názoru súdu potom základným princípom zodpovednosti za škodu pri riešení dôsledkov nesprávneho postupu zdravotníckeho zariadenia, ktoré viedlo k vzniku ujmy pacienta je preto všeobecná zodpovednosť za škodu založená na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť za konanie alebo opomenutie nie za výsledok. Uviedol, že základnými hmotnoprávnymi predpokladmi všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu
OZ sú:
vyšetrenia zo 6. novembra 2007 nebola liečba medikamentmi úspešná a došlo k progresii nálezu - zväčšeniu kameňov. V spojení s klinickými príznakmi, ktoré sa u žalobcu vyskytli - bolestivosť pod pravým rebrovým oblúkom, bola indikácia operácie adekvátna a správna s tým, že kamene sa nachádzali v žlčníku a nie v extrahepatálnych žlčových cestách, pričom popis z ultrazvuku bol bez anatomických anomálií žlčových ciest alebo iných anomálií. Žlčník tvaru frigickej čiapky hovorí o tvare časti žlčníka a nie je asociovaný s výskytom anomálií. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že z chirurgického hľadiska nedošlo v predoperačnom období k žiadnemu pochybeniu. Pokiaľ išlo o nález pri operácii - komplikáciu, ktorá nastala u žalobcu, išlo o zriedkavú vrodenú anomáliu žlčových ciest, ktorá nebola zjavná na základe peroperačného nálezu.
záveru patológa išlo o zriedkavú anomálnu inzerciu vakovito rozšíreného skráteného ductus cysticus do zúženého hepatálneho duktu, ktorý je len veľmi ťažko priechodný pre sondu súbežne s nálezom aberantného žlčovodu. Nie je možné určiť o aký typ anomálie sa jedná a nemožno vylúčiť, že súbežne išlo aj o anomálny priebeh cystickej artérie. 1.
aktuálne platných chirurgických postupov. 1.
aktuálne platných chirurgických postupov. Príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu, za ktoré zodpovedajú žalovaní totiž nie je samotný fakt poranenia pečeňovej artérie, ale konanie, či opomenutie na strane žalovaných, ktoré k poraneniu viedli. Za situácie, že postup lekárov bol lege artis (
znaleckých posudkov aj protokolu Úradu pre dohľad ), bola by škoda na zdraví spôsobená takým konaním alebo opomenutím lekárov, ktorému by sa dalo predísť, a ktoré by sa dalo kvalifikovať ako porušenie právnej povinnosti. Vykonaným dokazovaním takéto porušenie zo strany žalovaných zistené nebolo a znalci ani dohliadajúci orgán neuviedli postup, v prípade dodržania ktorého by ku škode na zdraví žalobcu pri predmetnej operácii nedošlo. 1.
ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaným v spore, keď pasívne legitimovaným (v prípade kumulatívneho splnenia všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu) môže byť len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. 1.
j. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu), pričom dospel k záveru, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo k protiprávnemu úkonu (ku konaniu non lege artis) z dôvodu ktorého, potom nebol naplnený už prvý z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožnil, a mal za to, že zodpovednosť žalovaného 1/ je daná
j. ide o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Odvolací súd uviedol, že kým pri všeobecnej zodpovednosti za škodu
Občianskeho zákonníka musia byť splnené predpoklady ako: 1/porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a 4/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, pri zodpovednosti za škodu z prevádzkovej činnosti (§ 420a Občianskeho zákonníka) zákon na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti nevyžaduje protiprávny úkon ani zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá iba existenciu týchto podmienok: 1/ existenciu udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, 2/ spôsobenie škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nimi. Zavinenie osoby zodpovednej za škodu sa tu nevyžaduje, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. 2.3. V danej veci bol odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie názoru, že zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú na zdraví pacienta, ktorá má pôvod v lekárskom zákroku, resp. v nesprávnom spôsobe jeho vykonania (zákrok non lege artis) nemožno posudzovať ako škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
Občianskeho zákonníka, ale ho treba pre protiprávnu povahu (už len z dôvodu, že je potrebné vyhodnotiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá zdravotníckym zariadením lege artis alebo non lege artis) posudzovať
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Je rovnako vylúčené, aby sa
ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka posudzovala zodpovednosť zdravotníckej organizácie za škodu, ktorá nemala príčinu v povahe konkrétneho použitého prístroja alebo inej veci, ale v samom zdravotníckom zákroku, prípadne v spôsobe jeho vykonania. V takomto prípade zdravotnícka organizácia zodpovedá za škodu
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu ČSR 4. augusta 1986, sp. zn. Cpj 44/85, R 2/1987). Zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú na zdraví pacienta je tak všeobecnou občianskoprávnou zodpovednosťou, ktorej splnenie predpokladov treba posudzovať
Ak by malo ísť o zodpovednosť
Občianskeho zákonníka, nebolo by potrebné sa vôbec zaoberať otázkou, či starostlivosť bola poskytnutá lege artis alebo nie, keďže na jej vznik by postačovalo splnenie podmienky existencie udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou (tzv. škodovej udalosti), a to bez ohľadu na to, či k nej došlo úkonmi lege alebo non lege artis (t. j. nebolo by potrebné skúmať existenciu protiprávneho konania, a teda či bol postup zdravotníckeho zariadenia lege artis alebo non lege artis). V prípade, že vznikne pacientovi škoda pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zavineným protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka, možno voči zdravotníckemu zariadeniu, resp. voči privátnemu zdravotníckemu pracovníkovi vyvodiť občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, pričom možno vo všeobecnosti použiť práve spomínané ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Pre vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniknutú pacientovi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a výkone vyšetrovacích, diagnostických a terapeutických medicínskych úkonov má fundamentálny význam najmä ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorého je modifikovaná občianskoprávna zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka - zamestnanca voči pacientovi, pričom zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie zamestnávateľ (zdravotnícke zariadenie), a nie zdravotnícky pracovník, ktorý škodu pacientovi svojím contra legem konaním spôsobil. Zdravotnícky pracovník však nesie zodpovednosť v zmysle pracovnoprávnych predpisov, tzn. jeho zodpovednosť
pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. Uvedené ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje zdravotníckeho pracovníka, t. j. zamestnanca zdravotníckeho zariadenia ako osobu zodpovednú poškodenému pacientovi, samozrejme, nevylučuje individuálnu trestnú zodpovednosť konkrétneho zdravotníckeho pracovníka za konkrétny spáchaný trestný čin. Pri subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú v priamej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zodpovedá poškodenému pacientovi za škodu príslušné zdravotnícke zariadenie, ktorého zdravotnícky pracovník škodu svojím konaním zavinil, prípadne samostatne pôsobiaci zdravotnícky pracovník (napr. privátny lekár), ktorý svojím zavineným protiprávnym konaním škodu pacientovi spôsobil. Poškodený subjekt, t. j. pacient si uplatňuje nárok na náhradu škody voči konkrétnemu zdravotníckemu zariadeniu (voči prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia), v ktorom je zodpovedný zdravotnícky pracovník zamestnaný, a nie priamo voči tomu zdravotníckemu pracovníkovi (zamestnancovi zdravotníckeho zariadenia), ktorý nepostupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobom de lege artis medicinae. Primárny občianskoprávny zodpovednostný vzťah vzniká medzi poškodeným pacientom a zdravotníckym zariadením, ktoré zamestnáva zdravotníckeho pracovníka ako svojho zamestnanca. Poškodený pacient, žalobca, musí preukázať porušenie právnej povinnosti, resp., že zdravotnícky pracovník porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle princípu de lege artis medicinae, ďalej musí žalobca preukázať existenciu škodlivého následku na strane poškodeného pacienta, a samozrejme, existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým následkom na strane poškodeného pacienta. Zdôraznil, že samotné dôkazné bremeno ohľadom zavinenia nespočíva na žalobcovi, ale na škodcovi, t. j. na subjekte zodpovednosti, ktorý škodu pacientovi spôsobil. Škodca, ten, kto škodu spôsobil, musí preukázať, že škodu, ktorá pacientovi vznikla, nezavinil. Poškodený pacient, resp. žalobca nemusí nikdy dokazovať, že žalovaný subjekt zodpovednosti škodu zavinil. Žalovaný, t. j. subjekt zodpovednosti, tzn. buď zdravotnícke zariadenie, alebo zdravotnícky pracovník, resp. inými slovami povedané, samotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ten subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno ohľadom zavinenia, pričom žalovaný je ten, ktorý sa snaží dokázať, že škodu nezavinil, ergo vyviniť sa tým spôsobom, že preukáže, že škodu nezavinil. 2.4. Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď skúmal splnenie podmienok zodpovednosti žalovaného 1/ za vzniknutú škodu na zdraví žalobcu
Občianskeho zákonníka (a nie
Súd v tomto smere vyhodnotil, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu (teda konaniu non lege artis), nebol naplnený už prvý z predpokladov vzniku jeho zodpovednosti za škodu žalobcovi. Preto v ďalšom už nebolo potrebné skúmať existenciu i ďalších predpokladov vzniku tejto zodpovednosti (t. j. vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, zavinenie). Na to, aby sa súd zaoberal i otázkou zavinenia, museli by byť najskôr splnené zvyšné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za vzniknutú škodu. Preto bola v tomto smere odvolacia argumentácia žalobcu irelevantná (keďže v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného 1/ - teda splnenie prvého predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, zaoberanie sa otázkou zavinenia, resp. skutočnosťou koho v konaní splnenie tejto podmienky zaťažuje dôkazným bremenom, príp. či ide o subjektívne alebo objektívne zavinenie, už bolo pre rozhodnutie veci irelevantné). Z týchto dôvodov bolo potom nadbytočné zaoberať sa i otázkou preukazovania samotnej škody na zdraví žalobcu, prípadne preukazovať ďalšie zhoršovanie zdravotného stavu žalobcu postupným predkladaním nových dôkazov v odvolacom konaní (keďže platí, že kde niet protiprávneho konania, niet ani zodpovednosti za škodu
Občianskeho zákonníka), z dôvodu ktorého by potom nebolo ani hospodárne tieto „nové“ dôkazy v odvolacom konaní vykonať. Navyše, ako správne poukazovali žalovaní, išlo by o tzv. prípustné novoty v odvolacom konaní, keďže tieto „nové dôkazy“ neboli uplatnené v lehote na podanie odvolania, pričom odvolací súd by na ne nemohol prihliadať, keďže bol viazaný odvolacími dôvodmi (ktoré je možné rozširovať len do lehoty na podanie odvolania) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Dôkazy, predložené žalobcom v odvolacom konaní, neboli predložené v lehote na podania odvolania, žalobca nimi preukazuje nové skutočnosti (týkajú sa iného skutkového stavu, než z ktorého vychádzal pri rozhodovaní súd prvej inštancie), a napokon tieto dôkazy, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ani neexistovali. Aj keby išlo o tzv. prípustné novoty v odvolacom konaní, nič by to nemenilo na skutočnosti, že ich vykonanie by bolo nehospodárne s ohľadom na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný už prvý z dôvodov pre vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za vzniknutú škodu, ktorým je existencia samotného protiprávneho konania. 2.
aktuálne platných chirurgických postupov. Aj následné kroky žalovaných v liečbe žalobcu viedli k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, keď došlo zo strany žalovaných ku komunikácii so zahraničnými odborníkmi s tým, že bezodkladne bol žalobca preložený do špecializovaného pracoviska vo Viedni, kde sa jeho zdravotný stav zotavil natoľko, že nebola nutná transplantácia pečene a neustále sa zdravotný stav navrhovateľa zlepšuje. Hlavnou a zásadnou príčinnou vzniku poškodenia zdravia teda nebol samotný operačný výkon (ktorý bol prevedený lege artis), ale určité (skryté) anomálie v anatómii tela žalobcu, ktoré pri operačnom výkone viedli (vyvolali) k nepredvídateľnej a neodvrátiteľnej komplikácii, vedúcej k následnému poškodeniu zdravia žalobcu. Zo záverov šetrenia Úradu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vyplynulo, že konaním žalovaných pred operáciou, pri výkone operácie aj pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi nedošlo k porušeniu alebo zanedbaniu akejkoľvek právnej povinnosti, v príčinnej súvislosti, s ktorou došlo u žalobcu k poškodeniu zdravia. Žalobca bol v medziach zákona i náležite informovaný o liečebnom výkone. Rovnaké závery vyplynuli i z vykonaných znaleckých dokazovaní, v ktorých bolo zistené, že vzhľadom na popis operácie a histologický nález u žalobcu išlo o anomáliu, ktorá je zriedkavá, nie je predoperačne detekovateľná bežnými zobrazovacími metódami, nešlo o chybu operatéra z nedbanlivosti ani o úmyselné poškodenie pacienta. Išlo o vznik veľmi zriedkavej komplikácie, ktorá bola po svojom vzniku neodvrátiteľná. Jej vznik možno považovať nepredvídateľnú skutočnosť, nakoľko predmetná operácia je bežným typom chirurgického zákroku v praxi. 2.6. Odvolací súd ustálil, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie (skúmaním splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu
Občianskeho zákonníka) dospel k správnemu záveru, že nebola naplnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, ktorou je protiprávne konanie zo strany žalovaných (a to bez ohľadu na to, že by sa zavinenie žalovaného 1/ v danej veci prezumovalo - t. j. išlo by o jeho objektívnu zodpovednosť). Žalovaní neporušili pri diagnostike, liečbe žalobcu ako aj pri riešení komplikácie, ktorá nastala v priebehu jeho operácie žiadne právne povinnosti (pri poskytovaní komplexnej zdravotnej starostlivosti - tak predoperačnej, operačnej i pooperačnej konali lege artis). 2.7. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, opierajúc sa o ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd skonštatoval, že
noriem občianskeho práva použitá osoba, t. j. zdravotnícky pracovník ako zamestnanec zdravotníckeho zariadenia nikdy poškodenému pacientovi priamo nezodpovedá. Poškodený pacient sa totiž musí so svojím nárokom na náhradu škody obrátiť na toho, kto konkrétnu fyzickú osobu, t. j. zamestnanca (zdravotníckeho pracovníka) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri výkone zdravotníckeho povolania použil, tzn. na konkrétne zdravotnícke zariadenie, t. j. na zamestnávateľa, ktorý zdravotníckeho pracovníka zamestnáva. Poškodenému pacientovi teda za vzniknutú škodu nezodpovedá konkrétny zdravotnícky pracovník, ktorý pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pochybil, ale prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia. V takýchto prípadoch je nutné si náhradu škody uplatniť voči konkrétnemu zdravotníckemu zariadeniu, a to aj v tom prípade, keď škodu pacientovi spôsobil daný zdravotnícky pracovník, ktorý ako zamestnanec pri výkone svojho zdravotníckeho povolania pochybil, resp. nepostupoval pri diagnostike a terapii v súlade so súčasnými poznatkami medicíny a ostatných biomedicínskych vied, resp.
pravidiel lekárskej vedy a uznávaných medicínskych postupov, pri rešpektovaní individuality každého pacienta. Nakoľko vo veci nebolo preukázané, že by sa žalovaný 2/ dopustil protiprávneho konania (non lege artis) a navyše, že by sa takéhoto konania mal dopustiť úmyselne, tento nebol v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Preto bol správny i záver súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ nebol v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, ale jeho prípadná zodpovednosť by bola daná len v zmysle pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k žalovanému 1/. 2.8. V prejednávanej veci by došlo k neoprávnenému (protiprávnemu) zásahu do osobnostných práv žalobcu za predpokladu, že poškodenie jeho zdravia by bolo spôsobené nesprávnym postupom lekárov - zamestnancov žalovaného 1/, teda že ich postup by bolo možné kvalifikovať ako postup non lege artis. Ak by táto podmienka nebola splnená, teda ak by postup lekárov bol lege artis, t. j. v súlade so zásadami správnej liečby, nebola by splnená podmienka neoprávnenosti (protiprávnosti) zásahu a ani v tejto časti žaloby by nebolo možné jej vyhovieť. O trovách konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na ustanovenie § 421 písm.
j. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu) alebo
j. titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou)? D. Zodpovedá zdravotnícky pracovník zdravotníckeho zariadenia ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za škodu spôsobenú na zdraví pacienta pri operačnom zákroku, vykonanom zdravotníckym pracovníkom v zdravotníckom zariadení
j. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu)? 3.
tejto úpravy taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení. Predpokladom zodpovednosti
420a ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je protiprávny úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje i činnosť, ktorá bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú. Z údajov nachádzajúcich sa na webovom sídle žalovaného 1/ nepochybne vyplýva, že jeho „prevádzkovou činnosťou” je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Konajúce súdy pochybili, keď opomenuli posúdiť povahu poskytovania zdravotnej starostlivosti ako prevádzkovú činnosť. 3.3. Žalovaný 1/ sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil: môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti, pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. Skutočnosti odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti
3 Občianskeho zákonníka musí v súdnom konaní preukazovať prevádzkovateľ. Žalobca nemal vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 1/ povinnosť preukazovať porušenie právnej povinnosti, nakoľko objektívna zodpovednosť žalovaného 1/
ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka takýto postup nevyžaduje. V tomto prípade škodová udalosť bola spôsobená priamo pri prevádzkovej činnosti žalovaného 1/ a v takom prípade je irelevantné z právneho hradiska, či bola škodová udalosť odvrátiteľná alebo nie. 3.4. Dovolateľ nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo vzťahu k zodpovednosti uviedol, že zdravotnícky pracovník ako zamestnanec zdravotníckeho zariadenia (žalovaný 2/) nikdy poškodenému pacientovi priamo nezodpovedá z dôvodu aplikácie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je názoru, že zodpovednosť žalovaného 2/ je daná
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasí, že aj v prípade, ak by žalovaný 2/ spôsobil žalobcovi škodu úmyselne, zodpovedal by za neho len žalovaný 1/. Vzhľadom k tomu, že zodpovednosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nie v slovenskom právnom poriadku osobitne upravená, v danom prípade je nevyhnutné použiť analógiu legis,
ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Kým teda žalovaný 2/ zodpovedá za škodu
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, žalovaný 1/ zodpovedá za škodu
ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka. 3.5. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd
3 CSP zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. marca 2021, č. k. 14Co/215/2015 tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, alternatívne
1 CSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
j. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu) alebo
j. titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou)? D. Zodpovedá zdravotnícky pracovník zdravotníckeho zariadenia ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za škodu spôsobenú na zdraví pacienta pri operačnom zákroku, vykonanom zdravotníckym pracovníkom v zdravotníckom zariadení
j. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu)?
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 13.
odsek 1 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 14.
odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 15.
odsek 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
pracovnoprávnych predpisov nie tým dotknutá. 16.
odseku 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 17.
odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. 18.
odsek 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
odsek 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len, ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 20.
3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a prezumované zavinenie. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (alebo právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať), a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Všeobecná zodpovednosť za škodu na zdraví
Občianskeho zákonníka by bola daná len v prípade nesprávne prevedeného lekárskeho zákroku, čo v danej veci nebolo preukázané. Zodpovednosť za škodu je posudzovaná
všeobecného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ak sa zistilo, že škoda bola spôsobená zavineným porušením povinností pracovníkov zdravotníckeho zariadenia. Lekársky zákrok je svojou povahou natoľko špecifickou činnosťou, že ju nemožno podriadiť pod ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka. 21.2. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
j. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu), pričom dospeli k záveru, že zo strany žalovaného 1/ nedošlo k protiprávnemu úkonu (ku konaniu non lege artis) z dôvodu ktorého potom nebol naplnený už prvý z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Žalobca sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožnil, a mal za to, že zodpovednosť žalovaného 1/ je daná
j. ide o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Dovolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď odvolací súd uviedol, že kým pri všeobecnej zodpovednosti za škodu
Občianskeho zákonníka musia byť splnené predpoklady ako: 1/porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a 4/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, pri zodpovednosti za škodu z prevádzkovej činnosti (§ 420a Občianskeho zákonníka) zákon na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti nevyžaduje protiprávny úkon ani zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá iba existenciu týchto podmienok: 1/ existenciu udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, 2/ spôsobenie škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nimi. Zavinenie osoby zodpovednej za škodu sa tu nevyžaduje, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. 21.4.
1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
2. Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. 21.
Občianskeho zákonníka, ale ho treba pre protiprávnu povahu (už len z dôvodu, že je potrebné vyhodnotiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá zdravotníckym zariadením lege artis alebo non lege artis) posudzovať
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Je rovnako vylúčené, aby sa
ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka posudzovala zodpovednosť zdravotníckej organizácie za škodu, ktorá nemala príčinu v povahe konkrétneho použitého prístroja alebo inej veci, ale v samom zdravotníckom zákroku, prípadne v spôsobe jeho vykonania. V takomto prípade zdravotnícka organizácia zodpovedá za škodu
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Možno teda uzavrieť, že lekársky zákrok je svojou povahou natoľko špecifickou činnosťou, že ho nemožno podradiť pod ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za škodu spôsobenú na zdraví pacienta je tak všeobecnou občianskoprávnou zodpovednosťou, ktorej splnenie predpokladov treba posudzovať
Ak by malo ísť o zodpovednosť
Občianskeho zákonníka, nebolo by potrebné sa vôbec zaoberať otázkou, či starostlivosť bola poskytnutá lege artis alebo nie, keďže na jej vznik by postačovalo splnenie podmienky existencie udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou (tzv. škodovej udalosti), a to bez ohľadu na to, či k nej došlo úkonmi lege alebo non lege artis (t. j. nebolo by potrebné skúmať existenciu protiprávneho konania, a teda či bol postup zdravotníckeho zariadenia lege artis alebo non lege artis). Z uvedeného vyplýva odpoveď na dovolaciu otázku A., že poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení nie je prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odpoveďou na dovolaciu otázku B., je, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení nie je činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu v zmysle § 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka, lebo lekársky zákrok je svojou povahou špecifickou činnosťou, pri ktorej sa zavinenie prezumuje. Inak by, ako je uvedené vyššie, na jej vznik postačovalo splnenie podmienky existencie udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou (tzv. škodovej udalosti), a to bez ohľadu na to, či k nej došlo úkonmi lege alebo non lege artis (t. j. nebolo by potrebné skúmať existenciu protiprávneho konania, a teda či bol postup zdravotníckeho zariadenia lege artis alebo non lege artis). 21.8. Nad rámec dovolací súd dodáva, že špecifickou situáciou ktorá sa oproti všeobecnej zodpovednosti za škodu spravuje odlišným právnym režimom, je škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité. Tento druh zodpovednosti je upravený v ustanovení § 421a občianskeho zákonníka. Okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo veci sú napríklad okolnosti, ktoré vyplynú z ich vlastnosti. Môže ísť o vadu RTG prístroja, lieku, injekčnej striekačky a pod. Za takto vzniknutú škodu zodpovedá poškodenému ten, kto prístroj či vec použil, pričom môže ísť aj o vec úplne bezvadnú a použitú ,,lege artis“, ak ňou došlo k vedľajším účinkom (napr. nečakaná alergická reakcia pacienta na určitú látku alebo liek). V danom prípade sa totiž neskúma zavinenie škodcu. Ide o druh tzv. objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosť za výsledok, z ktorej sa škodca nemôže exkulpovať, a to ani vtedy, ak by preukázal, že škodu nezavinil. Okolnosti ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola pri poskytnutí služby (pri plnení záväzku) požitá, môžu spočívať aj v nedostatočnej sterilite alebo inej chýbajúcej vlastnosti, ktorú by inak mal mať prístroj alebo iná vec použitá pri poskytovaní zdravotníckej služby. Prelomovým bol rozsudok Najvyššieho súdu SSR Rc 9/77, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že zdravotnícka organizácia zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitého prístroja, nástroja, lieku alebo inej veci použitej pri poskytovaní zdravotníckych služieb, a to aj keď ide o vedľajšie účinky, ktoré mali za následok vznik škody, o ktorých nebolo zdravotníckej organizácii známe, že k nim dochádza. Najvyšší súd v tomto prípade podal extenzívny výklad ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka (v tom čase ust. § 238 OZ), keď zodpovednosť zdravotníckej organizácie rozšíril nielen na vedľajšie účinky liekov, ktoré boli zdravotníckej organizácii známe, ale aj na tie, ktoré v čase aplikácie lieku známe neboli a nevyskytovali sa. Dovolací súd je názoru, že ustanovenie § 421a Občianskeho zákonníka možno aplikovať len na zodpovednosť za škodu, ktorej príčinou sú vlastnosti a povaha predmetu použitého pri plnení záväzku. Toto ustanovenie neupravuje zodpovednosť za škodu vzniknutú nesprávnym lekárskym zákrokom.
rozsudku R2/1987 je vylúčené, aby sa
ustanovenia § 238 Občianskeho zákonníka (terajšie ust. § 421a OZ) posúdila zodpovednosť zdravotníckej organizácie za škodu, ktorá nemala príčinu v povahe konkrétneho použitého prístroja alebo veci, ale v samom zdravotníckom zákroku, prípadne v spôsobe výkonu. V takom prípade zodpovedá zdravotnícka organizácia za škodu
ust. § 421 Občianskeho zákonníka (terajší § 420 OZ). Ustanovenie § 421a Občianskeho zákonníka upravuje charakteristickú záväzkovú zodpovednosť. Predmet alebo vec sa musia použiť pri plnení záväzku. Pri objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma, teda zodpovedá za škodu, resp. imateriálnu, nemajetkovú ujmu, ktorá pacientovi vznikla, zdravotnícke zariadenie, s poskytovaním zdravotníckych služieb (vyšetrovacích, diagnostických, liečebných a preventívnych medicínskych úkonov) ktorého bol vznik škody, resp. nemajetkovej, imateriálnej ujmy spojený, alebo tiež privátny zdravotnícky pracovník, s poskytovaním zdravotníckych služieb ktorého bol vznik škody, resp. nemajetkovej, imateriálnej ujmy spojený. V prípade objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti sa splnenie požiadavky preukázania zavinenia nevyžaduje a zodpovedný subjekt zodpovedá aj v tých prípadoch, keď svojím protiprávnym konaním, resp. opomenutím konania samotnú škodu, resp. nemajetkovú, imateriálnu ujmu nezavinil. Dôležité je, že škodlivý následok v podobe ujmy na strane pacienta je prítomný, a to bez ohľadu na absenciu zavinenia ako subjektívneho predpokladu vzniku právnej zodpovednosti. Medzi skutkové podstaty objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, resp. nemajetkovú ujmu v zdravotníctve zaraďujeme objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť za imateriálnu, nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti pacienta, absolútnu objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitého prístroja alebo inej veci použitej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a, samozrejme, tiež objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach, pričom posledná zmienená skutková podstata súvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti len okrajovo (§ 421a ods. 1 OZ). 22. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď namietal aj nesprávne posúdenie otázok: C. Zodpovedá zdravotnícke zariadenie ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti za škodu spôsobenú na zdraví pacienta pri operačnom zákroku vykonanom zdravotníckym pracovníkom v zdravotníckom zariadení
titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu) alebo
titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou)? D. Zodpovedá zdravotnícky pracovník zdravotníckeho zariadenia ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za škodu spôsobenú na zdraví pacienta pri operačnom zákroku, vykonanom zdravotníckym pracovníkom v zdravotníckom zariadení
j. titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu)? 22.1. Tieto dovolacie otázky takisto spolu súvisia a preto dovolací súd ich zodpovie súčasne. Dovolací súd poukazuje, že konštrukcia všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zdravotníctve v priamej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je založená na subjektívnom zodpovednostnom princípe, pričom zavinenie sa prezumuje. Pri všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia, prípadne samostatne pôsobiaceho zdravotníckeho pracovníka, dôkazné bremeno spočíva na škodcovi, aby preukázal, že škodu nezavinil. Všeobecná subjektívna občianskoprávna zodpovednosť teda predpokladá zavinené protiprávne konanie, či už dolózne alebo kulpózne. Z dikcie ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Pre okruh zodpovednostných vzťahov priamo vznikajúcich v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a výkonom rôznych medicínskych úkonov má náležitý význam práve samotné ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. V prípade, že vznikne pacientovi škoda pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zavineným protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka, možno voči zdravotníckemu zariadeniu, resp. voči privátnemu zdravotníckemu pracovníkovi vyvodiť občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, pričom možno vo všeobecnosti použiť práve spomínané ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Pre vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniknutú pacientovi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a výkone vyšetrovacích, diagnostických a terapeutických medicínskych úkonov má fundamentálny význam najmä ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorého je modifikovaná občianskoprávna zodpovednosť zdravotníckeho pracovníka - zamestnanca voči pacientovi, pričom zodpovednosť za vzniknutú škodu nesie zamestnávateľ (zdravotnícke zariadenie), a nie zdravotnícky pracovník, ktorý škodu pacientovi svojím contra legem konaním spôsobil. Zdravotnícky pracovník však nesie zodpovednosť v zmysle pracovnoprávnych predpisov, tzn. jeho zodpovednosť
pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. Uvedené ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.