Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoK/7/2023 Identifikačné číslo spisu: 1112209961 Dátum vydania rozhodnutia: 20.06.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 420písm.

1. f)CSP. 13.3. Súd prvej inštancie v súdenej veci odvolanie žalobcu zo dňa 22. novembra 2022 doručil žalovanému na vedomie dňa 9. decembra 2022. Následne prípisom zo dňa 12. decembra 2022 predložil predmetné odvolanie krajskému súdu dňa 14. decembra 2022. Prípisom zo dňa 3. januára 2023 okresný súd doposlal odvolaciemu súdu podanie zo dňa 20. decembra 2022 s názvom Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu (na č.l. 366 spisu) a prípisom zo dňa 13. februára 2023 okresný súd doposlal odvolaciemu súdu ďalšie podanie žalovaného zo dňa 9. februára 2023 (na č.l. 371 a nasl. spisu) s názvom Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu - prílohy. Najvyšší súd konštatuje, že nanajvýš stručné vyjadrenie žalovaného zo dňa 20. decembra 2022 a prílohy k nemu zo dňa 9. februára 2023 vo vzťahu k II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie - o trovách konania a k argumentácií žalobcu v jeho odvolaní neobsahujú žiadne nové rozhodujúce skutkové tvrdenia prípadne právnu argumentáciu žalovaného. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 20. decembra 2022 (v rozsahu 9 viet) obsahuje iba všeobecné konštatovanie žalovaného o správnosti posúdenia skutkového a právneho stavu súdom prvej inštancie a poukázanie na viacero iných konaní iniciovaných žalobcom voči žalovanému. 13.4. Dovolací súd pripomína, že pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, bude nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy a možnosti strany namietať, alebo zvrátiť nesprávny postup (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C. H. Beck, 2016, s. 1370). 13.5. Právo na kontradiktórne konanie nie je absolútne a jeho rámec sa môže meniť v závislosti od konkrétnych vlastností predmetného prípadu. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že právo žalobcu na spravodlivý proces nemohlo byť a ani nebolo porušené, pretože vyjadrenie žalovaného k odvolaniu objektívne neobsahovalo iné argumenty ako tie, ktoré boli už predtým známe v prechádzajúcom priebehu konania, ani argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnili rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní v podobe napadnutého uznesenia. Naviac, žalobca v dovolaní ani neuviedol, aké relevantné argumenty by predostrel, prípadne, aké dôkazy by súdu predložil, ktorými by mohol vyvrátiť tvrdenia žalovaného, a tak docieliť zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu. 13.6. V kontexte uvedeného je pri aplikácií materiálneho vnímania kontradiktórnosti konania a práva na spravodlivý súdny proces dovolaciemu súdu zrejmé, že tým, že súd prvej inštancie v súdenej veci nedoručil žalobcovi ako odvolateľovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, nedopustil sa v okolnostiach predmetného konania nesprávneho procesného postupu v miere, ktorá by mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces a tým naplnenie dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 420 písm.
2. f)CSP. 14. Žalobca v dovolaní ďalej tvrdí, že

§ 420písm.

1. f)CSP má byť daný aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia právneho názoru odvolacieho súdu v napadnutom uznesení, konštatujúceho, že v predmetnom prípade nie sú dane dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania podľa ustanovenia § 257 CSP, a z dôvodu nevysporiadania sa s podstatnými argumentmi žalobcu v odvolaní. Namieta, že nakoľko sa vyskytla výnimočná situácia a dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nezákonnom postupe správcu konkurznej podstaty (ktorý je osobou poverenou štátom) pred podaním žaloby, tak uvedené odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania. Dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu, že tento sa vôbec nevysporiadal a nedal odpoveď na otázku, či chybné a zmätočné zápisy v obchodnom vestníku vykonané správcom odôvodňujú, alebo neodôvodňujú nepriznanie trov konania a prečo, iba stroho konštatoval, že nie sú splnené podmienky hodné osobitného zreteľa, z ktorého dôvodu hodnotí dovolateľ rozhodnutie krajského súdu ako nepreskúmateľné. 15. Dovolací súd uvádza, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V kontexte k dovolacím námietkam žalobcu považuje najvyšší súd za dôležité upozorniť na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalobcu najmä v bode 6.1.2.-10. odôvodnenia rozhodnutia uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho relevantnými odvolacími námietkami. Prízvukuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). Podľa názoru dovolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu spisu, odvolací súd dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. 16. Súd prvej inštancie v bode 4. odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôraznil, že predmetom konania o vylučovacej žalobe podľa ustanovenia § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je vylúčenie súpisu (alebo oznámenia o doplnení súpisu) zverejneného správcom v Obchodnom vestníku, ale vylúčenie konkrétneho majetku, resp. konkrétnej majetkovej hodnoty, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v obidvoch prípadoch (v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cbi/8/2012 z oznámenia žalovaného zverejneného v Obchodnom vestníku č. 56/2012 pod položkou K 003732 a v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cbi/8/2012 z oznámenia žalovaného zverejneného v Obchodnom vestníku č. 48/2012 pod položkou K 003068) sa jedná o totožný vyrovnací podiel úpadcu, ktorý má svoj základ v jednom obchodnom podiele v spoločnosti žalobcu pôvodne patriacom úpadcovi ako bývalému spoločníkovi žalobcu (k tomu viď aj znenie ustanovenia § 114 ods. 2 Obchodného zákonníka). Zhrnul, že v oboch prípadoch sa žalobca domáha vylúčenia tej istej majetkovej hodnoty zo súpisu majetku, a teda predmetom rozhodovania súdu môže byť vylúčenie vyrovnacieho podiel úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej hodnote 3 082 669 eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu len v jednom súdnom konaní a na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný správca zverejnil v Obchodnom vestníku opakované oznámenie o zapísaní predmetnej majetkovej hodnoty do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Uzavrel, že opakované zverejnenie oznámenia o zapísaní určitej majetkovej hodnoty do súpisu správcom nevytvára viacnásobné vytvorenie tejto majetkovej hodnoty, o vylúčení ktorej z konkurznej podstaty by sa mohlo rozhodovať vo viacerých súdnych konaniach. 16.1. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP okresný súd uviedol, že z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, keďže dôvodom zastavenia konania nebolo správanie žalovaného po podaní žaloby, ale iniciovanie súdneho konania o nároku, o ktorom sa už vedie iné súdne konanie, preto žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 16.2. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie okresným súdom uvedenému dodal, že nesporným v predmetnej veci je výsledok konania o excindačnej žalobe, ktorým je zastavenie tohto konania pre litispendenciu a nakoľko v predmetnej veci došlo k zastaveniu konania, použitie ustanovenia § 255 CSP je ako také vylúčené, nakoľko predpokladom jeho použitia je meritórny výsledok. Vylúčil i použitie ustanovenia § 256 ods. 2 CSP, keďže ide, o tzv. separátne trovy, ktoré nie sú závislé od výsledku konania. Zhrnul, že predmetom jeho posúdenia tak bola správnosť aplikácie ustanovenia § 256 ods. 1, resp. žalobcom v odvolaní tvrdená možnosť použitia § 257 CSP. 16.3. Odvolací súd následne skonštatoval, že všetky tri zápisy v Obchodnom vestníku, vykonané správcom v konkurznej veci úpadcu majú identický obsah, teda identifikujú úpadcu: J.. F. M., E.., osobu správcu: JUDr. Karol Kovár, spisovú značku súdneho spisu: 3K/42/2010, typ súpisnej položky majetku: iná majetková hodnota - vyrovnací podiel úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. a súpisovú hodnotu majetku: 3 082 669 eur. To, že v prípade identifikácie spísaného majetku, ako majetku tretej osoby ide o zrejmú nesprávnosť, odvolací súd vyvodil z typu súpisnej položky majetku, ktorá je vo všetkých zápisoch identická a takto identifikovaná majetková hodnota náleží výlučne úpadcovi, ktorý v konkurznom konaní nezaujíma polohu tretej osoby. Vo vyššie uvedenom kontexte nebolo podľa krajského súdu možné vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že mohol nadobudnúť dojem, že majetkové hodnoty sa sčítavajú, a tak žaloby podal z dôvodu opatrnosti. Odvolací súd reflektujúc na odvolaciu námietku žalobcu, a síce že nebol dodržaný postup podľa § 78 ZoKR, uviedol, že tento postup je vo vzťahu k žalobcovi irelevantný, a to z dôvodu, že z vyššie uvedených zápisov v Obchodnom vestníku nemohol žalobca vyvodiť svoje postavenie aktívneho legitimanta na podanie excisnej žaloby. Vysvetlil, že takáto žaloba, pri nároku úpadcu na vyrovnací podiel v obchodnej spoločnosti, ktorej bol spoločníkom, nespadá pod režim vylučovacích žalôb. Aktívna vecná legitimácia na plnenie (zaplatenie vyrovnacieho podielu) patrí správcovi majetkovej podstaty takéhoto spoločníka/úpadcu. Z uvedeného dôvodu odvolaciu námietku žalobcu o nedodržaní postupu podľa ust. § 78 ZoKR odvolací súd zhodnotil ako bezpredmetnú, pričom svoj záver primerane zdôvodnil v bodoch 6.2. a 7. odôvodnenia svojho uznesenia. 16.4. Odvolací súd sa tiež plne stotožnil so súdom prvej inštancie na trovy konania aplikovaným ustanovením § 256 ods. 1 CSP a na vysvetlenie doplnil, že pri zastavení konania sa zavinenie predpokladá a súd skúma, ktorá strana znáša zavinenie. Skonštatoval, že správca sa nedopustil takého konania, ktoré by zadalo dôvodnosť použitia § 257 CSP zdôraznil, že v predmetnom konaní nie sú splnené podmienky zodpovedajúce dôvodom hodným osobitného zreteľa a i keď odvolací súd zhodnotil druhý zápis iniciovaný správcom za zmätočný, vychádzajúc z vyššie uvedeného nemožno podľa krajského súdu túto chybu správcu hodnotiť ako dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu konania o predmetnej excindačnej žalobe. Nemožno teda podľa dovolacieho súdu súhlasiť s dovolateľom, že by odvolací súd opomenul reagovať na jeho odvolaciu námietku, že postup správcu žalovaného je výnimočnou okolnosťou a dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania. Pokiaľ dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu, že „sa vôbec nevysporiadal a nedal odpovedˇ na otázku, či chybné a zmätočné zápisy v obchodnom vestníku vykonané správcom odôvodňujú, alebo nie odôvodňujú nepriznanie trov a prečo", dovolací súd upozorňuje, že žalobca sa v rámci svojho odvolania ani nedomáhal od odvolacieho súdu zodpovedania uvedenej otázky a túto prvýkrát sformuloval až vo svojom dovolaní, rovnako ako argumentáciu o konaní správcu v rozpore s dobrými mravmi, či zásadami poctivého obchodného styku. Najvyšší súd uvádza, že odvolací súd - viazaný rámcom založeným argumentáciou žalobcu v jeho odvolaní, dostatočne zdôvodnil svoj právny názor o nesplnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia §257 CSP, s ohľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu. 16.5. Záverom, neušlo pozornosti najvyššieho súdu, že zo štruktúry dovolania žalobcu (tvrdiaceho jeho prípustnosť podľa ust. § 420 písm.
2. f)CSP) vyplýva, že tento popri námietke nedostatočného až svojvoľného rozhodnutia odvolacieho súdu (ako dovolací dôvod v zmysle ust. § 420 písm.
3. f)CSP), dovolaním skôr napáda (spochybňuje) správnosť právneho názoru odvolacieho súdu o nesplnení zákonných podmienok pre rozhodnutie o trovách konania v predmetnom konaní v zmysle ustanovenia § 257 CSP (

§ 421CSP).

O uvedenom svedčí aj argumentácia žalobcu, že výrokmi I. a II. Napadnutého uznesenia malo podľa neho dôjsť „k porušeniu čl. 2 Základných princípov CSP tvrdeným nenaplnením princípu istoty a legitímneho očakávania, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Taktiež pokiaľ dovolateľ tvrdí, že nakoľko sa vyskytla výnimočná situácia a dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v nezákonnom postupe správcu konkurznej podstaty (ktorý je osobou poverenou štátom) pred podaním žaloby, tak uvedené odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP), potom dovolateľ nesúhlasí so závermi súdov, avšak nesúhlas s rozhodnutím súdu, či polemika s jeho závermi, nespadá do dikcie dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 CSP, k čomu sa vyjadril dovolací súd už v bode

1. svojho rozhodnutia.
2. Najvyšší súd uzatvára, že v konečnom dôsledku závery odvolacieho súdu (v jednote so závermi súdu prvej inštancie) sú podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne jasné a zrozumiteľné, dôkazom čoho je aj podané dovolanie, v ktorom bol dovolateľ schopný tieto závery jednoznačne identifikovať a argumentačne spochybniť. Prípadné nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu teda nedosahujú intenzitu tzv. vady zmätočnosti, vyžadovanú ustanovením § 420 písm. f) CSP t.j., že sa sporovej strane odňala možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho závermi) v rámci využitia prípadných mimoriadnych opravných prostriedkov.
3. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je podľa najvyššieho súdu dovolanie žalobcu podľa ust. § 420 písm. f) CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447 písm. c) CSP odmietol.
4. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
5. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.