Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/43/2023 Identifikačné číslo spisu: 3712205875 Dátum vydania rozhodnutia: 20.06.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 262ods.

1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1. O nároku štátu na náhradu výdavkov, ktoré súd prvej inštancie priznal svedkovi V. V. Q. uznesením č. k. 9Cb/234/2012-176 zo dňa
2. apríla 2014 a vyplatil prostredníctvom štátu vo výške 3,60 eur, rozhodol odvolací súd za použitia čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP a na rozhodnutie o tomto nároku primerane aplikoval § 255 ods.

§ 262ods.

1 CSP, nakoľko štát sa vyplatením svedočného vo výške 3,60 eur stal v tejto časti osobou zúčastnenou na konaní. Pri rozhodovaní zohľadnil úspech žalovaného a neúspech žalobcu.

1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Cb/234/2012-380 zo dňa
2. júla 2017 priznal V.i, znalcovi z odboru elektrotechnika, odvetvie elektronika, odmenu a náhradu hotových výdavkov za vypracovaný znalecký posudok č. 27/2014 vo výške 732,09 eur a upravil učtáreň, aby po právoplatnosti uznesenia poukázala znalcovi znalečné 500 eur zo zálohy zloženej pod účtovným dokladom D14 Preddavky na účet znalca. Preddavok na trovy znaleckého dokazovania zložil žalovaný. Výška tohto preddavku patrí do rozhodnutia o nároku žalovaného na náhradu trov konania, ktoré boli žalovanému proti žalobcovi priznané v rozsahu 100%. Ku dňu rozhodnutia zostal predmetom rozhodovania nárok znalca na zaplatenie zvyšku znalečného vo výške 232,09 eur. Za použitia čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP a primeranej aplikácie § 255 ods.

§ 262ods.

1 CSP na rozhodnutie o nároku znalca, so zohľadnením úspechu žalovaného a neúspechu žalobcu, rozhodol odvolací súd tak, že neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť V. za vypracovaný znalecký posudok č. 27/2014 vo výške 232,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1. V súvislosti so svedkom N. R., s trvalým pobytom I. XXX/XX, C. - C. V. Y., ktorý si uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov - cestovného s tým, že listiny preukazujúce výšku tohto nároku doručí súdu prvej inštancie dodatočne, odvolací súd konštatoval, že z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že výšku svedočného svedok N. R. listinami nedoložil. Z dôvodu nepreukázania výšky uplatneného nároku na svedočné odvolací súd rozhodol tak, že svedok N. R. nemá právo na náhradu cestovného za účasť na výsluchu na pojednávaní dňa
2. júla
4. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

§ 255a § 262 ods.

1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP. 58. Proti rozsudku odvolacieho súdu, okrem výroku týkajúceho sa náhrady svedočného svedka N. (týmto výrokom nebola žiadnej zo strán sporu, teda ani žalobcovi uložená žiadna povinnosť), podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, tvrdiac, že v konaní došlo k vade zmätočnosti a prípustnosť dovolania dovolateľ vyvodil aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.

1. b)CSP tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a že sa odvolací súd odklonil pri svojom rozhodovaní od ustálenej súdnej praxe. Dovolateľ tvrdil, že dovolacím súdom ešte nebola riešená otázka, či je v prípade nevráteného predmetu leasingu povinnosťou žalobcu zohľadniť hodnotu nevráteného predmetu leasingu. 59. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Obdo/36/2021 z 19. januára 2022 rozsudok odvolacieho súdu okrem výroku týkajúceho sa náhrady svedčného N. R. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 60. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, namietajúc, že odvolací súd žalobu nesprávne, nespravodlivo zamietol na základe neodôvodneného rozsudku, pričom rozhodol o niečom, čo ani nebolo predmetom konania. Ďalej namietal, že odvolací súd svojvoľne a bez opory v obsahu jednotlivých ustanovení účelovo interpretoval uvedené stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky. Za odporujúce logike označil argumentovanie odvolacieho súdu stanoviskom Najvyššieho súdu Českej republiky Cpjn 204/2007 z 8. septembra 2010, v ktorom najvyšší súd rieši problematiku vrátenia zostatkovej ceny vráteného predmetu leasingu, keďže v prejednávanom prípade predmet leasingu nebol nikdy vrátený. Namietal tiež, že zo zásad formálnej logiky je zrejmé, že v prípade nevrátenia predmetu leasingu nie je možné objektívne stanoviť jeho hodnotu, nakoľko žalobca predmetom nedisponuje. Dovolateľ položil otázku, ako sa môže bezdôvodne obohatiť, ako to konštatoval odvolací súd v odseku 60 odôvodnenia jeho rozsudku, keď mu žalovaný nevrátil predmet leasingu. Uvedený záver označil za nemajúci oporu v citovanom stanovisku a odporujúci zásadám formálnej logiky. 61. Podľa § 383 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté. 62. Dovolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že keď odvolací súd v prejednávanej veci konštatoval, že stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 8. septembra 2010 Cpjn 204/2007 je aplikovateľné na daný spor a bez ďalšieho uviedol, že na uplatnení zásad, vyplývajúcich zo stanoviska nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný nevrátil žalobcovi predmet leasingu a to bez toho, že by toto konštatovanie bližšie ozrejmil, vysporiadajúc sa pritom aj s povinnosťami žalovaného, ktoré pre neho vyplývajú z § 17 Všeobecných leasingových podmienok ako dôsledku mimoriadneho predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a prípadne vysvetlil, z akých dôvodov mala žalovanému, ako leasingovému nájomcovi, povinnosť vrátiť predmet leasingu zaniknúť, odôvodnenie nevyznieva presvedčivo a pre nedostatok jeho odôvodnenia nemožno posúdiť správnosť jeho záverov. Dovolací súd konštatoval, že to, čo konkrétne malo predstavovať obohatenie, ktoré mal získať žalobca pri vyhovení žalobe, keď nebolo sporné, že žalovaný auto nevrátil, v obsahu odôvodnenia odvolacieho súdu absentovalo. 63. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie nevyhovenia žalobcom uplatneného nároku nemožno považovať za uspokojujúce, postupom súdu teda došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 450 CSP na ďalšie konanie. 64. Odvolací súd v poradí ďalším rozsudkom č. k. 16Cob/10/2012-778 z 18. októbra 2022 v znení opravného uznesenia č. k. 16Cob/10/2022-803 z 20. októbra 2022 vo výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 579,08 eur, úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 1 775,30 eur od 7. novembra 2011 do 22. mája 2014, úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 1 775,30 eur od 7. decembra 2011 do 22.mája 2014, úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 1 775,30 eur od 7.januára 2012 do 22. mája 2014, úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 1 775,30 eur od 7. februára 2012 do 22. mája 2014, úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 1 775,30 eur od 7. marca 2012 do 22.mája 2014, úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 1 775,30 eur od 7. apríla 2012 do 22. mája 2014, úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 28 545,04 eur od 6. mája 2012 do 22. mája 2014 a úroky z omeškania 0,1% denne zo sumy 25 579,08 eur od 6. mája 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zmenil tak, že žalobu zamietol, výrokom II. rozsudok súdu prvej inštancie v častiach výroku, v ktorých rozhodol o nároku na náhradu trov konania, o svedočnom a o znalečnom zmenil tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu výdavkov vo výške 3,60 eur, ktoré štát vyplatil svedkovi Ing. V. Q., s trvalým pobytom G. XX, H., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a ďalej žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť V., s trvalým pobytom U., F., znalcovi z odboru elektrotechnika, odvetvie elektronika, odmenu a náhradu hotových výdavkov za vypracovaný znalecký posudok č. 27/2014 vo výške 232,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. rozsudku odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100% a výrokom IV. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 65. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní zostala sporná otázka výšky žalobou uplatneného peňažného nároku žalobcu, pretože žalobca v tzv. záverečnom (konečnom) vyúčtovaní nezohľadnil hodnotu predmetu leasingu a o túto sumu neznížil uplatnený nárok. Ďalej odvolací súd uviedol, že žalobca v konaní poukazoval na skutočnosť uvedenú v konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 30. apríla 2012 (súčasť odstúpenia od leasingovej zmluvy), ktorá spočívala v tom, že odpočítal zostatkovú hodnotu predmetu leasingu v sume 6 000 eur. K charakteru tejto sumy a k jej výške nepodal žalobca v konaní ďalšie vysvetlenia, minimálne v rozsahu spôsobu a údajov, ktoré vstupovali do výpočtu tejto sumy, vrátane celkovej špecifikácie tejto sumy. 66. Odvolací súd sa nestotožnil s názormi, úvahami a závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 26. odôvodnenia rozsudku, ktorými argumentoval vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o potrebe zohľadnenia odpredajnej ceny t