1, § 145 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného P. O. sa zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 24. apríla 2024, sp. zn. 0Ntc/10/2024,
1 Trestného poriadku, § 66 ods. 1 písm.
2 Trestného zákonníka Českej republiky uložiť trest odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov, teda
zákonných kritérií uvedených v § 11 ods. 1 Trestného zákona ide o zločin. Aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody, z ktorého odsúdený žiada byť podmienečne prepustený, začal vykonávať
krajského súdu nespĺňa ďalšiu materiálnu podmienku podmienečného prepustenia, a to že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, na základe čoho
krajského súdu nie je možné vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Uvedené je pritom
krajského súdu primárne dané jeho kriminálnou minulosťou, tak ako vyplýva z odpisu registra trestov, v rámci ktorého má celkovo 7 záznamov, vrátane odsúdenia, za ktoré aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. Je pritom
krajského súdu potrebné prihliadať aj na odsúdenia, ktoré má už zahladené, pretože ani zahladenie odsúdenia nič nemení na tom, že odsúdený tieto skutky v minulosti spáchal. Z odpisu registra trestov je pritom
krajského súdu zrejmé, že odsúdený trestnú činnosť pácha od mladosti, opakovane, a to majetkovú, násilnú, drogovú trestnú činnosť, v pomerne krátkych časových intervaloch po sebe, páchanie trestnej činnosti z hľadiska jej závažnosti malo uňho gradujúcu tendenciu, pričom ani opakovane uložené a vykonané tresty vrátane výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody v pomernej vysokej výmere uňho dostatočne nesplnili svoj účel a neviedli k jeho prevýchove a náprave, keďže odsúdený opakovane pokračoval v páchaní ďalšej, a to dokonca aj závažnejšej trestnej činnosti. Trestnej činnosti, za ktorú si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, sa dopustil v podstate krátko po rozhodnutí o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/31/2010 (odsúdený sa osvedčil 30. januára 2019 a skutky v prípade tohto odsúdenia, za ktoré si vykonáva trest odňatia slobody, spáchal v septembri 2019 a v marci 2020). Nemožno pritom
krajského súdu opomenúť ani povahu trestnej činnosti, za ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, z ktorého žiada byť podmienečne prepustený, pričom ide o dva závažné skutky násilnej povahy (pokus zločinu ťažkého ublíženia na zdraví) spočívajúce v opakovaných úderoch päsťou najmä do tváre osoby ženského pohlavia so spôsobenými zraneniami tak, ako sú konkretizované v popise skutkov, pričom k vzniku ďalších závažnejších zranení poškodenej nedošlo len zhodou okolností nezávislých na vôli odsúdeného, odsúdený takto dokonca činil s mylným vedomím, že poškodená je tehotná a po útoku urobil opatrenia, aby si poškodená nemohla privolať pomoc. Krajský súd ďalej poukázal na to, že odsúdený trest odňatia slobody vykonáva v strednom stupni stráženia. Aj
záverov hodnotenia vypracovaného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, sa jeho resocializačná prognóza javí ako menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti ako stredné. S poukazom na uvedené konkrétne zistenia týkajúce sa osoby odsúdeného P. O., jeho osoba nedáva krajskému súdu dostatočnú záruku, že v prípade podmienečného prepustenia od neho možno reálne očakávať, že na slobode povedie riadny život, nebude páchať trestnú činnosť a plynutie skúšobnej doby a s tým spojená hrozba výkonu zvyšku trestu odňatia slobody bude preňho dostatočnou výstrahou, aby viedol riadny život. Krajský súd ďalej uviedol, že berie na vedomie, že odsúdený si počas výkonu trestu odňatia slobody riadne plní svoje povinnosti, riadne sa správa, bol opakovane disciplinárne odmenený, bez disciplinárneho potrestania, avšak v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody je výrazne eliminované riziko možností páchania trestnej činnosti odsúdenými, pričom odsúdený svojim dlhodobým spôsobom života na slobode preukázal, že v podmienkach mimo výkonu trestu odňatia slobody nedokáže z dlhodobejšieho hľadiska viesť riadny život a v tomto smere naňho nemali dostatočný prevýchovný vplyv ani opakovane uložené a vykonané tresty, vrátane výkonu trestu odňatia slobody v pomerne dlhej výmere. Krajský súd preto návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok
1 písm. b) Trestného zákona. Záverom krajský súd uviedol, že si je vedomý toho, že ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, odporučil jeho podmienečné prepustenie s probačným dohľadom, avšak v tejto súvislosti dal do pozornosti, že odporúčanie ústavu nie je pre súd záväzné a súd svoju rozhodovaciu činnosť ohľadne žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zameriava na skúmanie splnenia zákonných podmienok pre takéto rozhodnutie. Pretože u odsúdeného P. O. krajský súd nezistil splnenie zákonných podmienok na vyhovenie jeho žiadosti, neprichádzalo do úvahy jeho podmienečné prepustenie. Hodnotenie vypracované na odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody je pritom len jedným z dôkazov, ktoré súd hodnotí v rámci voľného hodnotenia dôkazov v súvislosti s rozhodovaním o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie. Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený P. O. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť dodatočne odôvodnil vlastným písomným podaním z 11. júna 2024, v ktorom uviedol, že počas verejného zasadnutia mu bolo prečítané hodnotenie ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplývalo splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Až po vypnutí zvukového záznamu ho krajský súd zahrnul spŕškou argumentov a iných invektív o tom, aký je nenapraviteľný človek, pričom ak by bolo uvedené zachytené na nahrávke, súd vyššej inštancie by
odsúdeného určite dal iné stanovisko. Po vynesení rozhodnutia mu bola krajským súdom vyčítaná jeho minulosť, aj keď rozhodnutie primárne nemá byť založené a odôvodnené na základe minulosti, navyše ak sa vo väčšine prípadov naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Predsedníčka senátu krajského súdu mu uviedla, že sa neopierajú o hodnotenie ústavu na výkon trestu, toto pre nich nie je záväzné, ale podstatná je pre nich jeho minulosť. Rovnako tak je odsúdený toho názoru, že nebola dodržaná ani lehota na doručenie rozhodnutia, pretože verejné zasadnutie vo veci sa uskutočnilo
odsúdeného odporuje hodnoteniu ústavu, z ktorého je zrejmé, že odsúdený bol dvakrát disciplinárne odmenený (aktuálne už trikrát) a taktiež mal dvakrát umožnené opustiť ústav, čo je najvyššia forma odmeny, akú odsúdený môže vo výkone trestu odňatia slobody dosiahnuť. Odsúdený zároveň zdôraznil, že vo výkone trestu odňatia slobody na území Českej republiky napísal poškodenej ospravedlňujúci list, v ktorom vyjadril úprimnú ľútosť nad skutkom, ktorý spáchal a s ním spojenými následkami. S poškodenou viedol aj konverzáciu formou korešpondencie, čo je zaznamenané aj v ústave na výkon trestu odňatia slobody Jiříce na území Českej republiky, kde začal vykonávať trest odňatia slobody. Odsúdený má za to, že ak by svojim správaním nepreukázal kritický postoj k trestnej činnosti, nebol by na žiadosť pedagóga a ústavu na výkon trestu odňatia slobody odporučený na podmienečné prepustenie a rovnako tak premiestnený do výstupného oddielu. Rovnako tak krajský súd
odsúdeného nebral do úvahy predložené záruky, že po prípadnom podmienečnom prepustení sa bude zdržiavať v občianskom združení Dobrý pastier, v ktorom by mu pomohli lepšie sa začleniť do spoločnosti a tým si aj ľahšie nájsť zamestnanie. Naopak, súd sa zaoberal iba jeho minulosťou a tým, že nie je jasné, či vydrží na slobode. Odsúdený je presvedčený o tom, že svojim správaním a vystupovaním splnil všetky potrebné podmienky na podmienečné prepustenie. Poukázal v tejto súvislosti aj na nálezy Ústavného súdu Českej republiky z
1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie, vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
2 Trestného poriadku pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu (formálna podmienka podmienečného prepustenia, ktorá u odsúdeného bola naplnená) aj to, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život (materiálna podmienka podmienečného prepustenia). V posudzovanom prípade sa najvyšší súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu i s jeho konštatovaním, že odsúdený P. O. splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. K tomu, aby žiadosti odsúdenej osoby o podmienečné prepustenie bolo možné vyhovieť, sa okrem splnenia formálnej podmienky vyžaduje aj splnenie materiálnej podmienky, teda preukázanie toho, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život. Na to, aby súd mohol zodpovedne posúdiť, či odsúdený počas výkonu trestu preukázal polepšenie, je potrebné vychádzať z komplexného posúdenia všetkých listín nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli, s poukazom najmä na hodnotenie odsúdeného, poskytnuté ústavom na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva (č. l. 16 spisu), na odpis registra trestov odsúdeného (č. l. 11 - 13 spisu), s prihliadnutím aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu je zrejmé, že odsúdený začal trest odňatia slobody vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, pričom počas výkonu trestu v tomto ústave neboli zaznamenané žiadne nedostatky v jeho správaní, vystupovaní alebo v dodržiavaní právnych noriem a predpisov. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol, rovnako tak ani pracovne zaradený. Dňa 29. marca 2022 bol na ďalší výkon trestu odňatia slobody premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, v rámci ktorého trest odňatia slobody vykonáva doposiaľ, pričom na podmienky výkonu trestu sa adaptoval bez problémov, do rozporu s právnymi normami platnými v podmienkach výkonu trestu sa dostal tým, že spal na neustlanom lôžku prikrytý dekou mimo vyhradený časový rámec. Po absolvovaní primárnej adaptačnej fázy v nástupnom oddiele bol umiestnený do ubytovne v rámci „B“ diferenciačnej skupiny. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni, závažnejšie alebo opakované nedostatky v dodržiavaní právnych noriem a predpisov sa uňho nevyskytovali, ústavný poriadok rešpektoval. Zásady osobnej, ako aj kolektívnej hygieny, ústrojnej disciplíny a poriadku v osobným veciach dodržiaval. V interakcii s autoritami, ako aj spoluodsúdenými komunikoval slušne, konfliktným situáciám a interpersonálnym sporom sa vyhýbal. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol dvakrát disciplinárne odmenený (v oboch prípadoch za vzorné plnenie pracovných povinností na pracovisku), dvakrát mu bolo povolené opustenie ústavu s náramkom a v sprievode príslušníka, v prvom prípade za účelom vybavenia osobných dokladov a v druhom prípade za účelom návštevy kultúrneho podujatia, exkurzie. Disciplinárne potrestaný nebol. Postoj k spáchanej trestnej činnosti má čiastočne kritický, do prednáškovej činnosti v ubytovni zameranej na vzdelávanie a resocializáciu v oblasti závislostí, medziľudských vzťahov a rozvoja osobnostných kompetencií sa v priebehu výkonu trestu zapájal
svojich záujmov. Dňa
1, § 145 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky), ako aj na jeho sklony k opakovanému páchaniu trestnej činnosti, keď sa doposiaľ 7-krát (vrátane odsúdenia, pre ktoré aktuálne vykonáva trest odňatia slobody) dopustil trestnej činnosti, možno vyvodiť záver, že páchanie trestnej činnosti nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, naopak, ide o osobu, ktorá opakovane trestnú činnosť pácha, pričom nie je záruka, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa opakovane nedopustí trestnej činnosti. Navyše, tak ako na to poukázal už krajský súd v napadnutom uznesení, páchanie trestnej činnosti malo u odsúdeného gradujúcu tendenciu z hľadiska jej závažnosti a poslednej trestnej činnosti, pre ktorú aktuálne vykonáva trest odňatia slobody, sa dopustil v krátkom časovom období po rozhodnutí o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody. Je teda zrejmé, že ani podmienečné prepustenie nemalo na odsúdeného dostatočne výchovný účinok. Uvedené skutočnosti preto nedávajú záruku, že odsúdený by sa po podmienečnom prepustení z aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody už trestnej činnosti nedopustil. Pokiaľ odsúdený v sťažnosti namieta, že krajský súd sa zaoberal len jeho minulosťou, trestnou činnosťou, ktorú spáchal a tým, že trest vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, k tomu sa žiada uviesť, že povinnosť súdu prihliadať pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva, ukladá priamo § 66 ods. 2 Trestného zákona. Rovnako tak, pokiaľ odsúdený namietal, že krajský súd dostatočne neprihliadal na hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody, k tomu sa žiada uviesť, že krajský súd v napadnutom uznesení dostatočne zrozumiteľne a podrobne vysvetlil, že hodnotenie odsúdeného, vypracované ústavom na výkon trestu odňatia slobody, pre súd nie je záväzné, ale ide iba o jeden z dôkazov, na ktoré súd komplexne prihliada pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V podrobnostiach pritom možno odkázať na odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje. S poukazom na uvedené možno preto v zhode s krajským súdom uzavrieť, že u odsúdeného P. O. v súčasnosti nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, pričom na uvedenom závere nič nezmenila ani sťažnosť odsúdeného. Napokon, pre úplnosť sa žiada uviesť, že hoci odsúdený v podanej sťažnosti namietal nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia, pričom poukazoval na § 172 ods. 3 Trestného poriadku, uvedené ustanovenie neupravuje lehotu na doručenie rozhodnutia, ale lehotu na vypracovanie rozhodnutia, ktorá je 30 pracovných dní od jeho vyhlásenia. V predmetnej veci bolo sťažnosťou napadnuté uznesenie vyhlásené 24. apríla 2024, pričom
úpravy a kontrolnej pečiatky na č. l. 38 spisu bolo uznesenie vypracované a odovzdané na opis 5. júna 2024, teda v zákonnej lehote 30 pracovných dní od vyhlásenia. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného P. O.
1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.